Harbin – ľadové kráľovstvo Číny

Mesto Harbin je hlavným mestom provincie Heilongjiang, ktorá je najsevernejšou zo všetkých čínskych provincií. Tá je z východnej a severnej strany obklopená Ruskom, zo západu špeciálnou autonómnou provinciou Vnútorné Mongolsko a z juhu provinciou Jilin. Jej rozloha je približne 454 000 kilometrov štvorcových, čo je 9-násobok rozlohy Slovenska alebo približná rozloha Švédska. Dá sa navštíviť aj v lete, no je známa prevažne ako zimná destinácia. Pre obyvateľov Číny ide o najpopulárnejšiu zimnú destináciu, kde sa cestuje za lyžovaním a ľadovými mestami.  

Harbin v žiadnom prípade nepatrí k neznámym a malým mestám. Veď jeho metropolitná oblasť má viac ako 10 miliónov obyvateľov a mesto samotné viac ako je populácia Slovenska. Keďže ide o najsevernejšie veľké mesto Číny, väčšina dopravných spojov a infraštruktúry je smerovaná na juh od mesta. Na severe provincie však existujú ďalšie menšie mestá populárne pre svoj zimný turizmus. Mesto má preto medzinárodné letisko, ktoré obsluhuje najmä vnútroštátne, no aj medzinárodné linky. Najviac spojení je tu so severnými mestami a metropolami krajiny ako Peking, zo zahraničných destinácií je mesto prepojené s mestami ako Soul, Vladivostok, ale na prekvapenie existuje aj priamy spoj s Los Angeles.  

Čína má však dokonalý systém rýchlovlakov, ktorý ku začiatku roku 2026 meria viac ako 50 000 kilometrov. Do Harbinu sa preto viete dostať aj vlakom z hlavného mesta Pekingu. Ten prechádza cez ďalšie veľké provinčné mestá ako Shenyang a Changchun, až neskôr príde do Harbinu. Táto cesta trvá približne 5 hodín, no môžete zvoliť aj alternatívu cesty nočným vlakom, ktorá je zážitkovejšia a trvá približne 15 hodín. 

Pokiaľ by sme sa bavili o stopách prvej civilizácie, ktorá žila na území dnešného Harbinu, vrátili by sme sa až do roku 2200 p. n. l. Neskôr sa na tomto mieste usadili jednotky počas krátko trvajúcej dynastie Jin v 12. a 13. storočí. Mongoli však toto územie dobyli na začiatku 13. storočia a vtedajšia provincia bola opustená. Na území mesta ostalo žiť iba niekoľko tisíc obyvateľov a rurálny status tohto miesta vydržal až do konca 19. storočia. 

V tomto období sa začal na severovýchode Číny stavať železničný systém, ktorý mal prepojiť ruské a čínske mestá nachádzajúce sa v oblasti. Tieto železnice stavali najmä Rusi a Harbin sa stal administratívnym centrom stavby tohto systému. Plány mesta nakreslil poľský inžinier Adam Szydlowski a z malej dediny sa za pár rokov stalo veľké mesto. Mesto sa malo stať tranzitnou stanicou medzi mestami Chita a Vladivostok a taktiež zastávkou na ceste do mesta Dalny, dnešný čínsky Dalian. Do mesta sa presťahovala veľká ruská menšina zo vtedajšieho cárskeho Ruska. Prišiel sem aj veľký počet Ukrajincov, Poliakov a Židov.  

Európania žijúci v tom čase v meste o ňom napísali ako o výkladnej skrini európskej architektúry v Ázii, alebo o „snahe ukázať ruskú dominanciu na Ďalekom východe“. Na meste sa okrem ruskej stopy podpísala aj stopa talianskych a švajčiarskych mestských plánovačov. Zo severovýchodu sa stala prvá priemyselná oblasť Číny a mnoho Číňanov sa sem sťahovalo za prácou v doloch a baniach. Mesto sa stalo aj základňou ruských vojakov počas rusko-japonskej vojny v rokoch 1904 – 1905.  

V roku 1913 bola populácia v meste z veľkej časti ruská. V roku 1917 bola populácia okolo 100 tisíc obyvateľov, z toho viac ako jedna tretina Rusov. V tomto období, počas Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie sa stalo z Harbinu mesto, kde sa miešal vplyv oboch strán revolúcie. Veľká časť mesta sa stala antiboľševickou a snažila sa zachovať ruskú kultúru spred čias revolúcie.  

Tak, ako celý severovýchod, ani Harbin sa nevyhol japonskej invázii v roku 1931. Najprv bolo obsadené druhé najväčšie mesto provincie Qiqihar a neskôr sa japonská 4. armáda presunula na Harbin. Japonci medzi rokmi 1931 až 1945 likvidovali v Číne všetky lokálne etniká a dopúšťali sa zločinov proti ľudskosti, o ktorých sa z nejakého dôvodu nehovorí toľko v našich učebniciach dejepisu, ako by sa malo. Veci, ktoré na lokálnych obyvateľoch robila Jednotka 731, v úrovniach beštiality prekračujú veľakrát činy, ktoré sa diali v koncentračných táboroch v Európe.  

Toto nie je súťaž a mojím cieľom nie je porovnávať, ktorý režim bol horší. Obidva boli hrozné, no len v jednom prípade sa právoplatne odsúdila väčšina jeho vykonávateľov a iba jeden z nich je tak dobre zaznamenaný a zmedializovaný. O podrobnostiach zverstiev, ktoré prevádzali Japonci na lokálnom obyvateľstve, sa však rozpíšem v inom blogu. 

Mesto bolo dobyté sovietskou armádou v auguste 1945 a nadvláda nad ním bola predaná do rúk čínskych komunistov v apríli 1946. Harbin sa stal vôbec prvým mestom v Číne, kde bola založená komunistická vláda nad mestom. V tomto čase žilo v meste približne 700 000 obyvateľov. Sovietsky zväz však počas svojho pôsobenia začal z mesta vyvážať oponentov vtedajšieho režimu, ktorý sem unikli počas Októbrovej revolúcie v roku 1917. Zvyšok týchto oponentov sa násilne z mesta vyviedol ešte raz v 50. a 60. rokoch a vtedajšia ruská populácia sa znížila iba na približne 500 obyvateľov. Do konca 90. rokoch to bolo dokonca iba 30 starších Rusov. Súčasné ruské zastúpenie obyvateľstva pochádza najmä z moderných čias.  

Mesto Harbin sa stalo jedným z centier veľkej priemyselnej revolúcie, ktorá sa nakoniec ukázala ako neúspešná, keďže si zlými krokmi a rozhodnutiami vtedajšej vlády vyžiadala milióny obetí. Harbin sa stal taktiež terčom kultúrnej revolúcie v 60. rokoch, keď tu boli ničené kresťanské pamiatky, ktorých bolo v meste vďaka dlhodobému ruskému vplyvu veľa. Po prijatí ekonomických reforiem a „otvorení“ krajiny a stal Harbin centrom severovýchodu Číny a konali sa tu rôzne obchodné a ekonomické výstavy. Vďaka svojmu podnebiu sa stalo mesto organizátorom viacerých športových udalostí, ako napríklad Ázijských zimných hier v roku 1996 alebo Zimnej univerziády v roku 2009. 

Kde začať prehliadku mesta? Na to neexistuje jednoznačná odpoveď a záleží, kvôli čomu ste do mesta prišli. Pre pohodlnosť a zlepšenie orientácie je však najlepšie začať prehliadku na hlavnej ulici, ktorá by sa zjednodušene dala preložiť ako Stredná ulica. Má 1,4 kilometra a tiahne sa centrálnou časťou mesta až k brehu rieky Songhua, ktorá patrí k jedným z najväčších tokov v celej severnej Číne. Táto ulica je v noci vysvietená a po celej jej dĺžke nájdeme rôzne turistické obchody, predajne a reštaurácie. Veľmi veľa obchodov tu predáva ruské produkty vzhľadom na blízkosť k Rusku a Číňania ruské produkty milujú. Nejde o blízkosť vzťahov medzi krajinami, no Číňania by milovali produkty ktorejkoľvek krajiny na tejto ulici, len preto, že sú niečím exotickým.  

Ruština tu je vo veľkom rozšírená a všetky nápisy nájdete spravidla v štyroch jazykoch – čínštine, kórejčine, angličtine a ruštine. Obchody s ruskými suvenírmi sú plné najmä čokolády, mäsových produktov a alkoholu. Na ulici sa nachádza aj veľa obchodov so zimným oblečením, najmä čiapkami, rukavicami a bundami. Mnoho ľudí príde do Harbinu nepripravených a je veľmi jednoduché tu nie len ochorieť, no aj dostať omrzliny. Teplota sa celodenne pohybuje okolo -20 a vďaka vetru môže byť pocitová teplota aj -25, večer -30. Pozdĺž celej ulice sa nachádzajú aj menšie nákupné centrá, kde sa dá ísť v prípade veľkej zimy zohriať.  

Neďaleko hlavnej ulice sa nachádza časť Daoli, kde nájdeme asi najväčšiu historickú pamiatku mesta. Je ňou Katedrála svätej Sofie. Katedrála bola dokončená v roku 1907, iba niekoľko rokov po dokončení transsibírskej železnice. Jedným z dôvodov, prečo bola postavená, bolo posilnenie morálky ruskej armády, ktorá sídlila v meste. Tá mala tú svoju obzvlášť nízku po prehratom konflikte proti Japoncom. Zväčšenie kostola prišlo medzi rokmi 1923 až 1932, kedy sa stal najväčším pravoslávnym chrámom na Ďalekom východe. 

Pri vzniku Čínskej ľudovej republiky, kedy sa k moci dostala komunistická strana, sa podpísala so Sovietskym zväzom dohoda, ktorá predala všetky ruské kostoly v krajine pod čínsku kontrolu. Katedrála sv. Sofie bola preto zatvorená na takmer 20 rokov, a to medzi rokmi 1958 až 1976, kvôli priemyselnej revolúcii a Kultúrnej revolúcii, ktorá prebehla v Číne. Počas nej sa z interiéru katedrály stal sklad, kde sa ukladal tovar jedného neďalekého obchodného domu.  

V roku 1996 sa začalo s rekonštrukciou katedrály. Minulo sa na ňu približne 1,5 milióna amerických dolárov a o rok neskôr sa z katedrály stalo múzeum. Dnes sa dá katedrála navštíviť za poplatok 25 yuanov (približne 3 eurá) a v jej vnútri sa nachádza výstava, ktorá rozpráva históriu mesta Harbin. Bývajú tu aj občasné kultúrne vystúpenia. Populárne je najmä námestie okolo katedrály, kde sa radi fotia turisti v rôznych odevoch – dobových šatách, ale aj fantasy kostýmoch, ako napríklad v oblečení mníšok.  

Najväčšou atrakciou v meste je ľadový festival, ktorý trvá počas zimných mesiacov, kedy sú teploty hlboko pod nulou. Jeho oficiálny názov je Svet ľadu a snehu v Harbine a otvára sa väčšinou medzi koncom decembra po Vianociach a trvá do konca februára. Areál tohto ľadového sveta sa nachádza na ostrovoch na rieke Songhua, ktorá preteká mestom. Songhua patrí k najväčším tokom severnej Číny a počas zimných mesiacov je kompletne zamrznutá.  

Prvýkrát sa festival otvoril v roku 1999 na oslavu nového milénia. Odvtedy sa koná každý rok a najnovšia edícia, ktorú sa mi podarilo navštíviť, bola v roku 2026. Ľadové mesto malo tento rok rozmer neuveriteľných 1,2 milióna štvorcových metrov (!!!). Na stavbu rôznych budov, sôch a stavieb, ktoré sa v areáli nachádzajú, sa používajú bloky ľadu zo zamrznutej rieky. Objem ľadu v roku 2026 sa rovnal približne neuveriteľných 400 tisíc metrov kubických ľadu. 

Odhaduje sa, že za 28 rokov svojej existencie navštívilo tento festival už približne 4 milióny turistov. Počas histórie sa z ľadu vytvárali rôzne známe stavby zo sveta, ako napríklad sfinga z egyptskej Gízy, Katedrála sv. Sofie z neďalekého centra mesta, japonské hrady a rôzne zväčšeniny zvierat.  

Ako to na festivale vyzerá? V princípe platí, že do areálu vedú viaceré vchody. Ak sa dopravíte na festival verejnou dopravou alebo pomocou Didi, tak vás pravdepodobne vyloží pri jednej bráne. V roku 2026 to bola východná brána. Lístok je naviazaný na váš pas a musíte ho mať zakúpený dopredu. Odporúčam mať pri sebe aj pas, no všeobecne by mal stačiť QR kód zo vstupenky. Jej cena v roku 2026 bola necelých 50 eur.  

Pri vstupe do areálu dostanete mapu, ktorá sa vám určite počas celého dňa zíde. V areáli sa nachádzajú aj smerové šípky, ktoré vás vedia odkázať na konkrétne miesta. Tie sa však ukázali ako trochu nepresné, preto by som mal pre istotu mapu stále pri ruke. Podložie areálu je vytvorené zo snehu a 90 % budov a stavieb v areáli je skutočne postavených z ľadu. Zimné teploty v Harbine cez deň väčšinou neprekročia -20 stupňov, preto zdôrazňujem. Dobre sa oblečte. Nestačí tričko, sveter a zimná bunda.  

Ja som mal pri svojej návšteve oblečené dva páry ponožiek, pričom vrchný pár bol z merino vlny a na tom som mal zimné topánky. Na spodnú časť tela som si dal spodky z merino vlny a na vrch zimné nohavice (tu by som možno odporučil si dať ešte jednu medzivrstvu, závisí od hrúbky nohavíc). Na vrchu som mal 4 vrstvy a večer som si pridal piatu, keďže pocitová teplota sa s rastúcim vetrom blížila k -30. Som človek, ktorý ma zimu rád a znesie veľa, no tu som si dal pozor, nech situáciu nepodcením a som rád, že som sa dobre vybavil. Pokiaľ si nedáte na hlavu čiapku, uši vás začnú bolieť po približne 10 minútach a ruky bez rukavíc tiež.

Výhodou Harbinu a Číny je pripravenosť. Neodporúčam si pri tejto návšteve brať zbytočne veľa vecí z domu. V centre Harbinu si môžete kúpiť zimné príslušenstvo a oblečenie za naozaj nízke ceny. Ja som si napríklad rukavice a čiapku kúpil tu, no mohol som si tu toho kúpiť oveľa viac. Na festival stačí podľa mňa jeden deň, ak tu strávite celý čas od rána do večera. Ja som na festival prišiel o 10, kedy sa areál otváral a odchádzal som približne o 7 večer (slnko zapadalo okolo 5 večer). Znovu zopakujem, nepodceňte oblečenie. Tento deň strávite viac ako 6 – 7 hodín v teplotách pod -20 stupňov Celzia.  

Areál je všeobecne rozdelený na dve hlavné časti. V jednej sa nachádzajú najmä sochy a stavby vytvorené z ľadu. Pri tejto časti nájdeme aj dva veľké pavilóny, kde je možnosť sa „zohriať“. V týchto pavilónoch nájdeme desiatky reštaurácií, fastfoody, aj zopár kaviarní, ako napríklad Starbucks. Sú tu aj suvenírové obchody, ale napríklad aj detský kútik pre najmenších. S rastúcou hodinou a klesajúcou teplotou sa tieto pavilóny zapĺňali lokálnymi obyvateľmi, ktorí sa doslova schovávali pred zimou.  

Do druhej časti sa dostaneme popri veľkom ruskom kole, ktoré odporúčam určite navštíviť, nakoľko je z neho skvelý výhľad na celý obrovský areál. Treba sa tu však dopredu zarezervovať cez aplikáciu. Aj ja som s tým mal trochu problém, no na zákazníckom centre mi s tým personál pomohol, a tak som ho mohol navštíviť. Za ruským kolom sa nachádza areál s malým svahom, kde si Číňania radi zvyknú vyskúšať lyže. Nájdeme tu taktiež futbalové ihrisko postavené celé zo snehu, ale aj menšie „dráhy“, kde sa viete povoziť na „autíčkach“ po ľade.  

V roku 2026 by sme v areáli nenašli vyobrazenia slávnych stavieb a budov, ako tomu bolo po niektoré minulé ročníky. Našli by sme tu Katedrálu sv. Sofie, ktorá tu však býva každoročne. Tento rok tu bola napríklad vybudovaná aj imitácia hradu, ktorý nazvali ako „Hrad snov“. Ten bol postavený z 13 200 kubických metrov ľadu. Našli by sme tu aj sochy terakotových vojakov, ktorých originál dnes nájdete neďaleko Xianu.  

Boli tu dve imitácie vlakov – jeden historický a jeden moderný, ktoré dnes premávajú Čínou. Druhý menovaný mal výšku 5,3 metra a dĺžku 45 metrov a na jeho výrobu sa použilo 2 200 metrov kubických ľadu. Historický vlak bol podobných rozmerov. Bola tu postavená aj veľká socha Buddhu, no nie z ľadu, ale zo snehu. Tá merala 25 metrov a bolo na jej výrobu použitých 8 000 kubických metrov snehu. Vedľa nej sa nachádzal bronzový zvon, ktorý sa v areáli nachádza od roku 2000 od vôbec prvého ročníka a privítalo sa s ním nové milénium. Zvon váži 5,2 tony.  

Nachádzala sa tu aj imitácia Pagody žltého žeriava z mesta Wuhan z provincie Hubei. Tá merala 27,4 metra a na jej výrobu sa použilo 8 600 metrov kubických ľadu. Vedľa tejto veže sa nachádzala aj obrovská niekoľko stoviek metrov dlhá šmykľavka, po ktorej ste sa po registrácii mohli spustiť. Ja som túto atrakciu vynechal, nakoľko som mal na svojich zimných nohaviciach navlečené ešte rifle, a keď som skúšal menšiu šmykľavku v areáli predtým, tak som sa veľmi nešmýkal. Na tú najväčšiu sa niekedy čaká aj niekoľko desiatok minút, tak mi to prišlo ako zbytočne strávený čas na to, aby som sa zasekol niekde v polovici a musel to zísť po vlastných. 

V areáli jednej zo stavieb sa nachádzalo 12 rôznych sôch reprezentujúcich 12 rôznych znamení čínskeho zverokruhu. Dve sochy tu obzvlášť veľkosťou vynikali, a to socha hada a socha koňa, keďže rok 2025 bol v lunárnom kalendári rokom hada a rok 2026 rokom koňa. Každý si tu môže nájsť sochu svojho znamenia, tak ako som si ja našiel tigra a odfotil sa pri nej. V strede celého areálu sa nachádza hlavná stavba. Je to veža, ktorá z diaľky pripomína čínsky znak 山 (shan), označenie pre horu. Táto veža meria 43 metrov a bola vyrobená z 39 000 metrov kubických ľadu.  

Festival začne najviac ožívať po zapadnutí slnka, kedy sa jednotlivé stavby z ľadu vysvietia. Svetielka sú rôznych farieb a celý ľadový svet začne hrať pestrými farbami. V areáli sa nachádzajú aj dve veľké pódiá, kde zvyknú byť každý večer koncerty a hrať tam DJi. Ja som sa dostal k jednému a veľkostne by sa toto pódium nestratilo ani na tých najväčších európskych hudobných festivaloch. Pred ním stáli tisícky ľudí, ktorí tancovali na hudbu od DJov a spevákov. Ja som sa k nim pridal. Malo to aj praktický význam, všetci sme sa dobre zohriali. Z areálu festivalu som sa dostal metrom, keďže zastávka metra sa nachádza hneď vedľa východu. Na moje prekvapenie metro zvládalo kapacitne veľmi dobre odchod takej masy ľudí z areálu a v centre mesta som bol veľmi rýchlo. 

Ochutnávka lokálneho jedla a špecialít je niečo, na čom si ako najscestovanejší Slováci v BUBO dávame už vyše 30 rokov záležať. Je to jeden z najlepších spôsobov, ako dôkladne spoznať lokálnu kultúru. Kuchyňa severovýchodnej Číny špecifická a pokiaľ sa opýtate lokálnych obyvateľov, povedia vám, že v rámci Číny je tou najchutnejšou. V Harbine vám odporučím jedno miesto, kde ochutnať lokálne špeciality a jedno konkrétne jedlo, ktoré najviac vystihuje kuchyňu severovýchodu. 

Ak by ste mali v Harbine ochutnať iba jedno jediné jedlo, odporučil by som ochutnať guo bao rou (锅包肉). Ide o bravčové mäso (nájdete aj varianty s kuracím), ktoré je nakrájané na tenko a vyprážané v škrobovom cestíčku. Toto jedlo pochádza z čias poslednej dynastie Qing, keď si ho mohli dovoliť len vysoko postavení ľudia a bohatí. Ide pritom o relatívne jednoduché jedlo, no vyladiť jeho chuť je náročné. Tradičná receptúra káže použiť zemiakový škrob a mäso dvakrát vypražiť. K mäsu sa podáva najčastejšie ryža a octová omáčka. 

Tento pokrm a mnoho ďalších môžete ochutnať na jednom z trhov, ktoré sa nachádzajú v meste. Najznámejší sa nachádza neďaleko Centrálnej ulice, na ulici kolmo na ňu. Tento trh má asi 300 metrov a väčšinou býva otvorený od skorých ranných hodín. Ja som sem prišiel o 8.h ráno, vonku bolo -25 stupňov a trh bol plný. Keď som si chcel niečo v stánku kúpiť, musel som sa predierať davmi ľudí. Dajú sa tu ochutnať rôzne polievky, najčastejšie s tofu, sladké guličky z ryžovej múky, ovocie na paličke v cukrovej vode, známe ako tanghulu (糖葫芦). 

V rámci Harbinu, na druhej strane rieky Songhua, sa nachádza park tigrov sibírskych (tigrov džungľových ussurijských). Tento park má rozlohu takmer 1,5 milióna metrov štvorcových a ide o najväčší park svojho druhu na svete. V tejto rezervácii, kde sa nachádzajú desiatky jedincov najväčšej mačkovitej šelmy na svete. Tento park sa dá navštíviť ako „safari“. Nasadnete do autobusu, ktorý chodí po areáli a vy môžete pozorovať tigre vo svojom prirodzenom prostredí. 

Iba niekoľko hodín cesty od Harbinu sa nachádza druhé najväčšie mesto provincie Qiqihar, ktoré je metropolou samo o sebe, veď má skoro toľko obyvateľov ako Slovensko. Neďaleko mesta sa nachádza prírodná rezervácia Zhalong, ktorá je jedným z najideálnejších miest na pozorovanie vtáctva, najmä žeriavov červeno-bielych. 

Pre milovníkov zimných športov určite odporúčam navštíviť jedno z najväčších lyžiarskych stredísk v celej Číne, Yabuli. Nachádza sa iba hodinu a pol vlakom od Harbinu. Nájdete tu 35 kilometrov zjazdoviek a napriek tomu, že v modernosti ho predbehli už modernejšie lyžiarske centrá v provinciách Jilin alebo Sin-ťiang, stále ide o jedno z najznámejších v celej Číne. Lyžovačka v Číne je naozaj unikát a nenájdete veľa ľudí, ktorí ju absolvovali.

Neďaleko Yabuli nájdeme aj dedinku Shuangfeng, ktorá sa označuje ako zimná dedina Číny. Je populárna najmä medzi lokálnymi obyvateľmi, ide o niekoľko desiatok drevených domov pokrytých hustou vrstvou snehu. Scenérie ako vytrhnuté spod alpských štítov.  

V provincii sa nachádzajú ďalšie väčšie významné mestá, ako napríklad Daqing, Suihua alebo Mudanjiang. Ak však chcete navštíviť unikátne mestá, odporúčam navštíviť mesto Heihe, ktoré leží priamo na ruských hraniciach. Ide o jedno z najsevernejších veľkých miest Číny. Ak však chcete zažiť absolútny extrém, ide o mesto Mohe. Je to oficiálne najsevernejší bod celej Číny a výborná destinácia, kde môžete pozorovať polárnu žiaru. Mesto leží priamo na rieke Amur a cez breh rieky leží ruské mesto Ignashino. V lete tu môžete zažiť polárny deň.  

TOP 5 mesta Harbin  

1. Ľadový festival – najväčší festival svojho druhu na svete. Každoročne priláka stovky tisíc návštevníkov, ktorí sa prídu pozrieť na stavby vytvorené z ľadu, ktoré dosahujú veľkosti desiatok metrov 
2. Katedrála sv. Sofie – viac ako storočná katedrála v srdci mesta je pozostatkom veľkej populácie Rusov, ktorá niekedy v meste žila. Ide o jednu z najkrajších pravoslávnych stavieb na Ďalekom východe 
3. Centrálna ulica Harbinu – ulica dlhá viac ako 1 kilometer je domovom stoviek rôznych obchodov, reštaurácií a kaviarní. Ulica ožíva najmä večer a vytvára srdce tejto 10 miliónovej severnej metropoly 
4. Park sibírskych tigrov – najväčšia rezervácia tigrov na svete, kde má možnosť návštevník pozorovať najväčšiu mačkovitú šelmu zblízka  
5. Ranný trh a jedlo severovýchodu – ako najlepšie spoznať severovýchod Číny? Cez žalúdok. Unikátne vyprážané bravčové v zemiakovom škrobe a ruch ranného trhu v Harbine je ten správny spôsob, ako precítiť lokálnu kuchyňu a kultúru