Príhody s Fidelom

Po šiestich desaťročiach je na Kube vodca (Miguel Díaz- Canel), ktorý nemá priezvisko Castro. Prezident Raul Castro vo svojej funkcii skončil. Raul bol mladším bratom charizmatického Fidela a Fidel bol ten, čo z Kuby urobil výnimočmú krajinu. Či v dobrom či zlom – no výnimočnú. A iba výnimočnosť je to, čo sa cení! To každý obchodník vie. 

Západné média šesť desaťročí na Castrovcov nadávajú, ohovarajú a všetkými (!) prostriedkami proti ním bojujú. Pre ľudí ovplyvnených západnými médiami sú Castrovci diktátormi, väzniteľmi disidentov, vrahmi, uchýlmi – záleží od toho, koľko si novinár pri písaní článku lupol. Šéfredaktorom to vyhovuje, veď kopnúť si do nepriateľa je lege artis. A Castrovci si zaslúžia!

Na Slovesku je už menej známe, že pre milóny ľudí z Latinskej Ameriky sú Castrovci hrdinovia, ktorí sa odvážili postaviť Goliášovi, teda ohromnej sile USA a jej nekalým praktikám. Milióny ľudí čítali Fidelove vtipné vyhlásenia, ktorými ťal pravidelne do živého, do neuralgických bodov USA. A Latinoameričania sa na tom dobre zabávali. Fidel im to ukázal! Hrdina. Pre mnohých (napr FARC v Kolumbii) sa kubánska revolúcia stala vzorom, za ktorý boli ochotní zomrieť.

Kde je pravda? 

Priznám sa, na našej planéte ma uchvacuje, že tá istá vec je hodnotená takto rôznorodo. Nejde iba o Castrovcov, kresťania sa bijú s moslimami (nielen v Trnave a v Mekke) a každá strana je presvedčená o svojej pravde ako v Gulliverových cestách. Castrovci sa za šesť desaťročí stali tiež náboženstvom a tak vzbudzujú silnejšie vášne. Ja som tiež vášnivý, no predkladám okrem svojho názoru hlavne konkrétne príhody. Z nich si sami urobíte svoj obraz.

Na západe sme sa vysmievali z Fidelových päťhodinových prejavov (najdlhší mal vyše 8 hodín). No vyskúšajte si to! Ja bežím maratón 3 a pol hodiny a mám fakt dosť. On dokázal nepretržite rečniť 8 hodín. O čom preboha? 

Prilietam na Kubu a v lietadle spoločnosti Air France hlásia: Čas v Havane je 20.00. No po pristátí zisťujem, že čas je o hodinu posunutý. Fidel sa rozhodol nezmeniť zimný a letný čas. "Je to výmysel západu. Takto ušetríme." Tiež Fidel včera hovoril o tom, že "čokoláda je zdravá, len ju nesmieme jesť s cukrom".

"Vieš, my na Kube máme vynikajúcu vlastnú čokoládu. Priamo zo stromov. Na západe sa hovorí, že čokoláda je nezdravá, ale to je o cukre, nie o čokoláde. Fidel to vysvetlil", zhŕňa mi Lazaro situáciu a včerajší Fidelov prejav jedným dychom a berie to ako normálne. Jeden človek sa rozhodne a zmení vec. Je to diktátor? Či osvietený vladár? Kedysi sme sa vedeli rozhodovať sami aj my. Teraz je – v Európe určite – bežnejšie schovávať sa za rozhodnutie strany, redakcie, názorovej skupiny. 

Kubu sme začali robiť ako prvá cetovná kancelária desaťročie pred ostatnými. Nič tu nefungovalo, nič, nič, nič. Bol to ukrutne tvrdý boj a ja som vtedy chodieval na Kubu osobne, aby som to svojou baraňou povahou prebil.

Z BUBO som tu bol prvým sprievodcom, rýchlo som sa rozkukal, ale nevedel som sa dostať do mestečka Baracoa. "Na čo tam chceš ísť? Žiadni turisti tam nechodia", hovorili mi v štátnej cestovnej agentúre. "No práve preto tam chcem ísť. My v BUBO zásadne chodíme tam, kde iní nechodia," odpovedám. Nechápali. Začal som na Kubu nosiť dievčatám do tej štátnej inštitúcie parfémy. Nie Dior, Chanel, ale tie lacné, čo sa u nás propagujú v slovenských ženských časopisoch pre puberťačky. Boli nadšené. Šéfka mala syna, ktorý bol tak starý ako ten môj, len bol o hlavu menší. To, čo Dandovi už nebolo dobré, som nabalil a doniesol na Kubu.

Postupne sa všetko dalo. Pri Karibiku boli otvorené iba dva hotely a boli v nich nemecké a francúzske skupiny. No po dvoch rokoch lobizmu sme v tých hoteloch boli my a Nemci sa tam nedostali. Tak to ostalo doteraz. V Santiago de Cuba nám zrušili trojhviezdičkový hotel a tak nás presunuli do päťhviezdičkového. Bez príplatku, veď aj tak všetko patrí Fidelovi. Poľahky sme dostávali veci navyše, ktoré sme si nezaplatili. Dali nám to, veď aj tak nikto nezarobil či neprerobil. 

No začiatok na Kube bol pre mňa ťažký. Objednal som tie isté hotely, čo mali Holanďania – hotely siete Horizontes. Zaplatil som na tú dobu obrovskú faktúru. No a Fidel tie hotely zrušil. Zo dňa na deň povedal, že v sieti Horizontes našiel korupciu a zrušil tú sieť. Na dne bazénov boli ešte desať rokov nápisy Horizontes a možno tam sú doteraz. No moje peniaze mi prepadli. Boli fuč a pravdy sa dovolať nedalo. Súd? S Fidelom? Nedá sa nič robiť. "Najprv musíme ten škandál preveriť a potom peniaze vrátime. Teraz musíš zaplatiť opäť", vysvetlovali mi. No nikdy nič nevrátili. Kubu sme teda začali robiť s mínusom. Fidela som logicky neznášal. 

Keď som sa po dvoch rokoch do Baracoa dostal – ide o prvé hlavné mesto Kuby a podla mňa o najkrajšiu časť celého ostrova – bol som nadšený. No domorodý sprievodca a šoféri si ma zavolali a povedali, že oni končia. Oni takto nechcú robiť veci. "Ty ukazuješ ľuďom tabakové polia. Trháte cukrovú trstinu. Kupujete cigary priamo z fabriky. A teraz im ukazuješ Baracou a jete tu homáre od domácich a nie v štátnych reštauráciach. Vieš, Lubo, toto všetko je zakázané. Ja budem reportovať. Je to trestné. Nepustia ťa z Kuby preč. No a my teraz odchádzame späť do Havany. Takto to robiť nebudeme. Veď zavrú aj nás." Stál som tam bezbranne a šoféri a sprievodca nasadli do busu a nechali nás na opačnej strane ostrova. Predtým ešte zavolali políciu, aby ma vypočula. Polícisti – v civile – teda tajná polícia - ma vypočúvala. Prečo som kúpil cigary priamo z fabriky? "No, lebo mám cigary rád. Najradšej maduro... a mám rád rum, Matuzalem je špica... " Bol z toho strašný problém.

Na Kube sa nič nedalo. Nič nebolo možné. Všetko bolo tajné. Nestačilo zaplatiť za služby, ešte ste museli zaplatiť, aby ste danú službu dostali. Šofér sa ani raz neusmial. Socik. Tí, čo žili v socializme, vedeli, čo je to vláda proletariátu a čím sprostejší bol proletár, tým bol arogantnejší. Tajní policajti mi povedali, že šoféri úplne neodišli, ale že prespia tu v hoteli a pôjdu ráno. Ten hlavný bol inteligentný chlapík a mal nadhľad. Videl, že nie som kontrarevolucionár, ale že proste mám rád to čo on – dobrý rum, dobré cigary, dobrého čerstvého homára, tanec a že toto je pre mňa Kuba a nebudem ľuďom ukazovať stavebné výsledky socializmu a fabriky na nikel v Moa. Pochopil to, veď zdalo sa vedel o mne viac, než som vedel ja. 

A tak keď mi povedal, kde šoféri sú, som ich ešte dobehol a dohodli sme sa, že im vybavím viac lístkov na diéty. Tie potom menili za kuratá. Za jeden lístok pol kuraťa. A to bol vlastne ich biznis, to ich zaujímalo. Keď sme navštevovali Baracou, tak som im v centrále firmy vybavil o dva lístky navyše a oni dostali o celé kura naviac. Keď to kura doniesli domov žene, či milenke, boli najväčší králi. Na Kube som sa proste musel naučiť rozmýšľať po kubánsky. To jedno kura pre každého šoféra mi vtedy zachránilo kožu. Nedokázal som od nich vyžadovať služby ktoré som si zaplatil, lebo oni to nechápali. Čo je to služba? Veď ani na Slovensku to mnohí hoteliéri nechápu. Chápu ako dostať dotácie z eurofondov a tam sa to končí. Šoféri nechápali, čo je to služba klientom, ale chápali, že dostanú o kura navyše. 

A potom sme sa skamarátili a zistil som, že sú fajn. Chápem, že tu máte komunizmus, no chápte, že ja chcem Kubu spoznať a chcem zažiť pravú Kubu. Ja komunizmus chápem, veď sme to v Československu mali taktiež, kecali sme otvorene pri rume. "Lubo, my tu nemáme komunizmus, my tu máme fidelizmus, odpovedali mi. Fidelizmus si ťažko vieš predstaviť."

No ja musím povedať, že keď som ten systém pochopil, tak to bolo super. Podobne, ako keď som pochopil, že v našich novinách sa o Kube nič pravdivé nedozviem. Keď pochopíte pravdu, človeku sa uľaví. Začal som chápať paradoxy systému. Hrdo mi vysvetľovali: my sme chudobní, ale je nám dobre. Kubánsky socializmus, to je málo mäsa ale veľa sexu. "Každý Kubánec má ročne 360 žien.," naparovali sa.

Postupne sa do turizmu dostávali múdrejší ľudia aj z iných sektorov spoločnosti. Mal som šoférov, ktorí sa začali usmievať, hlavne na naše klientky a sprievodkyne. Jedna právnička už nevedela, čo má robiť, a žiadala odo mňa ochranu. Náš šofér bol galantný, zatancovala si s ním najlepšie v živote, vedel výborne po anglicky, bol to inžinier a chcel si ju vziať za ženu. Tá právnička nebola moc pohľadná a on bol fešák. Podľa mňa si vyslovene vybral istú korisť. Táto blondínka vtedy odolala, ale keď som prišiel na Kubu o rok, tak som sa dozvedel, že "môj šofér" je už v Holandsku – ďalšia mu už evidentne neodolala. 

Jedna moja sprievodkyňa (Uši) si kubánskeho šoféra zobrala taktiež. Dievča, ktoré plynulo rozpráva 5 jazykmi, z veľmi vzdelanej rodiny, ktorá po tom, ako sa im "priznala", skoro skolabovala. No doteraz po vyše desiatich rokoch sú stále spolu a vychovávajú krásne deti.

Proste zažil som prerod a vývoj Kuby a myslím, že mám iný pohľad než niekto, kto sem odletí na týždeň, respektíve niekto, kto na Kube nikdy v živote nebol. Netvrdím, že moja pravda je tá jediná správna, no tvrdím, že hovorím pravdu, nesnažím sa zapáčiť. A to aj napriek proklamovanej slobode nie je na Slovensku bežné. Slovenskí novinári píšu o Kube posledných 30 rokov negatívne s malou výnimkou vlády Baraca Obamu, ktorý na kratučké obdobie vzťahy USA a Kuba vylepšil. Jeden sa mi aj sťažoval, že dostal grant na napísanie protikubánskej knihy, ale že kubánska disidentka si už pýta "neuveriteľné peniaze", evidentne si zo svojej činnosti vyrobila výnosný obchod.

Kuba je jednou z tých krajín, ktorá sa rýchlo mení. Nie stavebne, technologicky, ale mení sa duša krajiny. Mnohí moji sprievodcovia majú kubánske frajerky aj dnes a tak mám od nich správy priamo "z vnútra" a mnohé tie správy sú bohužiaľ smutné. Morálna sila Fidela odišla a ostalo ekonomické embargo, ktoré rozvrarcia morálku a krajinu zničí.

Fidelove heslo „Patria o Muerte,“ teda Vlasť alebo smrť, kubánski raperi zmenili na skladbu „Patria y Vida,“ teda Vlasť a život. Kubánci chcú dnes po smrti Fidela žiť a nielen bojovať. Tú skladbu od Descemer Bueno, Gente De Zona a Yotuel si určite vypočujte! Ja ju miľujem.

Prešiel som celý svet a nikde inde som nevidel taký muzikálny národ. Dvojkou je Severná Kórea, kde však ide o vážnu hudbu, Kórejčania nemajú vôbec rytmus, ale to, že nemajú talent, vyrovnajú neuveriteľným drilom. Trojkou je Rakúsko a mnohí Bratislavčania to vedia, keďže ovplyvnení touto kultúrou museli hrať za mladi na klavíri, husliach či aspoň na flaute. Jamajka je hlboko v poli porazených. Nikde inde v Karibiku som nevidel toľko živej hudby.

No Kuba nie je unikátna iba hudbou. Kuba vedie aj čo sa týka vzdelania a kultivovanosti spoločnosti. A ešte pár rokov to tak zostane, kým sa na Fidelovu výchovu zabudne a najvyššou hodnotu sa stane nie vzdelanosť ale mamon. To sa udeje rýchlo a Kubu to zvalcuje ako hurikán. 

V Československu vládli obuvník Gottwald a krajčír Biľak. Na Kube lekár Che Guevara a právnik Fidel Castro. V tom je ten rozdiel. Kubánci majú úroveň. Keď som prišiel po prvý raz všimol som si, že Kubánci boli veľmi jednoducho, no vždy čisto oblečení a tvárili sa, že majú na sebe plesové šaty. Málokde na svete som videl ľudí správať sa s takou prirodzenosťou a gráciou.

Okrem vzdelania si Fidel robil dobré meno aj v zdravotníctve čo ocenil aj Ian Fleming a poukazuje na to vo viacerých dieloch James Bonda, kde sú samozrejme Kubánci zobrazení ako zločinci.

Kuba bola v novembri 2021 najviac zaočkovanou (samostatnou) krajinou sveta s 246 podanými vakcínami na sto obyvateľov. Čiže mnohí majú aj tri vakcíny. Na Slovensku sme boli v tom istom čase (nielen podľa nášho premiéra Eduarda Hegera) čo sa týka covid-19 najhoršou krajinou sveta a zaočkovanosť u nás bola 90 ľudí na sto obyvateľov. Viac sa dočítate v mojom blogu o Vakcinovaných vs Nevakcinovaných 

Zahraničná politika USA je svinská. Od čias Georgea Washingtona a Abrahama Lincolna, teda od čias slušných ľudí už ubehlo veľa vody, a keď sa raz dáte na šikmú plochu, už sa neviete dostať späť. USA narobili v Latinskej Amerike veľa zla. Stačí si pozrieť Narcos a vidíte, že politickým záujmom sa nadradzuje akákoľvek slušnosť. A ja si myslím, že je to ešte omnoho horšie.

No Castrovci – teda hlavne Fidel – dokázali tomuto ohromnému tlaku vzdorovať. To je v mojich očiach (archaického pravičiara) hrdinstvo.

O chvíľu sa na hrdinstvo zabudne a Kuba sa zaradí medi ostatné karibské ostrovy. Tuční Američania sa tu budú vyvaľovať a žrať hamburgery. To by bolo OK, problém je ten, že sa im turistický ruch bude prispôsobovať. Kultúrnosť a kultivovanosť sa bude strácať. Nebude ju treba.

Ľudia možno budú vedieť čítať, aj keď gramotnosť klesne, ale budú nevzdelaní. V obchodoch sa budú predávať Rolexky bez cla, ale domorodci si nebudú mať čo kúpiť. Budú mať viac dolárov na deň než dnes (tabuľkovo = v štatistikách pôjdu hore) , ale budú chudobnejší. 

Áno, Fidel urobil veľa zlého. A veľa vecí sa na Fidela vymyslelo. Už nikto nevie, čo je a čo nie je pravda.

Po pohrebe Fidela som sa bavil s Kubáncami. "Fidel vždy išiel príkladom. Bol vždy v prvej línii," hovorili. "Chodil rýchlejšie než všetci. Nikdy sa nezastavil. Bol otvorený komukoľvek, nie schovaný komunistický vodca. On bol prítomný!"

Viem, že sa nepatrí u nás Fidela chváliť, no ja Vám iba píšem, čo mi desiatky ľudí povedalo.

V Guinnessovej knihe rekordov by mal byť nielen kvôli svojim dlhočizným prejavom, ale aj kvôli šesťsto atentátom, ktoré na neho boli pripravované. Nie všetky sa zrealizovali, ale aj tak. Kubánci ho obdivujú ako taktika, ako muža, ktorý mal neobyčajnú odvahu a inteligenciu.

Starí Kubánci ho obdivujú za to, ako sa zachoval v roku 1961 počas výsadky CIA v Zátoke svíň, a potom počas raketovej krízy, keď sa svet dostal na pokraj jadrovej vojny.

Mnohí Kubánci sú rozhodnutí držať sa Fidelových ideálov. "Fidel nás naučil ako sa podeliť". Keď padol Sovietsky zväz a skončila sa finančná podpora Kuby, nastal hlad. Ľudia jedli polievku zo šupiek pomarančov, či si vo vriacej vode vyvarili kožu (vraj topánky), aby voda aspoň trošku chutila inak. Fidel ustál mnoho ťažkých období. Keď prekonáte krízu, zocelí vás to. Kubánci sa cítia ako jeden národ, sú hrdým národom. Kubánsku komunitu v Miami berú ako predavačov kokaínu a ako ľudí, ktorých USA proti Kube hucká a podpláca ich. Áno, vedia, že socializmus je neudržateľný. No zároveň sú na to, čo Kuba dosiahla napríklad v školstve či zdravotníctve značne hrdí. Kubáncov si váži celá Latinská Amerika a oni sú na túto svoju pozíciu opäť značne hrdí.

Fidela majú radi aj kubánski černosi. Rovnoprávnosť je na Kube vyššia než v USA. Nie je iba proklamovaná, ale proste je. Aj keď skrytý rasizmus existuje všade, naozaj je to lepšie. Tak ako černosi milovali Baracka Obamu, kubánski černosi milovali Fidela. Za jeho konkrétne činy.

Mladí ľudia na Kube vyčítajú samozrejme Fidelovi diktátorské maniere. Posledné Fidelovo obdobie už nebolo najlepším. Bol starý, paranoidný a vládli za neho mladí dravci, ktorí zneužívali jeho meno. Koniec nebol dobrý a kubánska mládež si pamätá práve to. 

Mnohí lavičiari hovoria o Fidelovi ako o svetle v majáku. Ľavica, aj keď to my na Slovensku nechápeme, je v Latinskej Amerike značne silná. Ľavičiarmi sú tu často vysokoškolskí profesori, intelektuáli a treba sledovať najbližšie voľby napríklad v Kolumbii, kde sú extrémni ľavičiari tiež prítomní. Ja som presvedčený že ľavica na dnešnom postsocialistickom Slovensku nemá čo hľadať. Možno o 10 či 15 rokov, ak pravica napraví to, čo tu komunizmus zanechal. Zatiaľ to nerobí.

No Latinskú Ameriku chápem. Pre nich je stelesnením pravice napríklad spoločnosť Chiquita, ktorá roky korumpovala voľby a vytvorila z mnohých krajín Latinskej Ameriky banánovú demokraciu. Stelesnením pravice je pre mnohých podporovanie (vládou USA) prezidentov, ktorí spolupracovali s narkobaronmi, takzvaná narco-demokracia. V Latinskej Amerike si mnohí intelektuáli a dobrí ľudia myslia: Pravica = svinstvo.

Niet jednej pravdy na celom svete.  

No ja napriek všetkým negatívam vzdávam Fidelovi a Che Guevarovi hold. Práve vďaka týmto odvážnym a múdrym mužom sa stala Kuba výnimočnou krajinou, o ktorej sa oplatí rozprávať a ktorá je iná než akýkoľvek iný ostrov Karibiku. A to, že my sme takýchto mužov nemali, je dôsledkom, že o Slovensku sa rozprávať dnes neoplatí – je to zabíjanie času. Slovensko nemá tvár, je to akože západ, ale chudobný a hlavne beztvarý. Keď zatvoríte oči, určite si viete Kubu predstaviť. Palmy, belasé more a vy na pláži s cigarou a fľašou rumu, nádherné baby tancujú... A keď zavrie oči Ind a má povedať niečo o Slovensku? 

Castrovcov po šiestich desaťročiach vymenil bývalý viceprezident Miguel Díaz-Canel. To je dobrý signál pre bohatých Kubáncov v Miami, ktorí tancujú salsu celú noc. Títo ľudia sú na meno Castro alergickí tak, ako sú mnohí 17 roční Bratislavčania alergickí na meno Fico. 

V havanských uliciach sa oslavovať nebude. Každý vie, že Kuba týmto krokom stráca svoju tvár. Miguel Díaz-Canel sa všeobecne berie za pokračovateľa systému a vraví sa, že nič sa meniť nebude. Respektíve ani sa o tom nerozpráva. Pýtal som sa teraz viacerých známych a odpovedajú svorne: aha, až teraz, keď to spomínaš, mi to napadlo. V marci boli akože voľby do národného zhromaždenia – parlamentu a 605 kandidátov nemalo opozíciu. Tak ich všetkých zvolili. Takže všetci aj túto zmenu vnímajú iba "akože". Ten režim sa nedá opraviť, to vedia všetci. 

Miguel Díaz-Canel bol ako šéf strany vo Villa Clara známy ako vegeťák s dlhými vlasmi, jazdil na bicykli a nosil bermudy. Obhajoval práva homosexuálov v dobe, keď sa to nenosilo. Ženy ho milovali. Potom bol ministrom vyššieho vzdelania. Rozhodne je vzdelanejší a inteligentnejší politik než Trump či Biden.

No aj tak sa veľa na Kube nezmení. Raul Castro ostal aj po odchode Fidela šéfom komunistickej strany Kuby. Miguel Díaz-Canel sa stal šéfom strany až v apríli 2021.

Školstvo a zdravotníctvo ostanú na začiatku na Kube zadarmo a na vysokej úrovni. Vtipy o kokteile Cuba libre (rum, limetka, cola) a kubánskych politikoch ako o najhorších barmanoch, ktorí slobodu (libre) nevedia namiešať, sa budú rozprávať nielen tajne v domácnostiach, ale otvorene na verejnosti.

Zdravotníctvo a školstvo budú na Kube naďalej vysokej kvality no obyvatelia na ne aj tak ako prejav slobody začnú nadávať. Postupne začnú byť ich ponosy pravdivé, školstvo aj zdravotníctvo budú rýchlo upadať, veľmi rýchlo. A potom niekomu napadne, že nemôžu byť zadarmo... 

Miguel Díaz-Canel urobí ekonomické reformy podobne, ako sa udiali u nás. Krajinu si už aj tak rozdelili komunistickí papaláši, podobne ako sa to udialo na Slovensku. Detičky eštebákov založia firmy, sprivatizujú podniky za korunu a budú sa tváriť ako podnikatelia. A ešte tomu aj uveria. Novinári nebudú pomenovávať skutočné problémy a skutočné krivdy, ale budú vypichovať nezaujímavé drobnosti. Na ďalšiu pandémiu tak zomire na Kube veľmi veľa ľudí zbytočne, tak ako teraz na Slovensku pri covide-19. A ľudia, ktorí sa k moci dostali nečestne, sa nezmenia a ďalej sa budú správať rovnako nečestne. Korupcia bude prekvitať. Slušnosť prestane byť hodnotou v celej spoločnosti. Podraz sa bude brať ako súčasť obchodného boja. Nič nebude sväté, nikto nebude ničomu veriť. Celebritami sa stanú nahotinky na Instagrame a správami dňa simplexné tweety.

Človek veľkosti Fidela ktorý sa odváži povedať pravdu a bude mať silu, aby veci zmenil, sa už nenájde. Všetci budú hovoriť, že toto je demokracia a má to tak byť, lebo Churchill povedal čosi v tomto zmysle. Sem-tam Kubáncom nejaký boxerista, bejzbolista, skokan do výšky urobí radosť. Už to však nebudú lekári, vzdelanci a národ sa presvedčí, že je národom futbalistov a hokejistov, výrobnou dielňou. Väčšina vzdelancov a hlavne ich detí to vzdá a odíde. Na ich miesto prídu iní, z dediniek a polí východu a budú sa v Havane učiť jesť príborom. Národ rýchlo zdebilnie. Veď my na Slovensku presne vieme, ako to dopadne.  

Teraz je posledné obdobie, keď bude Kuba výnimočná. Ešte bez amerických turistov, ešte bez následkov privatizácii, ešte bez McDonaldu.

Nenájdete už to, čo poznám ja z čias, keď Fidel ešte vládol, a čo som sa Vám zopár príhodami snažil priblížiť. No ako hovorím, je to posledná šanca. Potom sa Kuba zaradí do globalizovaného šíku.

Napriek všetkému však verím, že napokon pravda zvíťazí a po mnohých mnohých rokoch bude Kuba slobodná. Vtedy budú vzdelaní ľudia protestovať na námestiach za slušnú Kubu a to postupne zmení systém a po ďalších desiatkách rokov budú títo ľudia s noblesou a hrdosťou tancovať na zrekonštruovaných námestiach.

Čaká nás skvelá budúcnosť amigos!