TOP 10: Ktoré krajiny majú najlepšie víno sveta?

Priznám sa, táto téma bola vyvolaná. „Povedz Ľubovi, nech napíše, kde vo svete je najlepšie víno!“ Snažím sa celý život športovať (všetko ma z toho bolí), no priznám sa, alkohol milujem. Práve teraz mám mesiac „ramadán“, teda obdobie, kedy alkohol nepijem. Ale to iba preto, aby som ho zvyšné mesiace mohol piť čo najviac. Ochutnávať, objavovať...

História hrozna je staršia než ľudstvo samo a hovoria o tom napríklad nálezy v Grónsku, či Newfounlande, ktorý ešte Vikingovia volali Vinland a kde kedysi rástol vinič hroznorodý.

Starí Egypťania verili, že víno je darom boha Osirisa, ktorý sa zrodil zo svojho popola, rovnako, ako sa každý rok znovu zrodí hrozno viničového kra, ktorý sa zdal byť mŕtvym. 

V Egypte sa našli džbány z pálenej hliny, na ktorých je uvedený ročník vína, jeho kvalita, pôvod a dokonca aj vedúci vinice! Víno sa tu pilo už pred 5 200 rokmi. Keď chodím Mezopotámiou - Irak, často sa stretávam s tým, že dnes v ortodoxne moslimskej krajine, kde nikto nevypije ani kvapku alkoholu, sa kedysi víno pilo vo veľkom a považovalo sa za jednu zo základných životných potrieb. Sorta širáz pochádzala z okolia iránskeho mesta Shiráz a v horách Zagrosu na severe Iránu sa našli amfory, ktoré sa na výrobu vína používali. To už bolo dávno (pred 7 000 rokmi).

Je vedecky dokázané, že víno pochádza z Gruzínska. Našli sa vykopávky starých kúskov amfor (kvevri) a medzinárodný vedecký team iba potvrdil to, čo Gruzínci tvrdili vždy, že víno sa zrodilo v Gruzínsku a Gréci a Rimania ho prevzali neskôr od nich. Slovo víno je z gruzínskeho „gvino” a Gruzínsko = víno.

Vykopávky južne od Tbilisi, na nálezisku Gadachrili Gora neďaleko dediny Imiri, sú z roku 6000 pred našim letopočtom a teda 8000 rokov staré. Do dnešných dní Gruzínci vyrábajú víno touto istou metódou. Hlinenú amforu vymažú medom a nahádžu do nej všetko, bobuľky hrozna ale aj stonky. Nič neprešujú, neoddeľujú šťavu, nefiltrujú. Bez prístupu kyslíka je hrozno k hlinenej amfore (vraj tá hlina obsahu vysokú dávku striebra) zakopané pod zemou. Milujem to víno - kvevri. Dlho som necítil pri pití vína také nadšenie. Suché, silné, s mohutným telom a dlhým dozvukom chutí a hlavne úplne iné. Mal som kvevri červené, no preferujem biele víno, z ktorého sa vytvorí ambrové či oranžové. Mojím hitom bolo potom takzvané „zelené” víno. Hrozno v tomto prípade nie je z Khacheti, ale z mesta Gori, z mesta, kde sa narodil Stalin (Džugašvili). 

V Gruzínsku rastie vyše 500 autochtónnych sort vinnej révy a tak naozaj máte čo robiť. Zúčastnil som sa vinného festivalu v najvýchodnejšej časti Gruzínska v Khachety. Kvôli tomuto festivalu som do Gruzínska letel a zopár dní počúval príhovory tamadu a nádherné mužské polyfonické akapely. Gruzínci  nemajú rizling či cabernet, ale tsinandali, saperavi, rkatsiteli, usakhelouri, aladasturi, tavkveri, tsitska a ďalších päťsto.
Každopádne ak máte radi víno, tak si Gruzínsko dajte na svoj list krajín, ktoré treba navštíviť.

Rozšírenie pestovania viniča v Taliansku sa pripisuje Etruskom. V ich hrobkách sa našli fresky obsahujúce výjavy súvisiace s pestovaním viniča a výrobou vína. Po Európe (Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, až po rieku Mosela) rozšírili z Talianska výrobu vína Rimania.

Je pravdepodobné, že aj na Slovensku sa pestovanie viniča začalo za panovania cisára Marca Aurélia Próba v rokoch 276 až 282. Najstaršia fľaša vína sa našla v dnešnom Nemecku a pochádza z hrobu bohatého Rimana. 1,5 litrová sklenená fľaša Römerwein bola vyrobená niekedy medzi rokmi 325 a 359 nášho letopočtu.

O európskych vínach napíšem blog zvlášť. Európa je kúsok a vy sa poľahky za vínkom viete vybrať. Už som napísal blog o najlepších vinárskych regiónoch a vínach Talianska a v ňom jasne uvidíte rozsah toho, čo v Európe máme.

Doslova s obsesiou vínom som sa stretol v Moldavsku. Do hotela v hlavnom meste Kišiňov som prišiel sám so štyrmi deťmi a pri check-ine nám recepčný nalial plné poháre vína ako welcome drink. „Oni majú iba 15 až 17 rokov,“ slušne som odmietol pohostenie. „Mali už 12 rokov?“ opýtal sa nechápavo recepčný. „Tak potom môžu piť. Naše víno je výborné.“

V Moldavsku nájdete najväčšie vínne pivnice na svete - majú neuveriteľných 200 km pod zemou... Ja som navštívil pivnicu Cricova, kde sa vraj prvý kozmonaut Jurij Gagarin stratil na zopár dní. Vladimír Putin tu oslavoval 50-ku. Moldavské vína sú skvelé a nebyť extrémne zlej hospodárskej a politickej situácie krajiny, určite by sme o nich počuli viac.

Rakúske, nemecké vínka, ba aj švajčiarske, sú výbornej kvality taktiež. Švajčiarske vinohrady v Lavaux sú taktiež chránené UNESCOM. Môj syn študoval v švajčiarskom Montreux a jeho učiteľ someliér Paulo Basso produkuje Cabernet Sauvignon (Il Rosso di Chiara) svetlej farby, čo je podľa mňa zaujímavý tip – víno je cenovo dostupné.

Neznášam grécku Retsinu, milujem chorvátsky Plavac a rád diskutujem o maďarských a bulharských vínach. O tom, či je v Španielsku lepšia Rioja či Ribera del Duero a v Portugalsku Douro či Alentejo. V severnom Španielsku, v Galícii, odporúčam vychutnať si biele víno Albariño, ktoré  sa výborne páruje s rybami a morskými plodmi.

V Zelenom Španielsku nájdete od krabov, homárov či svätojakubských mušlí (viď. púť do Santiago de Compostela - Camino de Santiago) všetko. Pulpo a la Gallega resp. Polbo a Feira je jednoduchý, ale dokonalý recept chobotnice, ktorá je národným jedlom Galície na severe Španielska. A k morským plodom sa práve suché Albariño perfektne hodí.

O európskych vínnych regiónoch však až v špeciálnom blogu o európskych vínach a bude v ňom veľa pikošiek a inšpirácií.

Čo sa týka sveta, víno som pil všelikde. Na svojej 45. návšteve Indie som si trúfol na vinárstvo Krsma, ktoré vyrába silný Cabernet Sauvignon, ale aj Savignon Blanc a dokonca si z Toskánska „požičali“ aj Sangiovese. Vyrábajú to, čo „ide“ a na kvalitu musia ešte dorásť.

Krsma Estates je hrdá na to, že robí v odvetví vinárstva odvážny krok. Príroda hôr v okolí Hampi je však prekrásna. O južnej Indii, ktorú navštevuje minimum turistov, som napísal dlhý blog.

Keď hovorím o európskych vínach, musím vzdať hold vinárom zo Slovenska. Úroveň išla za posledných 30 rokov rapídne hore a posielam uznanie stovkám vinárov a investorom, ktorí jednak robia to, čo ich baví, ale svojou tvrdou prácou v budúcnosti prispejú k atraktívnosti Slovenska a zvýšeniu takzvaného pasívneho cestovného ruchu v doteraz pre svet neznámej krajinke. Títo vinári každopádne nemôžu prehrať. Držím palce!

Čo sa týka histórie slovenského vína, spomínal som Rimanov, archeologické nálezy však hovoria už o období v 6. a 7. storočí pred naším letopočtom. Konkrétne sa našli vinohradnícke nože. Tie hovoria o Keltoch, ktorí tu mali vyrábať víno a vyvážať ho na sever ako luxusný tovar. Stále však ide len o domnienky.

Rimania založili vinohrady na svahoch Malých Karpát a do 13. storočia dochádzalo k rozmachu, kým vinohrady nezničili Tatári. O dve storočia neskôr sa usídlili Taliani v dnešnej slovensko-maďarskej oblasti známej ako Tokaj.

Pestovanie viniča rozkvitalo na Slovensku celkovo a pestovalo sa všade okrem Oravy. Neprekvapivo bola vďaka svojej polohe dominantnou Bratislava, už v roku 1435 mala zaevidovaných 474 vinohradníckych rodín.

Vínko som taktiež chutnal v okolí podľa mňa najexotickejšieho jazera sveta, v okolí jazera Inle v Mjanmarsku. Navštívil som dve vinárstva, ale naozaj, takéto vína som do tabuľky dať nemohol. Podobne je to dnes s vietnamskými vínami, ktoré sem počas trvania Indočíny priniesli Francúzi. Ešte nedozrel čas.

Aj keď Etiópia (kráľovstvo Axum) produkovalo vína dlho pred nami (pred 3 000 rokmi), vinárstvo Awash vyrába hlboký podpriemer. Etiópske víno je pozadu za etiópskym pivom. Niekedy v BUBO hovoríme, že zážitok nemusí byť vždy dobrý, základ je, aby bol zapamätateľný. Kyslé, respektíve presladené etiópske víno, takým je.

Awash sa však v poslednej dobe snaží týmto chybám vyvarovať a na každej fľaši je zreteľne (písmom Amhara) napísané, že ide o „suché“ víno. Produkujú aj „vínne kokteily“ Dankira, hmm, čo by mohlo v rozvojových krajinách, kde dobré víno nepoznajú, zabrať. Môj dlhoročný etiópsky partner Ermias vinárstvo obhajuje.

„Ľubo, Awash vznikol spojením vinárstiev gréckej a talianskej rodiny a v roku 1974 ich naša vláda znárodnila. Však aj vaša robila to isté... Znárodňovala.“ Áno, možno je za tým to znárodnenie a socializmus. Etiópske víno si na zaradenie do mojej tabuľky bude musieť ešte počkať.

O exotických vínach kúsok za humnami mám aj pozitívne správy. Pil som veľmi slušné košér vína vo viniciach Yarden v Golanských výšinách v Izraeli a pri ceste z údolia Bekaá sa zastavujeme na koštovku v libanonských viniciach Ksara. Izraelské aj Libanonské vína z miest kadiaľ prechádzal Ježiš sa piť dajú, a pokojne si ich objednajte pod vianočný stromček.

Čínske vínka, to je iné kafé a Číňania aj v tomto segmente idú systematicky vpred. Priestor aj terroir na to majú a know how si kúpili. Systematická práca a doťahovanie detailov je taktiež prednosťou dnešnej Číny, nehovoriac o obrovskom vnútornom trhu.

Na kvalitné čínske vínko si jednoducho budeme musieť zvyknúť. Na túto krajinu sa celkovo pozeráme zle a mediálne informácie Západu sú skreslené a doslova zavádzajúce. Všetko je inak nielen pri víne a ak máte záujem o iný pohľad na najväčšieho nepriateľa Západu, prečítajte si moju Pravdu o Číne.

Čínu naše média podceňujú, no je dobré vedieť, že pozostatky výroby vína sa našli v čínskej provincii Henan v lokalite Jiahu už z roku 7 000 p.n.l., čo je dokonca staršie nálezisko než v Egypte, Mezopotámii či v Gruzínsku. Avšak fermentovaná tekutina nebola čisté hrozno, ale alkohol sa vyrábal zo zmesi hrozna, hlohu, ryžového piva a medoviny.

V čistom víne teda vedie Gruzínsko. Na druhej strane, Čína má aj morálne nárok na kvalitné víno a tvrdím, že do 10 rokov ho tu aj máme. Dnes je produkcia vína dokonca 7. až 5. najvyššia na svete. Zatiaľ.

Čína sa teda do môjho svetového výberu nedostala iba tesne a to isté sa prihodilo Turecku. Na našom zájazde Turecko (všetko v cene) je ochutnávka tucta sort už v cene zájazdu. V posledných rokoch som sa do krajiny, kde som začal sprevádzať zájazdy už v roku 1993, opäť vrátil.

Turecko som prešiel od najnižšieho bodu po vrchol Araratu, krížom Kurdistanom k najstaršej pamiatke sveta a navštívil som mnohé vinárstva a najkvalitnejšie reštaurácie krajiny, kde dobré vínka servírujú.

Podobne ako u Číny, aj s Tureckom v budúcnosti musíme rátať. Cappadocia nie je známa iba tufovými vežami, ale miestne vinárstva Güzelyurt, Tarasan či Kocabag produkujú super vínka. V roku 1994 som sa v apríli pokúšal vystúpiť na Erciyes Dağı, ktorý bol celý pod snehom a dnes sa tu v kvalitnej tufovej pôde nachádzajú vinohrady.

Najlepšie víno Turecka sa však pestuje v Trákii, Egejskej oblasti a pozrite sa aj na oblasť Çal (provincia Denizli). Všetko na západe krajiny - v oblasti, kde po stáročia žila grécka komunita, oblasti, kde som pre našich klientov pripravil super zájazd, ktorý spomínam vyššie.

10. miesto: Portugalsko (Azorské ostrovy)

Hlavne keď sa nachádzam v bývalých portugalských kolóniách v Macau alebo v Mozambiku, Angole, či Guinea-Bissau, tak mi portugalské vínko pripomína domov.  Zdá sa, že pred vínom z údolia rieky Douro uprednostňujú expati Alentejo. Samozrejme, najznámejším portugalským vínom je fortifikované Portské z prekrásneho mesta Porto.

Pritom to nie je pravda, Porto nie je z Porta, ale z opačnej strany rieky Douro. Pivnice so sladkým portským vínom nájdete na druhej strane, ak prejdete cez ikonický kovový most Luiza I. a dostanete sa do Vila Nova de Gaia. To by bolo na fľaškách asi pridlhé, však?

Ešte sladšie a drahšie vínko nájdete na portugalskom ostrove Madeira. Rovnako ako do Portského, aj tu sa do vína prilieva vínovica. Dá sa povedať, že víno Madeira má neobmedzenú trvanlivosť. Otvorenú fľašu tak môžete uchovávať vo svojom bare po dobu niekoľkých mesiacov, pričom jej chuť sa vôbec nezmení. Madeiru obľuboval aj Winston Churchill, no otvorená fľaška mu dlho neostala.

Odporúčam pozrieť sa aj na vína z ostrova Pico (Azorské ostrovy), ktorých výroba je taktiež chránená UNESCO. Víno z prostriedku Atlantiku si nechal dovážať ruský cár Nikolaj II. a po veľkej októbrovej revolúcii ho s obľubou pil Gruzínec Džugašvili (Stalin). Aj vďaka Nikolajovi sa tamojšie víno pestované vo vulkanickej oblasti nazýva Czar. Je to jediné víno sveta, ktoré prirodzene obsahuje 19 % alkoholu.

9. miesto: Gruzínsko

Gruzínci by s udelením prvenstva v histórii vína - Egyptu či Číne - nesúhlasili a ja som sa nikde inde nestretol s kultúrou, kde sa toľko pije. Pre Gruzíncov je víno minimálne tým, čo pre Francúzov a podľa mňa je to ešte väčší zdroj hrdosti. Keď som v roku 2007 – viď. história BUBO, spal v Gruzínsku u domácich, tak denne vypili tri litre vínka a k tomu zvládali ešte poháriky „čača“, teda vínovice.

Gruzínci každopádne tvrdia, že ich krajina je kolískou vína a výroba tu začala už pred 8 000 rokmi. Najstarší výraz pre víno - „gvino“, pochádza práve z gruzínčiny, odkiaľ ho prevzali ďalšie jazyky po celom svete.

Ja milujem oblasť Kacheti, je tu geniálne vinobranie (Rtveli) a práve odtiaľto pochádza názov kachetinskej technológie, kde sa víno vyrába v akýchsi zakopaných amforách (kvevra či qveruli) a pred fľaškovaním sa nefiltruje. My zakopávame slivovicu, v Gruzínsku zakopávajú víno. Od roku 2013 je táto výroba vína na zozname Majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO.

V októbri 2023 som do Kacheti doletel vyslovene na festival vína a musím povedať, že kvalitatívne sa gruzínske víno pohlo od roku 2007 riadne vpred. Ochutnal som destiaky sort a som doslova nadšený!

Do kvevry nahádžu Gruzínci hrozno aj so šupkami či jadierkami a nechajú ho fermentovať. Až po dvoch týždňoch sa nádoba zatvorí ploským kameňom a obsype sa pieskom, aby neunikal vzduch. Keď je víno hotové, je organické a totálne bio a aj biele vínko má tmavožltú oranžovú či jantárovú farbu a je príjemným prekvapením.

Už sú to dve desaťročia, čo poznám gruzínskych veľvyslancov a podnikateľov, a tak som zvyknutý si pripíjať s výkrikom „kau – mar- džos“, pred ktorým Gruzínci prednášajú dlhočizné a prekrásne prípitky. Niektoré pochádzajú od ich starých a prastarých rodičov a vždy je jeden venovaný tomu, že víno pochádza z Gruzínska.

A predstavte si, Gruzínci majú s 8 000-ročnou históriou výroby vína pravdu, lebo vykopávky uskutočnené 50 km južne od Tbilisi (Gadachrili Gora) ich „legendu“ nedávno potvrdili. Toto presvedčenie hrdých Gruzíncov iba zacementovalo!

Zaujímavosťou je, že väčšina z 500 odrôd gruzínskeho hrozna je úplne pôvodná. Vína vyvážajú minimálne, a tak unikátne odrody vína a ich nedostupnosť spoločne spôsobujú, že gruzínske vína, ktoré ochutnáte, sa budú líšiť od všetkých ostatných, ​​ktoré ste kedy mali. Gruzínsko je rozhodne dobrým tipom na návštevu a my máme ochutnávku priamo vo vinárstvach na každom našom zájazde Gruzínskom.

8. miesto: Nový Zéland

Na severe Južného ostrova, ktorý je tým prírodne krajším, sa nachádzajú nad hlbokými zálivmi zelené vinice, akoby ich navrhol scenárista z filmu Pán prsteňov. Vôňa novozélandského Sauvignon Blancu z oblasti Marlborough sa nedá poraziť. Novozélandské Sauvignon Blanc sú odvážne vína, podobne ako ich tvorcovia.

Táto „odvaha“ je pravdepodobne dôvodom, prečo sú tieto vína vo svete, a stále viac aj u nás, také populárne. Medzi nezameniteľné kvality novozélandského Sauvignonu Blanc patrí jeho štipľavá kyslosť, vôňa grapefruitu, ananásu, limetkovej kôry a čerstvo pokosenej trávy.

Charakteristická vysoká úroveň kyslosti v týchto vínach z nich robí osviežujúci nápoj počas horúcich letných dní a tiež im pomáha dobre sa spárovať so širokou škálou jedál. Vzhľadom na veľký objem vína pochádzajúceho z Nového Zélandu je ľahké nájsť vysokú kvalitu za prijateľnú cenu.

Poviem vám jeden trik – niet nič lepšieho než piť Sauvignon Blanc priamo na Zélande.  BUBO je najväčším organizátorom zájazdov na Nový Zéland, a to už vyše 20 rokov – kontinuálne. Vinice v Marlborough sú súčasťou našich programov.

7. miesto: Austrália (+Tasmánia)

V regióne Barossa sa v doline na rozľahlých úpätiach nachádza pozoruhodný rad vinárstiev. Penfolds je jednou z najvýznamnejších a najstarších značiek v Austrálii, jej história siaha až do roku 1844.

Vína Yattarna od Penfolds sú investičným artiklom či predmetom dedičského konania a pokojne môžeme povedať, že 7. hviezdou na austrálskej vlajke.

Moje blogy vás majú inšpirovať, a tak keď sme u austrálskych pikošiek, odporúčam Fraser Island, ktorý je najväčším pieskovým ostrovom sveta. Sadnúť si do lietadielka a preletieť nad zapadlými kútmi Austrálie, kde je stále čo objavovať.

Na poslednej ceste Tasmániou som sa zastavil vo vinárstve Bangor. Tasmánia, čo sa týka prírody, konkuruje Novému Zélandu. Tasmánske vína s ovocným buketom vedia byť osviežujúce samé o sebe, ale vďaka vysokej kyslosti a mineralite sa ideálne hodia aj k čerstvým ustriciam, a tými je Tasmánia preslávená.

Víno a dobré víno dnes k Austrálii jednoznačne patrí a na našich zájazdoch pijeme to, čo sa von nedostane!

6. miesto: Juhoafrická republika

História juhoafrického vína siaha do dávnych objaviteľských čias, kedy Holandská východoindická spoločnosť vyslala Jana van Riebeecka založiť sady na Kapskom polostrove, aby tak mohla zásobovať posádky svojich lodí, premávajúcich na obchodnej ceste z Indie, čerstvými potravinami a taktiež vínom.

Len sedem rokov po založení sadov zbierali hrozno po prvý raz. Väčšie úspechy však prišli až po roku 1685, kedy Simon van der Stel kúpil 750 hektárov pôdy na východnej strane Stolovej hory, ktorá sa týči nad Kapským Mestom a založil prvé vinárstvo v Južnej Afrike, ktoré pomenoval Groot Constantia. Toto najstaršie vinárstvo Afriky navštevujem pravidelne, prakticky pri každej návšteve Kapského Mesta.

Jedinečná mikroklíma, prítomnosť Atlantického oceánu a jeho ochladzujúci efekt, spôsobujúci pomalé dozrievanie hrozna a prináša víno jedinečných kvalít. Naši klienti sa nechávajú zlákať na netradičnú kombináciu vína s čokoládou.

Víno z Groot Constancia odoberal Napoleon Bonaparte, pruský kráľ Fridrich II., Ľudovít Filip Orleánsky alebo Charles Dickens. Naše skupiny v Juhoafrickej republike majú často prezývku Pinotage podľa najznámejšej sorty juhoafrického vínka.

Navštívil som zopár vinárstiev v okolí Kapského Mesta - vo Franschhoeku či Stellenboschi, a poviem vám, ja som krajšie, moderné a luxusnejšie vinárstva nikde na svete nevidel. Aj keď je Kapské Mesto na druhej strane Zeme, odletieť tam na predlžený víkend – pozrieť si Kapské Mesto, ktoré je jedným z najscénickejších na svete - veľmi bohaté, po uliciach frčia Ferrari, Porsche a kabriolety Rolls Royce, ubytovať sa v One and Only alebo mojom obľúbenom hoteli Silo.

Skočiť na Mys dobrej nádeje pozrieť pštrosy a tučniaky a potom stráviť dva dni vo viniciach nie je zlým nápadom. S BUBO a našimi sprievodcami je to absolútne bezpečné. V Afrike žijeme, Afrikou žijeme. Ak si chcete pobyt predlžiť, vyberte sa do Namíbie a Botswany alebo odleťte k Viktóriiným vodopádom, ktoré sú jednými z najkrajších vodopádov na našej planéte.

5. miesto: USA (+Mexiko a Kanada)

V severnej Amerike drží prim jednoznačne USA, ale je zaujímavé, že v Mexiku sa víno pestuje v dvanástich z tridsaťjeden štátov. Treba však povedať, že 80 % sa pestuje na polostrove Baja California. Málokto vie, že podobne, ako sme mali najstaršie funkčné vinárstvo Afriky Groot Constantia v Kapskom Meste, najstaršie vinárstvo Ameriky je tu v Mexiku. Vinica bola založená už v 20 rokoch 16. storočia, čo je o desiatky rokov skôr než  v Čile (1548) či Argentine (1551).

Tento rok som sa na ochutnávke zastavil aj vo vinohradoch v Kanade. Boli by ste prekvapení slušnou produkciou, pekným vinohradom a kvalita ľadových vín je doslova svetová. V centre Toronta nájdete mnoho špecializovaných obchodov na vína, kde prevládajú (na moje prekvapenie) domáce značky.

V USA sú najlepšou oblasťou údolie Napa a Sonoma v Kalifornii. Ich Zinfandel je preslávený. Kalifornia, ktorá produkuje 90% vína USA je bohatá, a vinice v USA sú preto zamerané naTop kvalitu. Američania celkovo vedú v spotrebe drahého vína. Mne sa pošťastilo lyžovať pri jazere Tahoe na hranici Nevady a Kalifornie a na druhý deň navštíviť zopár viníc s ochutnávkou.

Mnou spomínaná Sonoma County je rozsiahla vinárska oblasť s 18 apeláciami vysadenými na viac ako 60 odrodách hrozna. Hoci je Napa o niečo známejšia a navštevovanejšia, aj tu nájdete všetko od šumivých vín a „nenásilných“ suchých bielych s množstvom minerálov až po komplexné ovocne výrazné červené vína, z ktorých väčšinu vyrábajú viacgeneračné rodinné vinárstva a pochádzajú z trvalo udržateľných viníc.

Jednou z takýchto najzaujímavejších vínnych oblastí je aj kalifornská Santa Barbara, ktorá priťahuje návštevníkov z celého sveta. Wine Enthusiast vymenoval Santa Barbaru za „Najlepšiu vinársku oblasť roka 2021“, pričom ocenil tento klenot centrálneho pobrežia za jeho úsilie v oblasti udržateľnosti, rozmanitosti hrozna (až 70 rôznych odrôd) a rozmanitých ochutnávok vína.

Vďaka blízkosti Pacifiku je tu množstvo mikroklím a teplotných výkyvov, to znamená dlhšie vegetačné obdobie. Môžete tu popíjať jemné Rulandské modré, sofistikovaný Grenache či šťavnatý Pét-nat v rámci chuťovej rôznorodosti.

USA sú veľká krajina a skvelé vínne regióny tu nájdete v každej oblasti. Napríklad aj pri hraniciach s Kanadou je na hraniciach štátu Washington a Oregon čoraz slávnejšia oblasť Walla Walla ako domov pre 120 vinární.

Na opačnej strane krajiny je Virgínia považovaná za rodisko amerického vína. Prví kolonisti sa tu pokúšali o výrobu vína začiatkom 17. storočia, no až v 80. rokoch minulého storočia sa toto odvetvie začalo presadzovať. Dnes tu nájdete úžasné odrody hrozna ako viognier, cabernet franc, petit verdot a norton.

4. miesto: Argentína (+Uruguaj)

O víne v Uruguaji hovoria, že aj oni majú vinohrady ovplyvnené Atlantikom ako vo francúzskom Bordeaux. Možno je to trúfalé, ale ak sa pozrieme na najbližších konkurentov, tak niečo podobné Argentína preslávená svojim Malbecom nemá. Tá ma vinohrady ďaleko od oceánu a vysoko v horách. V okolí známeho mesta Mendoza nájdete najvyššie položené vinohrady sveta.

Z Mendozy totiž pochádza až 70 % produkcie vína celej krajiny. Sprvu pod menom Cuyo zažil prvý boom na prelome 19. a 20. storočia, stal sa dokonca až 5. najväčším vinárskym regiónom sveta a jednotkou v Latinskej Amerike.

V roku 1885 sem dokonca dotiahli z Buenos Aires železnicu, aby sa víno nemuselo do prístavu v hlavnom meste prevážať po nekonečných hrboľatých cestách. Zo zopár stoviek hektárov je ich dnes vyše 145 000 a za najlepšie argentínske vína sa pokladá Malbec z horských regiónov Lujan de Cuyo a Uco.

V regióne Cuyo sa dokonca nachádzajú vinice vo výške 1 650 m.n.m. Pikoškou je nenápadné mini rodinné vinárstvo Entre Tapias, ktoré vsadilo na udržateľný spôsob pestovania viniča. Víno vyrábajú ekologicky (pôdu zavlažujú ľadom a snehom z podhoria Ánd), zamestnávajú len lokálcov.

Vína ako Piedras Bayas Malbec, Piedras Bayas Malbec Reserva, Piedras Bayas Sauvignon Blanc, Piedras Bayas Pinot Gris dosiahli takú vynikajúcu úroveň, že obdržali aj niekoľko zlatých a strieborných medailí v národných súťažiach v ochutnávkach vín.

Tannat je Uruguajská sorta, ktorá sa kvalifikuje ako „staré vinice“, pritom je stará len 50 rokov. Darmo, v krajine boli 70. a 90. roky zlatým vekom opätovnej výsadby. Uruguajské vína boli sprvu určené len pre domácu klientelu, no regióny Garzón a subzóna Altos de José Ignacio (obe v Maldonade pri Atlantiku) posunuli Uruguaj vpred.

Víno Bodega Garzón už získalo víťazstvo Wine Enthusiast’s Wine Star Award za najlepšie vinárstvo z Nového sveta v roku 2018 a v USA sa predalo za jediný rok 25 000 debien. Osobne som vinárstvo Garzón navštívil, ako aj zopár ďalších a viac sa dozviete v mojom blogu Uruguaj, informácie, atrakcie, vína. Uruguajské víno má každopádne potenciál rásť.

3. miesto: Taliansko

Určite ste tušili, že Taliansko bude vysoko. Víno sa tu vyrába v každom jednom regióne, je súčasťou talianskej kultúry a života. Veď tu sa na výrobu vína používa až 605 druhov hrozna a tento počet rastie. Má veľkú tradíciu a Taliani, ktorých poznám, iné ako svoje vína nepijú. Neveria im. Už Rimania doniesli hrozno do Francúzska, Španielska, Portugalska či Nemecka, ale, samozrejme, ešte predtým začali tu, doma.

Prešiel som tucet viníc od Sicílie po Alto Adige. Vyše dvoch desaťročí navštevujem vinárstva v Montalcine (áno, Brunelo) a vo výnimočných chvíľach popíjam supertoskánske z malej dedinky Bolgheri. Keď si však Taliani vyberajú víno, zamieria do Piemonte. Spísal som blog o najlepších vínach Talianska a do top 10 sa dostalo až päť z regiónu Piemonte. Pestuje sa tu najmä odroda Nebbiolo ako konkurencia toskánskej Sangiovese.

Piemonte je známy svojím Barolom a Barbarescom vyrábaným práve z hrozna Nebbiolo. Barolo preferuje šľachta už dlhé obdobie. Je označované za kráľa vín a tiež víno kráľov. Barbaresco by som zase označil za kráľovnú. Hoci bolo dlho podceňované, dnes sa považuje za rafinované a elegantné. Musíte ochutnať obe!

Pre Barolo sú typické chute bohaté a koncentrované tóny sušených kvetov fialky a lupeňov ruží. Rovnako tak sušených malín, čerešní a černíc. Nájdete tu aj náznaky škorice, klinčekov a horkej čokolády. Pre Barbaresco zase živé arómy brusníc, čučoriedok, čierna slivka, sladké drievko, červené ríbezle, muškátový oriešok a fialkový kvet. To všetko je podporené tónmi tmavej čokolády, tabaku a kože.

2. miesto: Chile

Víno a Chile. To k sebe neodmysliteľne patrí a ich chutný mok najprv šokoval a následne preslávil krajinu v celom svete. Výber čilských vín je skutočne bohatý. O tom som sa presvedčil už v údolí Maipo na predhorí Ánd a predmestí metropoly Santiago de Chile. Maipo Valley prezývajú tiež Bordeauxom Južnej Ameriky, aj keď Atlantik je tu vymenený za studený Tichý oceán.

Tu sa nachádzajú dve najväčšie čilské vinice – Concha y Toro a tiež Santa Rita, kde vznikajú najznámejšie čilské vína. Concha y Toro bola založená už v roku 1883 a bola medzi prvými, ktorá začala vysádzať európske odrody viniča. Vtedy právnik, diplomat a milovník vína Don Melchor Santiago Concha y Toro priviezol s manželkou do Chile sadenice hrozna z Bordeaux.

Postupne sa zrodilo víno svetového formátu. Nájdete tu vinohrady v najlepších apeláciách ako Maipo, Apalta, Casablanca, Rapel, Leyda a Curico. Všetky majú rozdielnu polohu či klimatické podmienky, a tak je každé z vín v niečom rozdielne, rôznorodé a jedinečné.

Rezidencia Dona Melchora, kam vždy, keď sme v Chile (to je dosť často, keďže sme najväčší organizátor zájazdov aj do tejto krajiny), zamieria aj klienti BUBO, leží v nádhernom prostredí parku vo francúzskom štýle. Pri „záhrade“, kde je zasadených 26 najvýznamnejších odrôd hrozna. Vinárstvo spracúva cca 20 z nich. Hneď za záhradou je 68 hektárov viníc osadených Cabernet Sauvignon, ktorý sa používa pri druhej naj. kolekcii Terrunyo. Hrozno zavlažujú kvapkovým systémom len trikrát do týždňa, a to jednu hodinu, čo „stresuje“ vinič a jeho menšie plody majú silnú šupku a vysoký obsah cukru.

Zaujímavosťou je, že kvôli pivnici, v ktorej boli ukladané najlepšie vína Dona Mechora, vznikla legenda o diablovi. Napriek tomu, že pivnicu zamykali, pravidelne sa strácali fľašky vzácneho moku. Don Mechor preto rozšíril legendu o diablovi, ktorý pivničku obýva. Následne sa už nikto žiadnej fľašky nedotkol.

Z čilských vín určite odporúčam País - druh hrozna, ktoré do Chile priniesli ešte Španieli. Má ovocnú chuť a vonia po bylinkách. Hodí sa k rybám, hydine, cestovinám a syru. Ešte viac ale dávam do popredia červený Carmenere, ktorý sa hodí ku grilovanému mäsu (jahňacie, teľacie a divina) a pikantným jedlám.

Nikdy nezabudnem na to, keď mi klienti na moje narodeniny kúpili priamo vo vinárstve v údolí Colchagua fľaštičku Neyen blend (Cabernet Sauvignon a Carmenere) s prívlastkom „staré víno z nového sveta.“ No a potom nikdy nezabudnem na to, keď sme si ju v prekrásnom hoteli v Torres del Paine, v najkrajších horách Ameriky, načali.

1. miesto: Francúzsko

Ako Uruguaj, tak aj Chile prirovnávajú svoje vína k Bordeaux, no skutočné Bordeaux je len jedno. A práve tu treba hľadať tie najlepšie vína sveta. V oblasti, ktorú sa všetci snažili napodobniť na druhom konci sveta - Haut-Médoc, iba cca 15 až 20 minút cesty autom od Bordeaux v pôsobivej usadlosti Château D'Agassac. História zámku siaha až do roku 1238, zmienka o prvých viniciach však „len“ do 18. storočia.

Dodnes sa na 43 hektároch pôdy pestujú tri rôzne druhy vína, a to na troch rôznych podložiach. Je tu jemný štrk, piesočnatá pôda a ťažká ílovitá pôda. Od typu pôdy sa odráža aj výsledná chuť viníc, a teda aj vína. Hrozno sa ručne zbiera a triedi, presunie sa do teplotne regulovaných sudov z nehrdzavejúcej ocele. Na víno sa premieňa 3 - 4 týždne, unikátnu chuť však naberá ďalších 12 až 15 mesiacov. Po fermentácii vína tam ostáva množstvo usadenín, na ich vyčistenie sa používajú vaječné bielka.

Pozor, vína z Bordeaux sú jedinečné a drahé, ale viacerým Slovákom napriek tomu nechutia. Zdajú sa im napríklad pri porovnaní s Primitivo z Apúlie mdlé. Možno vás prekvapí, že k takýmto vínam sa treba „prepiť“. Systematicky, najlepšie so someliérom. Je to ako v umení, človek musí dozrieť, aby niektoré veci docenil tak, ako má.

Ja som sa naučil rozoznať, či je víno z ľavého alebo pravého brehu rieky – verte mi, dá sa to naučiť pomerne rýchlo. Na ľavom brehu v Margeaux, Saint-Julien či Pouillac vo vínach prevažuje Cabernet Sauvignon – chuťovo typickejší, to, čo si predstavujete pod označením „chuť vína“, v ňom aj nájdete. Na pravom brehu v Saint Émilion a Pomerol je to zasa Merlot – ovocnejší, ale nie horší.

A to, že víno tu nie je lacné, dokáže aj fakt, že fľaštička z Chateau Petrus stojí pokojne aj 7 000 eur. Fľaška Chateau Margeaux sa vydražila za 225 000 dolárov a nebola pritom najdrahšou. Najlepšie francúzske vína nájdete pri Bordeaux aj v priam gigantických fľašiach. Pozrite si moju prechádzku vinicami Bordeaux v podobe krátkeho filmu. Alebo sa s nami vyberte na zájazdy, kde sa v týchto viniciach zastavujeme:

Myslím si, že aj pre náš biznis je cestovanie za vínom perspektívou. Robili sme to odjakživa a Bordeaux či oblasť Brunelo Montalcino navštevujeme vyše 20 rokov. No nikdy sme nerobili vyslovene vinárske cesty. Teda robíme to Bordeaux, ktoré stále považujem za oblasť s najlepším vínom sveta.

Najprv sme to propagovali ako „predĺžený víkend s privat jetom“ a po prvom raze sme zistili, že to, čo používame, nebol „jet“, ale obyčajné prenajaté lietadlo. Sekli sme sa, ale naozaj nie naschvál a teraz si na „wording“ dávame naozaj pozor. Každopádne, do viníc s nami lietali a stále aj lietajú ľudia, ktorí sa v privátnych jetoch vyznajú.

Kvalitná návšteva vinohradov je vždy trošku drahšia... No nemusí to vždy tak byť – o to sa v našom novom projekte návštevy viníc snažíme. Vyberte si jeden z našich gurmánskych zájazdov, v Taliansku napríklad ochutnávame víno zo Stingových viníc, v Bordeaux priamo v chateau vína Louis Vuitton.

Na zájazde 3x naj Afriky zase zamierime do najstaršieho afrického vinárstva a vína chutnáme aj na ceste Kaukazom v Gruzínsku a Arménsku. Víno je súčasťou našich zájazdov v Austrálii a na Novom Zélande.

V Mendoze chutnáme Malbeck, ktorý sa k nám vôbec nedováža a až vtedy pod zasneženými Andami sa do Argentíny vskutku zaľúbite. Čilské vínko? Už iba podľa miesta, ktoré získalo v mojom rebríčku, vidíte, že ho naozaj milujeme. Preto, lebo pijeme to najlepšie.

Someliérstvo je jednoducho špecialitou BUBO či v Amerike, či na Novom Zélande, či na Azorských ostrovoch.

Spríjemnite si svoj poznávací zájazd ochutnávkou vín priamo vo vinohrade alebo vycestujte vyslovene na gurmánsky zájazd iba do vinárstiev a kvalitných reštaurácií.

Ak ma trošku popoženiete, tak sa o svoju vášeň rád s vami podelím a pripravím pre vašu partiu jednu úžasnú cestu. Na zdravie, priatelia!