Camino de Santiago - Cesta svätého Jakuba

Ja, ako človek, ktorý hľadá stále nové výzvy, som túto cestu absolvoval na vlastnej koži. Odkedy som prvýkrát videl americký film The Way, v ktorom si zahral známy herec Martin Sheen, zostal som fascinovaný a povedal som si, že raz musím Camino odkráčať a zažiť to na vlastnej koži.

Prvé zmienky o tejto ceste sa datujú späť až do 9. storočia nášho letopočtu. Sú veľmi intímne späté s objavením hrobky svätého Jakuba nad lesom pri Compostele. O Santiagu koluje mnoho legiend o tom, ako táto púť vlastne vznikla a prečo je pre ľudí, najmä pre kresťanov, veľmi spirituálna a dôležitá.

Prvým „pilgrimom“ alebo „peregrinom“ (takto sa označujú pútnici na Camine, podľa toho, či čítate informácie v angličtine alebo španielčine), ktorý sa považuje za objaviteľa tejto cesty, bol astúrsky panovník Alfonz II. Astúrsky. Trasa, ktorou prešiel do Santiaga, sa dnes nazýva Camino Primitivo, čo znamená „prvotná cesta“. Táto trasa je považovaná za najstaršiu a zároveň jednu z najnáročnejších trás na Camine. Po dokončení svojej cesty nariadil Alfonz postaviť na mieste kaplnku.

Púte sa postupne začali šíriť po celej Európe. Začali vznikať nové cesty do Compostely, trasy z Francúzska, Nemecka a Británie. Postupom času sa popri púťach začali budovať kláštory, nemocnice a útulky pre pútnikov, ktorí sa rozhodli kráčať do Santiaga. V tomto období sa zároveň Camino aj svätý Jakub stali symbolom kresťanského odporu počas reconquisty (kresťanského oslobodenia španielských území od moslimov).

Symbolika Camina dnes je v mnohých prípadoch odlišná. V minulosti ľudia absolvovali púť z náboženských dôvodov. Chceli byť bližšie k Bohu, snažili sa k nemu nájsť cestu, alebo dosiahnuť odpustenie hriechov. Mnohí katolíci aj dnes kráčajú Camino najmä preto, aby si utvrdili svoju vieru v Boha. Stretol som mnoho ľudí, ktorí kráčali práve z tohto dôvodu. Ba dokonca niektorí počas svojho života vieru stratili, alebo sa ich viera v Boha oslabila. Preto sa ju na Camine snažili nájsť znova. V mnohých prípadoch sa im to podarilo.

Ako opísal jeden z mojich už priateľov, ktorých som stretol na Camine, Derreck (katolícky kňaz pôsobiaci vo Vatikáne, narodený v Indii): „Keď človek po týždňoch putovania konečne príde na námestie v Santiagu a zastane pred katedrálou, niečo sa v ňom zlomí. Niektorí ľudia to nazývajú, že sa k nim prihovoril sám Boh. Niektorí hovoria, že našli sami seba. Jedno je však isté. Všetci ľudia, ktorí odkráčali Camino, zažijú pocit, ktorý nevedia racionálne vysvetliť. A to je presne ten moment, kedy sa k tebe prihovára sám Boh.“ Aj keď náboženský motív je stále jedným z dôvodov, prečo ľudia kráčajú Camino, už nepatrí medzi tie najrozšírenejšie.

Pre mnohých je dnes Camino akýsi útek. Útek od dnešného sveta plného zhonu a nenávisti. Je to čas, kedy ľudia zabudnú na svoje problémy a jediné veci, o ktoré sa musia starať, sú ich pľuzgiere a bolesť nôh, ktorá sa počas púte stane takmer každodennou súčasťou cesty. Niekto sa snaží nájsť samého seba, niekto zasa potrebuje útek od reality. Každý človek má svoj vlastný „kríž“, ktorý si so sebou na Camino berie, a zároveň je to aj jeho dôvod, prečo sa rozhodol púť podstúpiť.

Jedna vec je ale istá: Camino je o komunite. Je to o ľuďoch, ktorých stretnete počas svojho denného putovania. O ľuďoch, s ktorými si idete sadnúť na konci dňa na večeru. Sú to práve oni, s ktorými trávite svoje dni a zdieľate svoje životné vízie, problémy, ale aj dôvody, prečo podstupujete Camino. S niektorými zostanete v kontakte dlhý čas, iných stretnete raz a už ich nikdy v živote neuvidíte. A v tom je tá krása. Napriek tomu, že stretnutia netrvajú večne, dokážu človeka ovplyvniť - či už v dobrom, alebo zlom.

Pútnici na Camine majú medzi sebou nesmiernu dôveru. Často sa s nimi rozprávate o veciach, ktoré by ste nepovedali ani svojej rodine. Nikto tam nesúdi. Panuje medzi nimi jednota. Všetci majú jeden cieľ, jedno poslanie: doraziť do Santiaga. Príbehy ľudí, ktorých som stretol na Camine, si cením a pamätám dodnes. Najviac vo mne rezonuje príbeh Austrálčanky Peity, ženy vo veku mojej maminy. Zo dňa na deň sa rozhodla, že ju jej práca nebaví a odvtedy - už posledný rok - cestuje po svete. Odkráčali sme spolu prvé 3–4 dni a následne sme sa od seba odpojili. Bola to akási moja „Camino mama“ (sama sa tak nazvala). S Peitou sme v kontakte dodnes.

Camino de Santiago má mnoho trás, ktoré všetky končia pred katedrálou v meste Santiago de Compostela. Ich dĺžka a náročnosť sa diametrálne líšia. Preto je pred odchodom dobré „otestovať“ si svoje fyzické schopnosti. Zistiť, ako na tom človek je, ktorá trasa mu bude najviac vyhovovať. Prípadne, ktorá bude najlepšie zvládnuteľná. Treba tiež zohľadniť ďalšie faktory, ako napríklad rozpočet či časové okno, ktoré si človek môže dovoliť obetovať na dokončenie Camina.

Camino Francés (Francúzska cesta)

Najpopulárnejšou trasou je Camino Francés, teda Francúzska trasa, ktorá patrí medzi najdlhšie. Meria približne 780 kilometrov. Zo všetkých pútnikov, ktorí sa rozhodnú absolvovať Camino, si vyše 60 % zvolí práve túto trasu. Dĺžka jej absolvovania závisí od individuálnych faktorov, no v priemere trvá pútnikom 30 až 35 dní. Francúzska cesta prechádza napríklad aj cez španielske mesto Pamplona, známe každoročným festivalom, počas ktorého ľudia utekajú pred býkmi.

Camino Primitivo (Prvotná cesta)

Druhou najpopulárnejšou trasou je Camino Primitivo, teda Prvotná cesta. Je historicky prvou trasou, ktorá viedla do Santiaga, a patrí medzi najnáročnejšie – najmä kvôli kopcovitému terénu a nepredvídateľnému počasiu, ktoré je pre túto časť Španielska typické. Camino Primitivo je výnimočné najmä svojou autenticitou, a v porovnaní s Francúzskou cestou je podstatne menej preplnené. Zároveň patrí medzi kratšie trasy – s dĺžkou necelých 320 kilometrov je ideálne pre tých, ktorí majú obmedzený čas a chcú absolvovať Camino za približne dva týždne.

Camino Portugués (Portugalská cesta)

V Portugalsku existuje niekoľko variantov, ako začať púť do Santiaga. Prvá možnosť je začať v Lisabone. Celková dĺžka tejto trasy je približne 610 kilometrov a dá sa zvládnuť v priebehu 25 až 30 dní. Prvá polovica vedie cez historické portugalské mestá, kráčajúc po starobylých rímskych cestách. Druhá, veľmi obľúbená možnosť, začína v Porte. Odtiaľ sa pútnik môže rozhodnúť, ktorou trasou pôjde:

• Ak si zvolí pobrežnú cestu (Camino da Costa), vzdialenosť do Santiaga bude približne 300–320 km.
• Ak sa rozhodne pokračovať po centrálnej trase (hlavná trasa z Lisabonu), čaká ho ešte asi 260 kilometrov.

Obe verzie ponúkajú nádherné výhľady, kultúrne zážitky a sú obľúbenou voľbou medzi pútnikmi, ktorí hľadajú menej rušné alternatívy k Francúzskej ceste.

Výbava, ktorú si človek berie na Camino, je jedným z faktorov, ktoré rozhodnú o tom, aká náročná bude púť. Zvyčajne sa odporúča mať batoh čo najľahší – keďže denne sa kráča 20–30, niekedy až 40 kilometrov, každé jedno kilo navyše je len zbytočnou záťažou.

Batoh

V prvom rade je nesmierne dôležité vybrať si správny batoh. Najbližšie týždne, možno mesiace, sa stane súčasťou vášho tela. Po čase vám príde zvláštne kráčať bez neho – akoby vám niečo chýbalo. Odporúčaná veľkosť batohu je 30–40 litrov, čo je podľa mňa úplné maximum. Čokoľvek nad 40 litrov je zbytočne veľké.

Dôležité vlastnosti batohu:

• musí dobre sedieť na bedrách (nie len na ramenách),
• mať odvetraný chrbát,
• pohodlné popruhy.

Vaša chrbtica vám po púti poďakuje. Extra tip, ktorý som dostal od ľudí, čo absolvovali Camino viackrát: Hmotnosť batohu by nemala presiahnuť 10 % tvojej telesnej hmotnosti, ideálne 6–8 kg. Každé kilo navyše je len zbytočná záťaž.

Oblečenie

Výber oblečenia závisí od ročného obdobia a zvolenej trasy, no všeobecné pravidlo znie: ľahké, rýchloschnúce, funkčné materiály. Ideálne sú tričká a ponožky z merino vlny. Sú nielen priedušné a rýchloschnúce, ale ani po viacerých dňoch nosenia nezapáchajú tak ako bežné materiály.

Počasie na Camine je často nepredvídateľné. Preto je nevyhnutné mať nepremokavú bundu alebo pršiplášť (ktorý niekedy doslova zachráni kožu) a obliekať sa vo vrstvách. Najmä, ak človek vyráža skoro ráno, keď býva poriadne chladno. Lepšie byť pripravený, než prekvapený.

Obuv

Obuv je jedna z najdôležitejších vecí, ktorú si musíte veľmi dôkladne vybrať pred odchodom. Vo všeobecnosti sa odporúča zadovážiť si turistické topánky alebo trailové tenisky. Avšak, ak chce človek odkráčať Camino bez problémov (čo sa nikdy nestane, lebo vždy nejaký problém postupom času príde), tak si treba vyberať obuv oveľa rozumnejšie.

Začať treba meraním nohy. Je nesmierne dôležité mať topánku, ktorá na nohu sadne. Nešúcha sa o päty a medzi prstami a špičkou topánky je dostatok miesta, keď noha opuchne po niekoľko desiatkach kilometroch. Preto je vždy lepšie si kúpiť o jedno číslo väčšiu topánku ako normálne človek nosí, aby potom v polovici cesty nenastal problém, že kúpené topánky sú zrazu malé. Je to vec, na ktorú treba myslieť dopredu a byť pripravený. Zle zvolená obuv môže spôsobiť veľmi nepríjemné prekvapenie. Camino sa tak môže rýchlo zmeniť z duchovného zážitku na fyzickú bolesť.

Základná lekárnička

Ako na každom treku, tak aj na Camine sa človek nezaobíde bez lekárničky. Je len veľmi málo prípadov ľudí, ktorých som stretol počas púte, že by nepoužili lekárničku aspoň raz. V každej lekárničke nesmie chýbať sada na pľuzgiere (Compeed, niť, ihla a dezinfekcia), lieky proti bolesti (ibuprofén, Ibalgin,…), náplaste, lieky na predpis a v neposlednom rade repelent proti komárom - obzvlášť, ak idete v lete.

Boj proti pľuzgierom

Čo sa týka pľuzgierov, dokážu byť zabijakom nejedného pútnika na Camine. Na mojej púti ma pľuzgiere skoro stáli nedokončenie Camina. Posledných 80 kilometrov pred Santiagom, hlavne mojou chybou, sa mi na nohe spravil pľuzgier, ktorý bol veľký ako môj malíček. Takže som kráčal so 6 prstami na nohe. 30 kilometrov chôdze, ktoré mi v priemere denne trvali 5-6 hodín, mi v tento deň trvali 13 hodín. Cez bolesť a s krvavým prstom som dokončil svoj deň. Tomuto všetkému som sa mohol vyhnúť.

Ak sa človeku začína robiť na nohe pľuzgier, je dôležité konať okamžite. Napríklad použiť Compeed na konci dňa, keď človek cíti, že ho začína páliť miesto na nohe. Stačí ho vydezinfikovať a nalepiť naň hojivú náplasť. Compeed funguje tak, že chráni miesto pred trením, čím zabraňuje vzniku pľuzgiera. Zároveň ale slúži aj ako urýchľovač liečenia takzvaného „burn-spotu“.

Nejeden pútnik spraví rovnakú chybu ohľadom pľuzgierov. Preto je dôležité sa na to dôkladne pripraviť. Pretože, ako už bolo spomenuté vyššie, dokáže to znepríjemniť, ba dokonca aj predčasne ukončiť vašu púť.

Osobné veci

Je 1-2 hodiny popoludní. Akurát ste ukončili svoj deň. Máte 20-30 kilometrov v nohách a dostanete sa do Albergu. Ste celý prepotený. Nos už máte vytrénovaný, vďaka Bohu, a samého seba necítite. To ale neznamená, že ostatní sú na tom rovnako (drvivá väčšina áno).

Sú dva typy ľudí na Camine. Človek číslo 1, má preplnený batoh, tri knihy a milión outfitov. Väčšinou na každý deň iný, aby mohol ohúriť druhých pútnikov, prezentovať sa v tom najlepšom svetle. Potom je tu človek číslo 2, ktorým som zhodou okolností bol aj ja. Nejako som dopredu nepočítal s tým, čo sa deje po tom, ako skončím svoj deň a budem hotový s kráčaním. Všetky moje veci boli turistické. Ku koncu Camina neskutočne smradľavé a prepotené. Absolútne som sa nepripravil na „život“ po skončení svojho dňa. Našťastie som mal jedno tričko a kraťasy, ktoré boli pôvodne na spanie. Toto kombo som na sebe nosil celé dva týždne, s tým, že som ho pral každý deň (po pár dňoch to človeka už prestane baviť).

Človek by sa mal poučiť z človeka číslo 2, teda mňa. Ale aj z človeka číslo 1. Zbaliť si veci tak, aby sa cítil po skončení dňa komfortne, mal dostatok tričiek, spodného prádla a nohavíc, aby mohol fungovať ako normálna ľudská bytosť a nenosiť svoje „pyžamo“ namiesto normálneho oblečenia.

Camino ľudí preverí nielen po fyzickej stránke, ale hlavne po duševnej. Ak sa človek na túto cestu vydá, je viac než isté, že nájde to, čo hľadal. Ak aj nie, tak bude o krok bližšie k tomuto cieľu. Je to nezabudnutelný zážitok, ktorý by si mal každý človek vyskúšať aspoň raz za život!

Buen Camino!