Čínštinu som začal študovať v septembri v roku 2006 na Univerzite Palackého v Olomouci. Postupne sa predo mnou odkrýval úplne nový svet, exotický jazyk, dynamická história a kultúra jednej z najstarších civilizácií na Zemi. Bol to skvelý pocit a ja som to hltal plnými dúškami. Boli to zároveň roky driny, stovky hodín tvrdého štúdia a tisíce napísaných znakov, až z toho ruka bolela. Nevadilo mi to. Bol som mladý, plný elánu, stále som sa zlepšoval a mal som cieľ.

Naučiť sa jazyk a po dvoch rokoch ísť na rok do Číny. To sa mi napokon podarilo a koncom augusta 2008 som priletel do Pekingu. Práve skončili Olympijské hry a z Pekingu sa stávala moderná svetová metropola. Strávil som tam jeden nádherný rok štúdia jazyka na Beijing Language and Culture University, známej ako BLCU. Popri pilnom štúdiu som sa snažil toho vidieť z Číny čo najviac. Zapáčilo sa mi tam natoľko, že som sa rozhodol tam po skončení bakalára vrátiť na magisterské štúdium.

Čakal ma Peking. Štúdium som absolvoval na Dopravnej univerzite taktiež v Pekingu, kde som bol prvým Slovákom v odbore manažment turizmu. V cestách po Číne som samozrejme ďalej pokračoval a môžem povedať, že ju mám prejdenú skrz-naskrz. Môj prvý BUBO zájazd na zaučenie sa do práce profesionálneho sprievodcu preto logicky smeroval práve sem. Za posledné tri roky som prešiel ako BUBO sprievodca Čínu mnoho ráz.

Cestujú s nami najvzdelanejši Slováci a tento blog vznikol na ich popud ako odpoveď na ich otázky. To, že mám ako sprievodca možnosť vracať sa na rôzne miesta, mi dáva zároveň možnosť ich skutočne spoznať a lepšie ich následne svojim klientom vysvetliť. Zaujímavé fotografie z viac než dekády pôsobenia v Číne vás za odmenu čakajú na konci článku. Predtým vás ale pozývam ponoriť sa do tajov lingvistiky a zistiť, čo to znamená začať sa učiť čínsky.

Čínština sa z typologického pohľadu definuje pomocou troch charakteristík. V prvom rade je to jazyk analytický alebo izolačný. Čínština využíva k vyjadreniu vzťahov medzi slovami vo vete hlavne dva prostriedky: pevný slovosled a gramatické slová.

Jednotlivé slová nemenia svoj tvar ako vo flektívnych jazykoch (napr. v slovenčine). Čínština teda nepozná skloňovanie či časovanie slov, ich forma zostáva rovnaká. 

Príklad:

zámeno Ja: Wo 我. Množné číslo vytvoríme pridaním slova (prípony) men 们. 

My: Women 我们     Vy: Nimen 你们     Oni: Tamen 他们 

Druhý príklad je známe Ni hao 你好.  Je to najbežnejší pozdrav doslovne preložený Ty dobre. Pripojením otázkovej partikuly ma 吗 dostaneme otázku Ni hao ma 你好吗? ("ako sa máš", alebo doslova Ty dobre?) 

Na lepšiu ilustráciu uvediem dve jednoduché vety: Dnes pijem pivo a Zajtra (on) nebude piť vodu, kde sa mení čas, osoba(podmet), predmet a nastáva zápor. 

V čínštine by sme to napísali takto:

今天(dnes) 我(ja) 喝(piť) 啤酒(pivo) vs. 明天(zajtra) 他(on ) 不(ne) 喝(piť) 水(voda). 

Ak chcem zistiť, či si včera pil pivo, spýtam sa takto: 昨天(včera) 你(ty) 喝(piť) 啤酒(pivo) 吗(otázka)？

Z tohto je zrejmé, že čínska gramatika je minimálne zo začiatku vcelku jednoduchá a základné frázy a vety sa dajú naučiť celkom ľahko. Komplikovanejšie sa to stáva, keď chcete napísať odbornejší text, ktorý by pôsobil "native". Toto už vyžaduje dlhodobú prax a majú s tým problém aj ľudia venujúci sa čínštine roky (podobné je to ale aj pri "obyčajnej" angličtine, kde napísať bezchybný "native" text je oveľa ťažšie, ako by sa na prvý pohľad zdalo a málokto to naozaj dokáže).

Dobrá správa je, že pri každodennej komunikácii s Číňanmi používate poväčšinou jednoduché frázy, takzvanú kuchynskú čínštinu a tou sa viete dohovoriť prekvapivo rýchlo. Určite rýchlejšie ako napríklad po slovensky. 

Po druhé, je to jazyk slabikový. V čínštine sa kryje hranica morfému (najmenšia deliteľná časť slova, ktorá je nositeľom vecného alebo gramatického významu) s hranicou slabiky. To zjednodušene znamená, že každá jedná slabika má svoj význam. Jedna slabika rovná sa jeden znak, a to sa rovná jedno slovo.

Každý znak má samostatný význam a množstvo najčastejšie používaných slov sú jednoznakové. Väčšina slov sa však skladá z dvoch, troch, sporadicky zo štyroch a veľmi výnimočne aj z viacerých znakov. Význam týchto slov sa dá často, ale nie vždy vyčítať z kombinácie použitých znakov.

Napríklad:

dian 电 (elektrina) + che 车 (voz) = dian-che 电车 električka 

huo 火 (oheň) + che 车 (voz) = huo-che 火车 vlak

dian 电 (elektrina) + hua 话 (reč) = dian-hua 电话 telefón 

xiang 香 (voňavý) + shui 水 (voda) = xiang-shui 香水 voňavka

alebo feng 风 (vietor) + shui 水 (voda)   

nie je nič iné ako staré známe feng-shui 风水 fengšuej 

Príklad viacznakového slova je napríklad čínsky názov nášho hlavného mesta: Bu-la-ji-si-la-fa 布拉迪斯拉发. Každý z týchto znakov nesie svoj vlastný význam, v tomto prípade sa však naň neprihliada. Dôležitá je len ich výslovnosť, ktorá dohromady síce vzdialene, ale predsa pripomína Bratislavu. Takto vznikajú prenesené fonetické slová. Prečo je to prenesenie na prvý pohľad tak nepresné si vysvetlíme o chvíľu.

Každý jeden znak sa dá veľmi jednoducho zapísať do latinky. Foriem zápisov je viac vrátane Štandardnej českej transkripcie z roku 1951, ktorej autorom je legendárny profesor Švarný, ktorého som mal tú česť ešte zažiť. Zlatým medzinárodným štandardom je ale už od konca 50. rokov abeceda Pinyin.   

Porovnanie českej transkripcie a pinyinu:

Hlavné mesto Číny  北京:  Pej-ťing vs Bei-jing

Ríša Stredu - Čína 中国:  Čung-kuo vs Zhong-guo 

Obľúbená špecialita 宫保:  kung-pao vs gong-bao 

Najväčšie čínske mesto 上海:   Šang-chaj vs Shang-hai 

Abeceda pinyin 拼音:  pchin-jin vs pin-yin 

Aj keď je našincovi český prepis bližší a dokážeme na jeho základe pomerne hodnoverne čínštinu prečítať a vysloviť, určite to nestačí a ja osobne odporúčam sa mu úplne vyhnúť a zbytočne si to nekomplikovať. Pinyin je niečo, čo musí bezchybne ovládať každý, kto sa chce učiť po čínsky. Je nutné tomu venovať dostatočný čas, precvičovať a naučiť sa to poriadne. Pinyin je jednoduchý systém vychádzajúci z anglickej výslovnosti s tou výhodou, že oproti anglickej výslovnosti je pomerne logický a bez výnimiek. Keď sa raz pravidlá pinyinu naučíte, viete bez problémov a pochýb prečítať akékoľvek čínske slovo.

Zopár pravidiel výslovnosti pinyinu na ukážku:

B, D, G čítame ako P, T, K

P, T, K čítame s apiráciou ako Pch, Tch, Kch

Y čítame ako J, J čítame ako Ť 

S ako S, Sh ako Š, X ako niečo medzi S a Š

C ako Cch, Ch ako Čch

Z ako Dz, Zh ako Dž

Samohlásky väčšinou štýlom píš ako počuješ.

Na lepšie pochopenie pinyinu a jeho pravidiel nám slúži tzv. pinyinová tabuľka. Odporúčam si ju vytlačiť a mať ju kedykoľvek po ruke. Sú v nej zaznamenané všetky možné kombinácie písmen, ktoré vytvárajú súbor slabík, ktoré v štandardnej čínštine existujú. Žiadne iné slabiky mimo tabuľky nie sú možné.

Na ľavej strane na X osi máme iniciály - spravidla spoluhlásky a napravo na Y osi sú finály - väčšinou samohlásky, niekedy končiace na n alebo ng (čítaj ako banka). Kombináciou týchto iniciál a finál dostávame všetky možné slabiky, z ktorých tvoríme slová. Ako môžete vidieť, nie všetky iniciály a finály sa dajú kombinovať. Napríklad je možné vytvoriť slabiku liao, ale už nie giao. Alebo môžeme vytvoriť dong, ale napríklad slabiku fong už v čínštine nenájdeme. Je veľmi dôležité túto tabuľku dôkladne poznať a vedieť, ktoré slabiky sú a nie sú možné. Veľmi vám to uľahčí učenie. Sprvoti je to o biflení, ale po čase vám to príde prirodzené a logické a budete "počuť", ktoré slabiky sú a ktoré nie sú čínske.

Tu prichádza vysvetlenie prečo Bratislava znie Bu-la-ji-si-la-fa. Môžeme skladať len z toho, čo nám ponúka tabuľka. Praha (Prague) sa napríklad povie Bu-la-ge 布拉格, Viedeň (Vienna) Wei-ye-na 维也纳, alebo Budapešť Bu-da-bei-si 布达佩斯.

Všetkými možnými kombináciami iniciál a finál dostaneme okolo 400 slabík. Z týchto 400 slabík je vyskladaná celá slovná zásoba čínštiny. V slovenčine v podstate nie je žiadne obmedzenie spájania spoluhlások a samohlások a možných slabík z ktorých sa skladajú slová je rádovo viac. Je preto hneď zjavné, že 400 slabík nám plnohodnotný jazyk nevyskladá.

A tu vyťahuje čínština svoj ďalší tromf - tóny. Predpokladám, že ste už niekedy počuli, že čínština je tónový jazyk. Čo to znamená v praxi? Je to niečo, čoho sa máme báť a malo by nás to odradiť? Nenaučím sa po čínsky, ak nemám hudobný sluch? Odpoveď na všetky tieto otázky je nie. Nemusíte sa tónov báť. Ja hudobný sluch nemám, gitaru podľa ucha nenaladím, ale s tónmi som problém nemal. Chce to len trochu sústredenia a potom len tréning, tréning a tréning. Tónový jazyk znamená že, každá slabika je realizovaná v určitom tóne. Ten nesie alebo rozlišuje význam a je neoddeliteľnou súčasťou slabiky. Tón, akým je slovo vyslovené, má zásadný význam pre rozlíšenie významu rôznych slov, ktoré inak znejú rovnako.

Prečo som presvedčený, že tóny nie sú žiaden strašiak a zvládne ich každý, kto tomu venuje dostatok energie a času? Prvým dôvodom je, že sú len štyri a tým druhým je, že sú od seba tak odlišné ako sa to len dá.

Prvý tón je vysoký a rovný.

Druhý je stúpajúci (ako pri otázke).

Tretí je nízky alebo hlboký s prirodzeným vystúpením na konci (nie však až tak vysoko ako pri druhom tóne).

Štvrtý tón je klesajúci (ako pri vete s výkričníkom).

Veľmi peknou čínštinou vám to vysvetlí slečna v tomto videu, alebo ľúbozvučnou češtinou slečna tu.

Najtypickejším príkladom toho, ako nám tóny dokážu zmeniť význam slov, je slabika ma. 

Ma v prvom tóne mā 妈 znamená mama. 

Ma v druhom tóne má 嘛 znamená konope.

Ma v treťom tóne mǎ 马 znamená kôň.

A Ma v štvrtom tóne mà 骂 znamená nadávať/preklínať.

Existuje aj takzvaný piaty tón-netón, kde hlásku vyslovíte obyčajne bez tónu. Znak ma 吗 v tomto prípade znamená otázku.

V čínskom videu bol uvedený aj veľmi dobrý príklad mǎi 买 vs. mài 卖. Nakupovať versus predávať. Na prvý pohľad rovnaké slovo má úplne opačný význam v treťom a štvrtom tóne. Správne naučenie tónu každého slova je preto veľmi dôležité pre zvládnutie čínskeho jazyka. Tak ako pri pinyine, aj tu sa budete musieť zo začiatku jednoducho nabifliť aký tón ide ku akému slovu. Časom sa ale aj to stane prirodzené a vy budete správne “intonovať” bez premýšľania. Zas je to všetko o tréningu. Opakovanie je matka múdrosti a pri čínštine to platí dvojnásobne. 

Vďaka tónom získava čínština nový rozmer a jedna slabika môže mať zrazu štyri rôzne významy. Avšak nie všetky slabiky idú dokopy so všetkými štyrmi tónmi a preto máme ich kombináciou dohromady okolo 1200 možných slabík. Z toho sa už dá vyskladať celkom poctivý jazyk, s ktorým by si vystačili lovci a zberači v džungli, ale na potreby starobylej a sofistikovnej kultúry obrovskej Ríše Stredu určite nie.

Ani pri takomto množstve rôznych slabík sa časom nevyhnete opakovaniu a napríklad len slov Yi v štvrtom tóne je v čínštine minimálne dvadsať. Ďalším skvelým príkladom je medzi študentami veľmi obľúbená veta Zas je (v obchode) olej, ktorá sa v čínštine povie Yòu yǒu yóu le 又有油了. Do hry musí vstúpiť ďalší faktor, ktorý nám bude schopný tieto rovnako znejúce slová rozlíšiť. A tu vyťahuje čínština svoj najväčší tromf!

Teraz si rozmeníme na drobné to, čo robí čínštinu čínštinou a pokúsime sa rozlúštiť ten nešťastný “rozsypaný čaj”. Je to nepochybne čínske znakové písmo, ktoré v nás vyvolávajú najviac údivu a je pochopiteľné, že na prvý pohľad to laikovi nedáva žiadny zmysel. Ak toho na vás bolo na úvod už celkom dosť, nič si z toho nerobte. Je to prirodzené. Pokojne si dajte chvíľu pauzu, dajte si rozcvičku alebo prechádzku a prekrvte telo a mozog. Ideme do finále a budete ho (prekrvený mozog) potrebovať. 

Otázka, ktorá padne medzi prvými je, že koľko tých znakov dohromady vôbec je. Na toto nie je jednoznačná odpoveď, ale často sa uvádza číslo medzi 50 a 60 000. Niekde sa uvádza dokonca až číslo vyše sto tisíc znakov! Nemusíte ale hneď zalamovať rukami. Len máloktorý Číňan ich pozná viac ako desať tisíc a priemerný niečo medzi tromi a štyrmi tisícmi.

A na prečítanie a pochopenie 90 % novinového textu vám ich stačí poznať len okolo tisícky. To už neznie tak hrozne, však? Ako sa teda môže obyčajný smrteľník dopracovať aspoň k tomuto číslu? Je to fakt len rozsypaný čaj, kde neplatia žiadne pravidlá a človek sa musí každý jeden "obrázok" nabifliť? Určite nie. V čínskom znakovom písme platia prísne a sofistikované, ale zároveň logické a prirodzené pravidlá, ktoré nám štúdium znakov podstatne uľahčujú. Poďme sa na ne pozrieť.

Základnou jednotkou čínskeho znaku je ťah. Ťahy sa združujú do prvkov a tie sa spájajú do znakov. Znak môže byť tvorený minimálne jedným a maximálne 64 ťahmi. Počet prvkov v znaku je tiež rôzny, najčastejšie dva, tri, štyri alebo len jeden.

Základných ťahov je päť. Bodový, vodorovný, zvislý, ľavý a pravý. Z nich derivujeme ďalšie tzv. odvodené ťahy. Realizácia základných ťahov vyžaduje dodržiavanie pravidiel, týkajúcich sa hlavne ich smeru. Zjednodušene platí pravidlo zľava doprava a zhora dole. 

Ďalším krokom pri štúdiu čínskeho znakového písma je zvládnutie ťahových kombinácií, ktoré označujeme ako prvok. Prvky môžu fungovať ako samostatný znak, väčšinou však vystupujú iba ako súčasť znaku. Znaky, ktoré sú tvorené jedným prvkom označujeme ako základné. Týchto je minimum. Znaky tvorené viac ako jedným prvkom označujeme odvodené. Tých je drvivá väčšina.

Každý prvok má v znaku predom stanovenú pozíciu; jeho veľkosť ani proporcie sa nemôžu svojvoľne meniť. Medzi prvkami taktiež existuje určitá hierarchia, ktorá sa odráža v štruktúre znaku. Poznáme tri základné štruktúry usporiadania prvkov. 

• vertikálnu, kde sú prvky vedľa seba ako napr: 你 nǐ, 朋 péng, 做 zuò
• horizontálnu, kde sú nad sebou: 型 xíng, 黄 huáng, 香 xiāng 
• centrálnu, kde sú v sebe: 同 tóng, 周 zhōu, 问 wén

Základné pravidlá písania znakov môžeme zhrnúť do nasledujúcich piatich pokynov:

1. Najprv píšeme ľavý, potom pravý ťah/prvok.
2. Najprv píšeme ťah vodorovný, potom zviský.
3. Najprv píšeme vonkajší, potom vnútorný prvok.
4. Najprv píšeme prostredný prvok, potom prvky po stranách.
5. Poradie ťahov (a prvkov) nie je len tradíciou, zjednodušuje a automatizuje písacie návyky. Aj na toto sa kladie pri štúdiu veľký dôraz a opäť je veľmi dôležité naučiť sa pravidlá písania znakov poriadne a správne. Presne ako keď sa učíte hrať na klavír, cvičíte najprv do nemoty stupnice a prstoklad. Strávite nad tým hodiny, takisto ako strávite hodiny písaním znakov, kým sa vám to dostane do krvi. Bez toho to jednoducho nejde. 

Použitie prvkov v znaku nie je náhodné. Obecne povedané by malo byť možné vysledovať súvislosť medzi grafickou podobou znaku a jeho významom. Kvôli početným reformám, bola ale grafika niektorých znakov zmenená natoľko, že dnes len ťažko túto spojitosť vysvetliť. V nasledujúcom videu z múzea histórie v Taibei môžete sledovať vývoj znaku shēn 身 telo a znaku yún 孕 tehotná.  

V súvislosti s pôvodným významom je vhodné rozdeliť vyššie spomenuté základné znaky na piktogramy a symboly.

Piktogramy sú pôvodne obrázky, ktoré v skratke označujú konkréta: rén 人 človek, zobrazujúci kráčajúcu ľudskú postavu z profilu, alebo kǒu 口 ústa. Ďalšie príklady piktogramov sú ukázané dole v obrázku.

Symboly pripojením nesamostatnej značky k piktogramu odkazujú k abstraktom: zhōng 中 stred - zvislá čiara cez stred úst alebo běn 本 koreň, skladajúci sa z determinatívu mù 木 strom, v ktorého dolnej časti je vyznačené o akú časť stromu sa jedná. Veľmi zaujímavý symbol je znak pre matku 母 mǔ, ktorého základ je determinatív nǚ 女 žena a dvomi bodovými ťahmi upresňujeme, že sa jedná o dojčiacu ženu - matku. 

Kategóriu odvodených znakov delíme na ideogramy a fonogramy. 

Ideogramy skladajú prvky do výsledného významu. ān 安 nám zobrazuje ženu pod strechou, čo znamená kľudný/bezpečný alebo pokoj. Prasa pod strechou nám pre zmeu vytvára rodinu alebo domov jiā 家.  

Fonogramy odkazujú determinatívom na význam znaku a fonetikom na jeho výslovnosť. Typickým príkladom je už spomínané ma. Determinatív nǚ 女 žena nám určuju význam znaku a fonetikum mǎ 马 kôň odkazuje na výslovnosť. Spolu nám vytvoria mā 妈 matku. Mama sa tým pádom povie rovnako ako u nás māmā 妈妈. 

Toto je len veľmi základné rozdelenie a analýza znakov a samozrejme sa dá ísť ešte hlbšie. Myslím ale, že na úvod aby som vás úplne nezahltil a neodradil to takto stačí. Poďme sa radšej pozrieť na ďalší zaujímavý fenomén.

Jazyk v pevninskej Číne prešiel viacerými reformami, ktorých hlavným cieľom bolo zjednodušenie písma, ktoré by takto preniklo rýchlejšie medzi pospolitý ľud. Pre jednoduchého roľníka je predsa len jednoduchšie naučiť sa šesť ťahov ako dvadsať. V Hongkongu, Singapure, na Taiwane alebo v chinatownoch po celom svete takéto reformy neprebehli a doteraz tam používajú tradičnú (komplikovanejšiu) formu znakov.

Je určite dobré mať aspoň teoretický prehľad o tradičných formách najčastejšie používaných znakov. Jednak sa vám to môže hodiť, keď niekedy vycestujete mimo pevninskú Čínu, čo pre porovnanie určite odporúčam. Zároveň vám to pomôže lepšie pochopiť ich históriu, jazyk a kultúru a v neposlednom rade je to veľka frajerina vedieť napísať komplikované 30 alebo 40 ťahové znaky.

U Číňanov si tým vyslúžite veľký rešpekt. Jeden z mojich obľúbených znakov je tradičná forma draka. Zatiaľ čo v modernom päťťahovom znaku by ste len ťažko nejakého draka hľadali, v tradičnom sedemnásťťahovom ho už pekne vidno. Hlavne keď vidíte jeho pôvodnú podobu spred niekoľkých milénií.

Čínsky drak v priebehu vekov. Vľavo je úplne prvá podoba znaku z obdobia medzi 14. a 11. storočím pred.n.l. písaná na hovädzie lopatky a korytnačie panciere a jeho postupná štandardizácia, ktorá ale stále udržiavala pôvodnú formu. Úplne napravo je moderný zjednodušený znak, ktorý to celé behom jedného zasadnutia KSČ porušil (zjednodušene). Takýmto štýlom boli v podstate nanovo vytvorené stovky znakov. Je preto pochopiteľné, že napríklad ľudia na Taiwane a Hongkongu sú na svoje tradičné formy hrdí a neradi sa ich vzdávajú. Je to pre nich otázka nie len jazyka ale aj identity a hrdosti.

Pri drakovi ešte chvíľu ostaneme. Viete čo vznikne spojením štyroch tradičných drakov? 64 ťahový znak zhé, ktorý znamená veľa rozprávať alebo ukecaný. Oficiálne sa považuje za najkomplikovanejší čínsky znak. Ďalší z najkomplikovanejších čínskych znakov pravidelne "ochutnávame" na našich zájazdoch v starobylom meste Xian. Viac sa dozviete v tomto blogu: Xi'An, rady, tipy, atrakcie a skúsenosti.

Do ešte väčších extrémov idú susedia Japonci, ktorý spojili troch drakov a tri tradičné znaky pre oblaky a vytvorili vznešený 84-ťahový znak taito, ktorý znamená "vzhľad draka pri lete". Veľkolepá čínska ríša bola odjakživa dominantnou mocnosťou v regióne a jej kultúru a jazyk si z časti osvojili aj Japonci, ktorí k znakom pridali aj dve vlastné abecedy.

Japonské znaky síce majú inú výslovnosť, ale väčšinou rovnaký význam ako čínske, preto sú si písané jazyky blízke. Zjednodušene platí, že čím je japonský text technickejší, tým viac znakov je v ňom použitých. Tým viac je pre Číňana zrozumiteľný. Čím je text hovorovejší, tým viac je použitej japonskej abecedy a stáve sa pre Číňana nezrozumiteľný. Okrem Japonska sa čínske znaky svojho času používali aj v Kórei a vo Vietname.  

Ako vám každý sinológ povie, čínština je štúdium na celý život. Záber a možnosti, ktoré tento bohatý jazyk ponúka je tak obrovský, že sa v tom človek ľahko stratí. Úplne nový svet sa otvára fajnšmekrom a milovníkom histórie, ktorý sa rozhodnú zahĺbiť do klasickej čínštiny. Ak chcete zažiť tú pravú orientálnu atmosféru dynastie Tang (čítaj Tchang!), kedy bola čínska ríša na kultúrnom vrchole a prečítať si nádherné básne od legendárnych básnikov ako Du Fu alebo Li Bai, klasická čínština je práve pre vás. Pripravte sa na úplne inú gramatiku a často aj inú výslovnosť znakov ako pri modernom jazyku. 

S tým úzko súvisí čínska kaligrafia, ktorá sa taktiež vyvíjala a menila v priebehu dlhých vekov. Každý, kto začne písať čínske písmo sa v podstate stáva malým kaligrafom, ktorý si piluje a formuje svoj vlastný, jedinečný štýl. Úplne iný rozmer kaligrafia získava, keď začnete písať štetcom a atramentom. Popri dodržiavaní pravidiel písania znakov, sa musíte taktiež naučiť správne pracovať so štetcom.

Vedieť, kde pritlačiť a kde ubrať, kde má byť ťah širší a kde tenší, je veľká veda a vyžaduje to tvrdý tréning. Až tu naplno precítite význam dodržiavania pravidiel a časom sa vám možno podarí dať tomu ten správny švih a vytvoriť nenútený a štýlový "feng-šuej" text. V nasledujúcom videu na príklade znaku jiā 家 (rodina alebo domov), môžete vidieť o koľko krajšie a "čínskejšie" znak vyzerá, ak je napísaný štetcom v porovnaní s obyčajným perom.

Na druhom konci spektra sa nachádza čínština, s ktorou sa stretnete na internete. Vieme, že čínsky internet je samostatná entita, ktorú od zvyšku sveta oddeľuje tzv. Great Firewall of China. Mladí užívatelia, ktorým väčšine vôbec nechýbajú pre nás už samozrejmé veci ako Facebook, Youtube alebo Google, si vyvinuli vlastný slangový jazyk, ktorý má vlastné moderné a dynamické pravidlá a väčšinou je nečitateľný pre skoršie narodených krajanov.

Väčšina slangu vychádza z fonetického znenia slov, ktoré sú následne skrátene na čísla alebo písmená. Napríklad 666 (liù-liù-liù čítaj liou) znamená super, 999 (jiǔ-jiǔ-jiǔ čitaj ťiou) je volanie o pomoc. Kondóm sa povie TT, prostitútka XJ a orgazmus GC :)

Čína je obrovská krajina rozlohou porovnateľná s Európou a s dvojnásobným počtom obyvateľov. Na našom malebnom Slovensku, ktoré by sa do nej zmestilo približne 200-krát, máme minimálne 20 oficiálnych nárečí. Skúste si tipnúť, koľko ich môže byť v Číne. Odhaduje sa okolo troch stovák, a to je podľa mňa dosť konzervatívny odhad. Počas mojich piatich rokov života v Číne a následného sprevádzania pre BUBO, som mal možnosť navštíviť značnú časť tejto krajiny.

Preľudnené a moderné metropoly východného pobrežie, chladný severovýchod na hraniciach so Severnou Kóreou, tropický juh a pláže Hongkongu alebo ostrova Hainan, odľahlý západ obývaný “problémovými” Tibeťanmi a Ujgurmi a, samozrejme, rozľahlé vnútrozemie medzi dvoma riekami - kolísku čínskej civilizácie. T 34 provincií mi chýba už len šesť. Dobrá správa je, že vo všetkých týchto končinách som sa väčšinou bez problémov dohovoril.

Štandardná čínština alebo mandarínčina je oficiálny jazyk Číny vychádzajúci zo severného dialektu v okolí Pekingu. Čím ďalej od Pekingu idete, tým odlišnejšiu čínštinu budete počuť. Kým v severnej a severovýchodnej Číne sú rozdiely menšie, juh je jazykovo vzdialenejší a oveľa rozmanitejší. Najznámejšie dialekty sú napríklad šanghajčina alebo sečuánština, ktoré sú pre Číňana zo severu nezrozumiteľné. Na pomedzí dialektu a samostatného jazyka je kantončina, ktorou sa hovorí na úplnom juhu v provincii Guangzhou a v Hongkongu.

Pre Číňana z Pekingu je tento jazyk so 6 tónmi (niekedy sa uvádza 7 alebo až 9 tónov) skoro taká istá kantónska dedina ako pre mňa alebo pre vás. Našťastie sa štandardná čínština ako oficiálny jazyk vyučuje v celej Číne, a preto sa ňou dohovoríte aj v Hongkongu, hoci z toho miestni nebudú úplne nadšení.

Väčšina ľudí, ktorých som počas mojich ciest stretol, boli schopní pri komunikácii so mnou prepnúť zo svojho dialektu alebo jazyka na čo najspisovnejšiu formu čínštiny a nakoniec sme sa dohodli. Jazykoví maniaci, lingvisti a etnológovia by sa mohli po Číne túlať celý život a stále by nepreskúmali všetky zákutia tohto fascinujúceho jazyka.

Všetkym, ktorí ste sa prečítali až na koniec, ďakujem a gratulujem. Verím, že teraz už máte aspoň akú-takú predstavu o tomto donedávna úplne neprístupnom jazyku a viete si odpovedať na našu prvotnú otázku. Ak to vo vás inšpirovalo chuť sa tento exotický jazyk naučiť, alebo sa o Číne dozvedieť viac, som veľmi potešený. Rád sa s mojimi vedomosťami a skúsenosťami podelím s kýmkoľvek kto bude mať o štúdium čínštiny záujem.

Je to extrémne zaujímavá a obohacujúca skúsenosť a pred vami sa otvorí doslova nový svet. Upozorňujem ale, že štúdium čínštiny vyžaduje plné nasadenie a odhodlanie. Musíte byť pripravení venovať jej veľa času a energie, ak sa ju chcete naučiť poriadne. Pri plnom nasadení sa budete vedieť dohovoriť aj po pol roku štúdia. Na Slovensku je čínskych reštaurácií dosť, takže možností na otestovanie svojich znalostí na ostro tu sú.

Komu sa nechce študovať, ale rovno spoznávať, máme v našom BUBO katalógu zájazdov do tajomnej Ríše Stredu viac než dosť. Určite si vyberiete. Ja odporúčam tieto dva zájazdy po Číne, ktoré rád sprevádzam. Jeden mieri na sever (To najlepšie z Číny) a druhý na úplne odlišný juh (Taiwan, Hongkong, Macao). Za tých 30 rokov, čo ich v BUBO realizujeme, sme ich vypilovali doslova do dokonalosti. Čína je úžasná a možno sa tu osobne uvidíme pri spoločnom lovení zážitkov. Alebo, ako starí Číňania hovoria: "Kto chce netopiera jesť, paličky si nájde!"

Správne tóny čísel z videa:

一 yī, 二 èr, 三 sān, 四 sì, 五 wǔ, 六 liù, 七 qī, 八 bā, 九 jiǔ, 十 shí