Desať dôvodov na návštevu Islandu

Turistov, vrátane BUBO klientov, sem tiež lákajú termálne pramene, turistika v divočine vnútrozemia, kde sa cítia ako na mesiaci. Lákajú ich sem farebné vtáčiky puffiny, islandské koníky, veľryby, Dúhové hory a pocit, že ide o miesto na Zemi, kde ste zrazu akoby úplne sami.

To všetko sú známe magnety Islandu. Mňa ako človeka, ktorý vyštudoval škandinavistiku a severskou kultúrou sa profesionálne zaoberám už 30 rokov, fascinuje aj islandská spoločnosť a spôsob spravovania krajiny v štýle starých severských spoločností.

Ja som prvýkrát prišiel na Island ešte v minulom storočí, keď som študoval v Nórsku a Island mal vtedy auru nedotknuteľnej exotickej krajiny v štýle Zeme Františka Jozefa. Vskutku sem vtedy chodilo len máličko turistov, nič tu nebolo vybudované, aj Modrá lagúna bola úplne prázdna, čo dnes už nehrozí. V baroch Reykjavíku obsluhovali Islanďania a nie Poliaci.

Ceny však boli šialené. Hoci som sem prišiel z drahého Nórska, Island bol v celkom inej lige a po návrate do Oslo mi Nórsko zrazu pripadalo cenovo celkom v pohode. Vtedy sme sem organizovali cesty v stanoch, chodilo sa trajektom z Dánska cez Faerské ostrovy, nulový komfort a veľa zážitkov.

Následne sme v BUBO začali na Island organizovať aj hotelové cesty, najprv v jednoduchých hoteloch mimo centra, dnes v najlepších hoteloch Islandu s najlepšou polohou. Turistov na Islande pribudlo. Z 250 000 v roku 2000 na 2,5 milióna teraz. Samotu treba hľadať trochu intenzívnejšie, ale nájdete ju.

Dôvodov, prečo navštíviť Island, je veľa. Zhrnul som však to najdôležitejšie do desiatich bodov, a teda TOP 10 Islandu.

O Reykjavíku sa naozaj hovorí ako o jednom z najpokojnejších hlavných miest v Európe, čo človek precíti pri každej ďalšej návšteve viac a viac. Mestu dominuje kostol básnika Hallgrímssona so sochou objaviteľa Ameriky - Leifa Erikssona, mohutná stavba pripomínajúca islandskú sopku, z ktorej veže je krásny výhľad na mesto.

Krásne sú prechádzky pri pokojnom jazere Tjörnina, s ktorým kontrastuje moderná architektúra – najmä v podobe unikátnej koncertnej budovy Harpa. Prejdite sa k soche slnečného pútnika s výhľadom na Atlantik. A vystúpte na horu Esja, domovskú horu mesta, z ktorej je až neuveriteľný pohľad na islandské pobrežie.

Odporúčam začať prehliadku Reykjavíku na pešej zóne v centre Laugavegur. Sú tu naozaj výborné reštaurácie s úžasným jahňacím, ale aj fermentovaným žralokom a často šialené bary. Áno, ulica je turistická a, áno, v noci je tu poriadne rušno, veď sa okolo nej točí život islandskej metropoly.

A napríklad študentská krčmička Prikkid, queer bar Kiki či uvoľnená Bravo sú stále cool. Reykjavíkom sa musíte nechať unášať a prijať silu okamihu. Raz sa vám na bare prihovorí chlapík, ktorý pozná Slovensko, lebo bol v Trenčíne na Pohode a počas rozhovoru zistíte, že tam nebol ako divák, a je to bubeník z kapely Sigur Rós.

Inokedy sa zrazu ocitnete na súkromnej párty alebo o tretej ráno tancujete na LGBT diskotéke dvojčiat. Treba mať len oči a dušu otvorené.

Z južného pobrežia vedie na ostrovy krátky trajekt, ktorý vás prevezie na Island - taký, aký bol kedysi. Pokoj, pokoj, pokoj... Ak tu teda práve nevybuchuje sopka, ako sa stalo naposledy v roku 1973, keď jej výbuchom vznikol najnovší ostrov v celej Európe, kde vedci dnes skúmajú spôsob vzniku života.

V lete sú Vestmanské ostrovy známe ako hlavné hniezdisko farebných vtáčikov puffinov. Chodí sem stále málo turistov, a tak si môžete v pokoji sadnúť na vyhliadku na skalu a sledovať ich farebný život v hniezdach z bezprostrednej blízkosti.

Ak si chcete užívať Reykjavík ako domáci, choďte do mestských plavární. Väčšina turistov mieri v Reykjavíku do magickej, modernej a luxusnej Sky Lagoon, kde z nekonečného bazéna hľadíte na Atlantik. Ale s miestnymi sa stretnete v krásnej plávarni Sundholl v štýle art deco alebo v parku blízko futbalového štadióna.

Každý obyvateľ metropoly Islandu má svoju obľúbenú plaváreň a mnohí chodia do plavárne po práci každý deň. Keď prechádzate Islandom, na mnohých miestach vyviera horúca voda - či už do príjemných jazierok alebo do morských vĺn a vy sa tak môžete kúpať v ľadovom Atlantiku v celkom príjemne teplej vode.

Ako ďaleko je to od Reykjavíku ku gejzírom? Chvíľočku. Povinnou jazdou každého, kto príde na Island po prvý raz, je takzvaný Zlatý trojuholník. Za jeden deň uvidíte všetko, čím je Island typický. Priamo pred očami vám budú vybuchovať práve najslávnejšie islandské gejzíry.

Zastanete na kraji asi najkrajšieho islandského vodopádu Gullfoss, nazriete do krátera Kerid a prejdete sa trhlinou, ktorá oddeľuje Európu od Ameriky. Práve tu vznikol v roku 930 islandský parlament, na ktorý sa dodnes odvoláva islandská demokracia.

Ľadovcov je na Islande naozaj veľa. Presne 269. A pokrývajú asi desatinu plochy Islandu. Najväčší z nich, Vatnajökull, je (mimo Špicbergov) najväčším európskym ľadovcom. Je veľký asi ako pätina Slovenska.

Asi najdostupnejší z ľadovcov je Sólheimajökull medzi slávnymi sopkami Katla a Eyjafjallajökull. O trošku ďalej leží nádherná ľadovcová lagúna Jökulsárlón a Diamantová pláž.

Ktorý z mnohých islandských vodopádov je ten najkrajší? Naozaj ťažká otázka. Ale skúsim na ňu odpovedať. Začnem tými, ktoré sú súčasťou nášho výletu na južné pobrežie. Nádherný vodopád Skogafoss a Seljalandsfoss. Pri oboch je zaujímavé, že útesy, z ktorých padajú, tvorili kedysi pobrežnú líniu Islandu.

Ide o akési Cliffs of Moher tohto ostrova. Nádherný vodopád je aj Dettifoss na severe, zrejme najmohutnejší európsky vodopád. Určite treba spomenúť čadičový vodopád Svartifoss, božský Godafoss alebo vodopád na polostrove Snaefellsness priamo pod horou známou zo série Hra o tróny.

Islanďania sú národ moreplavcov. V žilách im prúdi vikingská krv a aj prví Európania, ktorí priplávali do Ameriky, boli Islanďania. Ich život bol vždy spojený s divokým Atlantikom a vy máte možnosť nadýchnuť sa vône divokého oceánu, napríklad na nádhernej čiernej pláži, kde vlny Atlantiku udierajú ničím nebrzdené na jeden z končiarov podmorského pohoria Stredoatlantického chrbtu.

Fascinujúce miesto leží aj na konci polostrova Snaefelsnes, kde si môžete sadnúť pod oranžový maják, počúvať škrekot čajok a ak ste doteraz neverili, že Zem je plochá a jestvuje čosi ako koniec sveta, tak tu minimálne zapochybujete, či ste ten koniec sveta nenašli.

Možno mnohých prekvapí, že Reykjavík s okolím je skutočne celoročnou destináciou. Jasné, v lete ponúka nekonečné dni a očosi lepšie počasie, ale vďaka Golfskému prúdu a polohe pri mori nie sú rozdiely v počasí až také veľké.

Sám som bol na Islande v zime s mojou šesťročnou dcérou, užila si guľovačku v centre Reykjavíku, kúpali sme sa v Modrej lagúne takmer bez ľudí, hľadali sme polárnu žiaru. Okrem toho Reykjavík ponúka množstvo indoorových aktivít.

Geniálny je virtuálny prelet nad Islandom, 6D kino, na ktoré nezabudnete, ale aj interaktívne prírodovedné múzeum, kde môžete cez ďalekohľad sledovať puffiny alebo sa prechádzať ľadovcovým tunelom. Island určite odporúčam aj deťom. Je to učebnica zemepisu a keď uvidia polárnu žiaru, pre ktorú máme vytýčený samostatný zájazd na Island, rozžiaria sa im očká ako hviezdy.

Áno, na druhé miesto v rebríčku dôvodov na návštevu Islandu som umiestnil islandskú spoločnosť. Islanďania po tisícky rokov húževnato bojovali o svoje miesto na ostrove čeliac silám prírody. Raz prišiel výbuch sopky, potom tuhá zima a následný hlad. Oni majú v DNA to, že bez vzájomnej pomoci na ostrove neprežijú.

Na jednej strane si nechávajú priestor a súkromie, na druhej nejestvuje, že by nezastali, napríklad, keď vidia pri ceste odstavené auto a nespýtali sa šoféra, či nepotrebuje pomoc. Island patrí ku krajinám, kde rovnoprávnosť pohlaví dosiahla vrchol, kde sa nikto nepozastaví nad tým, že prezidentkou je lesba, predsedkyňou vlády rozvedená mama štyroch detí, či starostom Reykjavíku človek liečený na detskej psychiatrii.

Na jednej strane rešpekt k individualite, na druhej súdržnosť - to je čosi ohromne inšpiratívne a ja si na Island vždy chodím dotankovať ľudskosť.

Už cesta k nim je zážitkom. Musíte brodiť rieky a zíde sa vám šofér, ktorý má s islandskými cestami skúsenosti. Prechádzate okolo obrovských lávových polí. Všade okolo to buble a dymí.

Dúhové hory sú relatívne mladé, ešte nestihli zerodovať. A tak sú sfarbené po medi, síre, železe a doladené farbou machov a lišajníkov, čo miešajú rôzne odtiene žltej, oranžovej, hnedej, čiernej a zelenej. Šliapete rozprávkou krajinou a musíte si stále pretierať oči, či sa vám to sníva alebo ozaj vidíte krásu našej planéty.

Na Islande je úžasné aj to, že toto všetko sa dá stihnúť za 6 dní. Jeden krátky let z Viedne a čaká vás dovolenka, na ktorú budete na ňu dlho spomínať.