Reykjavík - najsevernejšia metropola sveta

Metropola Islandu sa okrem iných zvláštností a atrakcií môže pýšiť aj prívlastkom „najsevernejšie hlavné mesto sveta“. No od vžitých predstáv a predsudkov o chladnom, odťažitom severe má v skutočnosti Reykjavík svojím charakterom poriadne ďaleko! Možno aj pre svoju unikátnu polohu 64°08' severnej šírky, vďaka ktorej tu od mája do augusta prakticky nezažijete poriadnu noc – slnko tu svieti takmer celých 24 hodín denne! Horšie je to v zime, keď si slnečného svitu užijete naopak maximálne 4 hodiny. No Islanďania dokážu v lete tento deficit hravo dohnať, a ulice centra Reykjavíku sa vtedy menia, najmä v piatky a cez víkendy, na jednu nekončiacu sa hlučnú párty. Severská metropola je skutočne jedno živé, veselé mesto, aj napriek tomu, že tu žije ´iba´ cca 123 tisíc obyvateľov /v rámci širšieho regiónu hlavného mesta je to okolo 217 tisíc obyvateľov/. V Reykjavíku sa sústreďuje prevažná väčšina, takmer 2/3 populácie severského ostrova, a v podstate ide o jediné veľké mesto Islandu.

Dymová zátoka, čo v doslovnom preklade Reykjavík znamená, leží  v juhozápadnej časti ostrova, na samotnom cípe polostrova Reykjanes, ktorého pestrý reliéf dokresľuje množstvo zálivov, úžin a ostrovčekov. Pýši sa úchvatnými výhľadmi na zátoku Faxafloi a Atlantický oceán, ktoré sem priťahujú stále viac turistov z celého sveta. Vyhľadávaným tromfom Reykjavíku je aj destinácia viacerých atraktívnych výletov - malý nezalesnený ostrov Viðey, ležiaci severne od metropoly, kam sa dostanete loďou za 10 minút. Pre mnohých najjagavejšou tunajšou turistickou atrakciou je však plavba loďou, spojená s pozorovaním veľrýb. Tri hodiny pravej severskej romantiky, vďaka ktorej na Reykjavík a Island jednoducho nezabudnete... No to zďaleka nie je  jediný fascinujúci zážitok, ktorý Reykjavík ponúka, a za ktorým sa vám oplatí do najsevernejšej metropoly sveta vycestovať. V tomto meste si prídu na svoje romantici aj dobrodruhovia, milovníci umenia, gurmáni, samotári, aj nočné ´šelmy´. Je priateľské aj dobrodružné, malebné, pre nás exotické, a jeho výhodou je, že tu nič nie je ďaleko. Veď z medzinárodného letiska v Keflavíku, 48 km smerom na juhozápad od mesta, sa dostanete do centra Reykjavíku za pohodlnú ¾ hodinu! Ešte váhate, či metropolu Islandu navštíviť? My v BUBO určite nie, a pomôžeme sa rozhodnúť aj vám, našou virtuálnou prehliadkou tohto ´malého-veľkého´ severného mesta. 

Reykjavík sa vám zapáči už na prvý pohľad. Typickým architektonickým prvkom severskej metropoly sú malebné domčeky, pokryté vlnitým plechom, ktorý lepšie odoláva nástrahám miestneho mrazivého počasia. Ten dopĺňa ako základný stavebný materiál drevo, a zaujímavosťou je, že pre súčasnú malú zalesnenosť ostrova /iba 5%/ tunajší stavajú svoje domovy z dreva, vyplaveného morom, ktoré sem doputovalo často až zo Sibíri, či Južnej Ameriky. Každopádne vás farebnosť a útulnosť miestnych domčekov veľmi rýchlo nadchne a pohľad na ne si zamilujete.

Možno len málokto tuší, že za týmto idylickým pohľadnicovým obrazom Reykjavíku sa skrývajú aj ďalšie, divokejšie tváre mesta! My v BUBO o tom vieme svoje, a Reykjavík vyhlasujeme za jedno z najlepších miest na svete pre skvelú piatkovú párty. Navzdory zažitému stereotypu o chladných Severanoch, islandská metropola žije búrlivým nočným životom, aj keď iba v piatky a cez víkendy. Na nočné zábavky Reykjavíčanov dokonca existuje zvláštne slovo „runtur“,  ktoré by sme mohli doslovne preložiť ako „okružnú jazdu“. Takto ´decentne´ domáci označujú piatkovú búrlivú alkoholovú párty, počas ktorej stihnú vystriedať niekoľko klubov a barov. Napokon, komu by sa dobre neflámovalo, keď počas letných večerov slnko na ostrove takmer nezapadá?... Tunajším očividne neprekážajú ani vysoké ceny alkoholu, keď v priemere zaplatíte za pivo 9-10 EUR. No práve vyššie ceny alkoholu vedú k tomu, že miestni  často krát odštartujú párty už doma, do ulíc vyrážajú až okolo polnoci, a zostávajú dlho do rána. Nie je výnimočný výjav z ulíc Reykjavíku, keď sa pred bránami vychytených klubov mesta cez víkendy vlnia  davy nedočkavých zábavy chtivých Islanďanov, dúfajúc, že sa dostanú dnu.

Od nablýskaných klubov a čulého nočného života súčasného Reykjavíku si odskočme nachvíľu do histórie mesta, aby sme vedeli, kde to všetko začalo. Prvým trvalým obyvateľom Reykjavíku a zároveň celého Islandu sa stal v roku 874 nórsky vyhnanec, Viking Ingólfur Arnarson. Podľa legendy vyhodil cez palubu svojej lode tri posvätné stĺpy zo svojho kresla, ktoré symbolizovali náčelníctvo kmeňa. Usadil sa tam, kde sa tieto brvná vyplavili na breh, a miesto pomenoval Dymová zátoka (reykja znamená dym/para, vík znamená zátoka), podľa oblakov pary, ktoré tu pôsobením geotermálnej energie stúpali zo zeme.

Arnarsonovo sídlo zostávalo po celé stáročia naozaj mizivo osídlenou osadou, pretože okolitá sopečná krajina nebola vhodná na poľnohospodárstvo, a teda ani na dobrý život. K výraznejšiemu hospodárskemu rozvoju došlo až v 17. storočí, keď sa tu zásluhou dánskych kupcov začalo dariť rybolovu. Za skutočný dátum založenia a oficiálneho vyhlásenia mesta sa považuje letopočet 1786 (v tej dobe mal Reykjavík len 167 obyvateľov). Jeho zakladateľom bol vtedajší správca Reykjavíku Skúli Magnússon, ktorý podnietil rozvoj priemyslu, keď tu založil niekoľko manufaktúr na výrobu vlny, mlyny a garbiarstvo. Stále viac prosperoval aj rybolov, stavba lodí, či ťažba síry.

Na sklonku Druhej svetovej vojny, v roku 1944 sa stal metropolou nového nezávislého štátu a nastúpil cestu búrlivého hospodárskeho rozvoja, ktorému napomohlo aj štedré využívanie geotermálnej energie. Vo väčšine domov dodnes funguje s pomocou tohto zdroja vykurovania aj ohrievanie vody, a Reykjavík je vo využívaní tejto energie jednoznačným svetovým lídrom. Za tie stáročia, od čias, kedy sem vkročila noha prvého Vikinga, sa Reykjavík prebudil, svojskou cestičkou rozvil hospodársky, spoločensky, a dnes je jednou z najzaujímavejších destinácií pre turistov z celého sveta. My vám ponúkame spôsob spoznávania Reykjavíku na náš, BUBO spôsob:

Našu prehliadku začneme na pobreží zátoky Faxafloi, odkiaľ máme krásny výhľad na Atlantik a na domovskú horu Esjan (914 m). Vraví sa, že práve na ňu by mal aspoň raz za život vyliezť každý poriadny obyvateľ Reykjavíku. Na túto prekrásnu stolovú horu, ktorá sa často krát schováva v mrakoch, sa dá vyliezť niekoľkými turistickými chodníkmi. Ide o výlet, ktorý zaberie takmer celý deň, a tak si na tento atraktívny výstup vyčleňte dostatok času, zaslúži si to!

Naším východiskovým bodom pre obhliadku metropoly je čarovné miesto na pobreží - Laugardalur,  prezývané aj ako údolie horúcich prameňov, ktoré kedysi využívali práčky na pranie v horúcich sírnych vodách. V okolí sa dnes nachádza plavecký bazén, štadión a kemp, kde si počas nášho expedičného zájazdu rozložíme stany a prespávame tu. Hneď vedľa je botanická záhrada, kde sa môžete pokochať viac ako 5 tisíc druhmi rozmanitých rastlín.

Tunajšie pobrežie je s obľubou využívané športovcami. Ak ste vášnivý bežec, je to pravé miesto, kam by ste si mali vybehnúť. Splyniete s ostatnými domácimi, pre ktorých je to typický ranný rituál, a budete sa tak cítiť ako pravý Islanďan.

Ako pokračujeme po pobreží na západ, bežnú panorámu moderných budov, bytoviek a kancelárií náhle naruší malý biely drevený domček, ktorý sa sem dostal akoby omylom z minulosti. Vila Höfdi je jednou z najväčších atrakcií Islandu, ktorá sa preslávila ako miesto konania stretnutia prezidentov R. Reagana a M. Gorbačova v roku 1986. Hlavy veľmocí sa práve tu, na pôde Islandu dohodli na obmedzení počtu zbraní stredného doletu a medzikontinentálnych striel v Európe a v Ázii. Toto stretnutie bolo predzvesťou konca studenej vojny a prirodzene pritiahlo k Islandu pozornosť celého sveta. Vila, postavená v secesnom štýle v roku 1909, sa však neslávne preslávila aj tým, že v nej údajne straší duch utopenej ženy, a traduje sa, že mnohí, čo tu strávili noc, do domu už nikdy viac nechceli vkročiť. Napriek tomu však vila, ktorá bola istý čas sídlom francúzskeho konzula, dodnes - aj s údajnými ´strašidlami´, slúži oficiálne na reprezentačné účely.

Naše kroky pokračujú ďalej k prístavu, no ešte predtým sa zastavíme pri jednej z ikon nábrežia Reykjavíku, soche Sólfar, alebo Slnečné plavidlo. Pozoruhodné dielo islandského umelca Jóna Gunnara Árnasa mnohým na prvý pohľad pripomína vikingskú loď, no pôvodným umelcovým zámerom bolo stvárnenie plavidla budúcnosti, ktoré objavuje neobjavené územia, a reprezentuje nádej, pokrok a slobodu.

Od slnečného plavidla prichádzame k starému prístavu Reykjavíku, ktorý dnes využívajú malé lode, a nájdete tu kotviť aj loď islandskej pobrežnej stráže, na ktorú sú tunajší patrične hrdí. Island je totiž jediným členom NATO, ktorý nedisponuje vlastnou armádou, a má iba svoju námornú stráž. V malom prístave nájdeme aj Reykjavícke Námorné Múzeum. Asi nikoho neprekvapí, že Island má múzeum venované práve lodiam rybolovu, keďže tento priemysel dodnes zamestnáva väčšinu obyvateľstva a tvorí hlavný príjem ostrovanov. V múzeu nájdeme pestrú históriu vývoja islandského rybárskeho priemyslu a jeho flotily, na čele so slávnou loďou Óðinn, ktorá zohrala dôležitú úlohu v prípade “tresčích vojen” /spor o práva rybolovu v teritoriálnych vodách Islandu/ s Veľkou Britániou.

Samotný prístav sa v súčasnosti tak trošku stráca v tieni novodobej ikony Reykjavíku, ktorou je architektonicky neprehliadnuteľná budova s názvom Harpa Music Hall & Conference Center, skrátene Harpa. Stavba, hoci sa ešte stále dokončuje, oficiálne otvorila svoje brány v roku 2011. Jej architekt Olafur Eliasson vytvoril pôsobivé dielo s fascinujúcim exteriérom aj interiérom. Preto určite nevynecháme návštevu útrob budovy. Dnes je Harpa miestom častých koncertov vážnej aj modernej hudby, priťahuje domácich aj zahraničných umelcov. Každý deň sa tu okrem iného koná predstavenie s názvom “Ako sa stať Islanďanom za 60 minút”. Je to veľmi zábavná show, ktorá vás zasvätí do tajov kultúry týchto svojráznych Severanov, ktorú BUBO srdečne odporúča zhliadnuť!

Po toľkých atrakciách nastal čas občerstviť sa, a tak si to od Harpy na nábreží zamierime do centra mesta, na najslávnejší hot-dog  (v islandčine si ho vypýtate ako pölsur) v Reykjavíku. O tomto mieste som už kedysi napísal príspevok na fórum, ktorý si môžete prečítať.

Hot-dogy sa tu na chýrnej ulici Laugavegur predávajú už od roku 1937, pochutnávalo si na nich viacero známych osobností, medzi nimi aj Bill Clinton, počas svojej návštevy UNICEF konferencie v auguste 2004. Neodolateľná lahôdka sem denne pritiahne veľké množstvo domácich, nenechajú si ho ujsť ani turisti, a aj my z BUBO sme tu už varení-pečení.

​Po načerpaní potrebnej energie pokračujeme na samotný koniec najznámejšej ulice Laugavegur, ktorá je hlavnou tepnou mesta a privedie vás priamo do centra Reykjavíku. Jeho dominantou je zelený kopec s impozantnou sochu prvého trvalého osadníka mesta Ingólfura Arnarsona.

Socha sa týči priamo nad nenápadnou bielou budovou the Cabinet House, o ktorej by ste asi len ťažko hádali, že je sídlom vlády a premiéra Islandu, tak skromne pôsobí! O dôležitosti miesta svedčia ďalšie dve významné sochy pred budovou: Kristián IX., ako odovzdáva Islanďanom ich prvú ústavu z r. 1874, a Hannes Hafstein, prvý islandský  minister v rámci zastúpenia v Dánskom parlamente - 1904, poverený Dánskom. Práve tu, pred vládnou budovou, sa odohrávajú mnohé celoštátne oslavy, vrátane najväčšieho sviatku Islanďanov, ktorým je 17. jún – Deň samostatnosti.  Vtedy sa celá hlavná ulica uzavrie, a tu, na jej konci , sa končí sprievod prichádzajúci po Laugavegur. BUBO tu zažilo aj napínavé sledovanie futbalových zápasov počas majstrovstiev sveta, na ktorých Island podával nezabudnuteľné výkony. Dodnes mi v ušiach znie ich hrdý vikingský pokrik “HU, tlesk, HU!”.

Od vládnej budovy prídeme k malebnému  námestiu, obkolesenému množstvom reštaurácií, pubov a nočných klubov. Námestíčko je obľúbeným miestom stretnutí domácich a dejiskom ich najrôznejších aktivít. Nájdete tu aj jeden z najstarších domov mesta, ktorý je, mimochodom, celý z dreva. Bočnou uličkou z námestia prejdeme okolo sochy zakladateľa mesta Skúliho Magnússona až k jazeru Tjörnin, idylickému miestu oddychu domácich aj návštevníkov. Jazero a jeho okolie je útočiskom až 40 rozličných druhov vtákov, romantiku miesta dokresľuje príjemný zelený park. Obďaleč nájdete radnicu mesta, ktorá je vďaka svojmu vzhľadu tak trochu kontroverznou budovou a získala si  svojich obdivovateľov ako odporcov. Spája v sebe veľmi netradičným spôsobom minimalistickú strohú modernú architektúru, plnú ocele, skla a chrómu, bizarne vsadenú do čistej prírody, vody a typického islandského machu.

S jazerom susedí aj ďalšia významná budova islandského parlamentu Alþingi, zákonodarný zbor tu sídli od roku 1881. Námestie pred parlamentom dnes žije rušným spoločenským životom, prebiehajú tu rôzne štátne či neformálne stretnutia, práve toto miesto bolo v minulých rokoch tiež dejiskom veľkých protivládnych protestov.

Vedľa parlamentu sa nachádza protestantská katedrála Dómkirkjan. Je najvýznamnejším kostolom v rámci celej krajiny, aj vďaka tomu, že je sídlom samotného islandského biskupa, no nie tým najznámejším. Slávu jej totiž ´kradne´ väčší a nápadnejší kostol Hallgrímskirkja – štvrtá najvyššia budova Islandu (74,5 m), ktorý sa taktiež nachádza v centre mesta, obďaleč. K chrámu dôjdeme, keď sa vyberieme po slávnej ulici Laugavegur ďalej, a odbočíme do kopca.

Vysoký hrdý kostol je dominantou Reykjavíku, viditeľnou zo všetkých kútov mesta. Na vrchol impozantnej veže sa dá dostať výťahom, a pokochať sa tak panorámou na celé mesto. Hallgrímskirja je takisto protestantským kostol (protestanti tvoria na Islande dnes až 80 percent populácie, keď pôvodne katolícke obyvateľstvo v 16.storočí násilne reformovali Dáni), ktorý sa staval od 40. rokov 20. storočia až do roku 1986. Interiér je pomerne jednoduchý, pozornosť však pritiahne unikátny organ s viacej než 5 000 píšťalami, ktoré dosahujú až 15 metrov. Pred kostolom stojí socha Leifura Eiríkssona, Vikinga, ktorý doplával do Ameriky dávno predtým ako Krištof Kolumbus, už v roku 999. Sochu venovali Islandu v roku 1930 Spojené štáty pri príležitosti tisíceho výročia existencie Islandského parlamentu.

Tu, na historicky významnom mieste, symbolicky končíme prehliadku tohto čarovného mesta s viacerými tvárami, kde sa prelína vikingská minulosť s moderným európskym dneškom, strohosť Severu so srdečnosťou, hravosťou Islanďanov, oceľ a betón s  mnohými romantickými zákutiami. Nám v BUBO zostáva malebná severská metropola navždy v srdci, a ak chcete od nás niekoľko ďalších rád, ako tu stráviť ten najlepší deň, konkrétne tipy od nás nájdete v časti “Deň v Reykjavíku za 99 EUR”.

10 tipov zdarma na návštevu Reykjavíku

1. Harpa Music Hall & Conference Center – architektonická aj kultúrna ikona Reykjavíku. Impozantný dizajn, očarujúci výhľad na starý prístav, suvenírový obchod s bohatým výberom,  príjemná kaviarnička na poschodí s panorámou mesta. Keď už ste tu, nazrite do aktuálneho programu kultúrnych podujatí, určite si vyberiete z množstva akcií a festivalov.
2. Hallgrímskirkja kostol – výšková dominanta mesta s neprehliadnuteľnou vežou. Vstup do slávneho kostola je zadarmo. Môžete obdivovať  minimalistickú architektúru, zadarmo si vypočuť skúšku organového koncertu a za 1000 ISK (7 EUR), sa môžete z výšky 75 metrov pokochať výhľadom na celé mesto.
3. Sólfarið (Sun Voyager) - socha s názvom Slnečné plavidlo, do ktorej umelec Jon Gunnar Arnason originálne zhmotnil svoje predstavy nádeje, slobody, svetlých zajtrajškov. Ideálne miesto na fotku s očarujúcim západom slnka.
4. Jazero Tjörnin - malebné jazero v centre Reykjavíku s množstvom romantických zákutí a až 40 druhmi vtáctva. V jeho susedstve sa nachádza kontroverzná oceľová budova radnice, v ktorej nájdete hlavné informačné stredisko mesta, unikátnu plastickú mapu Islandu, a ďalšie zaujímavé štatistiky a informácie o meste.
5. Laugavegur - hlavná nákupná ulica Reykjavíku na ktorej nájdete veľké množstvo originálnych suvenírov a ďalších obchodov, medzi nimi aj známe islandské športové značky ako 66°Nort alebo Icewear, či Cintamani. Na tejto ulici plnej barov a reštaurácií, sa cez víkendy odohráva búrlivý nočný život v podaní Islanďanov.
6. Grótta maják - k tomuto úchvatnému majáku sa dostanete za 15 minút jazdy autobusom z centra. Priamo do jeho blízkosti sa dá dostať síce iba počas odlivu, no ak máte to šťastie, nenechajte si toto mimoriadne fotogenické miesto ujsť!
7. Þúfa - vonkajšia umelecká inštalácia, ktorej autorom je Ólöf Nordal. Nachádza sa na kopci za budovou Harpa, je voľne prístupná a časom sa stala vyhľadávaným miestom pre oddych domácich.
8. Výstup na Esjan 914 m - domovská hora Reykjavíku, ktorú by mal aspoň raz za život navštíviť každý obyvateľ hlavného mesta, a vy sa k nim môžete pridať. Výstup je stredne náročný, prekonáte cca 780 výškových metrov a bude vám trvať približne 2 hodiny dostať sa na hornú vyhliadku, z ktorej je nádherný výhľad na okolie.
9. Streetart v Reykjavíku - Ak máte radi streetart, tak práve v centre Reykjavíku a v jeho uličkách na neho určite narazíte.  Užívajte si prechádzku mestom, akoby ste boli v galérii.
10. Návšteva blšieho trhu - ak hľadáte autentické suveníry, môžete navštíviť jeden z viacerých blších trhov, ktoré sa konajú v Reykjavíku pravidelne.

10 luxusných tipov pre návštevu Reykjavíku

1. Luxusná večera v Fiskmarkaðurinn - jedna z top reštaurácií v Reykjavíku, z ktorej budete absolútne nadšení. Svedčí o tom aj fakt, že Pavel Fellner tu počas poslednej návštevy Reykjavíku jedol štyri krát po sebe. Za degustačné menu zaplatíte približne 105 EUR.
2. Návšteva Modrej lagúny pre náročných (290 EUR) - užite si luxusnú 4-hodinovú ozdravno-relaxačnú návštevu Modrej lagúny so špeciálnymi procedúrami, vstupom do časti, ktorá bude patriť len a len vám a ako bonus dostanete liečivú kozmetiku.
3. Po stopách veľrýb (177 EUR) – Unikátny zážitok  pozorovať najväčšie cicavce sveta na malom člne Zodiac, s ktorým sa dostanete do bezprostrednej blízkosti veľrýb. Nezabudnuteľné severské safari.
4. Jazda na skútroch po ľadovci - zažite neopakovateľnú jazdu na snežnom skútri priamo na jednom z ľadovcov Islandu. Keď si vyberiete ľadovec Mýrdalsjökull, ocitnete sa len niekoľko stoviek metrov nad slávnou sopkou Katla.
5. Harpa Concert Hall – vyberte sa na niektorý z pôsobivých koncertov v jednej z najznámejších budov Reykjavíku. Výborná akustika, a hviezdy islandskej, ale aj celosvetovej hudobnej scény
6. Dotknite sa legendárnych filmových miest - privátny výlet spojený so spoznávaním unikátnych lokalít, na ktorých sa natáčali jednotlivé časti dnes už ikonického seriálu Hra o tróny. Hviezdny zážitok na celý život.
7. Dobrodružná cesta do vnútra sopky - výlet s privátnym sprievodcom do vnútra sopky, kde budete potrebovať riadne trekkingové oblečenie a výbavu, no unikátny zážitok určite ulovíte. Tí najväčší dobrodruhovia môžu útroby sopky využiť ako svadobnú kaplnku a povedať v nej svojej polovičke Áno!
8. Súkromný let helikoptérou - privátny let len a len pre vás na ktorékoľvek miesto na Islande - jednoducho vy ste šéf!
   Tu je niekoľko tipov od nás:
   • z helikoptéry rovno na privátnu jachtu, alebo aj naopak?
   • mrazivý obed na vrchole ľadovca
   • heli-skiing, heli-hiking, heli-fishing
   • súkromné fotenie z vtáčej perspektívy
   • požiadajte svoju polovičku o ruku na najvyššej hore Islandu! No dá sa to odmietnuť?....
9. Romantická jazda na islandských koňoch - privátny transfer na typické farmu s islandskými koňmi a jazda pod vedením skúseného inštruktora.
10. Perlan - návšteva galérie, planetária a vyhliadky Perlan. Bola vybudovaná na vrchu zásobníkov termálnej vody, ktorá vykuruje celý Reykjavík a zabezpečuje pre neho teplú vodu. Na samotnom vrchu sa nachádza luxusná reštaurácia s jedinečným výhľadom na celé mesto.

10 najlepších suvenírov Reykjavíku

1. Tradičný islandský sveter – darček, ktorý poteší, zahreje, je užitočný aj elegantný. Svetre s typickými vzormi a zárukou kvality. V centre mesta nájdete veľa obchodov, s rôznymi značkami.
2. Islandský vtáčik Lundi - soška vtáčika Lundi, alebo jeho plyšová verzia. Lundi je druh morského vtáka alka, ktorý je typickým symbolom Islandu. Na Laugavegurnájdete uprostred suvenírov množstvo jeho podôb.
3. Islandský jogurt Skyr - tradičný tvarohový jogurt Skyr, ktorý jednoznačne musíte ochutnať.!
4. CD s Islandskou hudbou - Island sa okrem iného preslávil aj charakteristickou hudbou, a preto výborným darčekom je určite dobré CD, či už od Björk, Sigur Rós, Of Monsters and Men,  Gus Gus, Asgeir, a ďalších...
5. Islandské športové oblečenie – skvelá voľba pre kúpu suveníru, ktorú naozaj aj využijete! Vybrať si môžete z veľkého množstva kvalitných  značiek ako: Icewear, 66°North, Cintamani a iné.
6. Islandská literatúra - čítali ste už strhujúce islandské ságy? A vedeli ste, že jeden z islandských spisovateľov – Halldor Kiljan Laxness, je držiteľom Nobelovej ceny za literatúru? Aj preto je dobrá kniha z Islandu ďalším skvelým suvenírom.
7. Islandský alkohol - my z BUBO máme radi najmä islandské pivo Einstök, no určite treba vyskúšať aj Brennivin – v preklade  Čiernu smrť, čo je typická tunajšia rascová pálenka. A čo tak vodka Katla? Fantázií sa medze nekladú, len pozor na svoje limity!
8. Islandská sušená treska - jedna z typických lahôdok a surovín na výrobu viacerých jedál, ako tradičná islandská ryba v mliečnej omáčke, dodnes dôležitý exportný artikel.
9. Islandská čokoláda Omnom – áno, aj tu majú dobrú čokoládu! Ommon je naozaj vynikajúca, vybrať si môžete z rôznych príchutí.
10. Hákarl - Islandský fermentovaný žralok, predávaný v špeciálnych nádobkách. Ochutnať túto špecialitu je výzva, možno nie podľa každého vkusu, no rozhodne niečo unikátne, čo neochutnáte nikde inde na svete!

Rôzne tipy ako zažiť deň v Reykjavíku za 99 EUR