Kapverdské ostrovy – duch Afriky s portugalským génom

No keď sa pozerám na Kapverďanov, zrejme by som ich omylom pasoval za Somálcov. Majú jasné černošské črty, no tvár nie je guľatá, typická pre bantusské kmene, ale úzka, akú majú kušíti. Títo ľudia sú úplne iní, než v ostatných portugalských kolóniách (a to som ich navštívil na našej planéte všetky), vôbec sa nepodobajú ani na ľudí z Kanárskych ostrovoch. Portugalci sa museli veľmi činiť, aby tu prebili černošskú rasu. „Naša matka bola z Afriky, ale otec bol Portugalec. My sa necítime byť Afričanmi,“ hovoria mi opakovane. A naozaj, tie tváre majú omnoho viac belošských génov. Afroúčes ostal, ale k tým čiernym kučeravým vlasom a tmavej pokožke sa dostalo niečo typicky kapverdské, silný belošský gén. 

No i keď v črtách Kapverďanov či ich obliekaní preráža belošský portugalský gén aj kultúra, ich černošská duša sa nezaprie v jednaní a niektorých typických zvykoch: ženy tu napríklad stále nosia deti na chrbte. Afriku vidíte aj v tunajšej primitívnej architektúre, jasná je v hudbe a tanci. Započúvajte sa do melódií Morna, Coladeira, Funana, Batuque, Tabanca, Batucada, Zouk... Brazílsky a africký rytmus zmixovaný s belošskou kultivovanosťou. Ani päťsto rokov nedokázalo to prapôvodno z duše odstrániť. A v tomto prípade treba povedať, že našťastie, pretože hudba Kapverd je svetovým unikátom. Aj pri tak malom počte obyvateľov je nesmierne silná, romantická, plná slnka, vášne, sexu, smútku, šťastia a energie. Kultivovanosť a nezlomný africký temperament v jednom balení! 

Od objavenia ostrovov v roku 1456 Kapverdy slúžili Portugalcom ako perfektná zástavka na „polceste“ do Ameriky. Ostrovy boli dostatočne ďaleko, a tak sem väčšina pirátov nedoplávala. Iba tie najväčšie kalibre, ako Francis Drake. Portugalci si tu vybudovali vojenskú základňu, začali tu pestovať cukrovú trstinu, ostrovy im slúžili aj na obchod s otrokmi. V roku 1462 na juhu ostrova Santiago zakladajú osadu Ribera Grande (Veľká rieka), ktorá je je od roku 2009 pod patronátom UNESCO pod menom Cidade Velha (v miestnej kreolčine skrátene Sidad). O štyri roky neskôr sa osada stáva prekladiskom otrokov čo prináša veľké peniaze. Z osady sa čoskoro stáva prvé mesto europských krajín v trópoch. V bohatom meste sa zastavil moreplavec Vasco de Gama (r.1497), Krištof Kolumbus na svojej tretej ceste do „Indie“ (r. 1498) a neskôr (r. 1585 a 86) na neho útočil a vyplienil ho Francis Drake. Preto bola v roku 1590 nad mestom postavená pevnosť Real de Sao Filipe odkiaľ som nahral úvodné video tohoto blogu.

O desaťročie neskôr, v roku 1962 sa Amilcar Cabral stal vodcom PAIGC (Africká strana za nezávislosť Guiney-Bissau a Kapverd). V roku 1973 bol Cabral zavraždený a na čelo sa postavil jeho brat Luis. Po Klinčekovej revolúcii v Portugalsku sa Kapverdom podarilo v roku 1975 získať nezávislosť. V roku 1990, po návšteve Jána Pavla II., sa opozícia odvážila požadovať viac demokracie a bol tu zavedený multistranícky systém.

Nemôžem si pomôcť, ale bývalé portugalské kolónie mám veľmi rád. V mnohých kútoch sveta boli práve Portugalci prví Európania, zanechávali tu svoj nezameniteľný vplyv a šarm, zeme, ktoré boli pod ich nadvládou sú dodnes skrátka akési...iné. Aj vďaka tejto slávnej zámorskej histórii je portugalčina dnes šiestym najpoužívanejším jazykom planéty (hovorí ňou vyše dvesto miliónov ľudí), predstihujúcim dokonca aj ruštinu. Portugalčina má jasný oficiálny status v deviatich krajinách sveta, ktoré tvoria Spoločenstvo portugalsky hovoriacich zemí – Lusofóniu. Najväčšou lusofónnou krajinou je Brazília, najmenšou Svätý Tomáš. 

Medzi bývalé portugalské kolónie nerátam Srí Lanku, kde mali Portugalci na severe v Jaffna dlho svoju baštu, ani malajskú Melacu, odkiaľ ich vytlačili Holanďania a potom aj Angličania. Portugalci boli vytlačení aj z Bahrajnu, Indonézie, Maldív, Japonska, Mauretánie či z Barbadosu, kde získali vplyv iné európske národy. 

Ochutnával som tunajšiu gastronómiu v reštauráciách v meste aj v hoteloch. (Miestni ma pozvali dokonca domov, ale bolo mi ľúto z toho chudobného stola si niečo vziať, a tak som radšej s vďakou odmietol). Reštaurácie sú tu ešte nízkej úrovne, asi ako na slovenskom vidieku pred tridsiatimi rokmi. Varia tu výborne, ale ambiente je africké. V hoteloch nájdete skvelé kozmopolitné reštaurácie.

Cachupa du cafe –  preslávený kapverdský pokrm - pomaly varená kukurica, fazuľky, casava, sladké zemiaky, ryba, či mäso (klobása, hovädzie, kozľacie, alebo kuracie), považované za národné jedlo. Každý ostrov má svoju vlastnú verziu, existuje cachupa rica, s viac ingredienciami, a jednoduchšia cachupa pobre.

Caldo de peixe - neuveriteľne dobrý rybací vývar. Hustá výživná polievka výrazných chutí, čosi úžasné!

Feijoada – varená, väčšinou čierna fazuľa (ale mal som aj svetlú), klobása, slanina, bobkový list. Úžasné, pôvodne brazílske jedlo, dotknuté kapverdským šarmom, zrejme ešte jednoduchšie, než v materskej krajine.

Ryby – toto je na Kapverdoch jedna veľká téma, Kapverďania rozlišujú vo svojom slovníku oveľa viac rýb než my. Len na tuniakovitú rybu tu majú viac ako desať výrazov a vy môžete dosýta skúšať všetky možné druhy a verzie rýb na týchto ostrovoch. Budú určite výborné!

Homár – ak budete mať možnosť, určite ochutnajte! V domorodých reštauráciách stojí homár niečo pod dvadsať euro, čo je skvelá cena. Ja som ochutnal dvakrát a odporúčam.

Ponche – ide o grogue, čiže lokálny rum, zmiešaný s medom. Na mňa príliš sladké, ale ženám to chutí. Samotný grouge (grog) chutí ako brazílska cachaça , a ja som bol z neho nadšený. Dobrú caipirinhu vám tu namieša každý (grouge, limetka, cukor, voda).

Strela – je značka národného piva. V baroch som videl čapovať aj studený Cleps, či portugalský Superbock a Sagres.

Garoto -  silné malé espresso,  Galao - veľká káva s mliekom.

Malagata - miestne čili, ktoré majú doma štipľavejšie, ale v reštaurácii bolo pre mňa málo pikantné. Bol som sklamaný že tu nemali portugalské piri piri, alebo angolské džindungu.

Niekedy sa o Kapverdoch píše aj ako o najbezpečnejšom štáte Afriky. No zasa ja by som to až tak nepreháňal. Peniaze, ktoré turisti prinášajú do krajiny narobili aj veľké zlo, ako všade na svete. Aj tu je väčšina ľudí chudobných a chcú sa mať rovnako ako turisti, chcú si utrhnúť viac z koláča. Investor sa na to môže pozerať tak, že „doteraz nič nemali a turizmus priniesol pracovné príležitosti. V hoteloch barman zarobí dvojnásobok minimálnej mzdy plus tringelty“. No to už teraz domorodcom nestačí a ľavicová ideológia sa šíri medzi nevzdelanými ľuďmi rýchlejšie ako tropická choroba. Starosta hlavného mesta Praia, kde žije bezmála polovica (oficiálne tretina) obyvateľov celej krajiny, bol postrelený. Bežne to nevygooglite, ale keď si dáte do vyhľadávača meno Óscar Santos a dátum streľby 29. júla 2019, nájdete si to. Situácia je vážna. Na ostrovoch, kde je násilie považované za veľmi negatívnu záležitosť, je pokus o vraždu tou najhoršou vecou. “Od čias oslobodenia nebola situácia ešte nikdy tak vážna,“ dušuje sa môj sprievodca Ole. Treba si uvedomiť, že starosta Praia je dôležitá funkcia. Bývalý starosta Ulisses Correia de Silva je dnes ministerským predsedom krajiny… 

Je evidentné, že turizmus sa tu rozvíja rýchlejšie než infraštruktúra. Miestni politici zoberú od developera úplatok, no nežiadajú, aby infraštruktúru dostaval. To sa síce už čoskoro zmení, no zatiaľ je to takto, a ak hovoríme o celkovej bezpečnosti, treba to mať na pamäti. Je to totiž skrytá výbušnina a je iba otázkou času, kedy to tu buchne. Keď vojdete do najväčšieho mesta ostrova a zistíte, že väčšina obyvateľov nemá doma nielen klímu, ale ani tečúcu vodu, pochopíte, čo je to chudoba. Tí usmievaví čašníci a upratovačky v čistých vyžehlených bielych košeliach bývajú totižto tu, akoby v gete. Iné domy tu skrátka nie sú.

Vyše polovica Kapverďanov žije v zahraničí a posiela domov peniaze, aby ich rodiny prežili. Na úpornú chudobu by mali byť Kapverďania zvyknutí. No keď sa pozriete na potetovaných, vypasených turistov bez výraznejších známok inteligencie, pochopíte, ak si mladí miestni chlapci povedia - ´prečo by sme sa aj my nemali mať takto dobre??...

Píšem vám v auguste z ostrova, kde podľa bedekrov práve začína dažďová sezóna, no na hlavnom turistickom ostrove Sal nepršalo už dva roky. Ani milimeter. Takže o dažďovej sezóne nemôže byť ani reč. Sal, kde sa v rámci Kapverdov darí turizmu jednoznačne najviac, je tým najlepším aj čo sa týka počasia. Boa Vista ho nasleduje. Na iných ostrovoch od augusta do októbra prší, ako keby na vás vyliali krhlu, a potom je opäť fajn. Na ostrovoch Sal a Boa Vista neprší vôbec, no aj keby, tak podľa tabuliek tu za rok naprší 145 milimetrov. Keď si pozriete definíciu púšte - ročný úhrn do 250 mm, tak Sal a Boa Vista sú vlastne púšťami. Veď áno, sme na Kapverdských ostrovoch, ktoré sú pokračovaním Sahelu.

Sme na severnej pologuli, a tak je tu logicky v letných mesiacoch najteplejšie. Ale sú to podobné teploty ako v Dubaji – suché teplá, kedy ani teploty nad 30 stupňov neprekážajú. Studený Atlantik sem prináša príjemný vánok. V zime je tu 26 stupňov, a keďže sme južnejšie od Kanárskych ostrovov, ktoré sú považované za ostrovy večnej jari, tak Kapverdy sú ostrovmi večného leta.  V zime, od decembra do apríla tu vanie z Afriky teplý vietor harmatan. V Afrike sa ho každý bojí, ak idete autom, môžete vďaka nemu ľahko stratiť orientáciu, no tu vietor otepľuje vzduch. Ak však máte citlivé oči, zoberte si vtedy okuliare proti slnku (a najmä proti piesku).

Kapverdy sú naozaj ostrovy večného leta, s 3 460 slnečnými hodinami ročne – čo je neuveriteľne vysoké číslo. Z tohto hľadiska majú ohromnú turistickú perspektívu, sezóna tu bude čoskoro celoročná. Aj to znižuje cenu, respektíve zlepšuje pomer ceny a vysokej kvality služieb. (Podobne ako BUBO, keďže my zarábame celoročne, nemusíme zarobiť iba v letných mesiacoch, a preto cestovať s nami je výhodnejšie.) Priemerná ročná teplota Kapverd je dvadsaťštyri stupňov, ale väčšinou je teplejšie a aj v najvyššom lete je tu príjemne. Voda je studená celoročne a väčšina ľudí sa aj tak čvachtá v bazénoch. Pre potápačov sú tu k dispozícii neoprény.

Miesto, neslávne známe krádežami je Sucupira Market v hlavnom meste Praia, no mojich známych okradli aj na plážach Boa Vista. Fero má dva metre, je to športovec, a skončil dorezaný nožmi, keď sa bránil. Takže, ak sa aj Kapverdy propagujú ako destinácia pre bežných all inclusive turistov, treba dávať pozor. Keď vás cestovka dovezie autobusom z letiska rovno do hotela, kde sa len pohybujete medzi barom a reštauráciou a nevystrčíte nos von z rezortu, ste v bezpečí. No ak sa plánujete len tak prejsť po pobreží, prenajať si auto, zájsť do najbližšieho mestečka, je lepšie si čosi o bezpečnosti prečítať. Naopak, ak ste otrlý cestovateľ, dobrodruh, ktorý už prešiel Caracas, Kašmír aj Kongo, Kapverdy budú pre vás v pohode, a túto kapitolu môžete preskočiť.

Na ostrove Sal boli prepadnutia zaznamenané v okolí Buracona na západnom pobreží. Prepadávali tu turistov, prichádzajúcich na prenajatých autách. Zastavili ste, vystúpili, spoza skaly vyskočili zlodeji a vybrakovali auto. Stávalo sa to opakovane. Bola to akási domorodá daň, veď výlety na Buraconu tu robia desiatky domorodých spoločností za sumu okolo dvadsať či dvadsaťpäť euro. 

Inak sú domáci veľmi milí ľudia, naozaj sú neuveriteľne priateľskí a srdeční. Prečo teda prepady? Kapverďania sa celé stáročia museli spoliehať sami na seba a prežiť v tom suchu nebolo vždy práve najľahšie. Na chudobu sú zvyknutí a s hrdosťou ju vždy zvládali. No zmeny sú rýchle, vyrastá tu jeden all inclusive hotel za druhým, nával bohatých turistov je rapídny. Nerovnováha v ich príjmoch je obrovská (minimálna mzda domácich bola nedávno navýšená na stotridsať euro za mesiac), spôsobuje závisť a túžbu po skratke. A tak sa zopár mladíkov dalo na “lov”. Jednoducho, berú spravodlivosť a svoje finančné šťastie do vlastných rúk. Navyše, je tu silná komunita migrantov zo Senegalu, ktorým ide doslova o život. Na násilné krádeže teda skutočne pozor.

Čo sa týka iných nástrah, nežijú tu žiadne hady, a tak sa nemusíte báť chodiť v šľapkách.

Vodu na Kapverdoch pite iba z fliaš. Uvedomte si, že voda je tu veľkou vzácnosťou, preto ňou neplytvajte! 

Komáre tu síce sú, ale vo väčšine prípadov neprenášajú maláriu, dengue ani chikungunyu, takže aj po tejto stránke je tu relatívne bezpečne. Je však dobré vedieť, že zopár prípadov malárie a dengue sa tu už vyskytlo. Navyše, migranti zo západnej Afriky (Senegal, Mali) sem prinášajú aj viac prípadov žltej zimnice. Tieto informácie sú dôležité hlavne pre deti pod šesť rokov a ľudí, starších ako osemdesiat rokov, pre ktorých by mohla byť malária smrteľná.

Hoci je v tunajších vodách veľa žralokov, za posledných desať rokov (odkedy sa tu turizmus začal masívnejšie rozvíjať) nebol zaznamenaný žiaden prípad napadnutia človeka žralokom. Nežijú tu žralok belavý ani žralok tigrí, ktoré sú v iných oblastiach sveta zodpovedné za väčšinu útokov na ľudí. Domáci si robia srandu, že miestne žraloky sú asi vegetariáni. Žralokov je tu však veľa, pri okruhu po ostrove Sal ich na 99 percent uvidíte.

Pozor na silné morské prúdy a obrovské vlny. Toto je hlboký Atlantik, prúdy sú zradné a mohutné, neupláva to ani ten najlepší plavec. Sledujte, aká vlajka vlaje na vašej pláži a dôsledne dodržujte inštrukcie plavčíkov. Také vysoké vlny ako tu, určite v Chorvátsku ani Hurghade nikdy neboli. Je to raj pre surferov, windsurferov (veď tu žije majster sveta vo windsurfingu) a kite surferov. No musíte to vedieť, respektíve mať pri sebe skúseného inštruktora.

Ak majú Kapverdské ostrovy nejaký svetový unikát, určite sú to korytnačky. Žijú tu štyri druhy morských korytnačiek, tento svojský živočích je dokonca štátnym zvieraťom Cabo Verde. Na korytnačky by ste si určite mali na Kapverdoch rezervovať čas, je to fascinujúce divadlo! 

Najväčšie korytnačky sveta Kožatky veľké (Leatherback, Dermochelys coriacea) som len nedávno obdivoval na ostrove Tobago na juhu Karibiku. Nemajú na chrbte pancier, len akúsi zhrubnutú kožu a vážia až päťsto kilogramov, čím sa radia na štvrté miesto vo veľkosti medzi všetkými plazmi. Prvé tri miesta patria krokodílom. 

Kapverdy sú zasa skvelým miestom na pozorovanie Karety obyčajnej (Loggerhead, Caretta Caretta). Už viac než desaťročie chodíme korytnačky pozorovať na sever Bornea. Výborným miestom je aj Francúzska Guyana, kam začalo BUBO robiť cesty taktiež ako prvá cestovka zo Slovenska a Čiech. Bol som tu aj nedávno, ale nemal som na korytnačky šťastie, videl som ich iba plávať v mori. Podobne tomu bolo na Seychelách a ďalších ostrovoch Karibiku a Tichého oceánu. Keď mi tu na Sale hovorili, že mám šancu vidieť, ako korytnačka kladie do svojho hniezda vajíčka, považoval som to za turistický trik. Je to totiž svetový unikát!

Od júna do decembra sa korytnačky vďaka svojmu prírodnému GPS vracajú späť na Kapverdy. Od júna do októbra tu kladú vajíčka, najlepšími na pozorovanie sú mesiace júl, august a september. Na breh vychádzajú karety v noci a vy ich vtedy môžete ísť pozorovať. Cena je dvadsať až tridsať euro, a keď viete, že časť peňazí ide na projekty pomoci korytnačkám, je to skutočne nič. (Za všetky výlety sa tu platí po návrate, a tak máte istotu že vás nikto neoklame.) Z hotelov sa za karetami vyráža o ôsmej-pol deviatej a je lepšie ísť na terénnom aute. Je to úžasný zážitok! Najprv mierite po ceste, potom na juhovýchode ostrova zbehnete z cesty. Sú tu prekrásne pláže, kde sa ešte turistický kolotoč naplno neroztočil, a tak tu majú korytnačky svoj pokoj. 

Po štyridsiatich minútach jazdy vystupujeme z nášho 4x4 a v úplnej tme putujeme ďalších dvadsať minút pomalou chôdzou dolu na pláž. Tam nás už čakajú dve biologičky, ktoré tu tri mesiace korytnačky pozorujú a strážia pred pytliakmi. Musíme čakať, lebo jedna korytnačka práve vyšla na breh a hľadá si miesto na zahniezdenie. Väčšinou je to až hore na dune, vedľa tráv, ktoré môžu po nakladení slúžiť na zamaskovanie hniezda. “Zdá sa mi, že si vybrala zlé miesto, je tam tvrdý piesok,” hovorí mi blonďatá Stephanie, Francúzska, ktorá je na svojej druhej misii. Na prvej bola v Kostarike, no toto je iná liga. ”Keď si hniezdo nevyhrabe, posunie sa ďalej, a to je ďalšia pol hodinka. Celkovo sú tu vonku tak hodinu-hodinu a pol. “Včera sme mali na tejto pláži sedemdesiat pohybov,” hovorí a vzápätí mi vysvetľuje, čo to znamená v ich hantírke - sedemdesiat korytnačiek vyšlo na breh. 

O chvíľu je v našom okolí päť korytnačiek. Čakáme a čakáme, už je skoro polnoc a nič sa nedeje. No zrazu sa veci pohnú a môžeme pristúpiť. “Pôjdeme zozadu, aby sme ju nevyrušili,” hovorí mlada biologička, a tak ju nasledujem. Z toho, čo vidím, som prekvapený aj fascinovaný. Dostávame sa ku karete na päťdesiat centimetrov! Korytnačka je obrovská, má vyše100 kilogramov a mohutnú hlavu, podľa ktorej dostala svoj anglicky názov - loggerhead. Ranger zapne červené svetlo a pred mojimi očami sa odvíja neuveriteľné divadlo, korytnačka kladie vajíčka – hup, hup, hup, a razom je v hniezde asi desať “ping-pongových loptiƒçiek”. Moja dcéra, 9 ročná Karolína sa načiahne po mobile a nafilmuje tento zázrak z asi dvadsať centimetrovej vzdialenosti. Tu už čakať nemusíme, korytnačka liahne vajíčka prakticky ihneď. Po chvíli sa k nám pridajú aj ďalší turisti, pre každého sa ušiel riadny zážitok. Veď dokopy zniesla asi 95 vajec. 

Po nakladení vajíčok kareta hniezdo zadnými nohami zahrabáva, hádže naň okolitý piesok, a potom sa začne ako obrnený transportér ťažkopádne presúvať k vode. Korytnačky ľahko zbadáte, lebo na pláži zanechávajú v piesku širokánsky pás. Teraz pri odchode je pás znateľný, príde prvá vlnka, kareta sa posunie ešte o kúštiček a zrazu ako zázrakom zmizne. V okamihu sa z tej pomalej neohrabanej hmoty stala strela, šikovný surfer, ktorý naskočil na vlnu. 

Vajíčka v každom vedierku (zobraté z jedného hniezda) môžu byť až od siedmich otcov. Kareta realizuje takzvanú multiple maternity, to znamená, že si dokáže uchovať spermie viacerých samčekov a neskôr opäť otehotnieť bez toho, aby musela kopulovať. Samčekovia majú radi väčšie korytnačky, neznášajú tie vychudnuté. Niektorí vedci však tvrdia, že v tomto prípade nejde o výzor. Je to skrátka tým, že väčšie korytnačky doplávajú do vôd, kde sa dejú veci (“vody parenia”) skôr ako tie chudšie, a preto majú väčšiu šancu na lepšiu reprodukciu.

O dva mesiace sa vyliahnu mladé korytnačky. O tom, či to bude samček alebo samička, rozhodne teplota piesku (referenčnou teplotou je 29 stupňov). Pri globálnom otepľovaní je stále viac samičiek, poriadny samec je aj medzi korytnačkami úzkym profilom. O päťdesiat až šesťdesiat dní budú strážiť v našom hoteli toto miesto nonstop 24 hodín denne. Keď sa malé korytnačky začnú liahnuť, počkajú do západu slnka a potom sa vyhrabú von. Vtedy ich opäť naberú do vlhkého piesku, prepravia na pláž, kde ich mama zahrabala vajíčka a vypustia ich. Projekt je dokonalý, vyliahnuté korytnačky z nášho hotela donesú presne na tú pláž, odkiaľ vajíčka boli, aby sa tam korytnačka aj vracala. Toto prírodné GPS funguje neskutočných stodesať miliónov rokov. Ako tak o polnoci stojím na odľahlej pláži na Kapverdských ostrovoch, uvedomujem si, akým nepatrným zrnkom piesku som v tých dlhých dejinách. Tieto nemotorné stvorenia chodili na túto pláž už dávno-dávno predtým, ako v Afrike vyvinul prvý človek.

Po tom, ako opustia kapverdskú pláž, plávajú korytnačky pätnásť rokov v oceáne. Toto ich obdobie sa nazýva “lost years” - stratené roky.  Po dvadsiatich až tridsiatich rokoch sa zrazu korytnačka objaví na tej istej pláži, kde sa vyliahla z vajíčka, aby tu teraz nakládla ďalšie vajcia. Tak fascinujúco a múdro funguje príroda…

Kapverdy sú ukryté hlboko v Atlantickom oceáne, päťsto kilometrov od najzápadnejšieho bodu Afriky, je to poriadne ďaleko. Krajina bez priemyslu nemá dôvod mať okolo seba špinavé more. Naozaj, more na Kapverdoch je čisté, nádherné. Potápačské centrá sú logicky tam, kde sú turisti a tí sú tam, kde sú all inclusive rezorty. No na ostrove Sal je najlepšie potápanie a šnorcheling severnejšie, v zátoke okolo mestečka Murdeira. Tu je jediný koralový ríf na ostrove a obrovská zátoka je pre pozorovanie podmorského sveta ideálna.

Na Boa Vista sú potápačské centrá severne od letiska v Rabil (vraj jediné totálne nefajčiarske letisko na svete), ale aj na úplnom juhu pri Curral Velho. Na veľkom ostrove Santo Antão sú známe ponory k lodným vrakom a na miestach Pontinha, Dunas, Champignon…. Cavala a Palmira 4 sú ponory pre skúsenejších. Žraloky takmer určite uvidíte na východnej strane ostrova, a to na mieste Bera d’coral a možno aj na Morro das Pedras.

Kapverdské pláže sú najlepšie na východných ostrovoch (Sal, Boa Vista, Maio) na ktorých nájdete piesok z Mauretánie.  Sú širokánske a nádherné. Biely piesok ako na Seychelách či Antigue tu nenájdete, farba sa mení medzi zlatou s čiernymi sopečnými pásmi. Piesok je však čistučký, nikde ani jedna riasa, ktorých je dnes plný Karibik, dokonca aj niektoré pláže na Seychelách (a nikto nevie, čo s tým). Tu je piesok na plážach aj more absolútne panenské.

Nájdete tu aj čierne bazaltové pláže. Na takých som sa kúpal na severozápadnej strane ostrova Sal. More je tam nádherné, modré, s úžasnou viditeľnosťou. A studené. Voda je však teplejšia než na Azoroch, či Kanárskych ostrovoch. Skrátka, toto nie je teplý Karibik, či vyhriate lagúny Polynézie a Indického oceánu.

Toto je po korytnačkách druhá najkrajšia, bez problémov dostupná aktivita na Kapverdoch. Stačí vstať medzi šiestou a siedmou ráno, čo by nemal byť problém, veď na Slovensku je v tej chvíli o dve či tri hodiny (letný čas) viac. Slnko vtedy nie je silné a vy si môžete vychutnávať chladivé more, ovlažujúce vaše bosé nohy. Verte mi, vybehnúť si naboso umocňuje celý zážitok, piesok je úžasný, žltý ale jemný. Skúsení bežci možno budú chvíľu nadávať, lebo ich naučený pohyb tu nefunguje. No vedzte, že práve zapájate do pohybu iné svaly, čo je skvelý tréning, ktorý vám doma prinesie prekvapivé zrýchlenie vašich bežeckých časov.

Behal som na Kapverdoch celý týždeň každé ráno (vynechal som iba jeden deň) na tej istej pláži na juhu ostrova Sal. A každý deň som mal k dispozícii inú “draho”. Vyrobila ju pre mňa príroda iba tak, zadarmo, a bol som nadšený! Silný príboj každý deň fascinujúco menil tvar pobrežia. Jeden deň vytvoril meter a pol vysoký pieskový val a ja som bežal po jeho vrchu. No na druhý deň tam val zrazu nebol, bežal som po rovine. Narazil som na tvrdé úseky, aj také, kde som sa hlboko boril a nadával, no o to tvrdšie som makal.

A prečo píšem ranný a nie večerný beh? Z veľmi pragmatického dôvodu – hrozba okradnutia večer je tu omnoho pravdepodobnejšie než ráno. To je taký africký zvyk, že sa z cez deň bezpečného miesta stane večer no-go zóna. Keď si vybehnete večer, neustrážite si čas a príde tma, s ňou môžu prísť aj problémy. Na beh si určite neberte drahé hodinky, ani retiazky. Zoberte si malú fľašku vody, ktorú si necháte ako prvú pomoc niekde na pláži.

Ženy by mali behať v doprovode muža, či aspoň viac žien spolu. 

Na Kapverdoch je úplne bežné, že muž má aj štyri ženy. Sú to katolíci (95% katolíci, 5% protestanti) a tak sa vždy “slušne” rozvedú. Aktívne balenie slabšieho a krajšieho pohlavia je tu akýmsi národným športom. Žena osamote si tu jednoducho koleduje, a kým domorodcovi vysvetlíte, že vy ste z civilizovanej Európy, kde majú ženy rovnaké práva ako muži, môžete mať problém. Tu na Kapverdoch sa slušná žena len tak sama nepotuluje, to tu vie každý chlap a riadi sa tým, čomu verí on. 

Ak neradi behávate, aspoň sa po pláži prejdite. Budete mať zo dňa úplne iný pocit. Oceán je silný, vlny obrovské, studené more ovlažuje vaše nohy, vietor fučí a je prijemne. Raňajky vám budú omnoho viac chutiť.

Ak som si mal vybrať, ktorému z Kapverdských ostrovov venujem podrobnejší čas a pozornosť, voľba padla logicky na Sal. Jednoznačné centrum turizmu celého súostrovia. Na rozdiel od ostatných Kapverdských ostrovov, na Sale panuje kozmopolitná atmosféra.

Začínam v zálive v Mordeira odkiaľ vidíte najúchvatnejšiu horu ostrova Monte Leao (alebo Ležiaci lev) najlepšie.  Záliv je tiež najlepším miestom na šnorchlovanie. Skoro určite tu stretnete asi 60-ročného vlasatého chlapíka s dredmi. Pokojne ho môžete pozdraviť - ´Nazdar Jaro!´ Od roku 2018 tu v malom domčeku býva Jaroslav Brudný, pôvodom z malej dedinky pri Ostrave. Ušiel sem pred duom Zeman–Babiš a tvrdí, že už navždy zostane tu, na Kapverdoch. Vygooglite si ho…

Mestečko Palmeira, asi moje najobľúbenejšie na celom Sale. Palmeira je síce chudobná, ale má šmrnc. Je tu malý ošarpaný trh, na múroch domov a vo vnútri obchodíkov sú vyobrazené jednotlivé ostrovy Kapverd. Predávajú tu víno Chá a kávu z Fogo, alkoholické nápoje zo Santo Antao, malaguetu (miestne tabasco), či soľ, ktorá je tak typická pre tento ostrov. Zároveň ide o značne fotogenické mestečko. Pešo prejdeme do prístavu (cca dvesto metrov), zbehneme po schodíkoch dole medzi loďky, kde je to najlepšie.

Z prístavu Palmeira vyrážame na sever a po desiatich minútách sa už kúpeme v tyrkysovej vode, udierajúcej do čiernych bazaltových skál. Deti tu skáču z asi osemmetrovej výšky do hlbočiznej vody. Pri odlive sa dá vplávať aj do jaskyne, ktorá je na konci. Von sa však musíte vyškriabať po lane. 

Ďalšou zastávkou je Blue eye – ´modré oko´, alebo Buracona -  najznámejšia atrakcia ostrova. Roklina, kde sa v hĺbke pod vami rozprestiera vodná plôška modrej farby – toto je slávne Modré oko. Môže to byť dobré miesto na potápanie, ale inak je to podľa mňa – s prepáčením, riadne nafúknutá bublina, typická turistická pasca. 

Nevadí, pokračujeme ďalej, okolo vyhasnutých sopečných kužeľov do púšte. Prechádzame púšťou, a keď sa obzrieme, vidíme fatamorgánu. Najlepšie je ju vidieť z Baru Mirage - nevzhľadnej budovy doslova v strede ničoho. Pár zablúdených kráv sa niekedy za tou vidinou vody vyberie, a potom sa bezradne točia v kruhu a hľadajú… My sme sa odtiaľ práve vrátili a tak vieme, že žiadna voda tam naozaj nie je. Pravá fatamorgána!

Espargos , hlavné mesto je položené v strede ostrova začalo svoj život dňom, kedy tu talianska spoločnosť začala s výstavbou letiska. Pekné zákutia? To snáď nie… Espargos je skôr ukážkou chudoby a nerovnosti medzi turistami na juhu a zvyškom obyvateľstva Kapverd. V Espargos sa zastavujeme na kopčeku nad mestom, pri radaroch, ktoré obhospodarujú blízke letisko. Máte tu krásny pohľad na hlavné mesto, no vidíte aj celý ostrov Sal ako na dlani. Tu aj obedujeme a ja si v krčmičke dávam grogue - alkohol z cukrovej trstiny.

Po obede vyrážame za ďalšou super atrakciou. Mierime do zálivu na východe ostrova v Balada Parda, ideme pozorovať žraloky. Zájdeme asi 250 až 300 metrov do mora a dostávame sa do blízkosti asi dvadsať metrov od žralokov, ktorí sa v teplom mori (naozaj, voda má nad 25 stupňov) čvachtajú kúsok od nás. Vidíme asi dvadsať plutiev. Jeden malý žralok, také bábätko, prepláva asi meter odo mňa. Každopádne je to veľký zážitok.

Na severe ostrova sa nachádzajú sopečné kužele, vyhasnuté sopky, v ktorých kaldere nejdete slané jazero. Slané kúpele skvele zregenerujú vašu pokožku, pochvaľujú si ich všetky dámy. Pre fotografov odporúčam nechať sa vyviesť na okraj sopky (pešo je to tristo metrov vpravo od vstupu), odkiaľ máte slané “polia” a kúpele pod sebou ako na dlani. Plní zážitkov a relaxu sa vraciame do hotela, kde sme do pol hodinky. 

Určite si nejdite čas na prechádzku do mestečka Santa Maria. Pešo 20 minúť, taxíkom sú to v priemere 2 až 3 eurá. Mne sa Santa Maria hneď zapáčila, no pre mnohých môže byť šokom. Žiadna civilizovaná Európa. I keď je to tu omnoho lepšie než v hlavnom meste, aj tak je to dosť drsné. Osadu pôvodne založil Manuel Antónia Martis v roku 1835, za ten čas získala charakter mesta a určitú kultivovanosť. Kostol, reštaurácie a obchodíky zo zamrežovanými oknami a žraločími čeľusťami. 

Je tu aj diskotéka, kde to v piatok a sobotu poriadne žije. Santa Maria je mestečko, kam si môžete zo svojho komfortného all inclusive rezortu vyraziť bez obáv. Na Boa Vista takúto možnosť nemáte.