Gorily - kde ich pozorovať a ako sa pri nich správať

Gorily pozná každý. Videli sme ich ako deti, či už v rozprávke o Tarzanovi, alebo v zoo, kam nás rodičia vzali. Čo však o nich vlastne vieme?
V Afrike žijú dva druhy goríl: gorila východná a západná, ktoré sa od seba rozlišujú hlavne veľkosťou, farbou srsti, dĺžkou a šírkou tváre. Tieto hlavné dva druhy sa ďalej delia na viacero poddruhov, ktoré sa tiež rozlišujú istými vonkajšími znakmi. Niektoré štúdie naznačujú, že gorila východná a západná sa od seba oddelili pred takmer 261 000 rokmi.

Gorily patria do rodu primátov a sú najväčšími ľudoopmi na svete. Ich telo je robustné a silné, s výrazným hrudníkom a vystupujúcim bruchom. Na tvári majú veľké nozdry, malé uši a výrazné hrebene obočia. Dospelé jedince majú dlhé, svalnaté ruky, ktoré sú viditeľne dlhšie než nohy.

Samce sú väčšie (135 - 220 kg) a ťažšie než samice (70 - 90 kg), a v zajatí môžu vážiť ešte viac. Srsť goríl je čierna, ale líši sa v závislosti od poddruhu. Na tvári, rukách a hrudníku (u starších samcov) nemajú srsť. Pri gorilách sa často stretávame aj s pojmom „silverback“, čo označuje dospelé samce so sivými alebo striebornými chlpmi na spodnej časti chrbta. Okrem toho majú aj výrazný hrebeň na vrchole lebky.

Gorily žijú v rodinných tlupách (6 -30 jedincov). Tlupu vedie jeden alebo viacerí samci so strieborným chrbtom. Tieto skupiny sa väčšinou počas dňa pohybujú po všetkých štyroch a hľadajú potravu, ako sú listy, výhonky, stonky a ovocie.

Zaujímavosťou je, že gorily nemajú radi vodu, aj keď sa môžu živiť vodnými rastlinami. Každý deň, za súmraku, si gorily stavajú nové hniezda na spanie tým, že ohýbajú konáre a lístie. Aj napriek svojmu silnému vzhľadu sú gorily väčšinou neagresívne, pokiaľ nie sú vyrušené. Vtedy vedia chrčať, húkať a revať.

Skupinu chráni dominantný samec, ktorý sa počas revu bije do hrude. Tento prejav neslúži len na odstrašenie nepriateľa, ale aj na komunikáciu medzi gorilami, pričom samce týmto spôsobom vyjadrujú svoju nadradenosť.

Komunikácia u goríl prebieha predovšetkým pomocou zvukov. Chrčanie a štekanie sa ozývajú počas pohybu, aby si jedince oznamovali svoju polohu. Krik a rev goríl označujú poplach alebo varovanie, zatiaľ čo hlboké grganie znamená spokojnosť. Mláďatá sa často hrajú so svojimi rodičmi a vyjadrujú náklonnosť. Sociálne väzby si gorily vytvárajú aj tým, že si navzájom vyčesávajú srsť.

Samice goríl rodia približne raz za štyri roky, pričom obdobie gravidity trvá 8 a pol mesiaca. Väčšinou sa narodí len jedno mláďa, ale niekedy sa môžu narodiť aj dvojčatá. Mláďatá sú nosené na rukách a matka ich nosí na chrbte.

Samce dosahujú pohlavnú zrelosť vo veku 9 rokov, ale rozmnožujú sa až vo veku 12 - 15 rokov. Vtedy opúšťajú svoju tlupu a snažia sa nájsť samičku v inej skupine. Môže sa stať, že samce napadnú a zabijú dojčené mláďatá, aby si samice získali. Niekedy samec vo svojej skupine zostane a nahradí svojho otca (toto sa netýka východných nížinných goríl).

Vo voľnej prírode sa gorily dožívajú približne 35 rokov, zatiaľ čo v zajatí až 40 rokov. Ich jediným prirodzeným nepriateľom je leopard. Gorily sa stávajú čoraz vzácnejšie, pretože ich pralesné biotopy sú ničené človekom. Človek je zároveň ich najväčším nepriateľom, nielen odlesňovaním, ale aj lovom na mäso, ktoré je považované za delikatesu.

Mláďatá sú často odchytávané a predávané na čiernom trhu, kde končia v zoologických záhradách alebo ako domáce zvieratá. Tu treba spomenúť, že všetky gorily v zoologických záhradách sú západné nížinné.

Okrem odlesňovania a nelegálneho lovu sú gorily ohrozené aj poľnohospodárskymi konfliktmi, keď môžu zničiť úrodu farmárom, ktorí sa ich pokúšajú eliminovať. Tu je vidieť zmysel vysokého poplatku za návštevu goríl, keď sú farmári z týchto peňazí odškodňovaní a nemajú tak dôvod ohrozovať gorily.

Ďalšou hrozbou sú ľudské ochorenia, ako chrípka a ebola, ktoré môžu mať pre gorily smrteľné následky, keďže sú na tieto choroby veľmi citlivé.

Preto je dôležité, aby návštevníci, ktorí sa dostávajú do blízkosti goríl, dbali na to, aby boli v dobrom zdravotnom stave a dodržiavali bezpečnú vzdialenosť. Tým sa zabráni narušeniu ich prirodzeného správania a minimalizuje sa riziko prenosu chorôb na tieto vzácne a citlivé zvieratá.

Druh gorila východná sa delí na 2 poddruhy.

Gorila východná nížinná (Gorilla beringei graueri) je zväčša spoločenský tvor a zdržiava sa v skupinách až do 40 jedincov. Dospelý jedinec meria okolo 130 až 190 cm a váži od 68 do 210 kg. Tento druh má dlhú, strapatú srsť na tvári a končatinách (samce nemajú osrstený hrudník). Ich srsť a koža sú čiernej farby. Od gorily západnej sa odlišuje tým, že je mohutnejšia, má dlhšiu tvár a je tmavšia. Živia sa aj hmyzom, najradšej mravcami.

Táto gorila sa vyskytuje len na východe Konžskej demokratickej republiky, hlavne v národnom parku Kahuzi-Biega a Maiko. Gorila východná nížinná a gorila horská sú zaradené medzi kriticky ohrozené druhy, pričom ich celková populácia je okolo 5 000, z toho len 1 000 goríl horských.

Ďalší poddruh východnej gorily je gorila horská (Gorilla beringei beringei), ktorá sa vyznačuje hustejšou srsťou ako ostatné gorily, hlavne na temene hlavy a horných končatinách. Na chrbte má zasa chlpy krátke. Zo všetkých druhov je najtmavšia. Čo sa týka veľkosti, môže mať viac ako 170 cm a samice okolo 150 cm. Váha sa pohybuje medzi 150 až 200 kg u samcov a 70 až 110 kg u samíc. Samce, ktoré dovŕšili dospelosť majú strieborno sfarbený chrbát. Dožiť sa vedia až 40 rokov a vyskytujú sa na pomedzí Konžskej demokratickej republiky, Ugandy a Rwandy.

V BUBO sa vydávame za horskými gorilami už od roku 2008 a túto destináciu skutočne poznáme! Preto vieme byť na mnohých miestach prví a vždy bezpečne.

Ďalším samostatným druhom je gorila západná, ktorého samce vážia približne 168 kg. Srsť tohto druhu je výrazne svetlejšej farby a na sedle u samcov je strieborná. Dominantný samec má vyšší kostený hrebeň na temene a dlhšie očné zuby. Vyskytujú sa v Kamerune, Rovníkovej Guinei, Kongu, Konžskej demokratickej republike, Angole (Cabinda), Stredoafrickej republike a Gabone.

Gorila západná nížinná (Gorilla gorilla gorilla) je poddruh gorily západnej a je to najrozšírenejší poddruh, na svete žije okolo 150 000 jedincov. Ich lebky sú širšie, s výraznejším obočím a majú menšie uši. Môže byť hnedá alebo sivá s červenkastým čelom. Hrudník u samcov je väčšinou lysý.

Gorily v žijúce v nížinných lesoch sú štíhlejšie a pohyblivejšie. Samec dorastá do 180 cm a 200 kg. Majú väčšie rozpätie paží, než je ich výška tela. Majú mohutne vyvinutú spodnú čeľusť, široké nozdry a malé oči. Na rozdiel od východných goríl sa viac živia ovocím. Nachádzajú sa v Kamerune, Stredoafrickej republike, Konžskej demokratickej republike a Rovníkovej Guinei, ako aj na rozsiahlych územiach v Gabone, Angole a Konžskej republike.

Druhý poddruh západnej gorily je gorila nigérijská (Gorilla gorilla diehli), najzápadnejšia a najsevernejšia gorila. Pohybuje sa len na zalesnených kopcoch a horách na kamerunsko-nigerskom pohraničí v regióne Cross river. Od nížinných goríl ju delí asi 250 km. Jej populácia je v červených číslach, preto sa radí medzi najvzácnejšie ľudoopy na svete. Väčšinou bývajú agresívnejšie a jediný spôsob, ako ich vidieť je návšteva rezervácií v Nigérii alebo Kamerune. Odhaduje sa, že na svete ostalo len okolo 300 kusov.

Ako sme si už spomínali pri jednotlivých druhoch, vidieť ich môžeme buď v západnej alebo východnej časti Konžskej panvy.

Národný park Virunga je najstarší africký park, ktorý je zapísaný v zozname UNESCO. Bol založený v roku 1925, rok pred národným parkom Kruger v dnešnej JAR. Je plný rôznych ekosystémov, od sopečných hôr po husté lesy. Práve tu je možnosť sledovať gorily horské. Povolenie na sledovanie stojí okolo 400 USD, pričom je tu možné sledovať aj šimpanzy. V súčasnej dobe je bezpečnostná situácia nepriaznivá, cestu sem zvážte.

Druhý významný národný park Kahuzi-Biega sa nachádza v Demokratickej republike Kongo. Nájdeme ho pri meste Bukavu na západe jazera Kivu. Je jedným z mála, ktorý ponúka pozorovanie východných nížinných goríl (G.g.graueri) v ich prirodzenom prostredí. Jeho popularitu vytvárajú aj úchvatné výhľady na rozmanitú faunu a flóru, ako sú slony, byvoly a rôzne druhy vtáctva. Tento región je z bezpečnostného hľadiska dobrý a za gorilami sem turisti cestujú.

Približne polovica voľne žijúcich horských goríl našla domov v národnom parku Bwindi v Ugande. Aj táto lokalita plná života patrí k svetovému dedičstvu UNESCO. Park je domovom viacerých skupín goríl, čo z neho robí vynikajúci park na pozorovanie. Zážitok je drahší a stojí okolo 1100 USD. Zo severnej Buhomy sú menej náročné trasy, no oveľa pokojnejšia je východná Ruhija. Na juhu sú chodníky oveľa strmšie.

Pohorie Virunga sa tiahne až do Ugandy do národného parku Mgahinga, a aj tu môžete pozorovať horské gorily a sopečnú krajinu. V tomto parku je však iba jedna habituovaná rodina v roku 2025.

Uganda pracuje aj naďalej na habituácii a pokiaľ sú dostupné, je možné získať aj Gorilla Habituation permit, kde trávite až 4 hodiny s rodinou, ktorá však na turistov ešte nie je zvyknutá (habituovaná), a tak sa k nim nemusíte dostať tak blízko, ale na druhú stranu ste súčasťou tohto zaujímavého procesu.

Pátranie po horských gorilách nás môže zaviesť aj do Rwandy, konkrétne do národného parku Volcanoes. BUBO odporúča toto miesto z viacerých dôvodov. Je tu najviac plne habituovaných rodín, najlepšia organizácia návštevy, najvyššia percentuálna šanca na toto stretnutie (99,9%) a vzhľadom k terénu aj jednoduchší trek.

Park ponúka aj stopovanie opice mačiaka zlatého, či návštevu kempu a hrobu Dian Fossey a úchvatné výhľady na sopky Virunga. Z Kigali sa sem dostanete za dve hodinky jazdy autom. Zaujímavé je aj to, že každý september sa koná slávnosť Kwita, počas ktorej ochranári dávajú mená novonarodeným gorilám.

Nedotknutý dažďový prales, raj pre milovníkov primátov, je národný park Nyungwe Forest, kde sa môžete vydať sledovať šimpanzy alebo na cestu korunami stromov Canopy Walkway a nechať sa unášať dych berúcimi výhľadmi.

Počas nášho zájazdu Burundi, Rwanda, Uganda či zájazdu Gorily a safari v Afrike sa s gorilami stretneme v rwandskej časti pohoria Virunga, v národnom parku Volcanoes. Ráno sa spolu s hmlou vydáme do srdca Afriky, zoči-voči týmto majestátnym tvorom. Pozorovanie trvá hodinu, no pre nás je tento zážitok priam večný.

Gabon, nazývaný aj „posledný raj“, ponúka jedinečné možnosti na pozorovanie pralesných slonov, mandrilov a samozrejme aj goríl. Jedna rodina goríl, známa ako skupina Atananga, žije v národnom parku Loango v Gabone, zatiaľ čo ostatné skupiny sa nachádzajú v národnom parku Moukalaba Doudou. Táto tlupa goríl je na ľudí zvyknutá už od roku 2014, pričom turisti ich začali navštevovať v roku 2016.

Návšteva je limitovaná na 4 návštevníkov denne, a to trikrát do týždňa. Zaujímavosťou tejto rodiny je, že vďaka jej výskumu a monitorovaniu vedci rozširujú naše poznatky o gorilách a zároveň prispievajú k ich ochrane.

Národný park Mefou, do ktorého sa počas našej BUBO expedície vydáme, je jedinečným útočiskom divokej prírody v Kamerune. V tomto parku sa nachádzajú gorily, šimpanzy a niekoľko druhov vtákov. V spolupráci s organizáciou Ape Action Africa sa tu snažia riešiť hrozby, ktorým tieto primáty čelia, a poskytovať im bezpečné útočisko. Tento park zohráva kľúčovú úlohu v ochrane týchto vzácnych druhov a v ich rehabilitácii, čím prispieva k ich prežitiu v divočine.

Do všetkých krajín, kde sa pozorujú gorily je treba mať vybavené víza. Potrebné informácie nájdete na našej stránke. Zvyčajne je do týchto krajín potrebné aj preukázanie očkovania proti žltej zimnici. Vo všetkých krajinách sa vyskytuje malária, preto je vhodné užívať antimalariká, napríklad Malarone, ktoré sú na predpis. Každému sa odporúča očkovanie proti hepatitíde typu A a tetanu.

Veľmi dôležité je počasie. Najlepší čas na sledovanie goríl je od decembra do februára a potom od júna do septembra. Ak chcete zažiť menšie davy ľudí, oplatí sa ísť mimo sezóny, teda v januári alebo februári. V týchto mesiacoch navyše skoro vôbec neprší. Marec až máj sa neodporúča, pretože je obdobie dažďov a chodníky môžu byť klzké, inak tu nie je žiadna iná prekážka a zážitok zo zelenej a šťavnatej džungle bude dokonalý. Najväčšia sezóna je od júna do augusta, vtedy treba vybaviť povolenie v predstihu, inak vám hrozí, že sa minú.

Rozhodujúci je aj váš zdravotný stav a kondícia. Niektoré cesty za gorilami môžu byť veľmi náročné, preto si ich viac užijete, ak ste zdatnejší turista. Pri gorilách je nutné nosiť aj rúška, a ak vám nie je dobre, mali by ste si tento výlet radšej rozmyslieť. Gorily sú totiž veľmi náchylné na naše ľudské choroby. Väčšinou je povolená skupinka ôsmich ľudí, ktorí musia dodržiavať prísne pravidlá. K zvieratám sa nesmieme približovať na menšiu vzdialenosť ako 7-10 metrov. Dôležité je aj to, že minimálna veková hranica je 15 rokov a každý deň sa napríklad v Rwande ku gorilám dostane maximálne 80 ľudí.

Oblasti národných parkov ponúka ubytovanie od základného stanu až po luxusné lodge. Najlacnejšie ubytovanie sa pohybuje okolo 50 až 100 USD za noc. Stredná trieda okolo 150 až 200 USD, no a luxusné lodge sa vie vyšplhať až na 2500 USD za noc. Na našom zájazde do Rwandy sme ubytovaní v Mountain Gorilla View Lodge.

Určite sa pýtate, či sa oplatí investovať toľko peňazí na stretnutie s gorilami. Pri kúpe tohto povolenia, ktoré napríklad v Ugande stojí 1 100 USD, treba myslieť na to, že v cene je zahrnuté aj vstupné do parku, hodinové pozorovanie, peniaze za stopárov a poplatky za strážcov. Až 75 % z tejto sumy sa používa na zachovanie populácie goríl. Samozrejme, 15 % si nechá vláda a 10 % dostanú miestne komunity v okolí parku. Tým, že sa rozhodneme investovať do tohto silného zážitku, pomáhame tomu, aby si miestni gorily cenili a robili maximum pre ich záchranu.

Ak sa venujeme gorilám, musíme spomenúť aj zoologičku Dian Fossey. Narodila sa v San Franciscu, kde študovala biológiu a veterinárstvo. Kvôli náročnosti niektorých predmetov však neskôr štúdium zmenila, no svojej vášni k prírode sa nevedela vzdať. Jej spojenie s gorilami sa začalo v roku 1963, kedy sa sama vybrala do Afriky a stretla sa s paleoantropológom Louisom Leakym. Kvôli svojim nálezom a štúdiu vývoja človeka hľadal niekoho, kto by pre neho pozoroval veľké ľudoopy.

Spolu s Jane Goodallovou, ktorá pozorovala šimpanzy a Bituté Galdikas, ktorá sa špecializovala na orangutany vytvorili tím, v ktorom Dian mala za úlohu skúmanie goríl. V tomto čase skúmala gorily v Demokratickej republike Kongo až do občianskej vojny. Nové pravidlá v krajine jej prácu značne obmedzili, preto sa presunula do Rwandy. Tu založila výskumnú stanicu Karisoke Research Foundation, odkiaľ sa vydávala za týmito stvoreniami.

Počas svojho života v Rwande Dian bojovala proti pytliactvu a odchytu goríl do zoologických záhrad. Medzi jej záchranné aktivity patrilo zriadenie hliadok alebo zákaz vstupu turistom do národného parku.

Fossey zasvätila svoj život gorilám, preto viedla samotársky život v pralese. Cestu si k nej našiel fotograf National Geographic Bob Campbell, ktorý zvečnil aj jej ikonickú fotku dotyku s gorilou. Po niekoľkých mesiacoch Fossey zistila, že Bob je ženatý, a románik ukončila. Čoraz viac sa kvôli tomu ponárala do skúmania goríl a do boja proti pytliakom.

Všetky svoje výskumy a boje podrobne zaznamenala vo svojej knihe, ktorá sa neskôr dočkala aj filmového spracovania, v hlavnej úlohe so Sigourney Weaver. Jej život sa skončil v roku 1985 v jej chate v Karisoke, kde bola objavená rozsekaná mačetou. Jej smrť nikdy nebola objasnená, no pravdepodobne šlo o pomstu pytliakov.