Chengdu - Brokátové mesto

Chengdu (Čchengdu) je hlavným mestom provincie Sichuan (S’čchuan), u nás známej aj ako Sečuán. Sichuan bol donedávna najľudnatejšou provinciou v krajine s viac než 100 miliónmi obyvateľov. V roku 1997 sa od nej oddelilo mesto Chongqing a vytvorilo samostatnú provinciu. Aj napriek tomu je Sichuan s viac než 80 miliónmi obyvateľmi, na rozlohe porovnateľnej so Španielskom, jedna z najväčších a najľudnatejších čínskych provincií. Sichuan v preklade znamená štyri rieky, podľa štyroch hlavných riek regiónu pretekajúcich týmto regiónom. Sichuan toho ponúka veľa a je to jedna z najobľúbenejších turistických destinácií v krajine. Od známych národných parkov Jiuzhaigou a Huanglong s dych berúcimi údoliami s krištáľovo čistými jazierkami na severe, cez posvätné hory Emeishan a Qinshan na juhu až po bohom zabudnuté tibetské mestečká na úpätí Strechy sveta na západe provincie. 

Hlavným a najväčším mestom je jednoznačne Chengdu, v ktorom strávime dve noci. So svojimi približne 15 miliónmi je ekonomickým, kultúrnym, dopravným a historickým centrom nielen provincie, ale celej západnej Číny. 

Náš program začíname zľahka. Ideme sa poprechádzať do prírody, a popritom si pozrieť asi najväčší ťahák tejto oblasti. Provincia Sichuan spolu s časťami provincií Gansu a Shaanxi na severe sú jediné miesta na zemi, kde sa tieto jedinečné zvieratá prirodzene vyskytujú. Panda je medveďovitá šelma, tradične žijúca v zahmlených sichuánskych horách. Nedostupné a vlhké lesy na podhorí Tibetskej plošiny plné bambusu sú pre ne ideálnym domovom. S rastúcou ľudskou populáciou, bohužiaľ, prichádza o prirodzené životné prostredie a jej počet v prírode prudko klesal až do bodu blízkemu vyhynutiu. Prvé opatrenia na záchranu tejto jedinečnej šelmy prišli v 60-tych rokoch minulého storočia, kedy boli v Číne zriadené prvé rezervácie. V roku 1961 pri vzniku WWF (Svetový fond na ochranu prírody) použil ako svoje logo pandu Chi-chi, ktorá v tom roku prišla do londýnskej ZOO. Pande sa prostredníctvom WWF a čínskej vlády dostávalo veľa pomoci a aj vďaka tomu bola pred pár rokmi preklasifikovaná z ohrozeného na zraniteľný druh. Momentálne žije vo voľnej prírode bezmála 1900 jedincov. Všetky sú monitorované, rozdelené do niekoľkých rezervácií a od roku 2006 pod patronátom UNESCO. Okolo 600 pánd žije v Číne v zajatí a v zoologických záhradách v ďalších 21 krajinách sveta. Do jednej takejto “ZOO”, kde ich máte možnosť vidieť až 50, práve ideme.

Výskumná stanica rozmnožovania Pandy Veľkej (oficiálny preklad) sa nachádza na severovýchodnom okraji mesta. Z nášho hotela v centre tam dorazíme približne po polhodine cesty. Z parkoviska je to ku vstupu do areálu ešte päť minút chôdze. Víta nás veľká biela brána posypaná desiatkami malých čiernobielych maskotov. Po zaplatení vstupného 60 yuanov, vchádzame do vnútra. Hneď po pravej strane po vstupe vidíme ľudí stáť v rade, čakajúcich na elektrické minibusy, ktoré ich rozvezú po areáli. My takéto služby nepotrebujeme a vydávame sa po vlastných hore kopcom. Areál centra je veľmi príjemné miesto, ktoré viac ako zoologickú záhradu pripomína menší, prevažne bambusový les. Vo vzduchu je cítiť vysokú vlhkosť a všadeprítomná zeleň nám dodáva energiu. Nevadí ani väčší počet ľudí, ktorý hrozí hlavne počas víkendov. Predsa len pandy sú veľkým ťahákom a práve tu máte možnosť si ich užiť naplno. Na každom kroku máte mapu areálu a občasné citáty známych osobností o tom, ako je príroda pre nás dôležitá. Pandie výbehy sú dostatočne veľké, prirodzene zakomponované do okolitej prírody a roztrúsené v celom areáli. Koncentrujú sa hlavne pri dvoch “škôlkach” Sunshine a Moonshine, v ktorých ak budete mať šťastie, môžete uvidieť aj pandie novorodeniatka. Na ne je ale potrebné vystáť si rad a pozorujeme ich len spoza skla. Najväčšia šanca uvidieť pandie novorodeniatka je v auguste a septembri, čo je zvyčajný čas pôrodu. 

Centrum je otvorené od pol ôsmej rána do šiestej večera. Najlepší čas na návštevu je ráno od 8 do 10, kedy je čas kŕmenia. Vidieť ležérne usadenú/vyvalenú pandu šikovne uchopiť do rúk jeden bambus za druhým (majú špeciálny šiesty palec) a schuti ho chrúmať, je ozajstný zážitok a skvelé divadlo. Bambus predstavuje viac než 90 percent ich jedálnička a aj to je jeden z dôvodov ich ohrozenia. Pandy si naň už tak zvykli. Denne potrebujú zjesť až 15 percent svojej váhy, čo je pri 160 kg valibukovi cez dvadsať kíl bambusu. A nie hocijakého. Pandy sú vyberavé a uspokoja sa iba s tými najmladšími, najsladšími výhonkami. Zvyšok bambusu je odpad a okolo každej hodujúcej pandy je zakaždým pekné smetisko. 

V areáli sa nachádza aj kaviareň s terasou, kde v tieni stromov posedíme a zrelaxujeme. Kto nemá záujem o kávičku, môže skočiť do mini kina a pozrieť si krátky film o pandách. Dozvedáme sa z neho, napríklad, že úspešne rozmnožiť tieto zvieratá nie je vôbec jednoduché. Pandy sú lenivé a pohodlné a na stimuláciu im občas púšťajú aj tzv. pandie porno. Ani to vždy nefunguje a každé narodené a úspešne odchované pandie mláďa je dôvodom na oslavu. Čiernobiele pandy nie sú jediní obyvatelia tohto parku. Určite by ste si nemali nechať ujsť návštevu pavilónu pre Červené pandy - menšieho príbuzného, ktorý tiež pochádza z horských oblastí juhozápadnej Číny, a taktiež je na zozname ohrozených zvierat. 

Cestou naspäť k autobusu si ešte môžete zakúpiť posledné pandie suveníry a ideme ďalej. Čaká nás približne trojhodinová cesta autobusom. Vyrážame do (na čínske pomery) menšieho mesta Leshan vzdialeného 150 km od centra Chengdu. Za odmenu nás čaká pohľad na ďalšiu UNESCO pamiatku a ďalšie čínske naj: Najväčšieho sediaceho Budhu na svete. Ale pekne po poriadku. 

Predtým ako opustíme mesto, míňame jedno z ďalších čínskych naj - najväčšiu budovu sveta. New Century Global Center má vnútornú plochu na všetkých poschodiach až neuveriteľných milión sedemstotisíc metrov štvorcových. Jediná budova na svete, ktorá sa mu približuje je tretí terminál dubajského letiska. Ale aj to sú v skutočnosti tri budovy pospájané tunelmi. 

V Globalnom Centre s rozmermi 500 x 400 x 100 metrov sa nachádza obrovské nákupné centrum, stredomorská dedina s umelou plážou, vodný park s umelými vlnami, ľadová plocha, obrovská LED obrazovka o rozlohe 150 m², 14 kín a množstvo hotelov. S počasím si návštevníci starosti robiť nemusia, lebo tento gigantický komplex má svoje vlastne umelé slnko, ktoré poskytuje svetlo a teplo 24 hodín denne. My si ju obzrieme zvonku, ale kto má záujem stráviť celý deň blúdením v tomto kolose, môže v centre nasadnúť na modrú stanicu metra, ktoré vás o 20 minút v stanici Century City vypustí priamo do útrob budovy. 

Po chvíli ako opustíme mesto, môžeme na okolitých kopcoch pozorovať tmavozelené kríky. Je to všetko čajovník čínsky Camellia Sinesis. Provincia Sichuan so svojou úrodnou červeno zemou a vlhkou podhorskou klímou je ideálna na pestovanie čaju. Približne po hodine a pol dorazíme na priestranné parkovisko, kde máme možnosť vyliezť si na malý kopček a pozrieť sa na čajovník z blízka. Legenda hovorí, že práve tu čaj vznikol.
Legendárny svätý farmár Shen Nong, zakladateľ tradičnej čínskej medicíny, ho “objavil” po tom ako mu lístok čaju spadol do pohára s teplou vodou. Bol vtedy práve chorý, možno, že až otrávený a na pokraji života. Zázračné účinky čaju mu zachránili život. Odvtedy sa čaj postupne kultivoval, až sa stal nápojom hodný cisára a rozšíril sa do celej Číny a odtiaľ do celého sveta. Aj náš názov pre čaj pochádza z Číny. Znak Ccha 茶 (čchá) má v sebe symbol trávy a človeka na znak harmónie medzi prírodou a ľuďmi. Odkiaľ ale pochádza anglický názov pre čaj? Taktiež z Číny, ale z inej oblasti, kde sa čaj nazýva Tí. Tea prišiel do Európy po mori, Čaj po zemi. 

Máme možnosť ochutnať rôzne druhy čaju a kúpiť si tradičné sklenené alebo kovové termosky, ktoré sú povinnou výbavou každého správneho Číňana. Ten si každé ráno nasype do svojej fľaše pár lístkov čaju a v priebehu dňa dolieva prevarenú vodu, ktorá je v Číne univerzálnym liekom na väčšinu problémov. Určite využite aj služby čistých vysokokapacitných záchodov, ktoré sú pre Čínu tak typické. Po približne 20 minútach môžeme vyraziť. Máme pred sebou ešte asi tretinu cesty. 

Neskorší obed máme už v samotnom meste Leshan. Pripravte sa na ozajstný gurmánsky zážitok. Na stole dominuje červená farba. Sichuánska kuchyňa je výborná a známa na celom svete. Na svoje si prídu hlavne milovníci pálivého a chilli.
Ďalšou nepostrádateľnou súčasťou sichuánskej kuchyne je Huajiao (chuaťiao), takzvaný sichuánsky pepper. Jedlu dodáva špecifickú chuť, ktorú len ťažko opíšete slovami. Nie je to ani štipľavé ako chilli, ani výrazné ako čierny pepper. Má to zľahka kyslastú pachuť a na jazyku tvorí veľmi špecifický pocit znecitlivenia alebo brnenia. Číňania na to majú výraz Ma. Najlepšie túto chuť precítite, keď do jedného korenia z chuti zahryznete. Samému mi chvíľu trvalo, kým som si na tú chuť zvykol, a kým som sa naučil do toho nekúsať, ale teraz na sichuánsky pepper nedám dopustiť. 

Na naše okrúhle stoly prichádza jedna špecialita za druhou. Ľahko spoznávame Kura Kung Pao - klasiku, ktorú pozná celý svet. Kocky kuracieho mäsa s narýchlo orestovanou mrkvou a jarnou cibuľkou a arašidmi v typickej sladko-štipľavej omáčke sú veľký hit a rýchlo miznú z taniera. Ďalším obľúbencom je tradičné hovädzie v červenej chilli omáčke, pri ktorom sa potia už aj skúsení chilli milovníci. Novinkou pre všetkých je  Mapo Doufu - ktoré sme na katedre ázijských štúdií v Olomouci trefne nazvali Tofu poďobané vdovy. Čínske tofu je trochu iné, ako ktoré poznáme my. Je svetlejšie a mäkšie a na paličkách sa vám možno zo začiatku bude trochu šmýkať. No keď už raz je úspešne v ústach, v podstate sa vám rozpustí na jazyku. Tofu nie je pre každého a ani toto nie je výnimkou, a preto neočarí každého. Mne osobne naložené v hustej červenej omáčke v kombinácii so sichuánskym korením veľmi chutí a stále sa naň teším. 

Do autobusu nastupujeme všetci plní do prasknutia a nadmieru spokojný. Chcelo by to poobednú siestu, no to sa, samozrejme, nekoná. Čaká nás vrchol dnešného dňa, a to kvôli čomu sme vlastne tu. Po skvelom obede je to už len 10 minút cesty. Zastavíme na priestrannom parkovisku a ideme cez cestu smerom k rieke. Plavba samotná trvá asi pol hodinu. Pri vstupe do lode nám všetkým dajú vesty, ktoré by sme mali mať na sebe počas celej plavby, ale neskôr si ich môžete pri fotení dať dole. Môžete ostať sedieť dole, ale skoro všetci ideme schodmi hore na otvorenú strechu lode. 

Po chvíli plavby už vidíme samotného Budhu, postupne vykúkajúceho z obrovskej diery v skale. Legenda hovorí, že nápad vytesať do červeného pieskovca obrovskú sochu Budhu dostal niekedy koncom siedmeho storočia mních menom Hai Tong. Hlavný dôvod boli nebezpečné víry, ktoré sa tvorili na sútoku troch riek Min, Qingyi a Dadu. Veľa ľudí stroskotalo a mnoho ľudí prišlo o život. Obrovský Budha mal spacifikovať vodného ducha, ktorý to údajne mal celé na svedomí a bdieť nad námorníkmi pri bezpečnom prechode cez tento riskantný úsek. Trvalo až 20 rokov, kým sa mu podarilo zozbiera potrebnú sumu na započatie stavby v roku 713. Legenda taktiež hovorí (a tu sa pramene rôznia), že s cieľom ochrániť tieto financie si odhodlaný mních vybral vlastné oko z jamky. V čase jeho smrti bol Budha napoly hotový a dokončený bol až pod dohľadom jeho dvoch učňov v roku 803. 

Aj bez prihliadnutia na obdobie vzniku je to dielo monumentálnych rozmerov. Doteraz najväčší sediaci Budha na svete je vysoký 71 metrov, a keby sa postavil, mohol by s ľahkosťou sfúknuť pochodeň Soche Slobody. Jeho ramená sú široké 28 metrov a do sedem metrov dlhých uší sa pohodlne usadia dvaja ľudia. Uši sú postavené z dreva a pokryté blatom, ale na prvý pohľad by ste ich nerozoznali od zvyšku kamenného tela. Na hlave má 1021 čiernych “kudrliniek” a na jeho priehlavku sa ževraj zmestí až sto stojacich ľudí. Na Budhu je, samozrejme, liezť zakázané, neustále na ňom a v jeho okolí prebiehajú menšie či väčšie reštauračno-preventívne práce, a preto nie je výnimkou vidieť nejakú jeho časť zakrytú lešením. Predsalen už nie je najmladší a pieskovec tiež nie je najodolnejší materiál.
Zaujímavosťou je, že nad budhom bola pôvodne postavená obrovská drevená strecha, ktorá ho mala chrániť pred neduhami počasia. Tá bola, bohužiaľ, zničená počas mongolskej invázie v 13. storočí, takže to mal Budha o dosť ťažšie. To, že ho môžeme obdivovať v plnej kráse aj po dvanástich storočiach od jeho vzniku je skoro zázrak. Ani veľmi sofistikovaný odvodňovací systém, ktorý pozostáva zo skrytých kanálov na hlave, ramenách, za ušami a v oblečení a pomáha udržovať vnútro budhu suché, nie je všemocný. Predtým ako ho zobrali v 60. rokoch minulého storočia do parády reštaurátori, bol už na pokraji kolapsu. Dnes sa napriek všetkému teší dobrému zdraviu, od roku 1996 na neho dohliada UNESCO a on na oplátku dohliada na vodného ducha a na bezpečnosť ľudí. A či jeho výstavná naozaj zvýšila bezpečnosť na rieke? Zvýšila. Obrovské množstvo kameňa, ktoré popadalo do rieky zmenilo podvodné prúdy a zmiernilo tok rieky. Aj keď miestni vám, samozrejme, povedia, že je za tým z veľkej časti sila budhu a hlavne jeho pokojných očí a úsmevu. Príďte sa presvedčiť sami. 

Po náročnom dni nás za odmenu čaká ďalší gurmánsky zážitok. Ideme na tradičný Hot Pot - horúci kotlík, ktorým je Sichuan známy po celej Číne. Kotlikární je plné mesto, sú na každom kroku. Čím hlučnejšia, zaparenejšia a teplejšia, tým autentickejšia. Do kotlíka s horúcou vodou plnou chilli namáčate a chvíľu varíte všetko možné aj nemožné. Od zemiakov a vajíčok až po bravčové mozočky pre najotrlejších. Ak vám bude príliš horúco, chladené pivo máme vždy poruke. BUBO odporúča osvedčenú a kvalitnú reštauráciu Chongqing Cygnet neďaleko nášho hotela. 

1. Jedlo
   Nielen milovníci štipľavého si prídu v Chengdu na svoje. Sichuánska kuchyňa je preslávená po celom svete, veď slávne Kung Pao poznáme všetci. Neostane ale pri tom. Pri tradičnom Hot Pote neostane ani jedno čelo suché! A vedeli ste, že samotná čínska medicína odporúča Sichuáncom jesť chilli? Ževraj je to vhodné na vyváženie typickej vlhkej klímy.
2. Pandy 
   Na prvý pohľad nemotorný čiernobiely maskot Číny si vás získa od začiatku a nebudete veriť vlastným očiam, keď ich uvidíte zavesených 10 metrov nad zemou na tenkých konároch.
3. Budha
   Nachádzajúci sa síce až tri hodiny vzdialený, ale s mestom pevne spätý, je najväčší sediaci budha na svete. Pohľad do jeho pokojných viac než tisíc rokov starých očí stojí za tú cestu a človek len žasne nad géniom starých Číňanov.
4. Century City 
   Nad géniom nových miestnych žasneme pri pohľade na najväčšiu budovu sveta. Megalomanstvo bolo Číňanom odjakživa blízke a budova sa príhodne nazýva Mesto Storočia.
5. Majiang 
   Majiang alebo Madžong je tradičná strategická čínska hra pripomínajúca domino, ale pravidlám podobná skôr žolíku. Táto veľmi populárna hra vznikla práve v Chendgu, odkiaľ sa rozšírila po krajine a počas vlády poslednej dynastie Qing aj do iných ázijských krajín. Tam sa pravidla trochu zmenili a posilnil sa element náhody. Ľudí sediacich za typickými zelenými stolmi môžete vidieť na každom kroku. Hre holdujú najmä ženy.
6. Parky 
   Chengdu je jednoznačne mestom parkov. Vlhká klíma zaručuje, že parky sú po celý rok sviežo zelené a plné života. Obľubujú ich aj miestni, ktorí tam trávia celé dni popíjaním čaju, cvičením, tancovaním, hraním madžongu alebo len tak posedávaním a užívaním si života. Asi najobľúbenejším je Ľudový park priamo v centre mesta.
7. Čaj 
   Čaj je s Čínou neoddeliteľne spätý a nikde to nie je zjavnejšie ako v Chengdu - kolíske čajovej kultúry. V meste sa pije čaj všade, čajovne sú na každom kroku. BUBO odporúča populárnu čajovňu Heming priamo v Ľudovom parku, ktorá už od roku 1923 láka turistov aj miestnych. Usaďte sa na dobovej drevenej stoličke, vychutnajte miestny výborný čajík a užívajte atmosféru.
8. Opera 
   Určite ste počuli o Pekingskej Opere - najznámejšej forme čínskej opery. Pre väčšinu západných turistov je to len ťažko uchopiteľná forma dramatického umenia, sprevádzaná veľmi...nazvime to jedinečným spevom. Každopádne väčšine ľudí stačí polhodina tohto intenzívneho zážitku. Sichuánska opera je na druhej strane omnoho záživnejší zážitok. Bian Lian, ako sa nazýva, znamená menenie tvárí, a presne to budete mať možnosť sledovať. 
   Ak vás toto sichuánske umenie zaujalo, viac sa dozviete v čínskom filme The King of Masks z roku 1996.
9. Sichuáština 
   Ak by bol sichuánsky dialekt čínštiny klasifikovaný ako samostatný jazyk, bol by desiatym najrozšírenejším jazykom na svete. Hovorí ním okolo 120 miliónov ľudí. Aj keď je písaný jazyk skoro rovnaký a sichuánština zdieľa s čínštinou približne polovicu slovnej zásoby, Číňania mimo tohto mesta, majú veľký problém sichuánštine porozumieť. Výslovnosť a akcent je podstatne iný a jazyk znie jemnejšie ako štandardná čínština. Celkovo je sichuánsky dialekt považovaný za veľmi milý a spevavý.
10. Ženy 
    Je zopár oblastí Číny, kde vám budú s hrdosťou tvrdiť, že práve ich devy sú tie najkrajšie v Číne (a tým pádom najkrajšie na svete, samozrejme). Chengdu je jedným z nich. Na štipľavé mladšie sestry, ako sa nazývajú, si ale dajte pozor. Manželia v Chengdu sú ževraj z pomedzi krajanov najviac pod papučou. 

1. Centrum mesta
Ak chcete zažiť Čínu 21. storočia so všetkým, čo k tomu patrí, tak by ste určite nemali vynechať samotné centrum mesta. Okolo Námestia Tianfu, ktorého názov má symbolizovať bohatstvo, sa týčia vysoké, moderné budovy. Pod námestím sa nachádza stanica metra s rovnakým názvom. Do nej sa vchádza elegantným kruhovým otvorom, v strede ktorého stúpa hore zlatý drak. Po chvíli si všimnete, že tento kruh je súčasťou obrovského znaku Yin-yang - symbolu taoizmu a rovnováhy, ktorý sa rozprestiera v strede celého námestia. Ako čerešnička na torte je socha veľkého kormidelníka Maa pred budovou múzea vedy a techniky. Námestie je najpôsobivejšie hlavne večer, keď je impozantne osvietené.

2. Kuanzhai Alley 
V doslovnom preklade Široká a Úzka ulička spolu so Studňovou uličkou sú tri paralelné uličky. Spolu s neďalekým chrámom Wenshu a kláštorom Daci tvoria malý mikrokozmos mestskej histórie. Táto oblasť bola za dynastie Qing súčasťou mesta, kde prebývali cisárske vojenské jednotky. Teraz sú tri uličky spolu so 45 dvormi medzi nimi populárnou turistickou atrakciou, plnou malých obchodíkov a zastrčených kaviarní, reštaurácií a výborného pouličného jedla. A ako bonus tu môžete zažiť legendárnu masáž a čistenie uší - starodávnu praktiku, ktorá sa predáva z pokolenia na pokolenie, niekedy bola bežná v celej Číne. 

3. Jia bar 家吧
Náš obľúbený reggae bar sa nachádza 20 minút peši južne od centra, na brehu rieky Jinjiang. Uvoľnená atmosféra, živá hudba, autentická čínska mládež 21. storočia a okrem nás zaručene žiadni turisti - maximálna pohoda. Znak Jia 家 znamená rodina. Bar si teda udržuje príjemnú rodinnú atmosféru.

Bonus: Cez cestu oproti nájdete stáť ďalší kúsok z mozaiky čínskych bizarností – budovu, ktorá vyzerá ako loď. Na prvý pohľad to človeka zarazí, ale po chvíli si spomenie, že je stále v Číne - krajine nepochopiteľných kontrastov a neobmedzených možností.