Vypočujte si tento blog načítaný umelou inteligenciou.
Našli ste chybu? Kontaktujte nás.
Európu sme my „skutoční cestovatelia“ dlho vynechávali. Južná Amerika, Afrika, Ázia, Oceánia, to je ono, ale Európa je príliš blízko, a teda príliš nudná. Hovorí sa taktiež, že pod lampou je najväčšia tma a naozaj aj u nás nájdete miesta, ktoré sa môžu porovnávať so svetovými TOPkami. Musíte ich hľadať na okraji Európy, na miestach, kam sa chodí stále veľmi málo, a tak sú ešte panenské. Azorské ostrovy takými sú a autonómna vláda si na udržateľnosti a ekológii postavila celú svoju stratégiu rozvoja.
Moja známa Janka Ondrejčíková ich navštívila už v roku 2008, BUBO sprievodcovia, ako Tomáš Derka, Martin Lipinský a Ľubor Kučera sa tam pozreli viackrát.
Poznám mnoho mladých surferov, ktorí na Azory nedajú dopustiť, prenajímajú si tu domčeky na dlhšie a surfujú od rána do večera. Je pre mňa nepochopiteľné, že veľká väčšina Slovákov (vrátaneinfluencerov) trávi čas iba na hlavnom ostrove Sao Miguel, čo je veľká škoda. Skúsim to teraz napraviť, veď už z názvu Azorské ostrovy je jasné, že nejde o jeden, ale o viac ostrovov.
Je pravda, že medziostrovné letenky stoja často to isté ako „veľká“ letenka na Azory ako taká. Vzdialenejšie ostrovy sú celkovo drahšie, ale paradoxne ponúkajú za vyššie ceny nižší štandard servisu. No okrem toho „niečo“ nehmatateľné, čo nachádzam na skutočne vzdialených zákutiach našej planéty a čo ihneď ucítite aj vy. Neprešiel som všetkých 9 hlavných ostrovov na jednej jedinej ceste, ale na tej poslednej som prešiel 6 a silno vám odporúčam urobiť to isté – vyraziť ďalej!
Réunion Atlantiku #
Azorské ostrovy v búrlivom severnom Atlantiku boli dlho prehliadané a zrejme neobývané až do roku 1432, kedy tu pristáli prví Portugalci. To bolo iba 60 rokov predtým než Krištof Kolumbus objavil nový svet. Ležia 1 500 km západne od Lisabonu a 3 000 – 4 000 km od severnej Ameriky. Ležia teda jednoznačne najďalej na západ zo všetkých európskych ostrovov. Väčšina portugalských a flámskych námorníkov sa sem dostala náhodou, keď ich lode zišli na ceste do Afriky z kurzu a búrka ich vylodila na jednom z maličkých sýtozelených ostrovov.
Doteraz sa na vzdialenejších ostrovoch toho priveľa nezmenilo a vy sa tu prechádzate často v nemom úžase ako prví kolonizátori. Aj na tých najvychytenejších miestach viete byť aj v najvyššej sezóne úplne sami. To je v Európe rarita.
Nie sú tu však elektrizujúce bary s búrlivým nočným životom a duniace diskotéky ako v turistickom raji na „susedných“ Kanárskych ostrovoch, no ostrovy vznikli podobne – búrlivou, dunivou vulkanickou činnosťou. Azory sa nachádzajú na spojnici, Eurázijskej, Severoamerickej a Africkej litosferickej dosky, ktoré sa rozchádzajú a dovoľujú magme dostať sa na povrch, alebo do seba narážajú a vrásnia sa. S vulkánmi a ich činnosťou sa tu budete stretávať na každom kroku.
Vy ako turista si budete vychutnávať čierne pláže, termálne jazerá, či dokonca termálne vodopády a obdivovať domy, kostoly z bazaltového čierneho kameňa. Budete plávať v studenom mori, ktoré otepľujú termálne pramene, budete jesť jedlo, ktoré bolo uvarené v sopke a často vystúpite (pešo či autom) do krátera sopky.
Takže nielen pre prekrásnu prírodu, skutočne neuveriteľnú zeleň, ale aj pre všade prítomné vulkány sa nazývajú Havajom Atlantiku. Ostrovy stratené v bielom príboji vzdialených morí a prekrásnej nedotknutej prírody strmých zrázov.
No čo sa týka počasia, prirovnanie neobstojí, veď Azorské ostrovy sú zahrnuté slnečnými lúčmi tak často ako aj dažďom, a preto mne skôr pripomínajú Réunion na juhu Indického oceánu. Fantastický vulkanický tropický ostrov bičovaný dažďom ako vystrihnutý z filmu Jurský park či filmu Godzila.
Na Réunione sa nachádza najvyšší vrch Indického oceánu - sopka Piton des Neiges. Tu na Azoroch je najvyšší vrch Stredoatlantického chrbtu – sopka Mount Pico. Infraštruktúra, čo sa týka ciest, hotelov či reštaurácií je taktiež v oboch ostrovných regiónoch na veľmi vysokej – európskej – úrovni. Poslednou podobnou pikoškou je, že sa sem dostanete iba s občianskym preukazom a platí sa tu Eurom. Podobne ako pri Réunione, tie náhle zmeny počasia robia Azory ešte romantickejšími a každý deň je tým pádom zaručene iný.
Réunion, ako aj Azory si vyberajú svoju klientelu, ktorá v žiadnom prípade nemôže byť plážová ako na Kanárskych či Havajských ostrovoch, ale skôr zameraná na prírodu, turistiku, obdivujúca skutočne prekrásnu flóru a veľryby. V oboch ostrovných krajinách je fajn, ak radi fotografujete.
Na čo sa podobajú? Čo ich charakterizuje? #
Najlepšie sa na cestu pripravíte, ak ste už niekedy na podobnom mieste boli a viete teda, čo očakávať. Oproti Havaju je tu na Azoroch menej paliem a obrovských papradí, aj keď ananásové polia tu sú – no v skleníkoch :). Na Havaji a Réunione však nebol každý, a tak sa vám pokúsim priblížiť Azory cez iné príklady.
Všetky ostrovy v Stredozemnom mori sú omnoho suchšie a ani tie prírodne naj ako Korzika sa vôbec na Azory nepodobajú, s týmto si neviem pomôcť. Pre porovnanie musíme ísť do studeného vlhkého Atlantiku, kde nájdeme podobnosť s Faerskými ostrovmi.
Taktiež nejde o jediný ostrov, ale je ich viac, sú celoročne zelené a majú podobnú vyrovnanú klímu s nevýraznými rozdielmi medzi letom a zimou. Čiže zimy ani tu na severe nie sú vôbec studené. No na Faeroch musíte mať sveter prakticky každý deň, aj v lete, a tu na Azoroch sa spotíte v krátkych rukávoch, aj v zime, je tu dusno ako v skleníku.
Na Faeroch sú zelené lúky bez jediného stromu a na Azoroch sú vysoké ihličnaté lesy. Hmlu zažijete na oboch súostroviach v značnej miere, viac ako ste to doteraz videli kdekoľvek inde.
Kanárske ostrovy som už vyššie spomínal a ťažko nájdete spoločný bod, možno ten, že Atlantik je studený a lepšie sa okúpete v hotelovom bazéne.
Počúval som o kráse Azorských ostrovov, ale keď som zbadal záhony hortenzií, tá krása mi vyrazila dych. Ľuboš Fellner
Bývalá portugalská kolónia, Kapverdy, leží v Atlantiku značne južnejšie, a tak sa v mori turisti kúpu bežne. Okrem portugalčiny tu však skoro žiadna podoba nie je. Dva východné ostrovy Kapverd, kam chodí jednoznačne najviac turistov sú totižto púšťou a Azory by som nazval antipúšť.
Azory možno trošku pripomínajú Madeiru, ale majú menej vysokých paliem a omnoho menej turistov. Na druhej strane omnoho viac hortenzií a kráv. Práve kilometre modrých, ružových a bielych hortenzií bolo to, čo mi doslova vyrazilo dych. A to sa mi pri kvetoch nestáva. Počúvate o kráse Azorských ostrovov, ale keď to naozaj vidíte, tak je to omračujúce.
Moje ďalšie blogy o exotických európskych regiónoch:
Ako keby všetci obyvatelia denne tú prírodu ošetrovali. Najprv som si myslel, že to robí iba pán Boh, ale potom som naozaj stretával skupiny záhradníkov, ktorí pristrihovali zeleň popri cestách a na jednotlivých vyhliadkach. No oplatí sa to! Takéto niečo som nikde na svete ešte nevidel! Vôni hortenzií sem tam konkurujú kravské lajná. Kráv je na každom ostrove veľa, no prim hrá Sao Jorge a Sao Miguel, kde sú všade.
Ešte som si všimol zopár drobností, ktorými sa Azorské ostrovy odlišovali. Na vulkanických ostrovoch nájdete veľa jazier, niektoré s vulkanickou aktivitou, často horúce termály. Príroda sa tu mení podľa nadmorskej výšky a viac ako palmy tu vo vyšších nadmorských výškach vidieť ihličnaté lesy, hore na vysokých sopkách akúsi kosodrevinu.
Azorské ostrovy ma prekvapili aj prakticky nulovou prítomnosťou čiernej rasy, čo je na prístavy, kadiaľ sa storočia plavili do Ameriky lode naplnené otrokmi až zarážajúce. Ostrovy sú striktne ekologické a nádoby na triedenie odpadu nájdete od hlavného letiska až po airbnb na najzastrčenejšom ostrovčeku.
Posledným postrehom je prekvapujúca znalosť anglického jazyka, s ktorou som sa v žiadnej krajine rozprávajúcej románskymi jazykmi nestretol. Dôvodom je obrovská migrácia do USA a Kanady. Plus to, že k svojim rodinám je stále bežné vycestovať na skusy. Takto na vás americkou angličtinou prehovorí aj čašník v zapadlej dedinke či deduško v horách, kde by som to nikdy nebol čakal.
Azorské ostrovy sú autonómnou oblasťou, podobne ako sú Faerské ostrovy autonómnou oblasťou Dánska. No Faerské ostrovy majú vlastný jazyk – faerčinu a na Azorských ostrovoch je oficiálnym jazykom portugalčina.
Faerské ostrovy majú vlastnú telefonickú predvoľbu, rozdielnu od Dánska, kdežto Azorské ostrovy majú smerové telefónne čislo identické s Portugalskom. Faerské ostrovy majú internetovú koncovku .fo, no azorské ostrovy majú tú portugalskú koncovku .pt. Domov však viete poslať exotické pohľadnice s azorskými známkami.
Základné fakty o Azorských ostrovoch: #
- Počet ostrovov: 9
- Hlavné mesto: 3 hlavné mestá ->
- Ponta Delgada (São Miguel)
- Angra do Heroísmo (Terceira)
- Horta (Faial)
- Rozloha: 2351 km²
- Obyvateľstvo: cca 250 000
- Zrážky: áno (na západe 2x viac)
- Hmla: áno
- Plážová dovolenka: nie
- Surfovanie: áno
- Turistika: áno
- Jazyk: portugalčina
- Najvyšší vrch: 2351 m (Mount Pico)
- Najnižší bod: 0 m (hladina oceánu)
- Mena: Euro
- Jazdí sa: vpravo
- Internetová koncovka: .pt
- Telefonická predvoľba: + 351
- Vlastné známky: áno
- Veľryby: plno
Rozdelenie Azorských ostrovov #
Azorské ostrovy – jedno z dvoch (druhým je 954 km juhovýchodne ležiaca Madeira) autonómnych území Portugalska, sa delí na tri časti.
Východná časť: najväčší ostrov Sao Miguel s najväčším hlavným mestom Ponta Delgada, na jeho južných brehoch, kde zrejme pristanete. Ostrov Santa Maria, kde pristáli Portugalci ako prví.
Západné ostrovy: Flores a Corvo sú maličké sýtozelené ostrovy stratené vo vlnách, vzdialené 600 km od tých východných.
Stredná skupina: Terceira, Graciosa, Sao Jorge, Faial a Pico, ktoré sa dajú ľahko navštíviť trajektami či leteckým spojením.
Poľahky viete navštíviť aj všetky ostrovy, veci tu fungujú a každý z týchto ostrovov má svoju vlastnú históriu, svoje zvyky, dokonca jedlá sú tu lokálne podľa toho, z ktorej časti Portugalska či Flámska sa prví osídlenci prisťahovali. Počas plavby medzi ostrovmi si vychutnáte nádherné výhľady na strmé sopky a oceán, ktorý čeria chrbty delfínov a 20 druhov veľrýb. Po Azorských ostrovoch sa stále cestuje v duchu objaviteľov.
São Miguel #
Najväčší ostrov krajiny, kde žije vyše polovica obyvateľov. Mal by som hovoriť o autonómnej oblasti Portugalska, ale toto je naozaj čosi úplne iné než materská krajina. Pripomína mi Big Island na Havaji, ale ešte omnoho viac Réunion. 50 odtieňov zelenej, prekrásna príroda, výborné cesty, slušné hotely a reštaurácie. Najlepší pomer medzi cenou a vysokou úrovňou služieb, ktoré konkrétne na tomto ostrove fungujú a vy sa cítite ako v najcivilizovanejšom svete.
Vychutnajte si Sete Cidades – azorskú Atlantídu, reprezentujúcu kráľovstvo 7 mystických miest. Výhľad do kaldery sopky s dvojfarebnými jazerami, obklopenými sýtozelenou prírodou, si užijete z Kráľovskej vyhliadky či z trekingu do Úst pekla.
Určite navštívte mesto v centre – Furnas, ktoré je ešte dokonalejším stelesnením pekla. Zo zeme stúpa dym, jedlo vám uvarí samotná sopka a vy sa vykúpete v horúcich, ale stále príjemných termálnych jazerách.
Keď máte pekla dosť, zastavte sa v pustovni v horách Ermida de Nossa Senhora da Paz, ktorá poskytuje úžasné výhľady. V prvom hlavnom meste ostrova vo Vila Franca do Campo sa preplavte na ostrovček neuveriteľného pravidelného tvaru, ktorý je mnohými považovaný za prírodný zázrak.
Sao Miguel je jediné miesto v Európe, kde sa pestujú ananásy a nachádza sa skutočná čajová plantáž. Sao Miguel je exotický ostrov, ktorý akoby sa nachádzal v Indickom či Tichom oceáne a nie tu kúsok za rohom v našom Atlantiku.
Na promenáde v hlavnom meste Ponta Delgada je jeden kvalitný hotel vedľa druhého. Po návrate zo vzdialenejších ostrovov, kde kvalitný servis chýba si tento luxus zaslúžite. O Sao Miguel som napísal samostatný blog Sao Miguel.
Santa Maria #
Nikde nikto, osamotené miesto hlboko v oceáne. Takto nejako sa zrejme budete cítiť na najjužnejšom, a zároveň najvýchodnejšom ostrove Azor dnes. Pritom dosť podobne ako Krištof Kolumbus vo februári 1493, keď sa na svojej prvej ceste z „Indie“ vracal domov.
Tomuto Janovčanovi s loďami so španielskymi zástavami sa v portugalskom prístave nedostalo priateľského prijatia. Atmosféra čoskoro vybublala ako sopka, posádku zatkli, no niečo z toho všetkého ostalo. Dedinský kostol Nossa Senhora dos Anjos na mieste, kde sa Kolumbus modlil za šťastie, že sa mu podarilo vrátiť a potom jeho vcelku nová bronzová socha pred kostolom.
Biele domčeky s výraznými valcovitými komínmi tu neustále olizuje silný vietor, je chladnejšie a zdá sa mi, že steny domov sú týmto dotykom vetra ešte belšie. Je zaujímavé, že kužeľovité príklopy majú v každej dedinke rovnakú farbu: Sao Pedro je žlté, Santa Barbara je modrá, Santo Espírito má zelenú obrubu komínov a často aj okien a hlavnému sídlu Vila do Porto často dominuje čisto biela. Niekedy je komín akokeby prilepený na dom zvonku aj s kuchyňou.
Tu na severe chodíte od kostolíka ku kostolíku, ktoré stavali prví obyvatelia, aby ich Panenka Mária či celá Svätá Trojica podopierala v tom odľahlom svete púťou dobrodružným životom.
Tu na severe budete neustále žmúriť oči nielen od vetra, ale aj od jasu, všetko je akosi presvetlené – translucídne a pohľady, fotografie sa vyznačujú povznášajúcou ľahkosťou. Možno akosi samovoľne roztiahnete ruky, položíte sa do vetra a slnka, ktoré necháte pohrávať sa vo vašich vlasoch. Toto je Svätá Mária, ľahko dostupný ostrov, a pritom tak vzdialený, položený na Africkej litosferickej doske. Tu sa ľudia otvárajú a usmievajú.
Prejdite krížom ostrovom zo severu – tam, kde pristál Kolumbus – na juh na pláž Praia Formosa. Piesok je skoro biely, v pozadí zelené vrchy. Ide o najkrajšiu (podľa mňa je to jediná) pláž ostrova. V strede pláže si prejdite ruiny pevnosti São João Baptista. Surferi mi hovorili, že je tu fajn, ja som tu však surfovať nikoho nevidel.
Terceira #
Keď pristanete 150 km západne od hlavného ostrova Sao Miguel, prekvapí vás veľké letisko a zaparkované vojenské lietadlá. Ide o základňu USA (Air Force) a Portugalska (Comando da Zona Aérea dos Açores). V preklade Terceira znamená Tretí, názov vznikol z dlhšieho názvu Ilha de Jesus Cristo da Terceira. Je to tretí najväčší ostrov Azor a tretí, ktorý bol objavený. Prezývaný aj orgovánový ostrov.
Terceira je zložená zo 4 stratovulkánov s tým, že v strede ostrova dominuje spiaca sopka Santa Barbara a ide o prekvapujúco rozvinutý ostrov.
Keď prejdete krížom z letiska na severovýchode ostrova cez ostrov (20 minút autom) na juh, tak sa dostanete do civilizovaného hlavného mesta Angra do Heroísmo. Ide o najstaršie mesto Azorských ostrovov (založené 1534), ktoré je aj dnes jedným z troch hlavných miest ostrovov a sídlo Najvyššieho súdu.
Prekrásne mesto pod vrchom Monte Brasil je pod patronátom UNESCO. Monte Brasil, vyhasnutá sopka, ktorá sa z mora vyzdvihla niekedy pred 2000 rokmi, tvorí polostrov, ktorý chráni hlavné mesto ako nedobytná pevnosť. No práve tu sa nachádza aj pevnosť Sao Joao Baptista, ktorej história (najdlhšie obsadená portugalská pevnosť) a hradby s priemerom 5 km si taktiež zasluhujú uznanie.
Angra znamená záliv a Heroismo dostalo mesto od portugalskej kráľovnej Marie II. za boj proti Miguelistom, ktorí chceli dosadiť na kráľovský trón Miguela I. Portugalského. Mária bola jediným monarchom, ktorý sa nenarodil v Európe, narodila sa totižto v apríli 1819 v Rio de Janeiro. Angra je pekné mesto s modrou katedrálou, sídlom biskupa a aj azorského vojska.
Na Azorských ostrovoch nájdete dve z pätnástich portugalských pamiatok UNESCO – vinice Pico a Angra do Heroismo.
Dôležitejší prístav dnes nájdete v Horte a Ponta Delgada – dvoch ďalších hlavných mestách, no inak sú Angra a celkovo Terceira stále veľmi dôležité. Býčie zápasy dnes nie sú v obľube, no tu na vzdialenom ostrove o tomto svetovom trende ešte nevedia. Zapájajú sa aj diváci a býk beží mestom a naháňa domorodcov tak, ako sa to deje, napríklad, v Pamplone, no tu ho väčšinou udržia na lane. Nakoniec býk dorazí do arény Praça de Toiros da Ilha na východe Angry a začnú býčie zápasy ako ich poznáme aj zo Španielska. Sezóna je medzi májom a septembrom.
Keď si načasujete svoj príchod na karneval, tak zažijete taktiež tradičnú zábavu. Terceira to boli námorníci, často preč z domu, a tak sú mnohé karnevalové tance pomalšie, prispôsobené starým ľuďom, ktorí tancujú aj za mladých až do rána ranného.
Vegetariáni to majú na Terceire ťažké. Hovädzie mäso na tomto ostrove prebíja morské špeciality. Ochutnajte „alcatra“ hovädzie, ktoré sa varí 12 hodín v hlinenom hrnci. Do hustej šťavy si namáčajte chleba massa sovada. Ako dezert si dajte sladké koláčiky v pekárni O Forno.
Cestou na letisko sa zastavte na vyhliadke Serra do Cume (Vrch na vrchole), odkiaľ vidíte plateau Terceiry – ide o najväčšiu rovinatú plochu zo všetkých ostrovov. Terceira, to je poľnohospodárstvo a teraz už viete prečo. Je tu na túto činnosť priestor a okrem toho je to pekná vyhliadka, pod sebou máte rozdelené políčka, ktoré vyzerajú ako stovky futbalových ihrísk.
Sao Jorge #
Tu to majú ťažké tí čo sa boja výšok, lebo dlhočizným ostrovom prechádzate vždy okolo strmých útesov. Sao Jorge je jedným z bodov trojuholníka: Sao Jorge – Pico – Faial. Ďalšie dva ostrovy sú krížom cez prieplav a nachádzajú sa hodinku trajektom, a tak ich ľahko viete navštíviť. Sao Jorge (Sa‘žorž) je čepeľou v spenenom oceáne – dlhý 55 km, ale nikdy nie širší než 5,5 kilometra.
Na Azoroch každý vie, že toto je „ostrov syrov“. Najlepšie syry pochádzajú odtiaľto. Ananásu na Sao Miguel som mal iba kúsok, ale syrov zo Sao Jorge som sa nevedel dojesť a zjedol som viac než kilo. Sedával som s výhľadom na oceán, počúval silný príboj a škrekot morských vtákov, vdychoval morskú soľ a syry zapíjal azorským vínkom. Chutili mi ako parmezán. Totálne ekologické syry „na konci sveta“ sú skutočným zážitkom.
Hlavné mesto Velas, kde váš trajekt zrejme pristane ma neprekvapilo a pokojne ho môžete vynechať, aj keď väčšinou sa Vám to nepodarí. Niekedy však trajekty späť chodia z druhého mesta položeného juhovýchodne, z Calheta. Slovíčko mesto by sa však v oboch prípadoch hodilo vymeniť za „zoskupenie domov.“ Na severnom okraji ostrova nie je ani to – je to už totálna divočina. Zájdite do výrobne syrov (Cooperativa dos Queijos) a kúpte si syr, ktorý zreje už zopár mesiacov, ideálne rok. „Staré syry cestujú lepšie," hovorí nám majiteľ výrobne, pôvodne s flámskymi koreňmi.
Keď prechádzate strmým južným pobrežím, tak dole pod vami sú akési morské zátoky oddelené od oceánu skolabovanými vulkanickými masami, tzv. fajã. Ide o „predpobrežie“, ktorého základom je stuhnutá vytekajúca láva. Nájdete ich všade na Azoroch, ale Sao Jorge ich má až 46.
Najznámejšie fajas Azorov sa nachádzajú práve na tomto ostrove a sú to: Velas, Vimes, Bodes, Além, São João, Cardoso a Alabaçal. Kedysi sa prví usadlíci usadzovali práve tu a v úrodnej pôde sadili obilie, kukuricu, neskôr kávu a banány. Dnes sa tu dá kúpať a surfovať.
Graciosa #
Nachádza sa 50 km severne od Sao Jorge a ak som o Velas a Calehte tvrdil, že ich nemožno považovať za mestá, oproti Graciose ide o Los Angeles a New York. Dostanete sa sem poľahky trajektami Atlanticoline, alebo sem z Terceiry doletíte za 20 minút.
Práve námorníci z Terceira boli prvými, kto sa tu kedysi vylodil. Graciosa je malá (druhý najmenší ostrov Azor) a známa tzv. veľrybím cintorínom na Ilheu do Baleia, ostrovčeku pomenovanm takto preto, lebo tu našli vyplavené kosti z veľrýb.
Na Graciose sa narodil Olimpio Henriques da Silva, ktorý založil unikátne šperkárstvo Ouriversaria Olimpio, ktoré nájdete v meste Horta na ostrove Faial. Ide doslova o inštitúciu, miestneho Tiffany, a keďže Hortu navštevujú boháči na jachtách, ide o slušne prosperujúcu firmu.
Čo sa týka jedla, Graciosa je známa množstvom kvalitných homárov, krabov a morských slimákov. Ako dezet si dajte cheescake, ktorým je ostrov na Azoroch známy, ako Quijadas de Ilha Graciosa a tvar – ide o košíčky – je úplne iný aký poznáme z anglosaských krajín.
Omočte si ho v slušnom brandy, ktoré vyrábajú taktiež priamo tu. Graciosa je plochý ostrov a prší tu najmenej. Nájdete tu veľa flámskych veterných mlynov a paradoxne väčšina osád je vo vnútrozemí a nie na brehu oceánu ako na iných ostrovoch.
Proti pirátom ju bránilo nie menej ako 13 pevností. V polovici 20. storočia polovica obyvateľstva ostrova emigrovala do USA a Kanady, anglicky tu dnes rozprávajú perfektne asi všetci.
Faial #
Ostrov, na ktorom ste odjakživa pristáli, ak ste putovali medzi Európou a Amerikou. Dokonca aj prvé lietadlo, ktoré v roku 1919 letelo cez Atlantik pristálo na Faiale. Horta je pre mňa najkrajším mestom Azorských ostrovov. To isté si mimochodom myslel aj americký spisovateľ Mark Twain, keď sa tu zastavil a napísal: „Horta je prekrásne uložené mesto, amfiteáter rozložený okolo prístavu a najkrajšie mestečko aké si len viete predstaviť.“ Má dokonca prezývku „A bela“ – krásna a záliv, v ktorom je uložená a je jedným z najkrajších na svete.
Faial je zaznačený v Katalánskom atlase (kde je spomenuté aj Timbuktu) z roku 1375. Zastavovali sa tu jezuiti (z ich radov je aj pápež František) na svojich dobrodružných cestách do Ázie, ale kotvil tu aj moreplavec James Cook.
Jules Verne opisuje Faial a jeho hlavné mesto Horta vo svojej fikcii – Cesta okolo sveta.
Ostrov Faial, prezývaný Modrý ostrov, je niektorými považovaný za najzápadnejší bod Európy, lebo sa vraj nachádza ešte na Európskej litosferickej doske. Horta je jedným z 3 hlavných miest Azorských ostrovov. Bola založená v druhej polovici 15. storočia, 1468, ako obchodné centrum.
Neskôr slúžila ako zastávka veľrybárov a ešte neskôr ako zastávka pre transatlantické parníky, ktoré tu naberali uhlie. Horta a celkovo ostrov Faial si vedeli nájsť „svoju klientelu“. Aj dnes slúži Horta ako zastávka pre jachtárov, ktorí Atlantik križujú. A keď sa im to podarí, tak sa každý zastaví v bare Peters Café Sport. Táto námornícka „putika“ je vyše 100-ročnou legendou, a tak si tu svoj námornícky gin tonic dávam aj ja.
Aj keď ste o Faiale, ani o meste Horta nikdy nepočuli, je to dobrý tip. Pokojne sa tu ubytujte na viac dní, mesto má kozmopolitný charakter a vynikajúci vkus. Je akoby z iného sveta a totálne medzi ostatnými azorskými mestami vyniká. Nádherné koloniálne budovy, vysoká kultivovanosť domorodcov a keby vás zrazu v meste vysadili a nepovedali, kde ste, tipovali by ste Côte d‘Azur.
Horta je však krajšia než Saint Tropez či Cannes, o dosť krajšia. Ten výhľad z prístavu ponad stožiare stoviek jachtičiek na sopku Pico je naozaj úchvatný. Na Francúzskej riviére taký nádherný výhľad nemajú.
Mohli by vás zaujímať ďalšie portugalské blogy z dielne BUBO:
- Madeira - tipy na najkrajšie miesta ostrova
- Lisabon - čo vidieť v hlavnom meste
- Najlepšie vína sveta - kde je to madeirské?
Pico #
Ísť do Indie a nevidieť Taj Mahal, ísť do Peru a nevidieť Machu Picchu a ísť na Azorské ostrovy a nevidieť Pico. To je hriech! Pico je druhým najväčším ostrovom, jedna úžasná sopka, ktorá je nielenže najvyšším bodom Portugalska, ale aj najvyšším vrchom Stredoatlantického chrbátu. Je tu najlepšie pozorovanie delfínov a veľrýb na celých Azorských ostrovoch, a keď pijete víno, tak fandíte UNESCO, lebo vitikultúra z tohto ostrova je pod patronátom UNESCO.
Dobyte sopku Pico, ktorá začína vyše 6 km pod morskou hladinou a jednoznačne dominuje celému ostrovu. Ochutnajte sépie a chobotnice z čistučkého oceánu a zapite to bielym suchým Verdelho.
Čierny ostrov je drsný, ale doma budú spomienky na neho tými najsilnejšími. Na ostrove som strávil 4 dni v hoteli, ale aj v tradičnom bazaltovom dome. Ostrov som prešiel kol dokola – zo severu na juh a zo západu na východ, od najnižšieho bodu po ten najvyšší.
Ostrov nemá takú infraštruktúru ako Sao Miguel, hlavné mesto Madalena sa vôbec nedá porovnať s Hortou. No pre mňa je Pico tým najlepším a najautentickejším ostrovom, Taj Mahal a Machu Picchu Azorov. Tu máte pocit, že všetko, čo robíte je skutočne dôležité a na všetkom záleží. Nevyhnutné sa stáva ešte dôležitejším a bez tvrdej práce by tu človek nevedel prežiť. Prečítajte si blog Čo vidieť a kam ísť na Pico?
Corvo #
Najmenší a najsevernejší zo všetkých Azorských ostrovov má menej ako 500 stálych obyvateľov. Nie je to Mykines na Faerských ostrovoch, kde žije celoročne 10 ľudí, ale je to už riadny zapadákov západu. Corvo bolo kedysi známe ako sídlo korzárov, ktorí si vybudovali s domorodcami obojstranne výhodný vzťah. Tí im opravovali ich lode a oni ich na oplátku ochraňovali.
Neskôr boli námorníci z Corvo najímaní veľrybárskymi loďami a známi svojou odvahou. Mnoho ľudí pracovalo v USA a bolo bežné, že domáci mali viac dolárov než escudos. Elektrina na ostrov dorazila až v 2. polovici 20. storočia. Keď prídete ešte dnes na ostrov vy ako turista, budete prijatý s otvorenou náručou a ako veľká udalosť.
Vo Vila do Corvo, kde nenájdete žiaden semafór si dajte obed v bare BBC. Ešte nedávno ste tu dostali stravu iba od colníka menom Tibério, ktorý sa takto o pútnikov postaral. Jeho synovi sa to už nechcelo a dnes je José Manuel starostom.
Corvo sa nachádza 27,8 km od ostrova Flores, a tak sa v tejto západnej skupine môžete z ostrova na ostrov preplaviť trajektom, ak nie sú príliš vysoké vlny. Vybehnete na Monte Grosso? Najvyšší bod ostrova má výšku iba 770 m. Pao de Azucar poznáte z Rio de Janeiro, ale aj tu má Cukrová homoľa rovnaký názor a je to pekný belveder s výhľadmi do nekonečna. Corvo je nádherné a nedotknuté aj pod hladinou. Od roku 2007 ho UNESCO chráni ako biosférickú rezerváciu. Buduje si meno ako najizolovanejší ostrov Európy.
Flores #
Názvom sa prekrýva s ostrovom v Malých Sundách, ktorý v BUBO navštevujeme už 25 rokov. Azorský Flores, ležiaci od ostrova Santa Maria 600 km na západ, je najzápadnejší zo všetkých Azorských ostrovov. Je najpokojnejším, domáci ho prezývajú ako žltý ostrov, aj keď v preklade je to ostrov kvetov. Leží priamo v prostriedku Golfského prúdu, o ktorom ste mnoho počuli, ale nikdy ste sa ho nedotkli. Teraz máte tú šancu! Ponoríte do teplých vĺn teplomer, alebo iba omočíte svoj prst?
Dnes sa dá (denne) na najzápadnejší bod Európy doletieť. Západné pobrežie ostrova medzi Faja Grande a Fajazinha vyzerá naozaj ako Havaj, má 20 vodopádov a tu sa Európa skutočne končí. Pozorujte domorodcov, ako sa má dobre žiť – saber viver, hovorí sa tomu. Flores bol, na to ako je vzdialený, osídlený dosť skoro, niekedy medzi rokmi 1450 až 1452.
Usadlosť Ponta Delgada (rovnaký názov ako hlavné mesto na ostrove Sao Miguel) na severe ostrova je tu od 16. storočia a leží na vulkanickej fajã. Toto je miesto pre objaviteľov a naozaj, keď tu niekto dokázal žiť bezmála 500 rokov, tak musí vedieť ako na to.
Maják Albarnaz je prvým európskym, ktorý uvidíte, ak sa budete plaviť z Ameriky - napriek tomu, že sa nachádza už na Severoamerickej tektonickej platni. Ak ho chcete vidieť, musíte ísť 3 kilometre peši od farnosti na koniec Grande fajã.
Medzi májom a augustom tu viete zažiť festivaly venované Duchu Svätému a pri tej príležitosti ochutnať unikátnu polievku. Inak sa zastavte v reštaurácii Pescador, kde si viete vybrať z rozsiahleho menu morských špecialít.
Následne si zoberte GPS, vodu a vetrovku proti dažďu a vyrazte rôznymi chodníčkami na treking s výhľadmi, na aké dlho nezabudnete. Na ostrove nie sú žiadne jedovaté hady. Predtým si prečítajte báseň od Alfreda Tennysona „Timbuktu“, ale hlavne „The Revenge, A Ballad of the Fleet", ktorá začína „At Flores in the Azores Sir Richard Grenville lay...". Britskej histórie je na tomto ostrove viac, veď kedysi sa ostrov nazýval São Tomás (pozor nie Sao Tomé – ostrov nachádzajúci sa v Guinejskom zálive) podľa Thomasa Becketa z Cantenbury. Ostrov je maličký, a tak určite zájdite k zaujímavej vertikálnej lávovej formácii s názvom Rocha dos Bordes a nenechajte si ujsť výhľady z Morro Alto, ktorý je s výškou 914 najvyšším vrchom ostrova.
Na čo si dať pozor? #
- Šoférovanie. Keď šoférujete, pozor za zákrutou môže byť na ceste krava.
- Ak trpíte kinetózou, nezabudnite kinedryl. Cesty sú často kľukaté.
- Buďte v suchu. Majte so sebou suché tričko – v nepremokavom sáčku – na prezlečenie.
- Hmla. Počas hmly nezabudnite zapnúť hmlovky (hmly sú husté a časté). Na túrach sa nestraťte.
- Draho. Zoberte si peniaze, nerobte Slovensku hanbu – jedlo v reštaurácii na plastových stoličkách bude stáť 15 €.
- Turistika. Nepodceňte túry. Majte viac vody (je tu omnoho teplejšie než v Tatrách) a buďte pripravení na zmenu počasia. Túry sú často drsné, chodíte po nerovnom podklade, a preto je tu základom kvalitná obuv. Výstup na Pico je ťažkou túrou s výnimočnými podmienkami a tu odporúčam trekingovú obuv nad kotníky.
- Divné pláže. Aj keď v lete ide doslova o tropické ostrovy, pláže majú čierny piesok, studené more a silné prúdy.
- Lápaš. Nepopálte sa na predjedle, ktoré majú skoro v každej reštaurácii s morskými potvorkami. Niekedy ho podávajú priamo v železnom rošte vytiahnutom z pece či grilu.
- Zbalte si staré plavky. Termálne kúpele vám nové a svetlé plavky zničia.
- Sledujte čas prílivu. Ak sa idete kúpať do oceánu, zistite si či je príliv, či odliv. Na miestach, kde do mora vtekajú horúce pramene, je to ešte dôležitejšie.
Gastronómia Azorských ostrovov #
Strava je sama o sebe dôvodom vypraviť sa na Azory. To, že o tom ešte ostatní nevedia, vám hrá do karát. Strava je totižto autentická, maximálne bio, a, hlavne, neuveriteľne chutná. Nazval som to neskazenou civilizáciou, ide o tzv. slow food (presný opak fast foodu).
Reštaurácie však vyzerajú omnoho horšie než tie na Kanárskych ostrovoch či na Madeire, na to buďte pripravení. Ambiente sa nedá porovnať. Červené umelohmotné stoličky v meste Lagoa na ostrove Sao Miguel, ktoré je preslávané najlepšími reštauráciami na morské potvorky ma najprv zaskočilo. Rovnaké stoličky a stoly som našiel aj v jednej z najlepších reštaurácii v najväčšom meste ostrova Pico, v Madalene.
Výnimkami sú reštaurácie v centre miest Ponta Delgada, Horta a Angra Hieronymos. Na ostrove Pico poznám jednu slušnejšiu reštauráciu v meste Lajes a kvôli lepšiemu tapas baru som musel ísť cez polovicu ostrova až do Prainha. Každý domáci na ostrove tieto dve reštaurácie pozná a budú vám ich ospevovať, ale napríklad na Madeire reštaurácie takejto kvality nájdete úplne bežne.
Na celom ostrove Pico je jediná TOPka, a to Magma za Santo Amaro. To je však vskutku vysoký gurmánsky zážitok a väčšinou je reštaurácia dlhé dni vopred rezervovaná.
Inak reštaurácie vyzerajú značne jednoducho. No ak niečo chýba azorským reštauráciám v ambiente, vynahrádzajú to kvalitou stravy. Gastronómia je obrovským zážitkom, jedným slovom úžasná, a to, čo dostávate na tanieri, je naozaj fantastické.
Ako predjedlo si dajte morské slimáky, ktoré v angličtine volajú „limpeds“ a tu si objednajte „lápaš“. Prinesú vám ich často aj s horúcim grilom, z ktorého si „mušličky" odlepujete. Príprava je jednoduchá - olej a veľa cesnaku. Pokvapkáte čerstvým citrónom. Chutí to jemne ako cozze al forno v Taliansku, ale o trošku lepšie.
Vody okolo Azor sú absolútne čisté – sme ďaleko od akéhokoľvek zdroja znečistenia a lapas sú mäkkučké. Na Sao Jorge som jedol lapas ešte živé, osolené morskou vodou.
Chobotnica – polvo – je ďalším základom miestneho jedálnička. Celkovo som najlepšie chobotnice jedol v bývalých portugalských kolóniách a nikdy nezabudnem na to, keď mi na tanier na Svätom Tomášovi doniesli vyše kilovú. No Azory sú v tomto ohľade, čo sa týka kvality, pre mňa svetovou jednotkou. Chobotnice boli v každej reštaurácii, kam som prišiel, mal som ich 10-krát a vždy to bol trošku iný recept, ale vždy vynikajúce.
Taktiež sépie sú tu úžasné. A keďže ste v Portugalsku, musíte aspoň raz ochutnať bacalao, čiže tresku. Portugalská kuchyňa nie je taká „výpravná“, jedlá sú servírované jednoducho, ale podľa starých receptov. Ja portugalskú kuchyňu milujem, a to, čo som jedol na Azorských ostrovoch, to iba potvrdilo.
Raritným jedlom na Sao Miguel v mestečku Furnas je cosido, čo je mnoho hodín dusené mäso a zelenina v hrnci v sopečnej zemi. Áno, je to výborné!
Na každom ostrove som jedol iný chlieb, väčšinou však biely a iný druh koláčov, no tieto ma veľmi nenadchli. Treba ochutnať miestne malé, ale sladké ananásy a zelené banány, ktoré vyzerajú, že sú nezrelé. Rajčiny a melóny sú skoro tak dobré ako tie v Uzbekistane.
Voda je podľa mňa z vodovodu OK, aj keď ja som si radšej kupoval balenú. Zaujímavá je miestna marakujová „Vinea“, ktorá sa volá Kima, je chutná a vôbec nie sladká.
Víno do gastrozážitkov rozhodne patrí a kto by na dovolenke pil vodu, však? Hrdú povahu Azorčanov vidíte aj v cene vína, kde je víno z pevninského Portugalska lacnejšie než vína z ostrovov. Ja som začal červeným, veď som v Portugalsku a vína boli veľmi slušné. No keď som priamo vo vinici na ostrove Pico dostal sedmičku Verdelho, už som pil iba biele.
Azorské ostrovy, to je skutočne hlavne biele víno a medzi rôznymi sortami kraľuje Verdelho, ktoré (práve z Pico) pil aj ruský cár Nikolaj II. Sedmička stála 21 € – cena priamo z vinohradu – ale stálo to za to. Potom som pil ešte zopár iných vín a všetky mali podobnú cenovú reláciu.
Pozor, toto Verdelho nemá nič spoločné s dezertným alkoholizovaným Verdelhom z ostrova Madeira. Verdelho z Azorských ostrovov by som prirovnal chuťou k zmeske našich sort Breslava a Rulandské šedé s tým, že je kyslejšie. Verdelho z Pico je vynikajúcim vínkom a k morským príšerkám sa hodí. Ešte raz pripomínam, že vitikultúra na tomto ostrove je pod patronátom UNESCO, a tak keď pijete vínko, máte ešte väčší povznášajúci či intelektuálny pocit.
Počasie a kedy vyraziť na Azory? #
Šéfka hotela na Sao Miguel v meste Lagoa si povzdychne –„Bom dia, škoda, dnes nemáte šťastie na počasie, je hmla.“ Inak je veľmi milá a naozaj nám chce to najlepšie. Volá sa Carolina, presne ako moja 10-ročná dcéra, s ktorou som sem cestoval, a tak nás má akosi prirodzene radšej, má o nás úprimnú starosť.
A aj z toho dôvodu, že sme v hoteli jediní zahraniční turisti, inak iba domáci. Na druhý deň na raňajkách si Carolina útrpne povzdychne opäť: „Nemáte šťastie na počasie.“ A dnes je to aj evidentné, veď prší ako z krhly. Je koniec júla, a to je obdobie, kedy podľa „papierov” má pršať najmenej.
„Obrigado, Carolina,“ usmejem sa a napriek „zlému“ počasiu vždy vyrazíme. A často máme šťastie. Zrazu sa po 10 minútach obloha roztrhá, vyjde slniečko a je super.
Zapamätajte si 5 pravidiel týkajúcich sa počasia na Azoroch:
- Domáci hovoria o počasí zo slušnosti preto, lebo vám chcú čo najlepšie. Keď budete čakať na ich radu, nevyrazíte nikdy.
- Predpoveď počasia? Tú vie na Azoroch iba pán Boh. Vyrazte, aj keď prší. O hodinu môže byť všetko úplne inak.
- Určitá melanchólia k Azorom patrí, v hmle sú romantickejšie.
- Azorské ostrovy majú najteplejšie zimy z celej Európy.
- Na Azoroch neexistuje zlé počasie, iba zle oblečený turista.
To, že Azory majú najteplejšie zimy v Európe, sa dočítate na internete, a vraj je to spôsobené tým, že ležia priamo na Golfskom prúde a aj v zime tu budete cez deň nosiť krátke rukávy. V zime na pobreží ešte nikdy za 500 rokov nezaznamenali sneh, ani námrazu.
Medzi turistami je populárne tráviť tu aktívne Vianoce či Silvestra, kedy sú teploty cez deň okolo 15 stupňov. V januári a marci však majte u seba vždy dáždnik (v hrubej goretexovej vetrovke ste ako v saune).
Cesta po Azorských ostrovoch vyzerá takto: na jednom mieste nám prší, prejdeme 10 minút autom a zrazu ako keby sme boli na úplne inom ostrove, máme nádherné počasie. Ešte väčšie zmeny som zažil pri prelete z ostrova na ostrov, kde ako keby som zmenil kontinent. O Azoroch sa preto žartom hovorí, že tu zažijete štyri ročné obdobia za jeden jediný deň.
Dva západné (najmenej navštevované) ostrovy Azor ležia priamo v prostriedku Golfského prúdu a rozdiel medzi teplotou vzduchu – fúka z kanadského Labradoru – a teplým morom vytvára neustálu hmlu a prší tu 2x toľko než na východných ostrovoch.
Kedy je najlepší čas na pozorovanie veľrýb? Najvyššia sezóna je od apríla do októbra a počas tohoto obdobia migrujú okolo ostrovov rôzne druhy veľrýb. Apríl a máj je ideálny čas na veľké veľryby ako Modrá veľryba. Aj október je super na moje obľúbené „humpbacky" (vráskavce dlhoplutvé), ktoré vo vode najviac vystrájajú. Vorvane sa v hlbokých vodách živia sépiami a krakenmi celoročne. Delfíny vám na Azoroch budú taktiež robiť radosť po celý rok.
Ak idete na hory či na more, pozrite si, samozrejme, predpovede a snažte sa svoju cestu viac smerovať k hlavnej sezóne medzi májom a októbrom s topom v júli a auguste. Ale aj z mojej osobnej skúsenosti je, že predpoveď netrafili – mali sme opakované šťastie? Keď idete surfovať, pozrite si stav prílivu/odlivu – tu tieto údaje každý ovláda a sú k dispozícii na internete. Pre nesurferov je to vhodné, ak sa idete kúpať do oceánu, kam priteká horúca voda z vulkánu. Pri odlive sa môžete popáliť, pri maximálnom prílive vám bude zima.
Po Azorských ostrovoch sú nainštalované kamery, kde sa môžete pozrieť, ako to vyzerá práve teraz na danom mieste. Toto je link na kamery na ostrove Sao Miguel.
No to, že teraz je hmla neznamená, že hmla bude o hodinu. Kamery vo Furnas sú v hmle stále, lebo sú akosi zle nastavené do pary, ktorá tu prýšti zo zeme. Na kamere je teda opar, a pritom môže byť v skutočnosti super počasie.
Vaše základné pravidlo by malo byť: vyrazte a nedajte sa odradiť počasím. Neexistuje zlé počasie, iba zle oblečený turista. Na hory vyrazte skoro ráno - ešte za tmy, ráno býva na vrchole lepšie počasie.
Okrem vrcholkov hôr budete väčšinu času tráviť v tričku/košeli s krátkym rukávom a pri tom dusne ste stále spotení. Majte preto náhradné tričká alebo si ich nechajte v hoteli raz za čas oprať.
Čo si zbaliť a čo nie: #
- Šlapky – NIE – ak prší, tak sa v nich šmýka
- Krátke nohavice – ÁNO – nohy v tom dusne vyschnú rýchlejšie než látka
- Trekové topánky – ÁNO – zaberajú veľa miesta, ale ak idete na Pico, je to dokonca povinné
- Luxusné plavečky – NIE – naozaj ich nie je kde využiť a v termáloch si ich zničíte
- Vodičský preukaz – ÁNO – mať vlastné auto znamená voľnosť a Azory sú o slobode a voľnosti
- Ľahkú páperovú vetrovku – NIE – celoročne je tu teplo a dusno
- Vetrovku proti dažďu – ÁNO – ľahkú, spratnú si určite zoberte. Hlavne, ak sem letíte medzi decembrom a marcom
- Fotoaparát, ktorý fotí do RAW – ÁNO – na zachytenie 50 odtieňov zelenej, prírodných nuansov potrebujete kvalitnejšie vybavenie
- Malý ruksačik –ÁNO – aj keď ho normálne nenosíte, teraz sa zíde. Krátke túry sú totižto základom poznávania Azorských ostrovov
Azorské ostrovy - prírodná nirvána na okraji Európy #
Iba 5 % krajiny je zastavaných a ochrana nekončí na pevnine, ale nájdete tu rozsiahle morské parky s úžasným podmorským životom. Keď neostanete na jednom mieste a trúfnete si na viaceré ostrovy, tak ste nútení neustále meniť kurz, prispôsobovať sa novým podmienkam, zmenám počasia, rýchlo reagovať, odpovedať na otázky, ktoré sa náhle vynoria. Takto skutočne spoznáte ostrovy, ktoré majú prezývku ostrovy navigátorov. A toto je zároveň najväčšia výzva, jasný motív, najväčší zážitok, ktorým sa priblížite samotnej podstate.
Veď Azory, to je symbol neustáleho objavovania, akoby ste boli na ceste, ktorá nemá konca. Tu pochopíte toho červíčka, čo hlodá konkrétne mňa, ten dôvod neutichajúcej túžby po poznávaní a objavovaní nových krajín. Uvidíte, že to chytí aj vás. Azory, to je ako keby sen, ktorý má realita povinnosť urobiť dosiahnuteľným. Bezpečná destinácia s úžasnou gastronómiou, maximálna prírodná exotika kúsok od nás. Vyrazte sem predtým, než tento raj objavia aj ostatní turisti a nebudete ľutovať. Najexotickejšie európske ostrovy sú na vás pripravené. Objavíte aj vy najkrajšie miesto na Zemi?
Tak toto bol blog z Cestovateľského magazínu BUBO. Pri vzniku našej firmy sme sa rozhodli rozvíjať slovenské cestovateľstvo združujeme najscestovanejších a máme ambíciu aby naše blogy dodávali cestovateľom kvalitnejšie informácie. Ja som síce iba hlasom umelej inteligencie, no ak sa vám tento blog páčil či konkrétny detail ako napríklad zafarbenie môjho hlasu, dajte vedieť svojim známym. Naše blogy viete odoberať, stačí kliknúť na autora. Živých cestovateľov môžete počuť v našom podcaste Uchom po mape. Do skorého počutia. Ahoj!