Phnom Penh – perla francúzskej Indočíny

Keď sa povie Phnom Penh, väčšine ľudí asi nenapadne nič zvláštne. Pravda, nie je to najznámejšie mesto juhovýchodnej Ázie, ale to neznamená, že nie je zaujímavé. Ako hlavné mesto krajiny bolo od 15. storočia svedkom mocenských bojov a vojen, ktoré sprevádzali neľahký zápas Khmérov (etnický obyvateľ Kambodže nie je Kambodžan, ale Khmér) o zachovanie si nezávislosti od mocnejších a expanzívnych susedov. Phnom Penh zažil osamostatnenie sa Kambodže od Thajska, nástup kráľovskej dynastie Norodom, hrôzovládu Červených Khmérov, aj chudobu a hladomor. To všetko musíme mať na pamäti, keď prechádzame jeho ulicami.

Dnes má mesto asi dva milióny obyvateľov a je ekonomickým centrom a najbohatšou metropolou krajiny. Je tu však veľký nepomer medzi bohatými a chudobnými, nájdeme tu moderné výškové budovy vedľa extrémne chudobných slumov. Mesto je ale všeobecne bezpečné a ľudia sú mimoriadne milí. Srdce Phnom Penhu je situované na koloniálnom nábreží rieky Tonle Sap. Práve tu nájdeme kráľovský palác - najkrajšiu pamiatku mesta a neďaleko je aj najstarší chrám, podľa ktorého je mesto pomenované – Wat Phnom Penh. Na druhú stranu najznámejšiu pamiatku modernej histórie - múzeum khmérskej genocídy Tuol Sleng, nájdeme vo vnútrozemí. Postupne si predstavíme, ako sa presúvať a ako najznámejšie miesta Phnom Penhu šikovne pospájať.

Po meste sa síce dá chodiť aj pešo, ale je príjemnejšie sa viesť, keďže medzi hlavnými zaujímavosťami sú často celé štvrte, kde neuvidíte nič, len monotónne pôsobiace domy miestnych obyvateľov z 90. rokov. My s našimi BUBO skupinami sa tu presúvame súkromným klimatizovaným autobusom, čo v krajine, kde je teplota úplne bežne nad 35 stupňov určite oceníte. Veľmi príjemná a exotická alternatíva sú miestne moto-taxíky, tzv. „tuk-tuky“. Je to vlastne vozík so strieškou a štyrmi miestami na sedenie, zapriahnutý za motorkou. V Phnom Penhu ich nájdete na každom rohu a odvezú vás kdekoľvek. Je však dôležité dohodnúť si cenu dopredu, aby sa vás aktívny taxikár nepokúsil ošmeknúť. Za väčšinu presunov v rámci mesta nezaplatíte viac ako tri doláre za jedno vozidlo. Je to pritom exotická skúsenosť a naozaj autentický transport, ktorý určite odporúčam každému cestovateľovi, ktorý si chce vychutnať skutočne miestnu atmosféru!

Už vieme, ako sa v meste budeme presúvať, a teraz ešte povedať si, kam si to v Phnom Penhu namieriť. Ja odporúčam – možno trochu netradične - cestu od konca na začiatok. To znamená - od novodobej histórie k tej tradičnej. Začať Červenými Khmérmi a skončiť na koloniálnom nábreží. Je to tak lepšie najmä preto, že človek si na začiatok pozrie to nepríjemné a neskôr už môže vnímať prívetivejšie podnety z mesta. A tak naše prvé kroky povedú do legendárnej väznice Tuol Sleng. Toto miesto je symbolom krutovlády jedného z najhorších režimov histórie – Červených Khmérov. Predstavte si zmenšený Osvienčim bez plynových komôr, ale s veľa fotografiami. A máte Tuol Sleng, známy aj pod názvom S:21. Nie je to vôbec povzbudivé miesto, ale je určite dobré vidieť ho, aby sa nezabudlo na to, aké hrozné veci sa dejú na tomto svete. Zároveň je šokujúce uvedomiť si, aké zverstvá sa mohli diať v krajine, kde stretávate tak úžasne milých ľudí ako práve v Kambodži.

Počas 3,5 rokov vlády režimu Červených Khmérov v krajine zomrelo podľa odhadov  až 1,8 milióna ľudí, z toho asi 14 000 bolo zabitých priamo medzi múrmi Tuol Sleng. Preto keď prechádzate areálom tejto bývalej školy a vidíte fotografie obetí, rekonštrukcie, ciel a nástroje používané na vypočúvanie (mučenie) máte pocit, že neblahá história na vás doslova dýcha. Koniec koncov, nebolo to až tak dávno – Červení Khméri vládli medzi rokmi 1975-1979. Keď však opustíte toto temné miesto a vyjdete na ulicu, stojíte tvárou tvár vysmiatym Khmérom súčasnosti. Vtedy sa zamyslíte, ako sa s touto traumou dokázali tak úžasne vyrovnať. Možno práve tým svojim povestným úsmevom, s ktorým k veciam pristupujú. Keď si prezrieme Tuol Sleng, nasadneme späť na autobus alebo tuk-tuk a ideme smerom do centra mesta.

Z veľmi sugestívneho, smutného miesta naše kroky ďalej smerujú do Kráľovského paláca na nábreží rieky Tonle Sap. Vystúpime na parkovisku smerom k rieke. Pozor, pretože dopravné prostriedky nás vyložia pri východe z komplexu a ku vchodu musíme prejsť asi 150 metrov pozdĺž hlavného múru. Vstup do paláca budeme mať po ľavej ruke. Kráľovský palác má dokopy tri časti, z čoho dve sú prístupné pre verejnosť. Do súkromných komnát kráľa Sihamoniho sa nedostaneme, ale uvidíme jeho palác aspoň zvonka, vzadu vpravo hneď za prvým nádvorím. Ak pred ním vlaje modrá kráľovská vlajka, tak vieme, že kráľ je doma.

Prvé nádvorie je priestorom na formálne udalosti, prebiehajú tu korunovácie, štátne bankety a kráľovské svadby. Dominuje mu trónna sála, kde môžeme vidieť kráľovský trón a korunovačné klenoty. Po jej ľavej strane je pletivom zakrytý európsky palác, ktorý monarchii daroval francúzsky cisár Napoleon III. Je večne skrytý, lebo je postavený v štýle empír a architektonicky vôbec nezapadá medzi tradičnú khmérsku architektúru všade naokolo. Popri Napoleonovom paláci sa dostaneme na druhé nádvorie k striebornej pagode. Toto je najsvätejší chrám Kambodže, centrum miestneho budhizmu s posvätnými sochami a striebornou podlahou, po ktorej je chrám pomenovaný.

Na nádvorí nájdeme zlato, striebro, drahé kamene, ale zároveň aj hroby kráľov a členov kráľovskej rodiny dynastie Norodom, a dokonca aj sochu v európskom štýle, ktorá zobrazuje zakladateľa dynastie Norodoma Veľkého. Ten vyzerá nápadne podobne ako Napoleon, len s khmérskymi črtami. Po ľavej strane striebornej pagody nájdeme východ s malým pódiom, kde hrávajú často miestni muzikanti, obchodík s nanukmi aj toaletu. Kráľovský palác je všeobecne veľmi príjemným miestom, ktoré je úžasným kontrastom k predošlej väznici Tuol Sleng.

Keď vyjdeme z kráľovského paláca, prichádzame presne na miesto, kde nás predtým vyložil náš autobus alebo tuk-tuk. Odtiaľto sa dá šikovne prejsť na promenádu alebo ešte navštíviť najstaršiu pamiatku v meste - Wat Phnom Penh. Ten je na opačnej strane nábrežia, asi dva kilometre od paláca. Viete sa sem prejsť po nábreží asi pol hodinu alebo sa odviezť autobusom, či tuk-tukom. Ak chcete obhliadku chrámu absolvovať, najpohodlnejšie je zviezť sa. Wat Phnom Penh je malým chrámom na kopčeku, podľa ktorého je pomenované mesto. Podľa legendy na kopčeku bývala múdra pani Penh, za ktorou chodili všetci susedia po radu. Ľudia začali bývať okolo kopčeka a pomenovali ho kopček Penh – v khmérčine  Phnom Penh. Pani Penh má v chráme dodnes vlastný oltár.

Celý komplex je síce malý, ale má príjemnú atmosféru a je zasadený v malom parčíku s množstvom zelene. Niekedy sa tu objavujú opice a raz som tu dokonca zbadal aj pytóna (nemusíte sa však báť, miestni ho hneď odchytili a odniesli). Útulný Wat Phnom Penh je príjemné miesto a opäť iné ako temný Toul Sleng, alebo reprezentatívny Kráľovský palác. Keď sme tu skončili, máme najznámejšie pamiatky mesta za sebou a je čas vydať sa na neďalekú promenádu popri rieke Tonle Sap. Cesta nám potrvá asi desať minút pešo, alebo tri minúty tuk-tukom.

Mekong, Tonle Sap a Bassac. Čo majú tieto tri názvy spoločné? Všetky tri sú rieky, ktoré pretekajú hlavným mestom tropickej Kambodže. Mesto je doslova postavené na vode. Nie je to prekvapivé, keďže práve voda je najdôležitejšou surovinou v horúcej, poľnohospodárskej Kambodži. Bez vody by sa nedala pestovať ryža ako hlavný poľnohospodársky produkt, a rovnako by neexistoval rybolov, ktorý je hlavným zdrojom mäsa. V skratke - riečne systémy sú v Kambodži hlavnými tepnami krajiny. Vďaka trom riekam sa gro života v Phnom Penhu odohráva na nábrežiach a v ich bezprostrednom okolí.

Centrum mesta je situované na brehu rieky Tonle Sap. Táto málo známa rieka s dĺžkou 130 kilometrov sa priamo v meste vlieva do Mekongu a je jednoznačne svetovým unikátom. Prečo? Lebo počas roka mení smer toku. Keď je obdobie sucha, tak tečie z jazera Tonle Sap do Mekongu, ale keď príde obdobie dažďov a Mekong zosilnie, tak tlak vody tohto veľtoku spôsobí, že rieka Tonle Sap začne tiecť opačne a vtekať do rovnomenného jazera. Vďaka tomuto je Mekong a Tonle Sap zapísané do svetového dedičstva UNESCO. Keď stojíme na brehoch Tonle Sap, tak na prvý pohľad ani poriadne nevieme, ako tá voda aktuálne tečie teraz. Po pravej ruke máte mohutný Mekong a voda pod vami väčšinu času akoby stála. Hľadíte na rieku a len vysoké brehy naznačujú, že tadiaľto pretekajú obrovské kvantá vody. 

Francúzi túto časť vystavali ako promenádu a dodnes tu nájdeme najviac koloniálnych budov v meste. Je tu najviac reštaurácií, barov a rooftopov, odkiaľ si viete vychutnať mesto z úplne inej perspektívy. Práve prechádzka po tejto promenáde, pozdĺž rieky ku kráľovskému palácu, vám ukáže Phnom Penh ako ozajstnú exotickú perlu. Život tu graduje hlavne podvečer, kedy sa ľudia stretávajú na námestí, pod múrmi kráľovského paláca, kde sú časté pikniky. Odtiaľ sa motajú po celom nábreží, hrajú spoločenské hry, jedia pouličné jedlo a miestami aj spoločne tancujú. Je to pravý ázijský kolorit s kulisou koloniálnych budov, aké by ste pokojne našli v európskych metropolách, ale nečakali by ste ich v tropickej Kambodži. Tu odporúčam poprechádzať sa, nasať atmosféru, prípadne ukončiť prehliadku Phnom Penhu v dobrej reštaurácii.