Asuán - brána do čiernej Afriky

Je to starodávne hraničné mesto, ktoré zodpovedalo za bezpečný obchod medzi Egyptom a Núbiou už od nepamäti. Obchodovalo sa tu s dôležitými komoditami ako zlato, striebro, slonovina, ebenové drevo, kože a perie exotických zvierat, kadidlá a esencie, vzácne korenia, ale tiež s otrokmi. V bezprostrednom okolí sa nachádzali a dodnes nachádzajú rozľahlé lomy nerastného bohatstva ametystu, kremenca, malachitu alebo alabastru. Asuán je tiež známy ťažbou vzácnej červenej žule, ktorej aj niekoľkotonové bloky boli po rieke prevážané stovky kilometrov na sever a použité na stavby pyramíd, napríklad tých v Gíze.

Rovnako bol tiež dôležitým kultovým strediskom, pretože starovekí Egypťania verili, že rieka Níl vyvierala z podzemných jaskýň prvého nílskeho kataraktu- vodopádu nachádzajúceho sa práve v tejto oblasti. História Egypta bola totižto odpradávna spätá s touto riekou, ktorá bola zdrojom nielen vody, obživy a zavlažovania, ale tiež dôležitou súčasťou egyptskej mytológie.

Aj napriek celkovej zložitosti a členitosti tejto mytológie, náboženstvo starovekého Egypta je v zásade praktické a jeho dva základné aspekty sú uctievanie boha Slnka a rieky Níl ako zdroju života a znovuzrodenia. Grécky historik Herodotos kedysi napísal: „Níl je posvätným darom Egypta a tí, ktorí z neho pijú budú žiť naveky.“ Existencia Egypta totižto závisela na každoročnom zázraku znovuzrodenia z vyprahnutosti, kedy sa životodarné vody rieky zdvihli a rozliali po okolí úrodné bahno.

V minulosti začínali záplavy každoročne okolo 15. júna a v starých dobách bol tento deň považovaný za prvý deň v roku, kedy bola prekrásna panna hodená do rieky ako obeť nílskemu bohovi Hapimun a jeho manželke Satet - bohyne plodnosti a úrody.

V pradávnych časoch to bol práve nedostatok povodňových vôd, vyčerpanie pôdy a následný hladomor, čo spôsobilo pád Starej a Strednej ríše a prinieslo politickú anarchiu a zásadné politické prevraty v krajine. Vždy sa však objavila nejaká nová dynastia, ktorá následne zjednotila krajinu. A tak zatiaľ čo ríše vznikali a zanikali, tento spôsob života pretrval bez väčšej zmeny po viac ako 240 generácií až pokiaľ v roku 1967 nebola dostavaná veľká Asuánska priehrada. Tak došlo k zániku života, ktorý bol vlastný stovkám ľudských pokolení po vskutku veľmi dlhé obdobie.

Do Asuánu sa z Káhiry premiestnime nočným vlakom. Príchod býva väčšinou medzi 9:00 - 11:00 hodinou ráno. V Egypte totižto platí ich vlastný „egyptský“ čas a to treba jednoducho akceptovať, veď sme na dovolenke, no nie?

Presun do hotela nám zaberie menej ako 5 minút, my v BUBO totižto bývame priamo v centre mesta na pobrežnej ulici „Corniche“, ktorá patrí k najkrajším v celej krajine. Asuánska Corniche totižto lemuje nílsky breh po dĺžke asi 4 km, ale väčšina pamiatok sa aj tak nachádza na 1500 m dlhom úseku medzi Palácom kultúry v centre mesta a Sviatočnými záhradami, ktoré vrcholia legendárnym hotelom „Old Cataract“, v ktorom Agatha Christie na balkóne s výhľadom na ostrov Elefantína alebo Sloní ostrov, napísala svoj kultový román „Vražda na Níle“.

Ďalším vyhľadávaným miestom je ulica „Shara al-Souk“, ktorá sa nachádza priamo pod naším hotelom Marhaba a vedie k rušnej tepne celého mesta, k ulici „Sharia Abtal el- Tahrir“, na ktorej sa nachádza legendárny asuánsky bazár, ktorý je podľa nášho názoru najlepší v krajine, pretože je stále veľmi tradičný, autentický a nepoznačený turizmom. Ešte sa do neho v článku vyberieme, no necháme si ho ako čerešničku na záver.

Predtým, než sa vyberieme loviť zážitky, vyberme sa na strechu s výhľadom. Niečo neskutočné, dych berúce - Asuán ako na dlani. Hotel sa nachádza priamo pri rieke, odkiaľ máme výhľad z jednej strany na celé mesto v jeho plnej kráse, z druhej strany na slnkom rozpálenú púšť s niekoľkými hrobkami faraónov z 5. dynastie a medzi nimi ležiacich na rieke niekoľko nezvyčajne vyzerajúcich ostrovov, na ktorých sa mimochodom nachádza aj fascinujúca botanická záhrada, do ktorej sa vyberieme. Áno, dobre čítate! Botanická záhrada na samom juhu Egypta, na ostrove uprostred rieky Níl. Tešíte sa? Ja veľmi, zbožňujem to tam. 

Vyrážame spoločne k rieke, kde na nás už čaká tradičná egyptská loď s názvom „feluka“, aby sme sa ňou ďalšie cca 3 hodiny plavili po Níle. Feluka je neoddeliteľnou súčasťou zážitkov v Asuáne. Je to malá, drevená plachetnička bez motoru poháňaná len vetrom ako za čias faraónov, ktorá je typická práve pre túto oblasť. Kedysi sa ňou prepravoval exotický tovar na sever krajiny, dnes slúži väčšinou na rybolov alebo turistické účely.

Nasadáme na ňu za zvuku afrických bubnov a náš kapitán už napína plachty. Je horúco a ešte horúcejšie, keď sa dostaví rozpálený vietor z púšte na druhej strane brehu. Plavba je veľmi príjemná, na vode cítiť pokoj a kľud. Miestami sa stane, že všetci stíchneme a nasávame tú magickú atmosféru. Áno, táto rieka má vskutku svoje kúzlo. „Mirka a sú tu krokodíly?“ vyrušil nás zvedavý asi 7 ročný Peťko zo stavu bezmyšlienkovitého. Všetci sa začali smiať. Neodpovedala som hneď, aby sa mal každý možnosť najskôr zamyslieť nad touto otázkou a jej odpoveďou.

Kedysi bola príroda okolo Nílu plná exotických zvierat, ako hrochy, krokodíly, slony alebo gazely, čo máme jasne zobrazené na väčšine starodávnych reliéfoch. Dnes je situácia značne odlišná, bohužiaľ, predovšetkým nepriaznivým vplyvom človeka. V minulosti bol Níl plný krokodílov, čo dokazuje aj chrám „Kom Ombo“, čo v preklade znamená „krokodílí chrám“ . V jeho okolí sa našlo niekoľko stoviek mumifikácií tohto zvieraťa, ktoré sa dnes nachádzajú väčšinou v Káhirskom múzeu. Táto oblasť rovnako slúžila aj ako výcviková základňa afrických vojenských slonov už za vlády Ptolemaiovcov.

A ako je to teda s tými krokodílmi dnes? Našťastie, dochovalo sa ešte niekoľko posledných kúskov, ktoré skutočne stále žijú v rieke, ale nie v okolí Asuánu. Tam je pre nich príliš hluk od menších lodí, ale aj väčších nílskych parníkov, ktoré premávajú na trase Asuán – Luxor, a tak sa stiahli nižšie k sudánskych hraniciam, do Násirovho jazera, ktoré bolo vybudované začiatkom 60-tych rokov. Krokodíla teda dnes pravdepodobne neuvidíme, aj keď s BUBO nikdy neviete, každopádne sa brehy rieky stále môžu pochváliť rozmanitosťou vtákov, ktoré na feluke často pozorujeme. Volavka strieborná a popolcová, bocian biely, ktorý na jar migruje niekoľko tisíc kilometrov na sever, plameniak malý, krkavec hnedokrký, dudok chocholatý alebo dokonca sup mrchožravý. Sú ich desiatky, stovky. Nie je ani šanca ich všetky spoznať, ak zaiste nie ste skúsený ornitológ.

Asi po polhodinovej plavbe na nás čaká naša prvá zážitková prechádzka po prekrásnej botanickej záhrade na „ostrove rastlín“ Geziret an- Nabatat, nazývaný tiež Kitchenerov ostrov. Ostrov je pomenovaný po bývalom britskom konzulovi - generálovi Egypta Herbertovi Kitchenerovi, ktorý dostal ostrov ako dar z vďačnosti za svoje hrdinské vojenské činy v Sudáne. Ako kráľovský inžinier slúžil po celom svete, predovšetkým si však zamiloval Indiu, Malajziu a Palestínu, odkiaľ si nechal priviesť vzácne rastliny, kríky a stromy, ktoré vysadil v záhrade. Táto záhrada pokrýva celý ostrov a leží medzi ostrovom Elefantína a ľavým púštnym brehom rieky Níl a má vskutku neopísateľnú atmosféru s nádychom exotiky.

Predstavte si veľmi horúci deň, teploty v Asuáne sa totižto aj cez zimné mesiace pohybujú okolo 25 - 30 °C, v lete sa kľudne vyšplhajú aj na 50 °C, slnko tak ostré, že bez slnečných okuliarov nevidieť skoro nič a vzduch tak horúci, že ho cítite v každom nádychu. Všade, kde sa pozriete, rozprestiera sa nekonečná púšť a zrazu ako mávnutím zázračného prútiku sa ocitnete v magickej zelenej oáze plnej subtropickej flóry a exotickej fauny.

Záhrada sa skladá z niekoľkých menších ciest vedúcich z jedného konca na druhý, a tiež niekoľkých altánkov na posedenie a vychutnávanie tejto atmosféry. Chodníčky sú lemované množstvom kvetín rôznych druhov, farieb a vôní, niektoré stromy a palmy siahajú až do výšky niekoľko desiatok metrov a vegetácia bujnie a bujnie, čím viac sa dostávame do stredu záhrady. Vzduch sa zmení, zrazu sa môžeme voľne nadýchnuť, klíma je omnoho príjemnejšia, človek má až pocit, akoby sa ochladilo o niekoľko stupňov a jemne si cez seba prehodí saténovú šatku. Celú atmosféru spríjemňujú pestrofarebné vtáky s ich exotickými hrdelnými spevmi.

Ťažko opísať atmosféru tohto miesta, je v skutku magická, akoby ste sa zrazu ocitli v inom čase a na inom priestore ako pár minút dozadu, tie pocity sú povznášajúce a zážitok neopísateľný. Ako sa tak prechádzame a pozorujeme tú krásu okolo seba zrazu máme pocit, akoby sme neboli sami. Tam sa niečo mihne a potom zase tam a čím sa ocitáme hlbšie v záhrade, akoby tieto bytosti alebo „duchovia záhrad“ boli bližšie a bližšie. Až v jednom momente, keď to vlastne už aj čakáme na nás vyskočí mladý núbijský chlapec menom Sahir. Sahir je môj kamarát, poznám ho už dlho, pamätám si ako ma zasväcoval do tajov záhrady, ukazoval mi jej najvzácnejšie skvosty, previedol na cestičkami, kde noha turistu len ťažko vkročí. Ja som mu na oplátku vždy niečo priniesla, BUBO tričko, slnečné okuliare, naposledy to bol taký ten malý laser z Lidl, ktorý som mala zavesený na ruksaku. Mal slzy na krajíčku od šťastia. Mám ho rada, je to dobrý chlapec, radostný s čistým srdcom. Celkovo Núbijci na mňa takto pôsobia.

Našou ďalšou zástavkou je západný breh Nílu, na ktorom sa rozprestiera nekonečná Sahara. Je podvečer, slnko už toľko nepáli, a tak máme možnosť absolvovať asi 30 minútovú prechádzku ku kláštoru sv. Simeona po púšti.

Pre tých, ktorí majú záujem, čaká ťavia karavána a za poplatok asi 15 USD sa ku kláštoru odvezieme na ťavom chrbte, určite odporúčam, je to veľmi zaujímavý zážitok. Kláštor sv. Simeona alebo Deir Anda Samaan bol založený v 7. storočí a neskôr niekoľkokrát prestavaný. Pôvodne bol kláštor postavený ako pevnosť a zasvätený Andu Hadrovi, miestnemu svätcovi, ktorý sa deň po svadbe rozhodol pre asketický život a odišiel hlboko do púšte, kde žil v miestnej jaskyni. Neskôr bol premenovaný podľa svätého Simeona, o ktorom však veľa nevieme. Kláštor neskôr slúžil ako útočisko pre mníchov, ktorí odtiaľ viedli výpravy do Núbie na kresťanské misie. Koncom 12. storočia bol kláštor zničení moslimami a zostala po ňom len zrúcanina. Každopádne, prechádzka je to pekná a pri návrate sa nám predostiera celý Asuán ako na dlani z ďalšej perspektívy. Po pravej strane sa týči tiež mauzóleum Aga Chána, 48. imáma ismailskej sekty šíitských moslimov. Po Chánovej smrti v roku 1957, hrobka priťahovala davy pútnikov, vláda toto miesto však neskôr uzavrela a mauzóleum je dodnes neprístupné. Aga Chán bol pôvodne z Pakistanu, avšak po tom, čo sa zosobášil s vtedajšou francúzskou kráľovnou krásy Begum, spoločne sa zamilovali do tohto miesta pre jeho slnečné podnebie a teplé piesky, ktoré pomáhali proti jeho reumatizmu. Spoločne si tu postavili luxusnú vilu a trávili tu každú zimu. Legenda hovorí, že po Chánovej smrti Begum veľmi smútila a každý deň mu priniesla na mramorový hrob čerstvú ružu. V roku 2000 bola pochovaná vedľa svojho manžela.

Po vychádzke opäť nasadáme na feluku a čaká nás posledná, avšak najviac romantická časť plavby. Pomaly prechádzame okolo ostrova Elefantína, ktorý dostal pomenovanie podľa nezvyčajného tvaru kameňov, ktorý ho obklopujú. Pripomínajú totižto mohutné slonie nohy kúpajúce sa v rieke. Na ostrove sa nachádzajú tri núbijské dedinky, ktoré sú schované uprostred palmových hájikov. Ich domčeky sú však neprehliadnuteľné, majú nebesky modrú, krikľavo ružovú, jemne zelenú alebo žltú farbu, často pomaľované núbijskými ornamentmi.

Naľavo od ostrova sa na vyvýšenej plošine hrdo týči najstarší a zároveň najexkluzívnejší hotel v Asuáne - „Hotel Old Cataract“, ktorý bol postavený v roku 1899 vo viktoriánskom štýle a pozostáva z dvoch príjemných terás s dych berúcim výhľadom na okolité ostrovy. Zavítalo do neho mnoho významných návštev, ako americký prezident Roosvelt, ministerský predseda Winston Churchill, jordánska kráľovná Noor, Lady Diana, a tiež sa stal zimným sídlom egyptského kráľa Farouka. Hotel je situovaný na južnom konci nábrežnej ulice Corniche a v prípade záujmu je možnosť ho navštíviť na romantickú večeru alebo na pohár kvalitného šampusu na terase pod hviezdami. Treba však počítať s minimálnou útratou 30 USD na osobu a elegantným „dresscode“, čo znamená, že v šortkách alebo v krátkom rukáve vás do vnútra nepustia. Treba sa jednoducho pekne obliecť a spraviť si výnimočný večer.

Pomaly sa vydáme na cestu späť do prístavu, slnko zapadá a krajina začína hrať všetkými farbami od purpurovej červenej, cez oranžovú, slabo ružovú a prechádza až do jemne fialkovej. Vo vzduchu poletujú čajky. Západ slnka v Asuáne je nezabudnuteľný. Po príchode poďakujme nášmu kapitánovi bakšišným a vydáme sa smerom k hotelu.

Asuánsky trh sa nachádza asi 5 minút chôdze od nášho hotela Marhaba. Nepredstavujte si ani na okamih čosi podobné ako „trhy“ v turistických mestách. Dostaneme sa do neho tradičnou vstupnou bránou, ktorú lemujú miestni obchodníci. Bazár je veľmi autentický, plný rôznych vôní, chutí a farieb. Je veľmi živý a hlučný, podobne ako kedysi za starých obchodníckych čias.

Ide o skutočný svet arabského obchodovania s čímkoľvek, ale len s jedným jediným pravidlom, že musíte zjednávať a zas len zjednávať. Trh v Asuáne je menší ako ten v Káhire, ale tým, že medzi predajcami sú aj Núbijci, spája sa v ňom čosi neopísateľné - egyptské, arabské a africké. Odvšadiaľ počuť výkriky obchodníkov ponúkajúcich svoj tovar, usmievavé tváre, ak sa pristavíte. Nikto tu nič nikomu nenúti násilím, neobťažuje, nepokrikuje na vás v snahe upútať.

Na výber je neskutočné množstvo stánkov s čerstvým korením od šafranu rôznej kvality i ceny, cez kamilky, sušenú či čerstvú mätu, bazalku, škoricové drievka, sladké drievka, až po sýtočervené kvety ibišteku, ktoré sú typické práve pre túto oblasť. V ponuke je tiež množstvo esencií, kadidlo či vonných tyčiniek, ktorých omamná vôňa sa tiahne skoro z každého obchodu.

Mnohokrát sú títo ľudia aj prírodní liečitelia a vedia pomôcť. Chovajú včely a vyrábajú med, do ktorého potom pridávajú podľa starých receptov presne odmerané a prísne utajené zmesi korenín a rastlín. Ja mám rada čierny med s rozomletou rascou. Rascu používali ako liečivo už v starom Egypte. Posilňuje imunitu, je to prírodný zázrak.

Asuánsky trh je jeden z najzaujímavejších, ktoré som počas svojho cestovania navštívila a rozhodne sa v ňom oplatí na chvíľu „len tak stratiť“ a nasať jeho africkú atmosféru plnými dúškami.

1., Plavba felukou

Feluka a Níl k sebe jednoznačne patrí a ak si k tomu pripočítame Asuán, tak potom nájdeme najpríjemnejšie miesto celého Egypta. Nasadnite na feluku, vydajte sa na Nílom a nechajte sa unášať vetrom. Vypnite, vnímajte krásu krajiny a nemyslite na nič len na tento moment. Bude to jeden z najkrajších zážitkov celého Egypta

2., Asuánsky bazár

Egypt je pretkaný rôznymi bazármi, ale to čo v sebe skrýva Asuán, to je čistá mágia. Spája v sebe Arábiu s Núbiou a teda sa máte na čo tešiť. Nakupujte a zjednávajte!

3., Asuánsky ibištek

Ak by ste si mali odtiaľto odniesť len jednu jedinú vec, spravte všetko pre to, aby to bol kvalitný asuánsky ibištek. Miestny bazár je jedno z najlepších miest sveta, kde sa k nemu dostanete a nájdete ho tu v TOP kvalite. Egypt miluje svoj ibištekový čaj Karkáde a takto si ho môžete robiť doma aj sami

4., Promenáda Corniche

Krásnu atmosféru má aj nílska promenáda Corniche. Má až štyri kilometre a kvôli horúčave ožíva so zapadajúcim slnkom. Poprechádzajte sa po nej, nasávajte jej atmosféru, pozorujte odtiaľto zapadajúce slnko a počítajte feluky na Níle. Stretnete tu domácich a bude sa vám tu páčiť

5., Hotel Old Cataract

Ak milujete miesta s dušou, toto je hotel pre vás. Je najlepším a najluxusnejším v celom Asuáne, ale má v sebe príbeh. Veď práve tu spala Agatha Christie, keď tvorila svoje nesmrteľné diela a kľučky si tu podávali štátnici, králi a slávni ľudia. Ubytujte sa tu s výhľadom na Níl a už odtiaľto nebudete chcieť odísť. Ak tu nebývate, môžete prísť na drink s výhľadom a užiť si hotel aspoň na chvíľku

6., Botanická záhrada

Ostrov Kitchener uprostred Nílu pôsobí ako malý kúsok raja. Môže za to unikátna botanická záhrada, kde sa v horúcom Asuáne ocitnete medzi krásnymi stromami a na mieste s perfektnou klímou. Nebudete veriť, že takéto miesto existuje

7., Závan Sahary

Na západnom brehu Nílu nájdete posledný záchvev Sahary s ktorou sa môžete v Egypte stretnúť. Vystúpite z feluky a odrazu pred očami rastie obrovská piesočná duna na ktorú môžete vyliezť

8., Ruina kláštora sv.Simeona

Unikátna pamiatka o ktorej tak veľa ľudí nevie, že tu budete takmer vždy sami. Ukrýva sa na západnom brehu Asuánu a paradoxne ju vidno aj z Nílu. Ak sa k ruine dostanete, po tom ako zaplatíte vstupné sa môžete pozrieť do pôsobivej ruiny obrovského kláštora, odkiaľ kedysi duchovní vyrážali do Núbie

9., Jazda ťavou na púšti

Ak ste nikdy nejazdili na ťave, teraz máte v Asuáne unikátnu možnosť ako to napraviť. Môžete sa vydať na obchôdzku púšte, ale väčšiu atmosféru má vybrať sa ťavou ku kláštoru sv.Simeona.

10. Ostrov Elefantína

Máte viac času? Skočte na loďku a vyberte sa na prehliadku ostrova Elefantína, kde nájdete malé, farebné núbijské dedinky. Je to iný svet než Asuán a máte o zážitok naviac.

1., Chrám Philae

Ak vás príbeh Abu Simbel zaujal, tak podobný osud postihol aj chrámový komplex Philae. Je o mnoho mladší, než Abu Simbel, ale na kráse mu to neuberá. Philae nájdete len pár kilometrov za Asuánom na mieste, kde postavili ešte koncom 19.storočia Briti prvú priehradu. Neskôr pri výstavbe Násirovej priehrady museli aj chrám vo Philae rozobrať a posunúť na vedľajší ostrov. Prejdite sa týmto magickým miestom

2., Násirova priehrada

Obrovská Asuánska priehrada začína pár kilometrov za mestom a dnes sa môžete prísť pozrieť na miesto, kde je jej obrovská hrádza. Nájdete tu pamätník sovietsko-egyptského priateľstva a prekvapí vás aká obrovská táto vodná nádrž je. Veď kvôli nej museli presunúť nielen chrám vo Philae či slávny Abu Simbel, ale aj niekoľko menších stavieb

3., Chrám Abu Simbel

Jeden z najunikátnejších chrámov Egypta leží cca 3 hodiny cesty od Asuánu. Po tom ako prekročíte púšť, ocitnete sa v Abu Simbel, zoči voči fantastickému dielu, ktoré po sebe zanechal Ramzes II. Obrovský zážitok, ktorý k Egyptu rozhodne patrí