TOP 10: Najväčšie zážitky z Ázie

V gigantickej Ázii dnes žije viac ľudí než na všetkých ostatných šiestich kontinentoch dohromady. Ázia je veľmi rôznorodá a každý cestovateľ si tu nájde niečo svoje. Vybral som pre vás top 10 fascinujúcich zážitkov ako tipy na cesty.

Cesta, ktorá lákala od nepamäti všetkých dobrodruhov či obchodníkov. Tí od nej čakali závratné zbohatnutie. Hodvábna cesta je opradená legendami o skrytých pokladoch a stratených karavánach.

Začínala sa v čínskom Si-ane. Dnes je to turisticky populárne mesto, v ktorom si môžete pozrieť Terakotovú armádu prvého cisára a zjednotiteľa Číny – Čchin Š'-chuang-tiho.

Karavány obchodníkov nabalené hodvábom, porcelánom, koreninami, čajom vyrazili krížom cez celú Čínu, púšte a hory na západ. V rámci Číny pritom prechádzali cez menej známe mestá dnešnej provincie Sin-ťiang ako Turpan, Aksu či Kašgar.

Postupne sa po ceste dostanete do hôr Kirgizska a pokračujete cez bohatý Kazachstan, historický Uzbekistan s mestami ako Samarkand či Buchara, ktoré sú absolútne topky v Strednej Ázii. Hodvábna cesta však prechádza aj cez Tadžikistan ponúkajúci skvelé možnosti pre treking a tunajšie hory mi veľmi pripomenuli Vysoké Tatry (viď môj blog Cesta Tadžikistanom).

Prekvapením na Hodvábnej ceste je pre nejedného dobrodruha autokratický Turkmenistan plný bizárov, ale aj Irán, kde nájdete najmilších ľudí na svete. Skutočne sú to všetko vzdelaní ľudia a keď si náhodou zabudnete iPhone na lavičke, tak ho tam nájdete aj zajtra a taxikár tu vie recitovať verše od Runiho.

Hodvábna cesta sa končila v Palestíne či Konštantínopole. Na ceste späť sa dovážala slonovina z Afriky, kadidlo z Jemenu a otroci z Veľkej Moravy. Rovnako sa tu stretávali rôzne náboženstvá, kultúry a vymieňali názory. Hodvábna cesta fungovala od roku 206 pred Kristom až do dobytia Konštantínopolu Mehmedom II. v roku 1453.

Všetky spomenuté miesta som prešiel a ulovil tu nespočet zážitkov.

Zúčastnil som sa na festivale vína v Gruzínsku a išlo o top zážitok, ktorý vám odporúčam. V Gruzínsku vzniklo víno, čoho dôkazom sú vykopávky južne od Tbilisi staré 8 000 rokov. Víno je z gruzínskeho slova „gvino“ a jeho výroba je pod patronátom UNESCO. Pijete víno a zároveň sa pritom aj vzdelávate – to je jasný dôvod, prečo vyraziť na výlet do Gruzínska.

Po prvý raz som prešiel Gruzínsko v roku 2007, o rok neskôr krajinu napadlo Rusko, no o 15 rokov neskôr som videl ohromný pokrok. Zamierili sme do vínnej oblasti Kacheti na východe krajiny. Tu stále produkujú víno tradičnou metódou, tzv. kvevri, kde hlinenú amforu zakopú do zeme a jej otvor zakryjú kameňom. Takéto víno je totálne bio, vypijete ho tri litre a nebolí vás hlava.

Nadšený som bol z mužských polyfonických akapiel a z predslovov miestneho tamadu - akéhosi sprievodcu večerom, ktorý prednášal siahlodlhé prípitky. Gruzínsko má vyše 500 autochtónnych sort vína, a tak máte čo robiť, pokiaľ chcete ochutnať zo všetkého niečo - Tsinandali, Saperavi, Aleksandrouli, Rkahsiteli... Aj znalci vína budú prekvapení a možno aj nadšení, ako som bol ja.

Gruzínsko je tiež jednou z krajín, ktorá pomohla vzniku kresťanstva a putovanie po ortodoxných chrámoch vás chytí za srdce i dušu.

Gruzínsko je veľkou exotikou a pritom je stále veľmi blízko. V Tbilisi sa dokonca budete cítiť ako doma, keďže sa tu nachádza aj Liptovská a Bešeňová ulica. Slováci sú tu vítaní.

Ďalší ohromný zážitok. Pokiaľ ho vyskúšate, bude niečím úplne iným než všetko, čo ste videli a zažili doteraz. Ide o zážitok v najväčšej krajine sveta bez mora. Nezaslúžene obchádzaná krajina Ázie, ktorej ríša kedysi zaberala prakticky polovicu Eurázie.

Už príchod do hlavného mesta Ulanbátar (najchladnejšia metropola sveta) je zážitok. Pristávate na letisku pomenovanom po Džingischánovi. A začína sa cesta po stopách muža, ktorý zaviedol zastupiteľskú demokraciu a vytvoril najväčšiu ríšu v dejinách ľudstva.

Možno by ste čakali zaostalé mesto, no počká si tu na vás luxusný hotel Kempinski. Nesie meno Chánov palác a poľahky si z neho viete pozrieť pamiatky Ulanbátaru.

Ak však zamierite za orlími lovcami, čaká vás cesta do úplne iného sveta – na ďaleký severozápad Mongolska, do mesta Ölgii v regióne Bayan-Ölgii. Sem sa dostanete jednou z najhorších ciest, po akých môžete jazdiť. Cestou uvidíte ako púšť Gobi (kde hľadáte vajcia a kostry dinosaurov), tak aj zasnežené vrchy pohoria Altaj. Tieto cesty brázdite na nezničiteľných UAZ-och, koňoch a bývate v jurtách u ostrakizovanej menšiny Kazachov. Tí si zachovali neuveriteľné zvyky lovenia s orlami.

Orlí lovci sú málo známym, no o to unikátnejším zážitkom Ázie. Musíte sem vyraziť presne v dni, kedy sa konajú festivaly venované práve orlím lovcom a orlím lovkyniam – Golden Eagle festival počas prvého októbrového víkendu.

Stretnutie s orlím lovcom je ako z iného tisícročia. Takýchto originálov som na našej planéte zažil málo. Necestujete totiž len v priestore, ale aj v čase. Ide o unikát, ktorý sa len ťažko predstavuje v skratke. No venoval som mu dlhý samostatný blog Orlí lovci v Mongolsku.

Som fascinovaný rôznorodosťou Indie. Niet totiž krajiny na svete, ktorá je v každom kúte taká iná a pestrá, než India. Pre mňa ide stále o úžasný zážitok, aj keď som navštívil Indiu 45 ráz a prešiel som ju prakticky celú.

India je väčšia a pestrejšia, než si dokážete predstaviť. Tvorí ju celkovo 28 štátov. Pre porovnanie, Európska únia má 27 členských štátov. A keď sme pri rôznorodosti, sever Indie sa dá porovnať s polárnymi oblasťami Škandinávie, juh Indie zase so Sicíliou. Ak sa vám podarí prejsť celú Indiu, bude to, ako domáci hovoria: Kashmir to Kanyakumari.

Ja som začal v Kašmíre v najkrajších Himalájach sveta a perzský básnik hovoril: „Ak je niekde na zemi raj, tak je tu - v Kašmíre“. A trvalo mi 30 rokov cestovania, kým som sa precestoval až na najjužnejší bod – do spomenutej Kanyakumari, kde rozprášili popol Mahátmá Gándhího a kde žije viac kresťanov než hinduistov.

India je extrémne chudobná, ale svoje najlepšie hotely vysoko presahujúce hodnotenie klasických 5 hviezdičiek som taktiež zažil práve tu.

Aj keď Mahátmá Gándhí kastový systém zakázal, dodnes v spoločnosti funguje. Dnes rozoznávame štyri kasty a tunajšie svadby fungujú na princípe, aký poznáme aj z filmov. Podrobnejšie som sa rozpísal v blogu India - čo ste netušili.

Indonézia je najväčšou ostrovnou krajinou sveta, veď ju tvorí vyše 17 000 ostrovov. A málokto vie, že Indonézia je najväčšou moslimskou krajinou sveta a ľudia sú tu skutočne veľmi milí.

A hoci v rámci Indonézie viacerí vyhľadávajú relax na Bali, ja by som chcel upriamiť pozornosť na úplne iný zážitok - unikátne zvieratá a jedinečné safari. Ak si pod týmto pojmom predstavíte svätý opičí les na Bali v meste Ubud, mýlite sa.

Začneme na Sumatre, kde máte 100 % šancu vidieť orangutany. Ide o primáty a kým za pozorovanie goríl v Rwande zaplatíte tisíce eur, pozorovanie orangutanov tu je zadarmo - zatiaľ. V BUBO však platíme ekologický poplatok a platíme ho radi.

Keď pred 25 rokmi orangutanie centrum v Bukit Lawang zaplavilo, prispeli sme v rámci charity, ktorú každoročne realizujeme na jeho ďalšiu prevádzku.

Je to vskutku úžasný zážitok trekovať presne na rovníku a dostať sa k orangutanom doslova na dotyk. V tejto oblasti rastie aj najväčší kvet na svete – raflézia, ktorý má v priemere viac než meter. A tak tu okrem orangutanov nájdete aj unikátnu flóru.

V rámci Indonézie viete prejsť nielen ostrovy Sumatra, Jáva a Bali, ale dostať sa až na ostrovy Flores a Komodo za ďalším unikátnym safari, ktoré ponúka pozorovanie komodského draka, varana komodského.

Ide o najväčšieho jaštera na našej planéte. Celkovo váži až 150 kilogramov. Národný park Komodo je tiež pod patronátom UNESCO. Pozorovanie varanov je tu síce drahé, no stojí za to a poplatkom podporujete aj ekológiu.

Veľkým zážitkom Ázie je jedlo ako také, no ja chcem poukázať na totálnu špecialitu. Klasické michelinské reštaurácie, kde za jedlo pre dvoch s vínkom zaplatíte 500 eur, nie sú úplne pre každého. V rámci Ázie však viete navštíviť najlacnejšie michelinky sveta, kde zaplatíte toľko, čo za jedlo v McDonalde na Slovensku.

Ide o reštaurácie, ktoré som navštívil v mestách, kde žije predominantne čínska komunita - Hongkong, Singapur, Taiwan. Najprv som ochutnal knedličky Dim sum v Hongkongu v reštaurácii Tim Ho Wan. Túto reštauráciu založili v roku 2009 šéfkuchár Mak Kwai Pui a jeho kolega, šéfkuchár Leung Fai Keung. V danej dobe išlo o najlacnejšiu michelinku, kde som zaplatil za výborné jedlo asi 10 eur.

Následne sme objavili reštauráciu v najkrajšom meste sveta v Singapure – nachádza sa v čínskej štvrti. Za jedlo pre dvoch tu v Hawker Chan zaplatíte 9 eur. Hoci kura v sójovej omáčke s ryžou znie obyčajne, je geniálne aj podľa znalcov z Michelina.

Potom som sa zastavil opäť na Taiwane a skočil som do centra Taipeia. Je tam známy nočný trh Shilin. Každý, kto bol v Taipei, ho pozná. V centre trhoviska stojí známy chrám a pred ním stánok, ktorý má hviezdu Michelin.

Dostanete tu pikantnú slížovú polievku s ustricami a keď som platil dve eurá za porciu, neveril som vlastným očiam. V polievke som mal desať ustríc. Je pravda, že luxusné prostredie týmto reštauráciám chýba, no kvalita jedla je vynikajúca. Určite ide o TOP ázijský gurmánsky zážitok.

Srí Lanka je obrovským hitom dneška. Ležanie na úžasných plážach Indického oceánu s tropickým okolím je niečo úžasné. Pri Srí Lanke však treba zažiť kombináciu oddychu a poznávania ostrova.

No zážitok, ktorý tu popisujem, je z iného súdka a nejde o klasické poznávanie. Navštívte severnú stranu ostrova, ktorá je úplne iná od toho, čo sa bežne o Srí Lanke vie. Nežijú tu prevažne Sinhálci ako na juhu, ale Tamilci.

Medzi Tamilcami istý čas žila idea samostatného Tamilského štátu. Ide predsa o veľkú skupinu ľudí (desiatky miliónov), ktorí nemajú vlastný štát. Jedna skupina Tamilcov bola v tomto boji najvýraznejšia a, žiaľ, aj najradikálnejšia – LTTE (Liberation Tigers of Tamil Eelam), teda Tamilské tigre.

Postupne začala vytláčať či integrovať iné skupiny Tamilcov, ktorí sa snažili o riešenie sinhálsko–tamilského konfliktu. V júli 1983 súboj dokonca vyeskaloval do podoby krvavej 30-ročnej občianskej vojny. Pri interakcii so súčasnými Tamilcami nepochopíte, ako sa to mohlo stať.

Unikátny kus unikátneho ostrova, kde sa dokonca naskytá možnosť navštíviť Nainativu – ostrov uctievačov hadov a vidieť tak opäť unikát, ktorý sa premení na celoživotný zážitok.

Ide o dobrú skúsenosť najmä pre tých, ktorí si chcú vyskúšať ťažšie expedície, ale v relatívnej blízkosti, veľmi slušnom pohodlí a za super cenu. A hoci reálne tigre tu neuvidíte, stále je možnosť zazrieť leopardy.

Angkor Wat je pre mňa i mnohých top cestovateľov najkrajšou pamiatkou planéty a len omylom sa nedostal medzi sedem novodobých divov sveta. No môže byť akýmsi neoficiálnym ôsmym. V mojom rebríčku najkrajšie UNESCO pamiatky sveta je na prvom mieste a vidieť ho na vlastné oči je absolútny zážitok, najmä pri východe slnka. No ešte lepšie je, keď za ním doputujete postupne.

Odporúčam sa vybrať ku chrámu dlhšou cestou z vietnamského Hanoja a uloviť ešte viac zážitkov. Vietnam je krajinou, kde všetci oslavujú narodeniny v jeden deň – počas festivalu Tét (vietnamský Nový rok). Výborné zdravé jedlo a vynikajúce hotely na ceste z Hanoja cez zátoku Halong a mestá Hoi An, Hue či Saigon za skutočne nízke sumy sú dôkazom, že Vietnam a Kambodža sú najlepším pomerom medzi cenou a vysokou úrovňou služieb.

Keď sa dostanete na záver veľkej cesty k Angkoru, zistíte, že je skutočne výnimočný - napriek tomu, že Ázia má tak veľa pamiatok. Angkor bol najväčším predindustriálnym mestom sveta, vo svojej dobe dvadsaťkrát väčší než Londýn. Ide o najväčší chrámový komplex na svete, ktorý sa rozprestiera na ploche veľkej ako Bratislava.

Angkor má ohromné fluidum, nájdeme ho dokonca aj na kambodžskej vlajke. Je to jediná vlajka sveta, na ktorej je vyobrazená existujúca stavba. Keď prechádzate Angkorom, cítite sa ako Mauglí z Knihy džunglí či prenesený do filmu Tomb Raider s Angelinou Jolie.

Človek tu na vlastné oči sleduje víťazstvo prírody nad civilizáciou. Niekdajšie chrámy a kamenné múry dnes pretínajú mohutné korene vysokánskych stromov.

Thajsko nie je také populárne náhodou. Navštevujem túto krajinu už 30 rokov a za ten čas stihli aj moji sprievodcovia nájsť a spoznať tajné oblasti pokladu juhovýchodnej Ázie. Jedine Thajsko nebolo v tejto oblasti kolonizované a zachovalo si svoju tvár.

Unikátnosť Thajska viete zažiť na festivaloch, ktoré na našich cestách navštevujeme. Vždy sa tu niečo deje a ak o tom neviete, miniete ich. Ak ste aj znalec Thajska a chodíte sem pravidelne, počuli ste o festivale duchov Phi Ta Khon? Zrejme nie, avšak každý Thajčan ho pozná.

Koná sa pri rieke Mekong na hraniciach s Laosom a ide o festival masiek. Najprv si masku sami namaľujete, až následne sa môžete festivalu zúčastniť. Je to neuveriteľná ľudová zábava. Polovica Ázijcov postráda enzým alkoholdehydrogenazu a nevedia piť, preto je zábava bujará. 

V apríli tu navštevujeme Sonkgran – thajský Nový rok (pripadá na 13. či 14. apríla). Vtedy je v Thajsku (spolu s májom) najteplejšie. Striekame sa tu tri dni vodnými pištoľami či vlastne všetkým, čo strieka vodu a ide o neskutočnú zábavu, ktorú by som prirovnal ku karnevalu. O Songkrane vie napriek tomu málokto. Je to však určite top cestovateľský zážitok, počas ktorého nepôjdete domov suchí.

V BUBO brázdime Thajsko na zájazde Zadná India od Zlatého trojuholníku, kde spíme v chatrčiach domácich, kúpeme slony a splavujeme rieky na bambusových pltiach, cez Chiang Mai a Bangkok až po najkrajšie pláže na Krabi. Cesta Thajsko, Malajzia, Singapur má na najbližší rok garantovaný odchod každý jeden týždeň.

Vždy je pre mňa ťažké v rámci zážitkových rebríčkov určiť prvé miesto, no teraz je to jednoznačné. Nejde o najlacnejšiu krajinu ani o najbližšiu. Naopak, je najvzdialenejšou a vychádza tam slnko. Ide o Japonsko, ktoré si zachovalo svoju unikátnosť.

Dnes hovoríme o nádhernej historickej krajine s množstvom UNESCO pamiatok, no aj extrémne hypermodernej. Mladí Japonci sa vedia baviť skutočne bláznivo. Domáci ako keby unisimo pracovali na dosiahnutí dokonalosti. Všetko, čoho sa chytia, premenia na šperk.

Unikátností Japonska sú aj preto stovky a už dlho mňa aj mojich sprievodcov fascinujú – ide o lov maximálnych zážitkov. Ktoré sú teda tie najlepšie?

Nehovoriac o tom, že keď ochutnáte sushi na rybom trhu Tsukiji, už nikdy to zo Slovenska nedáte do úst. Taktiež vám bude nesmierne chutiť matcha, ktorá je najlepším čajom sveta a nájdete tu aj ten najdrahší - gyokuro. A rovnako tak aj najstaršiu čajovňu sveta. Viac sa o čajoch dočítate v blogu Najlepšie čaje sveta.

Rozdiel v kvalite Japonska oproti iným je priepastný, história fascinujúca a my sem chodíme od Hokkaida po Okinawu. Japonsko si tiež viete spojiť s Južnou Kóreou na ceste Japonsko – Južná Kórea či s oddychom na plážach Bali alebo exotického Palau, ba dokonca Havajských ostrovov (viď zájazdy do Japonska).

Ázia je najväčším a najľudnatejším kontinentom. Ide o kontinent, ktorý sa dnes najrýchlejšie vyvíja a mení. Nájdete tu najstaršie pamiatky, ale aj najvyššie budovy sveta. Pritom je Ázia cenovo stále až nepochopiteľne lacná.

Filozof Konfucius povedal: „Čo počujem, to zabudnem, čo vidím, to si zapamätám, a čo vyskúšam, tomu porozumiem.“ Cez zážitky porozumiete svetu viac a my v BUBO vám pri tom radi budeme slúžiť. Šťastné cesty!