Reykjavík – najsevernejšia metropola sveta

Od vžitých predstáv a predsudkov o chladnom, odťažitom severe má v skutočnosti Reykjavík svojím charakterom poriadne ďaleko. S necelými 140-tisíc obyvateľmi je Reykjavík najmenšou hlavnou metropolou Európy a zároveň jednou z tých, ktoré vás dokážu uchvátiť najviac. Rozprestiera sa na juhozápadnom pobreží Islandu, pri zálive Faxaflói, obklopený pohľadom na sopečné hory na pevnine a na Atlantický oceán na druhej strane. 

Mesto stojí na sopečnom podloží a pod jeho ulicami, parkmi a kaviarňami tečú horúce pramenné vody, ktoré zásobujú vykurovanie každého domu, hotela či bazéna. Islanďania neplytvajú energiou – príroda im ju dáva sama a tento vzťah s podzemnou silou formoval Reykjavík od samého počiatku. Vzduch tu vonia po geotermálnej vode, po slanom vetre a niekedy, keď práve prechádzate okolo pekárne, aj po škoricových slimákoch. 

Vďaka unikátnej polohe 64° 08' severnej šírky tu od mája do augusta prakticky nezažijete poriadnu noc – slnko tu svieti takmer celých 24 hodín denne. Horšie je to v zime, keď si slnečného svitu užijete naopak maximálne 4 hodiny. No Islanďania dokážu v lete tento deficit hravo dohnať a ulice centra sa vtedy menia, najmä v piatky a cez víkendy, na jednu nekončiacu sa hlučnú párty. Severská metropola je skutočne jedno živé, veselé mesto a v podstate ide o jediné veľké mesto Islandu.

V tomto meste si prídu na svoje romantici aj dobrodruhovia, milovníci umenia, gurmáni, samotári, aj nočné šelmy. Je priateľské, malebné aj dobrodružné, pre nás exotické, a jeho výhodou je, že tu nič nie je ďaleko. Veď z medzinárodného letiska v Keflavíku, 48 km smerom na juhozápad od mesta, sa dostanete do centra Reykjavíku za menej ako hodinu. Ešte váhate, či metropolu Islandu navštíviť? My v BUBO určite nie, a pomôžeme sa rozhodnúť aj vám našou prehliadkou, ktorú absolvujeme pravidelne na našich zájazdoch už takmer 40 rokov.

Reykjavík sa vám zapáči už na prvý pohľad. Typickým architektonickým prvkom severskej metropoly sú malebné domčeky, pokryté vlnitým plechom, ktorý lepšie odoláva nástrahám miestneho mrazivého počasia. Ten dopĺňa ako základný stavebný materiál drevo, a zaujímavosťou je, že pre súčasnú malú zalesnenosť ostrova (iba 5 %) miestni stavajú svoje domovy z dreva, vyplaveného morom, ktoré sem doputovalo často až zo Sibíri či Južnej Ameriky. Každopádne vás farebnosť a útulnosť miestnych domčekov veľmi rýchlo nadchne a pohľad na ne si zamilujete.

Možno len málokto tuší, že za týmto idylickým pohľadnicovým obrazom Reykjavíku sa skrývajú aj ďalšie, divokejšie tváre mesta. My v BUBO o tom vieme svoje, keďže sem cestujeme už takmer 40 rokov. Reykjavík vyhlasujeme za jedno z najlepších miest na svete pre skvelú piatkovú párty. Navzdory zažitému stereotypu o chladných Severanoch, islandská metropola žije búrlivým nočným životom, aj keď iba v piatky a cez víkendy. Na nočné zábavky Reykjavíčanov dokonca existuje zvláštne slovo runtur, ktoré by sme mohli doslovne preložiť ako okružnú jazdu. Takto decentne domáci označujú piatkovú búrlivú párty, počas ktorej stihnú vystriedať niekoľko klubov a barov.

Napokon, komu by sa dobre neflámovalo, keď počas letných večerov slnko na ostrove takmer nezapadá? Miestnym zrejme neprekážajú ani vysoké ceny alkoholu, keď v priemere zaplatíte za pivo 9 – 10 eur. Práve vyššie ceny alkoholu vedú k tomu, že párty častokrát odštartuje už doma, do ulíc vyrážajú až okolo polnoci a zostávajú dlho do rána. Nie je výnimočné vidieť ulice Reykjavíku plné života, keď sa počas víkendov pred bránami vychytených mestských klubov vlnia davy nedočkavých a zábavychtivých Islanďanov dúfajúcich, že sa dostanú dnu.

Od nablýskaných klubov a čulého nočného života súčasného Reykjavíku si odskočme nachvíľu do histórie mesta, aby sme vedeli, kde to všetko začalo. Keď sa nórsky Viking Ingólfur Arnarson v roku 874 priplavil k brehu a uvidel stúpajúce geotermálne výpary, interpretoval ich ako znamenie. Podľa legendy vyhodil cez palubu svojej lode tri posvätné stĺpy, ktoré symbolizovali náčelníctvo kmeňa. Usadil sa tam, kde sa tieto brvná vyplavili na breh a miesto pomenoval Dymová zátoka (reykja znamená dym/para, vík znamená zátoka), podľa oblakov pary stúpajúcich zo zeme, a stal sa tak prvým obyvateľom Reykjavíku.

Arnarsonovo sídlo zostávalo po celé stáročia malou osadou, pretože okolitá sopečná krajina nebola vhodná na poľnohospodárstvo, a teda ani na dobrý život. K výraznejšiemu hospodárskemu rozmachu došlo až v 17. storočí, keď sa tu zásluhou dánskych kupcov začalo dariť rybolovu. Za skutočný dátum založenia a oficiálneho vyhlásenia mesta sa považuje rok 1786 (v tej dobe mal Reykjavík len 167 obyvateľov). Jeho zakladateľom bol vtedajší správca mesta Skúli Magnússon, ktorý podnietil rozvoj priemyslu, keď tu založil niekoľko manufaktúr na výrobu vlny, mlyny a garbiarstvo. Stále viac prosperoval aj rybolov, stavby lodí či ťažba síry.

Na sklonku druhej svetovej vojny sa v roku 1944 Reykjavík stal metropolou nového nezávislého štátu a nastúpil cestu búrlivého hospodárskeho rozvoja, ktorému napomohlo aj štedré využívanie geotermálnej energie, v čom je dodnes svetovým lídrom. Za tie stáročia, od čias, kedy sem vkročila noha prvého Vikinga, sa Reykjavík prebudil, svojskou cestičkou rozvil hospodársky, spoločensky a dnes je jednou z najzaujímavejších destinácií pre turistov z celého sveta. My vám ponúkame spôsob spoznávania Reykjavíku na náš BUBO spôsob.

Prehliadku začneme na pobreží zátoky Faxafloi, odkiaľ máme krásny výhľad na Atlantik a na domovskú horu Esjan (914 m). Vraví sa, že práve na ňu by mal aspoň raz za život vyliezť každý poriadny obyvateľ Reykjavíku. Na túto prekrásnu stolovú horu, ktorá sa častokrát schováva v mrakoch, sa dá vyliezť niekoľkými turistickými chodníkmi. Ide o výlet, ktorý zaberie takmer celý deň, a tak si na tento atraktívny výstup vyčleňte dostatok času, zaslúži si to!

Naším východiskovým bodom pre obhliadku metropoly je čarovné miesto na pobreží – Laugardalur, prezývané aj ako údolie horúcich prameňov, ktoré kedysi využívali práčky na pranie v horúcich sírnych vodách. V okolí sa dnes nachádza plavecký bazén, štadión a kemp, kde si počas nášho expedičného zájazdu rozložíme stany a prespávame tu. Hneď vedľa je botanická záhrada, kde sa môžete pokochať viac ako 5 tisíc druhmi rozmanitých rastlín.

Tunajšie pobrežie je s obľubou využívané najmä športovcami. Ak ste vášnivý bežec, je to pravé miesto, kam by ste si mali prísť zabehať. Splyniete s ostatnými domácimi, pre ktorých je to typický ranný rituál, a budete sa tak cítiť ako pravý Islanďan.

Ako pokračujeme po pobreží na západ, bežnú panorámu moderných budov, bytoviek a kancelárií náhle naruší malý biely drevený domček, ktorý sa sem dostal akoby omylom z minulosti. Vila Höfði je jednou z najväčších atrakcií Islandu, ktorá sa preslávila ako miesto konania stretnutia prezidentov Ronald Reagana a Michail Gorbačova v roku 1986. Hlavy veľmocí sa práve tu, na pôde Islandu dohodli na obmedzení počtu zbraní stredného doletu a medzikontinentálnych striel v Európe a v Ázii.

Toto stretnutie sa stalo predzvesťou konca studenej vojny a prirodzene pritiahlo k Islandu pozornosť celého sveta. Osamelá vila pri brehu oceánu bola postavená v secesnom štýle v roku 1909. Islandská vláda ju dlho nechcela vlastniť, pretože sa tradovalo, že v nej straší duch utopenej ženy a predchádzajúci britský konzul z nej údajne práve kvôli tomu utiekol. Napriek týmto legendám však vila – ktorá istý čas slúžila ako sídlo francúzskeho konzula – dodnes plní reprezentatívne účely.

Naše kroky ďalej pokračujú k prístavu, no ešte predtým sa zastavíme pri jednej z ikon nábrežia Reykjavíku, kovovej soche Sólfar, inak nazývanou Slnečný voyager alebo Slnečný čln. Pozoruhodné dielo (1990) islandského umelca Jóna Gunnara Árnasa mnohým na prvý pohľad pripomína vikingskú loď, no pôvodným umelcovým zámerom bolo stvárnenie plavidla budúcnosti, ktoré objavuje neobjavené územia, a reprezentuje nádej, pokrok a slobodu.

Za slnečného dňa si tu vychutnajte islandské pivo, v noci sa sem zas oplatí prísť pozorovať polárnu žiaru. Naši skúsení sprievodcovia, vyškolení v BUBO Cestovateľskej Akadémii, odporúčajú sledovať aplikáciu Aurora Forecast (Veðurstofa Íslands) a pri jasnom nebi bude viac než pravdepodobné, že uvidíte to najkrajšie prírodné divadlo vo vašom živote. Zvyčajne sa dá vidieť od septembra do marca za tmavej noci, v lete tu zasa nastáva fenomén bielych nocí – slnko nezapadá a pobrežie pri Sólfar o polnoci svieti jemným oranžovým svetlom.

Od Slnečného plavidla prechádzame k starému prístavu, ktorý dnes využívajú malé lode. Nájdete tu tiež kotviť loď islandskej pobrežnej stráže, na ktorú sú miestni patrične hrdí. Island je totiž jediným členom NATO, ktorý nedisponuje vlastnou armádou a má iba námornú stráž. V malom prístave sa nachádza aj Námorné múzeum venované práve lodiam rybolovu, keďže tento priemysel dodnes zamestnáva väčšinu obyvateľstva a tvorí hlavný príjem ostrovanov. Súčasťou expozície je aj slávna loď Óðinn, ktorá zohrala významnú úlohu počas tzv. tresčích vojen – sporov o rybolovné práva v islandských vodách s Veľkou Britániou.

Samotný prístav sa v súčasnosti tak trošku stráca v tieni novodobej ikony Reykjavíku, ktorou je architektonicky neprehliadnuteľná budova s názvom Harpa Music Hall & Conference Center. Harpa je najkrajšia budova, akú Island postavil v modernej dobe – a je zaujímavá nielen zvnútra, ale aj ako príbeh o ambícii, kríze a náhodnej dokonalosti.

Harpa sa začala stavať v roku 2007, tesne pred finančným kolapsom Islandu. Pôvodne mala byť súčasťou obrovského rezidenčného a komerčného projektu pri prístave. Keď v roku 2008 ekonomika padla, všetky ostatné budovy projektu sa zastavili. Harpa zostala sama – nedokončená, obklopená prázdnymi pozemkami. Islandský štát sa rozhodol dostavbu dokončiť, čiastočne preto, že zastaviť ju v polke by bolo ešte drahšie, čiastočne preto, že si uvedomili čo vlastne stavajú.

Fasádu navrhol dánsko-islandský umelec Olafur Eliasson v spolupráci s architektonickým štúdiom Henning Larsen. Tvorí ju tisíce geometrických sklenených panelov v tvare nepravidelných šesťuholníkov, inšpirovaných čadičovými stĺpmi pri vodopáde Svartifoss. Každý panel je natočený inak, a preto odlišne zachytáva a odráža svetlo. Výsledkom je fasáda, ktorá sa mení každú hodinu dňa – ráno má iné farby než popoludní, za súmraku sa rozžiari do zelena a modra, v noci svieti zvnútra.

Ide predovšetkým o koncertnú sieň a konferenčné centrum. Hlavná sála Eldborg (v preklade Sopečný hrad) má kapacitu približne 1 800 miest a akustiku navrhnutú špeciálne pre symfonickú hudbu. Sídli tu Islandský symfonický orchester aj Islandská opera. Okrem Eldborgu sa v budove nachádzajú ešte tri menšie sály určené pre komorné koncerty, divadlo a rôzne podujatia.

Určite nejde o budovu, ktorú stačí vidieť iba raz. Vstup je voľný – môžete vojsť, prechádzať sa po foyer, posedieť v kaviarni a sledovať, ako sa svetlo láme cez sklenené panely. Už len to samo o sebe stojí za návštevu. Výhľad zvnútra na prístav a okolité hory je mimoriadny a fasáda pôsobí z interiéru úplne inak než zvonku – odhaľuje geometrickú štruktúru panelov a farebné tiene, ktoré dopadajú na podlahu a steny.

Stavba, hoci sa ešte stále dokončuje, oficiálne otvorila svoje brány v roku 2011. Dnes Harpa priťahuje domácich aj zahraničných umelcov klasickej i modernej hudby a patrí medzi najvýznamnejšie kultúrne centrá Reykjavíku. V roku 2013 získala prestížnu cenu Mies van der Rohe Award for European Union Contemporary Architecture, jedno z najvýznamnejších európskych ocenení v oblasti architektúry.

Po toľkých atrakciách nastal čas občerstviť sa, a tak si to od Harpy na nábreží zamierime do centra mesta, na najslávnejší hot-dog v Reykjavíku (v islandčine si ho vypýtate ako pölsur alebo jeden einnmeðöllu – so všetkým). Bæjarins Beztu Pylsur je najslávnejší stánok s párkami v Škandinávii, ktorý tu stojí od roku 1937. Hot-dog je vyrobený prevažne z islandského jahňacieho mäsa spolu s bravčovým a hovädzím. Toto však nie je hocijaké mäso, pretože islandské ovce sa voľne pasú po celý rok, jedia bobuľoviny a trávy, sú bez hormónov a antibiotík. Výsledok je párok s výraznejšou, hlbšou chuťou než akýkoľvek bežný hot-dog. 

Klasický islandský hot-dog sa podáva s horčicou pylsusinnep – sladkou hnedou horčicou – remouládou (majonézová omáčka s kapary, bylinkami a korením), kečupom, surovou cibuľkou a chrumkavou vyprážanou cibuľou. Pochutnávalo si na ňom viacero známych osobností, medzi nimi aj Bill Clinton, počas svojej návštevy UNICEF konferencie v auguste 2004 a v tej dlhej rade by stál určite aj dnes. Ak chcete byť ako pravý Islanďan, objednajte si k hot-dogu aj Kókómjolk (studené kakao v krabičke). Zaplatíte zaň približne 600 – 800 ISK, čo je 4,20 – 5,60 €.

​Po načerpaní potrebnej energie pokračujeme na samotný koniec najznámejšej ulice Laugavegur, ktorá je hlavnou tepnou mesta a privedie vás priamo do centra Reykjavíku. Na ulici dlhej 1,2 km nájdete islandský dizajn a ručne pletené vlnené svetre lopapeysa, vinárne s prírodným vínom, kníhkupectvo s islandskými ságami, vintage obchody, vianočný obchod či množstvo útulných kaviarní. 

Laugavegur nie je len nákupná ulica, ale miesto stvorené na pomalé objavovanie. Nechajte si čas, nazrite do výkladov a zastavte sa v prvej kaviarni, ktorá vás zaujme. V polovici ulice sa dostanete k úpätiu kopca, na ktorom stojí ikonický kostol Hallgrímskirkja. Pred ním vás privíta impozantná bronzová socha Vikinga Ingólfura Arnarsona, prvého trvalého osadníka Islandu. Muž drží kopiju, hľadí k moru a pôsobí, akoby práve uvažoval o tom, kde postaviť svoj dom.

Na boku sochy uvidíte valkýru – Odinovu služobníčku, ktorá na bojiskách rozhodovala o tom, kto zomrie a kto prežije. Na jej pleciach sedia Odinove havrany Huginn a Muninn. Tie Odin každé ráno vyšle do sveta a každý večer sa vrátia a šepkajú mu do ucha všetko, čo videli a počuli. Huginn znamená myseľ alebo myšlienka, Muninn znamená pamäť. Spolu tvoria to, čo by sme dnes nazvali spravodajský systém – ale fungujúci na úrovni celého vesmíru, od ľudských kráľovstiev až po ríše obrov a mŕtvych.

Socha sa týči priamo nad nenápadnou bielou budovou Stjórnarráðið, pri ktorej by ste len ťažko uhádli, že ide o sídlo vlády a kanceláriu islandskej predsedníčky vlády. Postavená bola v roku 1761 a pôvodne slúžila ako väznica. Dnes je to centrum výkonnej moci krajiny – a chodník pred ňou je voľne prístupný. Žiadne ploty, žiadni vojaci. Táto každodenná dostupnosť politickej moci nie je náhoda – je to kultúrna hodnota. Islandská premiérka môže zájsť na raňajky do rovnakej pekárne ako ostatní obyvatelia – nejde o turistické klišé, naozaj to tu tak funguje. Súčasná Islandská premiérka sa volá Kristrún Mjöll Frostadóttir a jej príbeh je pomerne pozoruhodný. Narodila sa 12. mája 1988 v Reykjavíku a funkciu predsedníčky vlády zastáva od decembra 2024. Ešte donedávna bola najmladšou vládnucou hlavou štátu na svete – vo veku 37 rokov. 

O dôležitosti význame tohto miesta svedčia aj dve významné sochy pred budovou: Kristián IX., ktorý odovzdáva Islanďanom ich prvú ústavu z roku 1874, a Hannes Hafstein, prvý islandský minister v rámci domácej vlády zriadenej po získaní čiastočnej autonómie od Dánska v roku 1904. Práve tu, pred vládnou budovou, sa konajú mnohé celoštátne oslavy vrátane najväčšieho islandského sviatku, Dňa samostatnosti 17. júna. V tento deň sa hlavná ulica uzatvára a sprievod putujúci po Laugavegure končí práve na tomto mieste. BUBO tu zažilo aj napínavé chvíle pri sledovaní futbalových zápasov počas majstrovstiev sveta, keď Island predviedol svoje nezabudnuteľné výkony.

Od vládnej budovy prídeme k malebnému námestiu Austurvöllur, obklopenému množstvom reštaurácií, pubov a nočných klubov. Námestíčko je obľúbeným miestom stretnutí domácich a dejiskom ich najrôznejších aktivít. Nájdete tu aj jeden z najstarších domov mesta, ktorý je, mimochodom, celý z dreva. Bočnou uličkou z námestia prejdeme okolo sochy zakladateľa mesta Skúliho Magnússona až k malému mestskému jazeru Tjörnin, idylickému miestu oddychu domácich aj návštevníkov.

Jazero a jeho okolie je útočiskom až 40 rozličných druhov vtákov, ako čajky, kačky, labute, arktické rybáriky, a a jeho atmosféru dotvára príjemný zelený park. V zime, keď zamrzne, sa tu Islanďania korčuľujú. Prejdite sa okolo celého jazera – trvá to asi 20 minút – a vychutnajte si jeden z najkrajších pohľadov na centrum Reykjavíku s Hallgrímskirkjou v pozadí. Ráno je toto miesto fotograficky najvďačnejšie. Nad hlavou vám môže preletieť aj lietadlo z neďalekého Reykjavíckeho letiska.

Na severnom brehu jazera stojí radnica, moderná budova z roku 1992 zasadená priamo do vody. Svojím kontroverzným architektonickým riešením si získala obdivovateľov aj kritikov. Minimalistická stavba z betónu, ocele, skla a chrómu vytvára výrazný kontrast s okolitou prírodou, vodnou hladinou a typickým islandským machom.

S jazerom susedí aj ďalšia významná budova, sídlo islandského parlamentu Alþingi (čítajte: althingi). Prvý islandský parlament sa zišiel už v roku 930 na mieste zvanom Þingvellir, čím sa Alþingi radí medzi najstaršie parlamentné inštitúcie na svete. Zákonodarný zbor sídli v dnešnej budove od roku 1881. Skromná kamenná stavba pôsobí takmer nenápadne, bez honosnej kolonády či zlatej kupoly. Tvoria ju kompaktné sivé bazaltové steny a malý erb nad vchodom. Práve táto jednoduchosť jej však dodáva osobitné čaro: islandská demokracia nepotrebuje okázalosť.

Alþingi má 63 poslancov, volených na 4 roky, zastupujúcich šesť volebných obvodov. Systém je pomerné zastúpenie podľa straníckeho zoznamu – čiže Islanďania volia strany, nie priamo jednotlivých kandidátov. V posledných parlamentných voľbách v novembri 2024 bolo zvolených 29 žien a 34 mužov – čo je 46 % žien, čo Island radí medzi krajiny s najvyšším zastúpením žien v parlamente na svete.

Na porovnanie: slovenský parlament má 150 poslancov a žien je tam zhruba 18 – 20 %. Island je teda v tomto ohľade úplne iný svet a nie je to náhoda. Islandské ženy získali volebné právo už v roku 1915, a od 80. rokov existuje silná kultúra straníckych kvót a rovnosti, ktorá sa odráža aj v zložení parlamentu. Island je dlhodobo na prvom mieste v globálnom indexe rodovej rovnosti Svetového ekonomického fóra.

Hneď vedľa parlamentu stojí malá luteránska katedrála Dómkirkja. Je najvýznamnejším kostolom v rámci celej krajiny, aj vďaka tomu, že je sídlom samotného islandského biskupa. Postavená bola v rokoch 1787 – 1796, čo z nej robí historicky jednu z prvých murovaných budov v meste. Exteriér je prostý, takmer spartský – žltkasté omietnuté steny, zelená strecha. Interiér vás prekvapí: elegantné biele klenby, drevené lavice a jemné neorenesančné detaily. Každoročne tu začínajú zasadnutia parlamentu špeciálnou omšou – tradícia, ktorá siaha do 18. storočia. Katedrála nie je vždy otvorená, ale ak je, tak je vstup do nej zadarmo. 

Slávu jej totiž „kradne“ väčší a nápadnejší kostol viditeľný zo všetkých kútov mesta. Hallgrímskirkja – luteránsky kostol pomenovaný po básnikovi a kňazovi Hallgrímurovi Pétursssonovi – je 74,5 metra vysoká betónová katedrála, ktorá svojím tvarom evokuje čadiče, stĺpy ktoré sa formujú pri chladnutí lávy. Architektonicky ide o expresionistickú stavbu z pera Guðjóna Samúelssona, projektovanú v roku 1937. Stavba trvala vyše 40 rokov – prvý kameň bol položený v roku 1945 a dokončená bola v roku 1986. Pred kostolom stojí socha Leifa Erikssona, darovaná Spojenými štátmi k 1000. výročiu islandského parlamentu.

Na vrchol impozantnej veže sa dá dostať výťahom, vstupné stojí 10 eur a výhľad na celý Reykjavík vám rýchlo vynahradí všetky vysoké sumy, ktoré ste na Islande museli zaplatiť. Keď vojdete dovnútra, zasiahne vás ticho a prázdnota (teda pokiaľ prídete hneď po otvorení kostola). Žiadne zlaté oltáre, žiadne fresky, žiadne barokové ornamenty. Biela, takmer klinická čistota. Vysoké úzke okná prepúšťajú studené severské svetlo, ktoré padá na holé steny bez akejkoľvek výzdoby.

Je to protestantský kostol v najčistejšom slova zmysle (protestanti tvoria na Islande dnes až 80 % populácie) – luteránska tradícia odmietla všetok katolícky dekor a Hallgrímskirkja to dotiahla takmer do extrému. Najväčší a najokázalejší prvok interiéru je organ s výškou 15 metrov, vážiaci 25 ton a s 5 275 píšťalami. Bol vyrobený v Nemecku firmou Johannus a inštalovaný v roku 1992. Keď hrá, zvuk napĺňa celý priestor kostola spôsobom, ktorý fyzicky cítite v hrudníku. Ak sa náhodou ocitnete v Hallgrímskirkja počas organového koncertu, zostaňte.

Tu, na historicky významnom mieste, symbolicky končíme prehliadku tohto čarovného mesta s viacerými tvárami, kde sa prelína vikingská minulosť s moderným európskym dneškom, strohosť Severu so srdečnosťou, hravosťou Islanďanov, oceľ a betón s mnohými romantickými zákutiami. Nám v BUBO zostáva malebná severská metropola navždy v srdci, a ak chcete od nás niekoľko ďalších rád, ako tu stráviť ten najlepší deň, konkrétne tipy od nás nájdete v časti „Deň v Reykjavíku za 99 eur“.

Reykjavícka gastronomická scéna je malá, koncentrovaná a v porovnaní s veľkosťou mesta prekvapivo sofistikovaná. Tu platí pravidlo: každé ráno začína čerstvým pečivom, každý obed môže byť dobrodružstvo a každá večera si zaslúži rezerváciu. Nasledujúce tipy pokrývajú rôzne cenové kategórie a typy stolovania. 

1. Brauð & Co – kultová reykjavícka pekáreň na Frakkastígur. Sem chodí pol mesta na croissanty, škoricové slimáky a výbornú kávu. Vidíte tých ľudí čo stoja pred pekárňou ráno? Áno. Za tú cenu? Absolútne. 4€/osoba 
2. Bæjarins Beztu Pylsur – najznámejší islandský hot-dog stánok. 4 – 6 €
3. Icelandic Fish & Chips – nie je to turistická pasca, i keď meno tak znie. Ryba je čerstvá, miestna a neviete, ktorá bude dostupná – závisí od denného úlovku. Cesnaková omáčka zo skyru je neskutočne dobrá. Reštaurácia sa nachádza neďaleko prístavu. 17 – 25 €/osoba 
4. Dill Restaurant – prvá islandská reštaurácia s hviezdičkou Michelin. Menu sa mení podľa sezóny a lokálnych ingrediencií. Zážitok z degustačného menu je investícia – do chuti, islandskej identity, do piatich hodín plných dobrých spomienok. 155 – 210 €/osoba 
5. Snaps Bistro Bar – francúzsko-islandské bistro na Þórsgata. Obľúbené miesto miestnych a novinárov. Brunch je legendárny, večera romantická. Rezervácia je nevyhnutná – hlavne cez víkend. 28 – 56 €/osoba 
6. Mikkeller & Friends Reykjavík – pobočka slávnej dánskej crafts brewery na Laugavegur. Dvadsaťštyri čapovaných pív, väčšina islandských alebo severských. Atmosféra: priateľská, hlučná, bez pózy. Ak máte radi pivo, toto je vyhradená hodina večera. 10 – 14 €/pivo
7. Fish Company – islandsky Fiskfélagið – je jedna z tých reštaurácií, ktoré sa dostanú na každý zoznam najlepších podnikov v Reykjavíku a nie bezdôvodne. Reštaurácia sídli v jednej z najstarších budov v Reykjavíku, známej ako Zimsenov dom, ktorý pochádza z roku 1884. Interiér je mníšsky tmavý – ťažké kamenné steny a drevené podlahy. Je to pivničný priestor s intimnou atmosférou, ktorý pôsobí ako ukrytý svet pod mestom. Toto nie je reštaurácia, kde dostanete rybu s varenými zemiakmi. Šéfkuchári kombinujú islandské suroviny zo zeme a mora s odvážnou voľbou korenín zo všetkých kútov sveta. 100 – 120 €/osoba 
8. Icelandic Street Food – ide o rodinný podnik, ktorý vznikol s myšlienkou dať návštevníkom plný zážitok z domácej islandskej tradičnej kuchyne bez toho, aby míňali tisícky korún. Recepty pochádzajú od babičky zakladateľa. Jadrom ponuky sú polievky – Fisherman's Favorite je ich vlastná verzia klasického islandského rybieho guláša plokkfiskur s treskou, zemiakmi, cibuľou a holandskou omáčkou, podávaná s ražným chlebom a maslom. Ďalej je tu jahňacia polievka, mušľová polievka a dezerty ako palacinky, Happy Marriage Cake z ovsa a domáceho jahodového džemu a skyrový koláč. 18 – 42 €/osoba 
9. Salka Valka – útulná kaviareň a reštaurácia v centre Reykjavíku, kúsok od Hallgrímskirkju na ulici Skólavörðustígur. Sami seba opisujú ako predĺženie vlastnej domácej kuchyne a obývačky – atmosféra je jedinečne šarmantná, duševná a priateľská. Ponuka je pestrá a neobvyklá – nájdete tu jahňacie aj morské plody, ale aj sourdough pizze a tradičný islandský liker Brennivín. Každý deň sú dostupné vegánske možnosti, jedlo je čerstvé, pripravené v deň podávania. 28 – 42 €/osoba
10. Hereford Steakhouse – patrí medzi najznámejšie steakové reštaurácie v Reykjavíku a funguje od roku 2003. Nachádza sa na Laugavegur 53b. Menu je postavené predovšetkým na hovädzom mäse – hlavnou hviezdou je sviečková (beef tenderloin) v gramážach od 150 do 400 gramov. Okrem neho nájdete na jedálnom lístku rib-eye, T-bone či surf & turf kombinujúci sviečkovú s homárím chvostom. Kto nechce hovädzie, môže siahnuť po jahňacej sviečkovej, grilovanom tuniakovi, lososovi alebo kuracom. Zaujímavosťou sú typicky islandské špeciality – grilovaná alku bielobradú (puffin) s malt omáčkou alebo steak z koňa, no my ako lovci zážitkov odporúčame islandské trojchodové menu, v ktorom ochutnáte údenú alku, steak z veľryby a ako dezert dostanete skyrový koláč. 56 – 77 €/osoba 

10 tipov zdarma na návštevu Reykjavíku

1. Harpa Music Hall & Conference Center – architektonická aj kultúrna ikona Reykjavíku. Impozantný dizajn, očarujúci výhľad na starý prístav, suvenírový obchod s bohatým výberom, príjemná kaviarnička na poschodí s panorámou mesta. Keď už ste tu, nazrite do aktuálneho programu kultúrnych podujatí, určite si vyberiete z množstva akcií a festivalov.
2. Hallgrímskirkja kostol – výšková dominanta mesta s neprehliadnuteľnou vežou. Vstup do slávneho kostola je zadarmo. Môžete obdivovať  minimalistickú architektúru, zadarmo si vypočuť skúšku organového koncertu alebo sa za pár eur môžete z výšky 75 metrov pokochať výhľadom na celé mesto.
3. Sólfarið (Sun Voyager) – socha s názvom Slnečné plavidlo, do ktorej umelec Jon Gunnar Arnason originálne zhmotnil svoje predstavy nádeje, slobody, svetlých zajtrajškov. Ideálne miesto na fotku s očarujúcim západom slnka.
4. Listasafn Íslands (Národná galéria Islandu) – neveľká, ale krásne zostavená galéria pri jazere Tjörnin so zbierkou islandského výtvarného umenia od 19. storočia po súčasnosť. Špeciálnym klenotom sú diela Ásgrímura Jónssonaona. Vstup je čiastočne zadarmo v závislosti od výstavy.
5. Laugavegur – hlavná nákupná ulica Reykjavíku na ktorej nájdete veľké množstvo originálnych suvenírov a ďalších obchodov, medzi nimi aj známe islandské športové značky ako 66° Nort alebo Icewear, či Cintamani. Na tejto ulici plnej barov a reštaurácií sa cez víkendy odohráva búrlivý nočný život v podaní Islanďanov.
6. Grótta maják – k tomuto úchvatnému majáku sa dostanete za 15 minút jazdy autobusom z centra. Priamo do jeho blízkosti sa dá dostať síce iba počas odlivu, no ak máte to šťastie, nenechajte si toto mimoriadne fotogenické miesto ujsť!
7. Þúfa – vonkajšia umelecká inštalácia, ktorej autorom je Ólöf Nordal. Nachádza sa na kopci za budovou Harpa, je voľne prístupná a časom sa stala vyhľadávaným miestom pre oddych domácich.
8. Výstup na Esjan (914 m) – domovská hora Reykjavíku, ktorú by mal aspoň raz za život navštíviť každý obyvateľ hlavného mesta, a vy sa k nim môžete pridať. Výstup je stredne náročný, prekonáte cca 780 výškových metrov a bude vám trvať približne 2 hodiny dostať sa na hornú vyhliadku, z ktorej je nádherný výhľad na okolie.
9. Streetart v Reykjavíku – ak máte radi streetart, tak práve v centre Reykjavíku a v jeho uličkách na neho určite narazíte. Užívajte si prechádzku mestom, akoby ste boli v galérii.
10. Návšteva blšieho trhu – ak hľadáte autentické suveníry, môžete navštíviť jeden z viacerých blších trhov, ktoré sa konajú v Reykjavíku pravidelne.

10 luxusných tipov pre návštevu Reykjavíku

1. Luxusná večera v Fiskmarkaðurinn – jedna z top reštaurácií v Reykjavíku, z ktorej budete absolútne nadšení. Svedčí o tom aj fakt, že Pavel Fellner tu počas poslednej návštevy Reykjavíku jedol štyrikrát po sebe. Za degustačné menu zaplatíte približne 105 eur.
2. Návšteva Modrej lagúny pre náročných (290 eur) – užite si luxusnú 4-hodinovú ozdravno-relaxačnú návštevu Modrej lagúny so špeciálnymi procedúrami, vstupom do časti, ktorá bude patriť len a len vám a ako bonus dostanete liečivú kozmetiku.
3. Po stopách veľrýb (177 eur) – unikátny zážitok pozorovať najväčšie cicavce sveta na malom člne Zodiac, s ktorým sa dostanete do bezprostrednej blízkosti veľrýb. Nezabudnuteľné severské safari.
4. Jazda na skútroch po ľadovci – zažite neopakovateľnú jazdu na snežnom skútri priamo na jednom z ľadovcov Islandu. Keď si vyberiete ľadovec Mýrdalsjökull, ocitnete sa len niekoľko stoviek metrov nad slávnou sopkou Katla.
5. Harpa Concert Hall – vyberte sa na niektorý z pôsobivých koncertov v jednej z najznámejších budov Reykjavíku. Výborná akustika, a hviezdy islandskej, ale aj celosvetovej hudobnej scény
6. Dotknite sa legendárnych filmových miest – privátny výlet spojený so spoznávaním unikátnych lokalít, na ktorých sa natáčali jednotlivé časti dnes už ikonického seriálu Hra o tróny. Hviezdny zážitok na celý život.
7. Dobrodružná cesta do vnútra sopky – výlet s privátnym sprievodcom do vnútra sopky, kde budete potrebovať riadne trekkingové oblečenie a výbavu, no unikátny zážitok určite ulovíte. Tí najväčší dobrodruhovia môžu útroby sopky využiť ako svadobnú kaplnku a povedať v nej svojej polovičke Áno!
8. Súkromný let helikoptérou – privátny let len a len pre vás na ktorékoľvek miesto na Islande – jednoducho vy ste šéf! Tu je niekoľko tipov od nás:
   • z helikoptéry rovno na privátnu jachtu alebo aj naopak?
   • mrazivý obed na vrchole ľadovca
   • heli-skiing, heli-hiking, heli-fishing
   • súkromné fotenie z vtáčej perspektívy
   • požiadajte svoju polovičku o ruku na najvyššej hore Islandu! No dá sa to odmietnuť?
9. Romantická jazda na islandských koňoch – privátny transfer na typickú farmu s islandskými koňmi a jazda pod vedením skúseného inštruktora.
10. Perlan – návšteva galérie, planetária a vyhliadky Perlan. Bola vybudovaná na vrchu zásobníkov termálnej vody, ktorá vykuruje celý Reykjavík a zabezpečuje pre neho teplú vodu. Na samotnom vrchu sa nachádza luxusná reštaurácia s jedinečným výhľadom na celé mesto.

10 najlepších suvenírov Reykjavíku

1. Tradičný islandský sveter – darček, ktorý poteší, zahreje, je užitočný aj elegantný. Svetre s typickými vzormi sú zárukou kvality. V centre mesta nájdete veľa obchodov s rôznymi značkami.
2. Islandský vtáčik Lundi – soška vtáčika Lundi alebo jeho plyšová verzia. Lundi je druh morského vtáka alka, ktorý je typickým symbolom Islandu. Na Laugavegurnájdete uprostred suvenírov množstvo jeho podôb.
3. Islandský jogurt Skyr – tradičný tvarohový jogurt Skyr, ktorý jednoznačne musíte ochutnať!
4. CD s Islandskou hudbou – Island sa okrem iného preslávil aj charakteristickou hudbou, a preto výborným darčekom je určite dobré CD, či už od Björk, Sigur Rós, Of Monsters and Men, Gus Gus, Asgeir a ďalších...
5. Islandské športové oblečenie – skvelá voľba pre kúpu suveníru, ktorú naozaj aj využijete! Vybrať si môžete z veľkého množstva kvalitných  značiek ako: Icewear, 66° North, Cintamani a iné.
6. Islandská literatúra – čítali ste už strhujúce islandské ságy? A vedeli ste, že jeden z islandských spisovateľov – Halldor Kiljan Laxness, je držiteľom Nobelovej ceny za literatúru? Aj preto je dobrá kniha z Islandu ďalším skvelým suvenírom.
7. Islandský alkohol – my z BUBO máme radi najmä islandské pivo Einstök, no určite treba vyskúšať aj Brennivin – v preklade Čiernu smrť, čo je typická tunajšia rascová pálenka. A čo tak vodka Katla? Fantázií sa medze nekladú, len pozor na svoje limity! V Reykjavíku sa však alkohol predáva výhradne v sieti štátnych obchodov Vínbúðin, tie ale majú obmedzený čas otváracích hodín. Skontrolujte si to vopred.
8. Islandská sušená treska – jedna z typických lahôdok a surovín na výrobu viacerých jedál, ako tradičná islandská ryba v mliečnej omáčke, dodnes dôležitý exportný artikel.
9. Islandská čokoláda Omnom – áno, aj tu majú dobrú čokoládu! Ommon je naozaj vynikajúca, vybrať si môžete z rôznych príchutí.
10. Hákarl – islandský fermentovaný žralok, predávaný v špeciálnych nádobkách. Ochutnať túto špecialitu je výzva, možno nie podľa každého vkusu, no rozhodne niečo unikátne, čo neochutnáte nikde inde na svete!

Rôzne tipy ako zažiť deň v Reykjavíku za 99 eur