Atacama: Krása na hrane udržateľnosti

Aby sme lepšie pochopili tento výnimočný kúsok planéty – púšť medzi hviezdami a smetiskom – prinášame 10 fascinujúcich faktov, ktoré odhaľujú, čím je Atacama taká jedinečná.

Ak je na Zemi miesto, kde sa môžeš dotknúť Mliečnej cesty, je to práve Atacama. S viac ako 300 jasnými nocami ročne, nulovým svetelným smogom a nadmorskou výškou cez 2400 metrov je to astronomický hotspot. Práve tu stojí ALMA, najväčší pozemný rádioteleskop na svete, ktorý sa nachádza vo výške 5000 metrov, len 40 minút od San Pedra. Tento impozantný projekt združuje 66 antén a tím 250 odborníkov z 21 krajín, aby skúmali vznik hviezd a galaxií s detailmi desaťkrát ostrejšími než Hubbleov teleskop.

ALMA denne produkuje približne jeden terabajt dát, ktoré spracúva superpočítač umiestnený v extrémnych podmienkach, kde sa teploty menia o desiatky stupňov a vietor dosahuje rýchlosť až 160 km/h. Tento vedecký zázrak vytvoril aj fenomén astro-turizmu v San Pedro de Atacama, kde môžu návštevníci zažiť nočné nebeské divadlo priamo pod hviezdami, často s pomocou profesionálnych sprievodcov a vlastných teleskopov.

Atacama je najsuchšia púšť sveta, kde niektoré oblasti nedostali dážď desaťročia, ba dokonca nikdy. Podľa štúdií NASA tu boli centrálnych oblastiach obdobia až štyroch rokov bez jedinej zrážky, a to medzi mestami Antofagasta, Calama a Copiapó. Napriek extrémnemu suchu a vysokým denným teplotám sa na vysokých andských štítoch nad 5 000 m udržiava sneh, pretože tam teploty cez deň takmer nevzrastajú. Tento kontrast horúcej púšte a zasnežených vrcholov robí Atacamu jedinečnou.

Púšť Namib má podobné extrémne nízke zrážky – tie sa pohybujú od 2 mm v najaridnejších oblastiach až po maximálne 200 mm na krajnom východe púšte. Na rozdiel od Atacamy je však Namib akousi piesočnou verziou „morskej prérie“ – s majestátnymi dunami a častými rannými hmlami, ktoré poskytujú životne dôležitú vlahu miestnej vegetácii. Atacama je naproti tomu vnútrozemská, skalnatá a vo väčšine oblastí úplne bez rastlín.

Aj v týchto nepriateľských podmienkach dokáže život prekvitať. V Atacame žijú extrémofilné mikroorganizmy, ktoré si poradia so suchom, slanosťou a intenzívnym UV žiarením, čo ju robí modelom pre potenciálny život na Marse. Navyše, práve tu našli najstaršie umelecky mumifikované ľudské pozostatky na svete – Chinchorro múmie. Dokonca sú staršie ako egyptské o niekoľko tisícročí (približne z roku 7020 pred Kristom). Extrémne suché podmienky im zabezpečili takmer dokonalú konzerváciu po tisícročia.

Atacama ťa cez deň dokáže „upečie“ teplotami okolo 40 °C, no v noci sa ochladí pokojne aj na 5 °C. Tento extrém vytvára jedinečnú mikroklímu, ktorá spolu s viac než 90 % slnečných dní v roku ponúka perfektné podmienky na výlety aj nočný relax pod hviezdami. Navyše, 10 až 12 nocí mesačne tu zažijete čistý mesačný svit, čistý vzduch a úplné ticho.

Pod povrchom sa ukrýva obrovské množstvo medi, líthia, bóru a iných strategických surovín nevyhnutných pre moderný svet. Atacama je zároveň najväčším prírodným zdrojom dusičnanu sodného (chilský liadok), ktorý sa využíval na výrobu hnojív a výbušnín. Po ťažiarskom boome v 40. rokoch 20. storočia tu ostali opustené banícke mestečká – múzeá pod holým nebom. O tieto zdroje sa v 19. storočí strhla vojna medzi Čile a Bolíviou (Guerra del Pacífico), po ktorej Atacamu získalo Čile.

Pôda v Atacame je tak podobná marťanskej, že NASA tu testuje technológie a roboty na svoje misie na Mars. Projekt Earth-Mars Cave Detection Program skúma možné útočiská pre budúcich astronautov v jaskyniach púšte. Atacama sa tiež stala kulisou pre sci-fi scény, napríklad v seriáli Space Odyssey: Voyage to the Planets. V púšti sa cítiš, akoby si práve vystúpil z vesmírnej lode.

Surroundujúce Andy a čilské pobrežné pohorie vytvárajú blokádu vlhkosti, takže sa do púšte nedostáva prakticky žiadna voda ani živiny. Výsledkom je tzv. „mŕtva zóna“ pre vegetáciu – pôda je sterilná a extrémne suchá, čo výrazne limituje život rastlín, ale zároveň prispieva k uchovaniu unikátnych archeologických nálezov.

V Atacame ide o jeden z najsuchších regiónov sveta: ročný priemer zrážok sa pohybuje len okolo 1 až 15 mm, pričom niektoré oblasti nikdy nezaznamenali ani kvapku dažďa – napríklad v meste Calama nepršalo od roku 1570 až do 1971. Tieto extrémne suché podmienky vytvárajú prirodzenú „mrazničku“ pre organické zvyšky – sucho zabraňuje rozkladu materiálov a pomáha zachovaniu tkanín, rastlinných častí, dokonca múmii a starobylých predmetov, ktoré by inde zničil čas alebo mikrobiálne procesy.

Prečo je tento geograficky suchý stav vlastne výhodný? Predstav si, že miesto, ktoré je nepriaznivé pre život, sa stane najlepšou triedou na uchovanie storočných artefaktov. V podmienkach podobných Atacame sa nielenže spomaľuje rozklad organických materiálov, ale vzniká aj mimoriadne stabilné prostredie pre vedecké pozorovania – od štúdia klímy až po vesmírne technológie.

Atacama slúži ako prírodné laboratórium – NASA tu testuje prístroje pre Mars práve vďaka podobnosti tamojšieho povrchu a extrémneho sucha. Rovnako géza archeológov a geológov vedia využiť sucho na dlhodobú ochranu nálezov – ktoré by inde rýchlo podľahli hnilobe.

Niektoré časti púšte Atacama nikdy nezaznamenali ani kvapku dažďa. Extrémna suchosť je spôsobená geografickou polohou púšte – leží medzi dvoma horskými pásmami, Andy a čilským pobrežným pohorím, ktoré blokujú prístup vlhkosti z Tichého i Atlantického oceánu. Tento dvojitý efekt tienistého pásma (rain shadow) zabezpečuje takmer úplnú absenciu dažďa.

Jedným z najznámejších príkladov sú rozsiahle soľné pláne, ktoré pripomínajú mimozemské krajiny. Soľ zostáva na povrchu preto, že voda, ktorá sa sem len zriedkavo dostane, nemá kam odtiecť a rýchlo sa vyparí. Vznikajú tak biele a sivé kryštalické polia, ktoré sa tiahnu do diaľky a vytvárajú ilúziu zasnežených rovín. Tieto pláne sú nielen turistickou atrakciou, ale aj zdrojom cenných nerastov, ktoré sa napr. používajú v batériách.

Geografia Atacamy vytvára kontrasty, ktoré na prvý pohľad pôsobia nereálne. Na jednej strane sú obrovské piesočné duny a kamenné plošiny, na druhej zas soľné lagúny s rôznymi odtieňmi modrej a zelenej. V týchto lagúnach sa objavujú aj plameniaky, ktoré sa dokázali prispôsobiť miestnym extrémnym podmienkam. Celá oblasť pôsobí ako prírodné múzeum, ktoré ukazuje, ako môže kombinácia sucha, geografie a minerálov vytvoriť krajinu pripomínajúcu povrch iných planét.

Táto rozľahlá soľná púšť je domovom nielen pre plameniaky a ďalšie unikátne andské druhy, ktoré tu našli svoje prispôsobenie v tomto drsnom prostredí. Soľné pláne tak predstavujú ďalší zázrak Atacamy, kde sa spája drsnosť prírody s jej fascinujúcou krásou.

NASA potvrdila, že Atacama je najsuchšou púšťou na svete. Niektoré meteorologické stanice nikdy nezaznamenali dážď, a dlhodobé štúdie ukazujú, že od roku 1570 do 1971 tu pravdepodobne nepršalo vôbec. Táto extrémna suchosť je jedným z dôvodov, prečo je Atacama tak fascinujúca a jedinečná na celom svete.

Vedci porovnávajú Atacamu s podmienkami na Marse – jej suché, kamenisté a prašné povrchy slúžia ako prirodzené laboratórium pre testovanie technológií, ktoré sa pripravujú na budúce misie na Červenú planétu. NASA tu skúšala napríklad rovery či prístroje určené na detekciu života v extrémnych podmienkach. To, čo je pre ľudí nepriateľské prostredie, je pre vedcov jedinečná príležitosť spoznať, ako môže vyzerať život vo vesmíre.

Sucho má aj významný vplyv na miestne prostredie. Pôda v niektorých častiach Atacamy obsahuje soli a minerály, ktoré bránia rastu väčšiny organizmov. Aj preto je tento región jedným z najaridnejších miest na Zemi, kde sa mikroorganizmy prispôsobili životu na hranici prežitia. Tieto extrémne podmienky robia z Atacamy nielen geologický unikát, ale aj vzácny ekosystém, ktorý je dôležitý pre štúdium klimatických zmien.

Predstav si miesto, kde roky neprší – a zrazu sa z tej suchej, prašnej ničoty objavia tisíce kvetov. V Atacame sa to naozaj deje! Fenomén Desierto Florido (Kvitnúca púšť) nastáva po výnimočných dažďoch, ktoré sa objavujú raz za niekoľko rokov, a potom sa púšť sa zmení na nečakaný raj plný divokých kvetov v žiarivých farbách. Fialové, ružové, žlté a biele koberce kvetov pokryjú inak pusté pláne. Tento jav nastáva väčšinou na jeseň (september – november), no len ak sa spoja správne podmienky. Kto to zažije, má pocit, že vidí zázrak – púšť, ktorá sa na pár týždňov premení na žijúce plátno.

A ako to celé funguje? Podstatou tohto prírodného divu je voda. Semená a cibuľky mnohých rastlín zostávajú v zemi celé roky v stave spánku, ukryté v prvých centimetroch piesku a prachu. Čakajú na chvíľu, keď spadne aspoň 15 až 30 milimetrov dažďa (len vtedy sa prebudia a začnú klíčiť). Nie všetky druhy kvitnú naraz, takže farby púšte sa menia postupne. Niekoľko dní až týždňov môžete sledovať, ako sa mení fialová na ružovú alebo žltá na bielu atď. Tento cyklus je nesmierne vzácny, pretože v Atacame roky nezaprší, a preto sa kvitnúca púšť často označuje ako „zázrak prírody“.

Najznámejšie oblasti, kde kvitnutie možno vidieť, sa nachádzajú medzi mestami Copiapó a Vallenar. Tu sa suché pahorky a údolia menia na farebné svahy, pričom k životu pomáha aj ranná hmla zvaná camanchaca, ktorá udržiava pôdu vlhkú. V dobrých rokoch je možné pozorovať vyše 200 rôznych druhov rastlín, pričom niektoré rastú len v tomto regióne a nikde inde na svete. V posledných rokoch pribudli aj chránené územia, napríklad Národný park Desierto Florido alebo Llanos de Challe, ktoré dohliadajú na to, aby sa tento jedinečný jav nezničil rozvojom turizmu v oblasti.

Kvitnúca púšť však nie je len o rastlinách. Kvety priťahujú množstvo hmyzu, vtákov a aj väčšie zvieratá, ktoré prichádzajú využiť toto krátke obdobie hojnosti. Počas niekoľkých týždňov sa v púšti objavia jašterice, líšky či guanako, a celé prostredie pôsobí ako pulzujúci ekosystém, ktorý na krátky čas ožije. Predstavte si toto sledovať!

Práve preto odborníci zdôrazňujú, že kvitnúca púšť je krehký jav a návštevníci by mali dodržiavať pravidlá – neodtrhnúť kvety, neprechádzať mimo vyznačených ciest a správať sa ohľaduplne. Cestujte preto zodpovedne! Bez týchto opatrení by totiž mohlo zmiznúť niečo, čo je pre Chile nielen prírodným bohatstvom, ale aj symbolom nádeje, že aj z najsuchšieho miesta na Zemi môže vzniknúť život.