Masívne odlesňovanie Kambodže - prečo sa deje a ako mu zabrániť?

Cestovanie je niečo, čo odjakživa milujem. Spoznávanie krajiny, odlišnej kultúry, mentality ľudí, jedla a návšteva rôznych prekrásnych miest. To sú hlavné dôvody prečo všetci zbožňujeme cestovanie. Vidíme, aký odlišný vie byť svet od toho nášho doma a mnohokrát nás to donúti zamyslieť sa nad našimi životmi a tým, čo sa okolo nás deje. Aspoň ja to tak zaručene mám.

Malo by nás to tým pádom nejakým smerom ovplyvňovať a meniť v správaní, vnímaní sveta ako celku, myslení, konaní či odstraňovaní predsudkov. Myslím si, že aj toto je výsledok cestovania, samozrejme, mimo oddychu a získavania zážitkov na celý život. A filozofia BUBO je rovnaká.

Stáva sa, že nie vždy ide len o spoznávanie toho pekného v krajine, ale niekedy sa dostanem do situácií, ktoré mi nie sú príjemne alebo sa dozvedám nie príliš pozitívne informácie. Ale aj toto je súčasť cestovania, krajiny a kultúry, ktorú treba buď akceptovať, alebo v niektorých prípadoch si zoberiem ponaučenie a snažím sa správať inak ako doteraz. Aby som aspoň takýmto malým krokom niečo zmenila k lepšiemu.

Jednou z úžasných obohacujúcich skúseností je pre cestovateľa cesta do Kambodže. Cítim, že exotický kus sveta si ma podmanil a zmenil. Prechádzam cez hranice z Vietnamu a už na ľuďoch sa dá ľahko rozoznať, že som v inej krajine. V porovnaní s Vietnamcami sú celkovo mohutnejší a majú jemnejšie rysy tváre. Jedna z vecí, ktorú majú spoločnú s Vietnamcami, je, že sú usmievaví a pracovití.

Živia sa prevažne poľnohospodárstvom, ale mnohí pre stúpajúci turizmus našli svoje uplatnenie a obživu aj v tomto sektore. Mnohokrát pracujú celé dni, žijú pre väčšinu z nás v nepredstaviteľných podmienkach, no aj tak sa tu stále stretávam so spokojnými ľuďmi s úsmevom na tvári. Ich priemerný plat za tvrdú prácu predstavuje okolo 200 dolárov. Už tu nastáva ten moment, kedy sa zamyslím nad mojím domovom a životom.

Kambodža je jednou z najchudobnejších krajín v Ázii, a preto je zvyknutá aj na pomoc zo zahraničia, najmä zo strany USA, EÚ a Združenia národov juhovýchodnej Ázie. Okrem toho sa, samozrejme, snaží na svoj ekonomický rast využiť vlastné možnosti a zdroje, ktorými sú turizmus, výroba odevov, trh s nehnuteľnosťami, poľnohospodárstvo, ale aj ťažba ropy, zemného plynu a dreva.

Práve drevo je ten element, ktorému sa v tomto blogu chcem venovať, pretože situácia v krajine je, myslím si, viac než alarmujúca. Drevo a produkty z neho sú pre krajinu hlavným zdrojom exportu, čo v Kambodži spôsobuje, že tempo odlesňovania v posledných desaťročiach je jedno z najvyšších na svete.

Lesný porast v krajine dramaticky klesol po prvý raz v roku 1970 o viac ako 70 % a na konci vojny vo Vietname lesy zaberali už len 3,1 % celkovej plochy krajiny. Tým sa to však neskončilo a ťažba dreva pokračovala ďalej. V rokoch 1990 až 2005 prišla Kambodža o ďalších 75 % lesov, čo predstavuje stratu 25 000 km² lesa

A tak v roku 2016 zostalo v celej krajine okolo 87 500 km² lesov. Toto sú čísla, ktoré spôsobujú, že kambodžské lesné rezervácie sú v skutočnom ohrození.

Ak sa pýtate, prečo sa toto celé deje a nevážime si niečo také potrebné pre náš samotný život, má to, ako vždy viacero dôvodov. Poďme si ich všetky priblížiť.

1. Zisk

Prvým z nich je, samozrejme, zisk. Kambodžská vláda vidí veľký potenciál vo vývoze tejto suroviny na vytvorenie potrebných príjmov pre samotnú rekonštrukciu a rozvoj krajiny. Ďalším zdrojom zisku a dôvodom odlesňovania je výsadba a rozširovanie plochy kaučukových plantáži.

2. Komerčná ťažba

Ďalším problémom je takisto komerčná ťažba dreva, kedy do roku 1999 bolo 25 súkromným spoločnostiam poskytnutých viac ako 4,7 milióna hektárov dreva. Produkcia dreva bola päťnásobne vyššou, ako je reálny udržateľný výnos lesa.

3. Ilegálna ťažba

Ani tu nie je výnimkou ilegálna ťažba dreva, kde nezdokumentované a nepovolené odlesňovanie bez vedomia vlády využíva najmä armáda a mocní subdodávatelia. Deje sa to hlavne kvôli slabému presadzovaniu práva v krajine.

4. Lokálne využitie

Kambodžania, ktorí žijú blízko lesov alebo v nich, sú od nich priamo závislí. Drevo využívajú na výrobu stavebných materiálov, palivového dreva a dreveného uhlia.

Pri tom, ako sa čím ďalej tým viac stretávame s vplyvmi globálneho otepľovania, som touto informáciou celkom pohoršená. Prečo, keď potrebujeme stromy z viacerých dôvodov, sa takéto niečo stále deje? Strata lesov v Kambodži má vplyv na viacero sektorov.

• Životné prostredie

Ako všade, tak aj v tejto krajine má odlesňovanie vplyv aj na životné prostredie, kedy vieme, že lesy majú pozitívny vplyv na svoje okolie. V roku 1999 bolo v Kambodži 11 miliónov hektárov lesa, v ktorých sa uložilo 1,6 miliardy uhlíka ročne. To znamená, že so stratou každých 100 000 hektárov sa stane to, že v atmosfére zostane okolo 15 miliónov ton uhlíka.

• Ryžové polia

Kambodža má, takisto ako aj Vietnam, hlavnú poľnohospodársku plodinu - ryžu. A aj tá je odlesňovaním krajiny ohrozená. Menej stromov spôsobuje eróziu pôdy, ktorá zanáša vodné toky, z ktorých sa ryža zavlažuje, čo je pre plodinu veľmi dôležité.

• Rybolov

Zmenšenie plochy pre chov rýb a sťažené podmienky pre rybárov spôsobujú horší prístup miestnych ľudí ku sladkovodným rybám, ktoré tvoria až 70 % ich živočíšnej stravy.

• Zvieratá

So stromami sa, samozrejme, zmenšuje biotop a ubúdajú tak aj živočíchy, ktoré obývajú kambodžské lesy.

• Pôvodní obyvatelia

V krajine žije okolo 200 000 pôvodných obyvateľov, ktorí žijú v odľahlých a izolovaných oblastiach. Ich kultúra a živobytie úplne závisí od lesov, ktoré sú ich hlavným príjmom.

Pri takomto tempe odlesňovania jednoducho musel prísť čas, kedy to bude treba dostať pod kontrolu. V roku 1998 sa vytvorilo 51 chránených území, kde mala byť zabezpečená trvalá udržateľnosť prírodných zdrojov. Takisto vzniklo približne 153 komunít, čiže miestnu komunitu vrátane domorodých obyvateľov, ktorí sú zároveň hlavnými užívateľmi prírodných zdrojov.

Dostali tak právo riadiť biodiverzitu trvalo udržateľným prístupom, čo znamená plánovanie, monitorovanie a tiež manažment v rámci chránených oblastí. Vznikol aj program nazývaný REDD+, ktorý umožňuje súkromným spoločnostiam kúpiť a chrániť zásoby uhlíka z rozvojových krajín. Do tohto všetkého začali krajinu postupne zalesňovať a v školách a chrámoch si môžu ľudia vybrať vzdelávacie programy o semenách a pôde a takýmto štýlom sa snažia propagovať, aké dôležité je opätovné zalesňovanie.

Aj táto stránka krajiny sa nám počas našej BUBO cesty Kambodžou predostrie a je dobré to vedieť. Problém s odlesňovaním nemá len Kambodža ale je to celosvetový problém. Máme ho aj my v našej krajine, možno nie v takej miere, ale mali by sme sa zamyslieť nad tým, akým smerom vlastne kráčame.

Na záver môžem len povedať, že som hrdá na BUBO, ktoré robí mnoho dobrých vecí, šíri osvetu a pomáha aj v Kambodži. Vďaka spolupráci s Magnou sme pomohli vybudovať v Kambodži nemocnicu a podporujeme tiež projekty, ktoré pomáhajú k ekológii a udržateľnosti vo svete, viď našu podsekciu Ekológia.

Veríme, že táto úžasná krajina bude napredovať správnym smerom a aj odlesňovanie sa v blízkej dobe zastaví, alebo aspoň viditeľne zreguluje.