Dublin - metropola piva, whiskey a írskej kultúry

Írsko má za sebou neľahkú, búrlivú históriu, ktorá bola z veľkej časti tvorená práve v Dubline a podobne je tomu dodnes. Mesto, v ktorom je koncentrovaná väčšina ekonomiky aj spoločenského života celej krajiny. Výstavba nových budov, rast a zveľaďovanie hlavného mesta sa od vstupu Írska do Európskej únie udržiava v prijateľnom, primeranom tempe, s ohľadom na domácich i turistov, berúc zreteľ pri tvorení jeho nového, moderného obrazu na pôvodný, svojský charakter mesta.

Zjednodušene sa dá povedať, že to, čo bol kedysi Londýn, je svojou lákavou perspektívou pre prisťahovalcov dnešný Dublin. No pozor, spomínať Anglicko pred domácimi je tu dodnes riskantnou záležitosťou. Pri pive vás za to síce nezbijú, ale prečo výčitky Írov voči Britom pretrvávajú dodnes, to sa dozviete nižšie…

V dobe, keď sa v Írsku objavili prví Kelti (rok 500 p.n.l.), už mala írska kultúra dobu kamennú, bronzovú i železnú za sebou. Boje o pôdu a dobytok medzi rodinnými kráľovstvami sa však stali bežným spôsobom ich života. Do toho vstúpil liberálny súbor pravidiel - tzv. Brehonské právo, ktoré na dlhú dobu zmiernilo každodenný život, a spoločnosť toto právo viac menej znášala.

Po príchode Sv. Patrika, ktorý priniesol do krajiny v r. 432 kresťanstvo, sa začala zlatá, pokojná doba. Až do čias, kedy krajinu obsadili normanskí Vikingovia, ktorí si tu v 9.-10. storočí zakladali svoje osady a Írov začali rabovať. Od konca 12. storočia sa už o Írsko začali neodbytne uchádzať ich veční rivali – Angličania.

No húževnatých Írov celkom ovládli až v 17. storočí, s postavou Olivera Cromwella, ktorého meno je nezmazateľne spojené s históriou krajiny. Tento vodca anglickej revolúcie sa nadlho stal symbolom sporov a írsko-anglickej zášti. Nečudo, Cromwellowe vojská v tej dobe nemilosrdne vraždili kohokoľvek, kto im prišiel pod ruky. A to Íri vtedy ešte netušili, že to bol len začiatok ich neľahkého údelu popri Angličanoch… Svoju slobodu si nanovo – ako samostatná republika, nezávislá od Angličanov, vydobyli až v roku 1922.

Dublin leží vo východnej časti krajiny, v ktorej ústí rieka Liffey do Dublinského zálivu. Žije tu viac ako 500 000 ľudí, no vrátane aglomerácie Greater Dublin toto číslo siaha až do dvoch miliónov obyvateľov, čo tvorí takmer tri štvrtiny všetkých Írov.

Metropola je najväčším mestom Írska aj celého írskeho ostrova. Keďže prvým, pôvodným úradným jazykom republiky je írčina, Dublin má aj svoj domácky názov – Baile Átha Cliath. No samozrejme, ako turista si všade vystačíte s medzinárodným názvom tohto historicky pestrého mesta.

Asi v 10. storočí stáli na mieste metropoly dve osady – vikingská An Dubh Linn a keltská Áth Cliath. Postupne bola vybudovaná katedrála Christ Church, Anglonormani tu postavili Dublinský hrad, osada sa stala sídlom vtedajšej ríše. Až prišli Angličania… No aj za ich nadvlády sa Dublin rozrastal a mocnel. Vždy bol po Londýne druhým najvýznamnejším mestom Spojeného kráľovstva. Mnoho z dnešnej architektúry a rázu Dublinu pochádza práve z tohto obdobia. Vrátane večnej anglicko-írskej rivality…

Krajinu postihol v rokoch 1845-1849 hladomor. Z pôvodných takmer deväť miliónov obyvateľov sa Írsko hrozivo vyľudnilo. Odhaduje sa, že na hlad vtedy zomrelo až 1,5 milióna ľudí a ďalšie dva milióny ušli do sveta za lepším životom (hlavne do USA, Kanady a Anglicka). Túto udalosť dodnes pripomína súsošie znázorňujúcich vyhladovaných mužov, žien a detí - Pomník Veľkého írskeho hladomoru.

Prvotnou príčinou tragédie bola pleseň zemiaková, kvôli ktorej sa úroda najrozšírenejšej plodiny a základnej obživy krajiny v extrémne rýchlom období vytratila. Ľudia, ani dobytok skrátka nemali čo jesť.

Situácia bola vtedy naozaj strašná, chudobných a hladných neprijímali do nemocníc, mŕtve telá často končili v rieke. Táto nešťastná udalosť sa stala ohniskom hnevu a najväčších výčitiek Írov voči Angličanom, ktorí ako najbližšie mocné kráľovstvo v tých biednych časoch nepodalo krajine tak potrebnú pomocnú ruku.

Tiež sa im vyčíta, že Briti jednoducho nepriaznivými zákonmi zabránili Írom ako katolíkom dostať sa k pozemkom, čím sa prakticky spolupodieľali na hladomore. Predpokladá sa, že tam niekde sa začal írsky odboj voči britskej nadvláde a ich snaha o nezávislosť.

My Dublin navštevujeme na konci nášho prepracovaného zájazdu Írskym ostrovom, ktorý začína v Severnom Írsku, časti, ktorá stále patrí pod Spojené kráľovstvo. Do Dublinu sa dnes však viete dostať aj „na otočku“, keďže je toto mesto spojené priamou linkou, ktorá lieta z Viedne. Operuje ju najznámejšia nízkonákladová letecká spoločnosť, ktorá zhodou okolností pochádza práve z Írska. Let trvá necelé 3 hodiny a po príchode na dublinské letisko sa viete prepraviť do centra mesta, ktoré je vzdialené asi 20 kilometrov od letiska jednoducho autobusom.

Kde je najlepšie sa v Dubline ubytovať, aby sme mali všetky dôležité miesta po ruke? My v BUBO využívame v Dubline už dlhé roky Hotel Leonardo, ktorý sa nachádza na Parnell Street. Na ňu sa kolmo napája ulica O'Connell Street, kde začneme našu prehliadku mesta. Prečo práve na tejto ulici?

O'Connell Street má bohatú históriu, ktorá odráža históriu írskeho národa. Jej prvý názov bol Drogheda Street, kedy bola ešte úzkou uličkou v 17. storočí. Bola pomenovaná po írskom politikovi Henry Moorovi, grófovi z Droghedy. V 18. storočí sa ulica rozšírila a premenovala sa na Sackville Street, podľa vojvodu z Dorsetu - Lionelovi Sackvillovi.

Súčasný názov získala v roku 1924, kedy bola pomenovaná na počesť Daniela O'Connella, ktorý bol jednou z najdôležitejších postáv boja za írsku samostatnosť. O'Connell bol predstaviteľom írskych katolíkov a jeho snahy dosiahnuť samostatnosť boli nenásilné, na rozdiel od samotného boja za samostatnosť, ktorý sa udial v 20. storočí. Vyslúžil si prezývku Osloboditeľ, preto sa na ulici pomenovanej po ňom nachádza aj obrovská socha venovaná práve tejto historickej osobe.

Na ulici sa nachádza budova Generálnej pošty, ktorá v roku 1916 slúžila ako sídlo írskych rebelov počas Veľkonočného povstania proti britskej nadvláde. Jeden z lídrov rebelov, Patrick Pearse, pred touto budovou prečítal Vyhlásenie Írskej republiky. Budova bola potom neskôr ostreľovaná a poškodená britskými vojakmi a stala sa symbolom odhodlania a vytrvalosti írskych občanov. Počas írskych bojov o nezávislosť medzi rokmi 1919 a 1923 sa veľa bojov konalo práve na tejto ulici.

Ulica má okrem obrovskej sochy O'Connella aj dve ďalšie sochy významných historických osobností, Jamesa Larkina, lídra írskych socialistov a Charlesa Parnella, írskeho nacionalistického politika.

Na ulici nájdeme aj jeden nezvyčajný pamätník – The Spire, alebo veža. Tento oceľový pamätník má výšku 120 metrov, priemer v spodnej časti 3 metre a priemer na vrchu iba 15 centimetrov! Bol osadený v roku 2002 a jeho výstavba stála necelých 5 miliónov eur. Jeho oficiálny názov je Veža svetla a má symbolizovať írsku slobodu. Vidieť ju z celého Dublina a je považovaná za miesto stretávania sa. Vraj, keď sa budete orientovať podľa svetla, nájdete cestu.

Na tomto istom mieste stál v minulosti ďalší pamätník, ten bol však venovaný významnej historickej osobnosti menom Horatio Nelson. Britský admirál, ktorý dokázal poraziť v námornej bitke pri Trafalgarskom myse Napoleonovu flotilu si vyslúžil na Britských ostrovoch viacero pamätníkov.

Najznámejší pamätník by sme pravdepodobne dnes našli na Trafalgarskom námestí v Londýne, no a podobný stál do roku 1966 aj v centre Dublinu. Ten bol však zničený bombou, ktorú sem nainštalovala IRA, alebo Írska republikánska armáda. Po dlhé roky bolo toto miesto nevyužité, až po prelome tisícročí sa tu vystavala veža, ktorá tu stojí dodnes.

Neďaleko veže sa nachádza aj zaujímavá, moderná pamiatka, s názvom Portál. Ide o novú inštaláciu z jari 2024. Veľká obrazovka s priemerom približne 2 metre je priame a aktuálne spojenie s mestom New York, kde je vybudovaná rovnaká obrazovka. Tieto dve mestá sú teda spojené takýmto priamym spojením a ľudia majú možnosť naživo pozorovať, čo sa v tom druhom meste zrovna deje. Bolo zaujímavé pozerať sa cez Portál najmä ráno, keď bola v New Yorku noc a pred Portálom sa realizovali rôzne „spoločensky unavené“ osoby.

Rieka s celkovou dĺžkou 125 kilometrov je významným tokom v Írsku, pričom asi 7 kilometrov z jej toku preteká hlavným mestom, ktoré rozdeľuje na severnú a južnú polovicu. Cez rieku prechádza oficiálne 23 mostov.

Medzi najznámejšie mosty patrí napríklad O'Connell Bridge, ktorý je napojený priamo na nedávno opísanú ulicu. Čím je tento most unikátny? Je jeden z najstarších, keďže jeho prvá verzia bola postavená už v roku 1794. Taktiež jeho rozmery, je dlhý 50 a široký 45 metrov, čo z neho robí takmer pravidelný štvorec.

Medzi ďalšie mosty s vysokým vekom patrí aj Ha'penny Bridge, ktorý bol postavený v roku 1816. Tento železný most je známy tým, že to bol prvý most v meste, ktorý bol postavený pre chodcov. Názov získal z toho, že za jeho prechod ste museli zaplatiť half penny – 1/200 dnešnej libry. Jeho železná konštrukcia a historická dôležitosť z neho robí obľúbené miesto pre turistov a fotografov.

Z modernejších mostov je najznámejší pravdepodobne Samuel Beckett Bridge, ktorý bol postavený v roku 2009 a je známy najmä vďaka svojmu dizajnu. Navrhol ho Santiago Calatrava, ktorého diela môžete poznať napríklad z New Yorku, kde navrhol stanicu verejnej dopravy Oculus, ktorá sa nachádza blízko pamätníku dvojičiek, alebo z Atén, kde navrhoval viacero budov olympijského parku.

Most, ktorý navrhoval má tvar harfy, ktorá je národným symbolom Írskej republiky. Tento most je unikátny v tom, že sa vie otočiť o 90 stupňov a umožniť tak lodiam prechod. Calatrava nenavrhol iba jeden most v hlavnom meste. Jeho ďalším dielom je Most Jamesa Joyca, ktorý je pomenovaný po jednom z najznámejších írskych autorov. Tento most bol postavený v roku 2003 a práve vďaka jeho úspechu bolo Calatravovi umožnené postaviť ďalší, už spomínaný most v tvare harfy.

Posledný most, ktorý si spomenieme, je Rosie Hackett Bridge, pomenovaný po významnej osobnosti Írskej revolúcie z roku 1916. Tento most je dnes najnovším v Dubline, bol postavený v roku 2014 a je prvým mostom v meste, ktorý je pomenovaný po žene.

Na juh od rieky Liffey sa nachádzajú tie najznámejšie pamiatky, ktoré nájdeme v celom meste. Začneme prehliadkou areálu jednej z najznámejších vzdelávacích inštitúcií v celom Írsku, ktorou je Trinity College. Tá je sesterskou univerzitou univerzít v Oxford a Cambridge, dvoch z najznámejších a najprestížnejších univerzít vo svete.

Trinity College bola vystavaná v rovnakom vzore, ako už spomínané dve univerzity. Bola postavená a založená v roku 1592 na príkaz kráľovnej Alžbety I. a zaradila sa medzi 7 „starovekých“ univerzít Spojeného kráľovstva a Írska.

Trinity College dnes ponúka tri možné smery štúdia – humanitné a sociálne vedy, vedecko-technologicko-inžiniersko-matematické vedy a medicínu/ošetrovateľstvo. Akademický rok na univerzite je rozdelený na tri semestre – prvý trvá od októbra do decembra, druhý od januára do marca a posledný od apríla do júna.

Medzi najznámejších absolventov tejto univerzity patria napríklad: Jonathan Swift, ktorý napísal Gulliverove cesty, Oscar Wilde, významný dramatik a prozaik, Samuel Beckett, ktorý napísal Čakanie na Godota alebo Bram Stoker, autor legendárneho Draculu.

V Trinity College sa nachádza mnoho knižníc, z ktorých je najvýznamnejšia práve Dlhá knižnica. Nájdete v nej viac ako šesť miliónov kníh a okrem nich aj významné dielo Book of Kells. Ide o dielo z 9. storočia, ktoré obsahuje v latinčine napísané 4 evanjeliá z Nového zákona. Kniha bola napísaná a ilustrovaná keltskými mníchmi na ostrove Iona v Škótsku. Vzhľadom na jej bohaté ilustrácie sa považuje za jedno z najvzácnejších diel stredovekej náboženskej literatúry. Farby, ktoré mnísi vtedy použili na tvorbu opisov a iluminovaných obrázkov, sú čisto prírodné, dokonale zachované aj pomocou ustaľovaču farby vtedy vyrábaného z vaječných žĺtkov. Neskôr bola kniha prevezená do mesta Kells v Írsku, aby bola uchránená pred vikingskými nájazdami.

Pokiaľ navštívite expozíciu venovanú tejto knihe, budete mať možnosť vidieť rôzne výjavy a diela z nej, pričom z originálu sa vždy pre verejnosť ukazujú dve stránky, ktoré sa časom prevracajú.

Knižnica v Trinity College má zaujímavú zmluvu s krajinami Spojeného kráľovstva a Írska – knižnica dostane zdarma kópiu každej knihy, ktorá je vydaná a publikovaná na území týchto dvoch krajín. Podobná situácia je aj u nás, na Slovensku, kde pri vydaní novej knihy musíte odovzdať výtlačok Slovenskej národnej knižnici v Martine, Univerzitnej knižnici v Bratislave a Parlamentnej knižnici NR SR. Cieľom je zabezpečiť archiváciu a ochranu kultúrneho dedičstva.

Vstup do knižnice je z pravej časti budovy a turistom ponúka obhliadky celoročne, každý deň medzi 9:30 a 18:00 (nedele do 17:00). Lístky si viete kúpiť na mieste pri vchode do Univerzity, ak by ste sa chceli vyhnúť davom, odporúčame zakúpiť lístky online tu.

Pri samotnej Trinity College sa nachádza aj College Park, ktorý patrí k viac ako 300 mestským parkom Dublinu. Neďaleko od College parku sa nachádza ďalší, s názvom Merrion Square. V jeho centre nájdeme ďalšiu sochu venovanú írskemu velikánovi Oscarovi Wilde. Park je obklopený typickou gregoriánskou architektúrou, čo parku dodáva tematickú atmosféru. K ďalšiemu parku sa dostávame cez Kildare Street, na ktorej by sme našli Národné múzeum Írska.

St Stephens Green je jedným z najväčších a najznámejších parkov v centre mesta, ktorý obsahuje niekoľko sôch venovaných významným írskym osobnostiam. Nachádzajú sa tu aj dve jazerá a park je obklopený domami postavenými vo viktoriánskom štýle. Asi 100 metrov od tohto parku nájdeme ďalší menší park, ktorý sa veľakrát nazýva ako skrytý klenot Dublinu. Iveagh Gardens je maličkým parkom, no viacerí ho označujú za ten najkrajší v celom meste.

Najväčší park, St Stephens Green, nadväzuje jedna z najznámejších ulíc v celom Dubline, Grafton Street. Jedna z najvýznamnejších ulíc v meste je preslávená ako ulica plná obchodov, kaviarní, reštaurácií, pouličných umelcov, divadiel a galérií.

Keď sa po Grafton Street presunieme na jej druhý koniec, ocitáme sa znova neďaleko Trinity College. Tu sa okrem školy nachádza aj ďalšia významná historická budova, ktorá bola sídlom Írskeho parlamentu do roku 1803. Bola to prvá budova na svete, ktorá bola postavená vyslovene pre dvojkomorový parlament. Od roku 1803 v budove sídli národná banka Írska. Od bývalej budovy parlamentu smerujeme k možno najväčšej atrakcii v meste, Dublinskému hradu. Cestou prechádzame cez spleť úzkych uličiek, kde narazíme na sochu Molly Malone.

Pokračujeme ulicou Dame Street, ktorá je prirovnávaná k edinburghskej Royal Mile z 18. storočia. Na ľavej strane sa už pred nami týči mestská radnica - Dublin City Hall, postavená v neskoršom období 18. storočia architektom Thomasom Cooleym z Londýna. Kedysi táto budova slúžila ako kráľovská zmenáreň niekdajších obchodníkov, ktorí si potrebovali pre úspešný obchod zmeniť írske punty na anglické šterlingy. Podobne ako bývalá budova hlavnej pošty na O'Connell Street bola aj táto stavba účasťou Veľkonočného povstania - tzv. Írskej občianskej vojny v rokoch 1916-1922. 

Na mieste, kde dnes nájdeme Dublinský hrad, sa nachádzalo v minulosti vikingské osídlenie. Oblasť je preto dodnes známa ako významné nálezisko rôznych dobových artefaktov. Ďalšie významné nálezisko z vikingských čias sa nachádza neďaleko, kam sa spoločne pozrieme po prehliadke hradu.

Hrad bol postavený medzi dvomi riekami. Rieka Liffey, ktorá je dodnes hlavným tokom a druhá rieka bola rieka Poddle. Tá bola pri expanzii hradu odklonená a dodnes preteká popod hrad. V blízkosti rieky sa nachádzal malý rybník, ktorý domáci nazvali Tmavý rybník, alebo v galštine Dubh Linn. Keď si dnes tento galský názov poviete nahlas, zistíte, že z neho vznikol súčasný názov mesta, Dublin.

Pôvodná budova hradu bola postavená v roku 1204. V tomto čase hrad slúžil najmä ako opevnenie. Vysoké kamenné múry, strážne veže, z ktorých jedna, The Record Tower, sa zachovala dodnes a je najstaršou časťou hradu pochádzajúcou približne z roku 1230.

Do hradu sa postupne presťahovala britská vládna administratíva, ktorá mala dozornú funkciu nad Írskom. V roku 1921 tu bola podpísaná anglo-írska dohoda, ktorá de facto zabezpečovala samostatnosť Írska a odovzdala moc novému dočasnému írskemu lídrovi, Michaelovi Collinsovi. V hrade dodnes prebiehajú inaugurácie všetkých novozvolených írskych prezidentov a prijímajú sa tu všetky štátne návštevy.

Prehliadka hradu začína jeho impozantným exteriérom. Keď si prejdeme hradné záhrady, dostávame sa do nádvoria, kde sa začína aj prehliadka interiéru. Najzaujímavejšia časť interiéru sú takzvané štátne apartmány. Tieto priestory sú dodnes využívané na rôzne štátne ceremónie, ako je napríklad inaugurácia prezidenta, prijímanie zahraničných návštev a mnoho ďalších.

Hala sv. Patrika je jedna z najimpozantnejších hál. Vysoké stropy, bohatá výzdoba a nástenné fresky sú typické pre túto slávnu miestnosť. V tejto časti nájdeme aj miestnosť s trónom, kde v minulosti sedával britský monarcha, ktorý držal moc nad Írskom.

V hradnom interiéri nájdeme v suteréne aj už spomínané pozostatky z vikingských čias. Je tu zvyšok hradieb z 13. storočia a aj hradnej priekopy, ktorá tu niekedy stála. Pri prehliadke hradu sa nevynechá ani kráľovská kaplnka s nádhernými drevorezbami a vitrážami. Nazrieť sa dá aj to spomínanej Record Tower, jedinej dodnes stojacej časti z 13. storočia. Na dôslednú prehliadku hradu si treba vyhradiť pár hodín.

Približne 15 minút pešo od Dublinského hradu sa dostávame asi ku najznámejšej katedrále v celom meste, ktorá je venovaná írskemu patrónovi, svätému Patrikovi. Tá bola postavená už v roku 1191 a dnes je hlavnou katedrálou írskej rímskokatolíckej cirkvi. Jej výška je 69 metrov, takže stavba dominuje svojmu okoliu. Je ukážkou vrcholnej gotickej architektúry a je skvostná rovnako z exteriéru, tak aj z interiéru. V katedrále je dnes pochovaný aj autor Gulliverovych ciest, Jonathan Swift. Ten počas svojho života medzi rokmi 1713 až 1745 bol dekanom katedrály.

V katedrále nájdeme aj jedno z najstarších miest, kde sa nachádza a odkiaľ spieva spevácky zbor katedrály. Ten tu stojí už od roku 1432. Vo vnútri katedrály nájdeme aj Dvere zmierenia. Tieto staré drevené dvere s dierou v strede možno na prvý pohľad nevyzerajú významne. Viaže sa k nim však príbeh, ktorý im dodáva významnosť.

V roku 1492 medzi sebou bojovali o vplyv dve silné rodiny – Butlerovci z Ormondu a FitzGeraldovci z Kildare. Bojovali o pozíciu Lord of Deputy, čo bol v tom čase reprezentant britského monarchu v írsku. Konflikt medzi rodinami sa vyostroval, a tak sa Butlerovci schovali v katedrále, kde sa zabarikádovali so strachom o prežitie.

FitzGeraldovci sa chceli dopracovať ku zmiereniu, tak vyrezali do dverí dieru, cez ktorú Gerald FitzGerald vopchal dnu ruku. Ruka mu mohla byť kľudne zlomená, alebo aj odseknutá, no on zariskoval a James Butler, predstaviteľ Butlerovcov mu potriasol s rukou, čím oficiálne ukončili vzájomný konflikt. Z tohto obdobia pochádza príslovie „to chance your arm“, čo sa dnes vykladá ako podniknúť riziko.

V exteriéri katedrály sa nachádza rovnomenný park, ktorý je vizuálne oku lahodiaci. Nájdeme tu aj sochu venovanú práve Patrikovi, no našinca možno prekvapí jedna pamätná plaketa s lavičkou, ktoré tu nájdeme. Tie sú totižto venované Václavovi Havlovi, bývalému československému a českému prezidentovi. Írska republika si veľmi váži slobodu a ľudí, ktorí bojovali za slobodu, preto do parku nainštalovali viacero podobných plakiet a lavičiek, jednu spojenú práve s Havlom.

Cestou naspäť k rieke Liffey prechádzame popri katolíckom Kostole sv. Audoena a katedrále Christ Church, ktorý je dnes sídlom arcibiskupa Dublinskej arcidiecézy. Vedľa neho sa na malom námestí nachádzajú na zemi relatívne nenápadné pozostatky vikingských obydlí spred takmer 1000 rokov. Môžeme tu pozorovať pôdorys primitívnych obydlí, ktoré v tomto čase Vikingovia žijúci na tomto území využívali.

Neďaleko odtiaľto je ideálne miesto na doplnenie energie v najstaršom pube v celom Dubline, ktorý sa nazýva The Brazen Head. Ten bol založený v roku 1198 a bez prestávky existuje dodnes. Toto miesto je ideálnym na malý pokrm, írske pivo Guinness alebo výbornú írsku whiskey. Na obidva tieto alkoholické nápoje však máme aj iné miesta, ktoré si ešte prejdeme v tomto blogu.

Neďaleko cez rieku Liffey uvidíme historickú budovu Four Courts. Dnes v nej, ako už z názvu vyplýva, sídlia štyri súdy:

• Najvyšší súd – ten sa venuje vážnym prípadom týkajúcim sa konštitúcie Írska
• Odvolací súd – vytvorený v roku 2014 na odľahčenie práce najvyššieho súdu
• Vysoký súd – súd, ktorý sa venuje najzávažnejším civilným prípadom
• Dublinský okresný súd – súd, ktorý sa venuje menej vážnym civilným prípadom

Na radu v našej prehliadke hlavného mesta prichádzajú miesta, kde má turista možnosť ochutnať tie najlepšie írske alkoholické drinky a zažiť tú najlepšiu atmosféru. Prehliadka historickej destilérie Jameson sa dá absolvovať neďaleko od budovy štyroch súdov na ulici Bow. Tu stála pôvodná destiléria, ktorú založil John Jameson na konci 18. storočia a preslávil ju vďaka jemnej, trikrát destilovanej whiskey. Whiskey sa tu vyrábala až do 70. rokov minulého storočia, keď sa presťahovala do väčšej výrobne neďaleko mesta Midleton.

Prehliadka dnešnej historickej budovy začína na prvom poschodí, kde najprv každý návštevník dostane drink. Buď jeden pohárik čistej whiskey alebo miešaný drink. Potom sa začína komentovaná prehliadka s miestnym sprievodcom, ktorý nám najprv povie viac o histórii Jamesonu, viac o výrobe whiskey a nakoniec prichádza rad na ochutnávku.

Sprievodca nám ukáže, ako sa má správne whiskey piť, vysvetlí nám rozdiely, medzi tromi ponúknutými pohárikmi na ochutnávku. Po prehliadke má každý možnosť zastaviť sa v suvenírovom obchode alebo v bare, ktorý sa nachádza priamo v hlavnej budove historickej destilérie. Whiskey vie byť luxusný zážitok, a to je niečo, čo v BUBO radi hľadáme.

Pre milovníkov piva existuje v Dubline možnosť navštíviť výrobňu piva Guinness (The Guinness Storehouse). Tá tu stojí od roku 1759, kedy ju dal postaviť zakladateľ Arthur Guinness. Ten podpísal s mestom nájomnú zmluvu na 9000 rokov! Kópia tejto zmluvy je dodnes vystavená v hlavnej budove výrobne. Prehliadka výrobne Guinness je verejnejšia, keďže si človek výrobný proces prejde sám niekoľkými poschodiami bez komentáru od miestneho sprievodcu.

Interiéry sú navrhnuté tak, aby ste sa vnútri cítili ako uprostred pivného krígľa. Pivovar má sedem poschodí a vy tu preskúmate do posledných drobností, čo sa skrýva za výrobou jedného z najlepších pív sveta. 

Po prehliadke, ktorá sa nachádza na niekoľkých poschodiach návštevnej budovy Guinnessu, sa návštevníci môžu presunúť do najvyššieho poschodia, kde sa nachádza bar. Tam, pochopiteľne, čapujú Guinness. Človek si tu môže vychutnať pohár čerstvo načapovaného piva, s ktorého výrobným procesom sa práve oboznámil a užiť si výhľady na celý Dublin. Ja osobne nie som až taký veľký milovník piva, no túto skúsenosť maximálne odporúčam aj pre ľudí, ako ja!

Deň zakončujeme na najznámejšej ulici v celom Dubline s názvom Temple Bar. Nejde o bar (aj keď sa tu nachádza bar s rovnakým názvom), takto sa nazýva celá štvrť tvorená niekoľkými ulicami plná barov, podnikov a diskoték. Temple Bar je oblasť ohraničená na severe riekou Liffey a na juhu ulicou Dame Street. V stredoveku tu žila veľká rodina Templeovcov, po ktorej sa táto mestská časť pomenovala.

Kedysi to tu bolo zrovnané so zemou a mala tu vyrásť autobusová stanica. Mladí architekti však predbehli výstavbu a zaplnili miesto galériami, divadlami, dizajnovými obchodíkmi a umeleckými centrami. Domáci si na nové kultúrne centrum metropoly zvykli veľmi rýchlo, a dnes pravú atmosféru mesta, vrátane nočného života, zažijete práve tu.

Nájdeme tu dnes desiatky rôznych barov, najznámejší už menovaný Temple Bar Pub. V každom bare sa čapuje pivo, podáva írska whiskey, hrá živá hudba a prebieha veľká zábava. Či sem prídete ráno o 10, alebo o 11 večer, tieto bary budú plné vždy, v každom z nich bude hrať živá hudba a alkohol sa tu bude liať potokmi (vlastná skúsenosť). Vďaka tomuto si Dublin získal svoje meno ako ideálne miesto pre rôzne oslavy alebo rozlúčky so slobodou.

Príjemný oddych či klebetenie s kamarátmi, ktorému sa v Írsku hovorí „craig" a skvele vám predstaví skutočný charakter tohto mesta. Mesta, kde majú domáci radi dlhé rozhovory, spievanie tradičných piesní, rozprávanie vtipov, zábavu, napriek tomu, že bolo toľkokrát zranené a pokorené. A ktoré vám možno práve tu pripomenie niečím aj našu, slovenskú mentalitu.

Dublin má ako každé lukratívne mesto v sebe ukrytý aj zmyselný luxus, v ktorom si viete vychutnať váš pobyt. Ak hľadáte unikátny hotel, odporúčame vám Anantara The Marker Dublin Hotel v centre mesta, ktorý sa vydal cestou ekológie a udržateľnosti. Moderne zariadené izby dýchajú priestorom a ako hostia dostanete aj možnosť zaplávať si v 23 metrov dlhom bazéne v štýle infinity pool. Milujeme ten pocit, keď si zájdete do Rooftop Lounge na pohárik írskej whiskey či na skvelý steak. Ak chcete raz za život zažiť niečo unikátne, priam kráľovské, skúste si vybrať v hoteli prezidentskú suitu. Patrí k najdrahším v celom Dubline a pochopíte rýchlo prečo!

Luxusným ubytovaním v centre mesta sa môže pochváliť aj hotel The College Green Hotel Dublin len pár krokov od Trinity College. Zaujme vás jeho historická budova a napokon podmanivý svet luxusu, ktorý vás v Dubline rozmazná.

Chcete si s dokonalým ubytovaním spárovať aj gastronomický zážitok? Dublin je miesto, kde nájdete aj reštaurácie ozdobené michelinskou hviezdou. Oslavujete niečo unikátneho alebo len chcete luxusný zážitok? V tom prípade je tu pre vás reštaurácia Chapter One Restaurant by Mickael Viljanen, jedna z troch reštaurácií Dublinu s dvomi michelinskými hviezdami. Fínsky šéfkuchár je gastronomický alchymista a verte, že vás dostane!

Ak ani po tejto skúsenosti nemáte dosť, zájdite si do hotela The Fitzwilliam, kde nájdete reštauráciu Glovers Alley s jednou hviezdičkou. Moderná, kreatívna kuchyňa a jedla ako z iného sveta!

Za zmienku stojí aj Urban Brewing & Stack A Restaurant - reštaurácia s vonkajším vyhrievaným posedením, vysokými stropmi a luxusnými lustrami. My v BUBO máme toto miesto veľmi radi, vždy sa tu zastavíme a dáme si skvelý obed. Poctivé domáce polievky, írske burgre, výborné ryby, šaláty, skvelé dezerty (aj z piva!), a to všetko v luxusnom prostredí.

Presklené poschodie s barelmi s vlastným domácim uvareným pivom si viete na vlastnej koži vychutnať na štýl pivnej ochutnávky, ktorú majú v ponuke každý týždeň inú. V tomto podniku sa určite nezabudnite ísť prejsť na toalety v podzemí. Celá reštaurácia je podpivničená a prerobená ako uličky s obrazmi a whiskey barelmi, poukazujúcimi na históriu tejto mestskej časti. Podzemie je formované ako bar, drink si teda môžete dopriať aj dole.

Dublin je dnes miestom, ktoré je doslova „na skok“ z našej krajiny. Pokiaľ sa rozhodnete Dublin navštíviť len na víkend, určite neoľutujete. Je to mesto, ktoré žije, ponúka veľa z histórie, architektúry, kultúry a vládne tu skvelá atmosféra. Ja však Dublin odporúčam navštíviť v rámci nášho zájazdu celým Írskom. Táto krajina je totiž v Európe stále veľkou exotikou a Dublin slúži ako perfektná bodka na záver za týždňovým programom po tejto nádhernej zelenej krajine.