Ako piť kávu? Kultúra kávy je úzko spojená s geografickým a historickým dosahom. Inak pijú kávu Taliani, inak sa pije v Turecku, Mexiku, či v Strednej Európe. V Severnej Amerike bola dlho kultúra zalievanej pre nás takmer vodovej kávy. Čo očakávať od pitia kávy v jej bájnej kolíske - Etiópii? O divoch fascinujúcej krajiny píšeme v blogu: Unikátna Etiópia.
Legenda o káve #
Pravdepodobne každý z nás pozná legendu o pastierovi kôz Kaldim, ktorý jedného dňa zháňal navečer svoje stádo domov. On unavený si však všimol, že jeho kozy sú plné energie a pojedajú pri tom malé oválne zrnká. Keď z nich ochutnal, pocítil aj on príval energie. Naradostený utekal domov, kde mu žena poradila, aby ich radšej zaniesol kňazom.
A tak sa aj stalo. Lenže tí ich považovali spočiatku za čarovné diablovo semeno a tak ich rovno hodili do ohňa. To bolo presne to, čo káva potrebovala. Nádherne sa rozvinuli jej vône, ktoré natoľko počarovali všetkým prítomným, že jej jednoducho neodolali. Dalo by sa povedať, že zbytok je história.
Odporúčame vám prečítať si náš špecializovaný blog:
Dodnes je najrozšírenejšou sieťou Etiópskych kaviarní značka Kaldi´s coffee. V kolíske ľudstva, ako sa Etiópii nielen kvôli káve, ale aj kvôli pozostatkom Lucy, nášho najstaršieho priameho predchodcu, hovorí, sa však káva často pije inak, ako by sme boli zvyknutí.
Kávový rituál je neopakovateľným zážitkom, na ktorý si radi nájdete čas. Dokonca aj Barack Obama si vyhradil ten svoj, keď v roku 2015 navštívil Etiópiu a poďakoval jej za „vynález kávy pre ľudstvo“ vo svojom príhovore.
Čas je podstatnou esenciou kávovej ceremónie. Tu sa nikto neponáhľa a treba rátať s tým, že celé vám to môže zabrať aj niekoľko hodín, najmenej však okolo 40 minút. Čiže žiadne, že hodím do seba kávu postojačky na taliansky spôsob a bežím ďalej.
O čo vlastne ide?
Tradične ide o rodinnú prípadne domácu záležitosť, kde môžu byť pozvaní aj priatelia a známi. Káva nemá špeciálne ukotvený harmonogram. Môže sa podávať ráno, na obed, ale aj večer. Prípadne v každý tento spomenutý čas. Keď ešte neexistovali sociálne siete, kávový rituál ich vo všetkom nahradil. Rodina, ale aj blízki sa stretli u niekoho doma, aby sa podozvedali, čo, kde, kto a s kým. Bol to prosto sviatok. Malé alebo aj dlhšie zastavenie sa v dni plnom práce.
Príprava a postup #
Prípravu má obyčajne na starosti pani domu. Ale môže sa stať, že Vás týmto rituálom prevedie aj mladšie dievča rodiny. Zem sa skrášli čerstvou trávou, prípadne aj farebnými voňavými kvetmi. Ide o vizitku rodiny, ako Vám spríjemní posedenie krásnym prírodným kobercom.
V minulosti to malo byť metaforou hojnosti. Tam, kde je zelená a rastú kvety, sa ľudia dobre majú. A tam, kde sa ľudia dobre majú, chcete tráviť svoj čas. A ako najlepšie trávite svoj čas? Predsa božským nápojom, ktorý vám dodá energiu.
Káva sa najprv dôkladne premyje. Ručne sa zrná perú až sa lesknú na slnku ako malé vyleštené biele diamanty. Tieto sa následne dajú pražiť. Každá domácnosť má malú piecku, do ktorej sa na spodné poschodie zakúri pár uhlíkmi a na vrchné sa položí plytká panvička. Tu sa vložia umyté bledé kávové zrná, ktoré začínajú svoj rituálny tanec. Spolu s ním sa pomaly ale iste plní aj vzduch opojným dymom, ktorý si skrátka nemožno zameniť s ničím iným.
Toto je moment, kedy sa pani domu môže predviesť v tom, že presne vie, kedy treba zrná odstaviť. Mala by vystihnúť najdokonalejší čas praženia. Tu ide o veľa a skúsenosti zohrávajú svoju rolu. Je však pravdou, že často sa v Etiópii pražia zrná až do úplnej „černoty“. Domáci tvrdia, že tak sa stráca jej kyslosť.
Tretí krok po umytí a pražení je pomletie kávy. Toto sa robí ručne v malom mažiari. Vôňa nadchádzajúcej slasti sa ešte viac šíri vzduchom. Tu už je všetkým jasné, že dobre bude. Kávový prášok sa nasype to akejsi karafy s oválnym dnom, ktorú domáci volajú „jebena“ (čítaj džebena).
Samozrejme, sem sa pridá voda a nádoba sa postaví na piecku. Prichádza ďalšie umenie pani domácej. Tá nápoj vylieva a prelieva, rozdúchava uhlíky mávaním napríklad kartónom alebo veľkou plastovou „mucholapkou“. Tu by sa o nej dalo hovoriť ako o pravom etiópskom baristovom umelcovi. Prípadne niečo medzi schopným žonglérom a baristom, keďže s kávovým mokom čaruje „hore-dole“.
Keď je všetko vo svojom správne bode, čierny tajomný nektár sa začne podávať. Leje sa z relatívne veľkej výšky. Miestni hovoria, že prináša šťastie, ak pár kvapiek padne na zem.
„Vraciame matičke zem čierne zlato v podobe toho najlepšieho.“
Ďalšia vec, ktorá môže našinca prekvapiť, je počet šálok na stole. Ten obyčajne niekoľkonásobne prevyšuje počet hostí. Ide však o to, že káva sa pije v niekoľkých kolách. Slušné je vypiť najmenej tri. Abbol, Tonna a Baraka. Každé má aj svoje meno. Samozrejme, Abbol je káva najsilnejšia a Baraka sa môže podávať aj deťom. Po prvom kole sa káva v jebene len doleje vodou a takto sa proces po servírovaní opakuje niekoľkokrát.
Čo si dať ku káve? #
Tradičným pokrmom ku káve je kukurica vo forme popcornu. Plus treba rátať s tým, že káva sa podáva výrazne sladká. Dokonca, hlavne na vidieku, sa stretnete aj s tým, že do nej pridávajú soľ. Predsa len tradične išlo o nápoj na dodanie nielen energie, ale aj potrebných minerálov.
A tak, ako sa u nás podáva chlieb so soľou, človek by mohol v Etiópii zakričať „Buna dabo naw!!“. Je to mieste porekadlo, ktoré znamená niečo ako „káva, chlieb náš každodenný!!“