Gibraltár - skala, ktorá je dôležitejšia, než si všetci myslíme

Gibraltár je z cestovateľského hľadiska značne veľký úlovok. Skrýva totiž mnoho prekvapení počnúc pristávacou dráhou či opicami, pri ktorých voľnom výskyte sa tu budete cítiť skôr ako na Myse dobrej nádeje. Pre BUBO znamená Gibraltár veľa. V tomto blogu si zodpovieme, prečo to tak je.

Prví ľudia sa usídlili na Gibraltárskej skale a jej okolí už poriadne dávno, pred vyše 100 000 rokmi. Ich domovom boli vápencové jaskyne. Neandertálci mali odtiaľto výborný prístup k moru a lovili tu ryby ako zdroj svojej obživy. Málo si vtedy uvedomovali, akú dôležitú strategickú pozíciu má táto skala.

Tušiť to mohli už fénickí a neskôr aj rímski moreplavci (tí ho prezývali aj „koniec sveta“), avšak až Maurovia vedení berberským lídrom menom Tarik ibn-Ziyad osídlili skalu v roku 711. Aj vďaka tomuto kroku začali moslimovia s dobýjaním Ibérie.

V tom čase volali Gibraltár Jebel Tarik (či Jabal al-Tarik), v preklade Tarikova skala. Keď vyslovíte nahlas Džebeltarik, dôjde vám to – dnešný názov tohto územia je odvodeninou toho pôvodného.

Poloha súčasného Gibraltáru strážiaceho vstup do Stredozemného mora je jednou z vôbec najlepších v Európe. Má význam z hľadiska obchodu i vojny. Po reconquiste bojovali o tento neveľký kus sveta najmä Španielsko, Francúzsko a Británia. Nateraz je víťaz jasný.

Do polovice 15. storočia patril Gibraltár Arabom, následne prešiel do rúk Španielov. Tí si ho držali až do začiatku 18. storočia, konkrétne roku 1704, kedy sa všetko zmenilo. V tom čase vypukla Vojna o španielske dedičstvo a 4. augusta 1704 dobyla Gibraltár britská flotila. Lepšie povedané, anglicko-holandská na čele s admirálom Georgeom Rookom. Na Gibraltár strieľalo zhruba 15 000 kanónov a Angličania tu nenarazili na veľký odpor.

Od tohto dňa môžeme hovoriť o britskej dominancii na Gibraltáre. Vojna o tento kus územia však trvala ešte ďalších 9 rokov, kedy sa Španieli snažili vybojovať si stratený kus krajiny naspäť.

Po takmer 10 rokov trvajúcej vojne slávili Briti definitívny úspech. Podľa Utrechtskej zmluvy v roku 1713 bol Gibraltár definitívne postúpený Británii. Následne to potvrdila v roku 1763 Parížska zmluva a v roku 1783 aj Versailleská zmluva.

Medzi týmito rokmi, ale aj pred nimi či po nich, došlo ku viacerým pokusom o „prinavrátenie“ Gibraltáru Španielom či jeho dobytie francúzskymi vojskami. Významným bolo v roku 1779 Veľké obliehanie. Dodnes sa zachovali mnohé britské vojenské tunely, ktoré sú súčasťou Skaly a vedeli by rozprávať mnohé príbehy.

Obliehanie vyvrcholilo v roku 1782, kedy Španieli plánovali útok z mora i súše. Predchádzalo mu silné bombardovanie. Napriek tomu útok neuspel a nepomohlo ani hladovanie domácich, ktorí trpeli nedostatkom jedla. Vtedajší guvernér Eliott chcel ukázať svojej armáde, že sa dá žiť z minima, a denne konzumoval iba štyri unce ryže.

Briti počas Veľkého obliehania disponovali 5 500 až 7 000 mužmi a len 96 zbraňami, kým španielske a francúzske sily mali k dispozícii 40 000 mužov a 246 zbraní. Napriek tomu Briti odolali. Počas druhej svetovej vojny zohral Gibraltár dôležitú úlohu pri evakuácii civilného obyvateľstva – vďaka svojej polohe. Ukázal sa aj význam už spomenutých tunelov z 18. storočia.

Debaty o statuse Gibraltáru sa opäť otvorili pri brexite, v súčasnosti však nič nenasvedčuje, že by malo prebehnúť akékoľvek referendum na tomto území.

Vstupnou bránou do Gibraltáru je španielske (presnejšie andalúzske) mesto La Línea de la Concepción. Leží v provincii Cadiz a má zhruba 63 000 obyvateľov, čiže takmer dvojnásobok oproti Gibraltáru. Názov mesta môžeme doslova preložiť ako Línia počatia a odkazuje práve na hranicu, ktorá oddeľuje Španielsko od Gibraltáru.

Z uvedeného počtu obyvateľov až štvrtina pracuje v Gibraltári, kam dochádzajú za prácou dennodenne. Zvyčajne ide o zamestnanie v oblasti lodnej dopravy či turizmu.

La Línea má tú smolu (no zároveň aj šťastie), že žije v tieni Gibraltáru. Na tento neveľký kus Británie zamieri ročne vyše desať miliónov turistov. Čo sa týka vyslovene prehliadky zaujímavých miest, La Línea nepatrí medzi atraktívne mestá plné pamiatok či krásnych pláží. Práve naopak, viaceré mestské časti sú dosť zanedbané a ako letovisko by si sama nevystačila.

Značne však dokáže profitovať z návštevnosti Gibraltáru. Keď sa sem vyberú turisti cez Španielsko, obvykle sa ubytujú práve v tomto meste. Strávenie jednej noci v Gibraltári vyjde totiž násobne drahšie. Ceny služieb či reštaurácií sú tu taktiež lacnejšie v porovnaní so slávnejším skalným susedom.

Aj preto zase, naopak, Briti radi zavítajú do La Línea a jej okolia, kde si stavajú vily, ktoré využívajú na rekreáciu či sa tam nasťahujú počas dôchodku.

Španieli tak môžu mať ťažké srdce na Britov, ktorí im „ukradli“ Gibraltár, no pri súčasnej situácii a vymenovaných príkladoch sa jasne ukazuje, že sa navzájom potrebujú. A profitujú jeden z druhého.

Už sme si spomínali informáciu, že Gibraltár má zhruba 34 000 obyvateľov. Zrejme vás teda poriadne zaskočí informácia, že je tu oficiálne zaregistrovaných takmer 30 000 firiem. Je možné, že v priebehu ďalších desaťročí ich tu bude viac ako ľudí žijúcich tu.

Daňový režim Gibraltáru totiž robí z tohto kúska zeme finančný raj. Prečo? Pre drvivú väčšinu podnikov je stanovená daň vo výške 10 %. V susednom Španielsku je to už 25 % a v porovnaní s ďalšími európskymi krajinami je na tom Gibraltár vskutku výhodne.

Využívajú to najmä právnické, ale aj bankové spoločnosti, ktoré tu majú svoje sídlo. Najviac však Skala profituje z prevádzky online kasín, herní a stávkových spoločností. Firmy z tohto odvetvia, ktoré sú tu zaregistrované, kontrolujú celkovo takmer dve tretiny svetového trhu.

Ďalšou značnou výhodou je, že Gibraltár neukladá DPH na tovary a služby, neexistuje tu ani daň z kapitálových výnosov, dedičstva, bohatstva či zrážková daň. Pokiaľ ide o fyzické osoby, maximálny nastavený limit dane je 25 %, odvíja sa však špecificky od vášho príjmu.

Viete, aká bola prvá cesta BUBO do exotiky? Písal sa rok 1993, kedy si mladý lekár Ľuboš Fellner prenajal neklimatizovaný starý autobus a vybral sa s prvými lovcami zážitkov na zájazd do Maroka. Z Bratislavy sa vyrážalo (nielen) cez Francúzsko s Španielsko, ale aj Gibraltár. V tej dobe to bola expedícia ako ísť dnes zájazd do Papuy-Novej Guiney autom zo Slovenska.

„Svietila červená, závory boli dole a my sme čakali, kým na Winston Churchill Avenue pristane lietadlo. Až potom sme mohli prejsť. V tej dobe ešte žiadny Slovák nikde poriadne nebol. Bol som mladý medik, sedel som vpredu a navigoval som šoféra, ktorý po prvý raz v živote opustil rodnú hrudu. Každú chvíľu odbočil mimo diaľnice, niekam do dediny. Nikdy na Západe nešoféroval, bol zmätený, nikam nevedel trafiť. Nevedel som mu vysvetliť ani mapu,“ vrátil sa Ľuboš k tejto skúsenosti.

Autobus vtedy do Gibraltáru nepustili a z La Línea sa išlo do Veľkej Británie peši. „Po prvý raz som hore na Skalu išiel peši. Začali sme pri Moorish Castle, pokračovali cez Windsor Suspension Bridge až k Ape’s den, kde sme videli, ako veľká opica skočila dovnútra auta. Turisti z neho vyskočili a opica to auto zvnútra totálne roztrhala,“ opísal zakladateľ BUBO svoj zážitok z Gibraltáru.

Na Gibraltár sa vrátil v priebehu nasledujúcich troch desaťročí viackrát. Malý strategický kus starého kontinentu je dodnes pevnou súčasťou bohatého programu našich zájazdov do Španielska. Rozdiely medzi Španielskom a Gibraltárom vám tu detailne opíšu sprievodcovia vyškolení v BUBO Cestovateľskej Akadémii.

Pristátie v Gibraltári či letisko, ktoré je svetovým unikátom. Už príchod do Gibraltáru sa dokáže zmeniť na ulovený zážitok. Predstavte si, že kráčate či bicyklujete po širokej ceste Winston Churchill Avenue, no zrazu musíte zastať, lebo dávate prednosť lietadlu.

Takto to v skutočne vyzerá v praxi. Lietadlo začína klesať tesne pri vode a následne na krátkej pristávacej dráhe zaujme svoje miesto. Deje sa tak zhruba 15x denne. Len tak si kráčate a zrazu ste na letisku. Zastanete pri rampe, kde to už stráži ochranka a urobíte si selfie s pristávajúcim či vzlietajúcim strojom. Nie je to pritom ani zďaleka najnebezpečnejšie letisko na svete, no určite by zaujalo pozíciu medzi najunikátnejšími.

Pomerne novým je stále tunel pre autá, ktoré až do roku 2023 prechádzali touto Avenue pomenovanou po najslávnejšom Britovi, keď sa chceli dostať z bodu A do bodu B. Samozrejme, museli počkať pred závorami, avšak nie kvôli vlaku. Čakali, kým lietadlo pristane, dokončí svoju trasu, a až potom mohli pokračovať v jazde.

V spomenutom roku však dokončili dlho očakávaný podzemný tunel, ktorý slúži na prepravu áut a kamiónov, a tak sú dnes vodiči o tento zážitok ukrátený. Nie však cyklisti a peší chodci, ktorí tadiaľto naďalej prechádzajú.

Prejdete z La Línea do Gibraltáru a čaká vás iný svet. Spevavú španielčinu vystrieda silný britský prízvuk a všade sú porozliezané typické ostrovné puby. Dať si pintu piva v Gibraltári rozhodne odporúčame, no nie predtým, než si pozriete najväčšie atrakcie mesta. S klientmi v rámci našej BUBO prehliadky Gibraltáru navštevujeme všetky jeho top atrakcie. Ktoré to sú?

Europa Point či Trinity House Lighthouse

Cieľom mnohých turistov vrátane nás je najjužnejší bod Gibraltáru, ktorý sa nazýva symbolicky Europa Point. Hoci oficiálne nájdete najjužnejší bod kontinentálnej Európy o niečo ďalej - v španielskej Tarife - tu si na vás počká pekný 20 metrov vysoký maják Trinity House Lighthouse. Ide o unikátny maják, ktorý tu postavili v roku 1838 a po prvý raz sa jeho svetlá rozsvietili o tri roky neskôr. Ceremoniálu sa vtedy zúčastnilo 10 000 pozorovateľov.

V prípade dobrého počasia sa naskytnú úžasné panoramatické výhľady ako na Skalu, tak aj na severnú Afriku. Odtiaľto bez problémov uvidíte z diaľky Maroko, ale aj španielsku exklávu Ceuta. Rovnako sa tu môžete odfotiť s vojenským delom Harding's Battery či pri vojenskom pamätníku General Sikorski Memorial.

Svätyňa Našej Panej Európy

Pokiaľ začnete prehliadku práve pri Europa Point, máte to odtiaľ kúsok k najslávnejšiemu kostolu. Bielučká Svätyňa Našej Panej Európy pochádza ešte z maurského obdobia, no Španieli ju transformovali na miesto pre kresťanov. V 15. storočí tu pribudla socha Panny Márie s dieťaťom, ktorá sa tu nachádza dodnes. V roku 1979 pápež Ján Pavol II. oficiálne vymenoval Pannu Márie Európy za patrónku Gibraltáru a následne svätyňu zrekonštruovali.

Mešita Ibrahim al-Ibrahim

V pešej dostupnosti od svätyne pokračujte k mešite. Áno, kostol a mešita tu ležia prakticky pri sebe. Mešita Ibrahim al-Ibrahim je podstatne mladšou záležitosťou. Gibraltár ju dostal darom v roku 1995 od vtedajšieho panovníka Saudskej Arábie Fahda bin Abd al-Azíza.

Jej výstavba vyšla na päť miliónov libier a trvalo dva roky, kým tu "vyrástla". Oficiálne ju otvorili 8. augusta 1997 a je domovom pre zhruba tisíc moslimov, ktorí dnes žijú na tomto území. Unikátom je preto, lebo je najjužnejšie položenou mešitou v celej kontinentálnej Európe a zároveň je jednou z najväčších mešít vôbec v nemoslimskej krajine. Otvorená je dokonca aj pre turistov.

Maurský hrad

Z pamiatok Gibraltáru odporúčame navštíviť ešte Maurský hrad v severnej časti krajiny. Pôvodne ho postavili v roku 1160 a Španieli vyplienili pevnosť začiatkom 14. storočia. Dodnes na ňom však napriek mnohých zmenách badať architektonické prvky Maurov. Rovnako sú tu zachované aj diery v hradných múroch po strelách z diel.

Skala, Rock of Gibraltar či Upper Rock. Jasná dominanta Gibraltáru vysoká 426 metrov je, samozrejme, čerešničkou na záver prehliadky Gibraltáru. Rezervujte si dostatok energie a času, tu to totiž strávite najviac.

Hore na skalu sa viete dostať lanovkou a uloviť ďalší zážitok. Jednosmerná cesta vrátane prehliadky prírodnej rezervácie vás vyjde na 35 libier. Odporúčame však rovno obojsmernú jazdu, ktorá je drahšia iba o tri libry a taktiež zahŕňa návštevu rezervácie.

Pokiaľ máte chuť na nenáročnú turistiku, viete si to hore aj vyšliapať. Ak máte chuť na peší výstup, príďte k Židovskej bráne, kde uvidíte aj Herkulove piliere. Následne si vystúpajte 330 schodov, tzv. Mediterranean steps - Stredomorské schody a dostanete sa hore na Skalu. Za túto možnosť (zahŕňajúcu prehliadku prírodnej rezervácie) zaplatíte 18 libier. Zadarmo to v žiadnom prípade nebude, veď hovoríme o top atrakcii Gibraltáru.

Zastávkou, kde určite strávite najviac času v rámci Skaly, je tzv. Ape's Den, čiže Opičí brloh. Gibraltár je jediným miestom v Európe kde voľne žijú makaky. Konkrétne hovoríme o druhu Macaca sylvanus, ktorý je na zozname ohrozených druhov. Tri zo štyroch takýchto opís obývajú Vysoký Atlas v Maroku.

Pokiaľ ste trávili napríklad dovolenku v Ázii a videli ste tu makaky, tieto európske majú hustejšiu srsť a rozdiel hneď spoznáte. Sú totiž prispôsobené chladnejšej klíme. Podľa výskumov sa tu makaky usídlili skôr, než Gibraltár pripadol Britom. Stále však nie je zhoda na tom, ako sa sem dostali. Niektorí tvrdia aj to, že ich sem doniesli moslimovia, ktorí mali Gibraltár pod kontrolou vyše sedem storočí.

Možno vás prekvapí, že domáci si tu opice hýčkajú. Traduje sa totiž legenda, že kým na Gibraltári budú žiť opice, bude tento kus zeme patriť Britom. Aj preto tu majú svoje kŕmidlá a dokonca sa hovorí, že počas II. svetovej vojny dal Winston Churchill pokyn doviezť viac makakov z Afriky na Gibraltár.

Pokiaľ sem prídete, postupujte opatrne a ak sa chcete dotýkať makakov, robte to jemne, bez prudkých pohybov - domáci sprievodca už vás usmerní. Určite majte na mysli to, že v dôsledku rozmaznávania sú tieto opice všeobecne veľmi drzé. Občas až dotieravé, a preto by ste nemali pri sebe mať žiadne jedlo.

Gibraltár, to je britský svet v španielsku plný luxusných jácht, opíc, jaskýň, tunelov a nádherných výhľadov navôkol. To, že ste v inej krajine, pocítite okamžite. Presvedčte sa s nami, že na takomto malom kúsku sveta sa dá nazbierať mnoho zážitkov, ktoré inde vo svete neulovíte.