Koľko stojí futbalová lopta v Etiópii?

Postarší prichádzajú konverzovať, mladí sem prichádzajú dohadovať súlož. Miestni nerozprávajú žiadnym (pre nich) cudzím jazykom, tak sa do konverzácií nezapájame (ani sme nič nedohodli), iba fascinovane sledujeme ten africký veget. Vo vedľajšej chatrči majú aj chladničku, ktorá nie je zapojená do zásuvky a aj keby v nej mali fľaškový St. George (pivo nesúce meno patróna Etiópie), na pivo izbovej teploty nemáme chuť. Je vyše tridsať stupňov. V ďalšej dedine prebieha rituál dospelosti, kde mladý chlapec preskakuje cez zástup býkov, aby dokázal svoju zrelosť. Tento iniciačný rituál je sprevádzaný kolektívnymi tancami a spevom žien. Deň plný zážitkov ako má byť. Zajtra na nás čakajú (nevedia, že prídeme, ale určite čakajú) príslušníci kmeňa Mursi, známeho vďaka jeho ženám s vybitými prednými zubami a narezanou spodnou perou, do ktorej si vkladajú ozdobný tanierik - labretu. 

V dedine Jinka ozaj nie je príliš veľa voľnočasových aktivít, a tak skúšame hotelový bar. Barman menom Lala nám nevie naliať po poháriku, pretože na predaj ponúka iba celú fľašu. Ďalšia vec, ktorú neovláda, je výslovnosť  písmena "p" na začiatku slova. Ponúka nám fľašu najlacnejšej pálenky "vajt falaš" (White Palace) a turistom predáva "fóštkart" (postcards). To, že nechceme kúpiť celú fľašku, rozhodne nie je o cene. Ideme sa radšej prejsť. Barman nás úprimne zdraví a praje peknú prechádzku. Keď vychádzame pred hotel, začínam pochybovať o tej jeho úprimnosti a upodozrievam ho z irónie. 

Vonku je na prašnej ceste ruch ako pred západom slnka. Každý druhý dom (chatrč zlátaná z kusov vlnitého plechu) na hlavnej ulici je bar s biliardom, každý prvý zas obchodík so zmiešaným tovarom, alebo autodielňa. Najobvyklejší názov dielní je Obama. Nie je to však popularitou bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu, ale obama v miestnom jazyku vraj znamená "rýchlo". Míňame nemocnicu, kostol a dostávame sa na koniec obce. Priskakujú k nám drobučkí miestni chlapci a vmiešavajú sa do našej konverzácie. Najprv len zdvorilostným "Hello" a o pár krokov neskôr nás presviedčajú, že ovládajú amharčinu, japončinu, španielčinu, nemčinu a angličtinu. Koničiva, muča chente de espaňa, guten tag a hello. Vraj sa to naučili v škole a aj od turistov. Do ich jazykového portfólia pridávame slovenčinu.

Keď nás zaujíma, kde je škola, meníme tému a chcú nám ukázať radšej dedinský ortodoxný kostol. Rozprávame sa o čínskych prisťahovalcoch, živote v kmene Mursi, aj o počasí. Keď odbočíme do jedného z barov, deti sa s nami lúčia na križovatke a prajú nám veľa ulovených zážitkov a pekných fotografií. V bare dávame druhý pokus o objednávku rumu v nádeji, že kusový predaj bude povolený a nebude nutné kúpiť celú fľašu. Chvíľu sa zdá, že po našej požiadavke na rum čašník prijal objednávku a išiel ju aj vybaviť, ale keď sa objaví s kľúčom od izby a chce nás ubytovať, s úsmevom ďakujeme a vraciame sa radšej na náš hotel.

Presne v momente, keď žasneme nad tým, že tí malí polygloti z Jinka si v rozhovoroch s turistami len cvičia svoju angličtinu a nepýtajú peniaze, chalani sa k nám opäť pridávajú. Opäť sa rozrozprávajú o škole a športe a dozvedáme sa, že majú aj vlastný futbalový klub. Oni traja, teda Aberham (od Abraháma) a jeho kamaráti, trénujú na uliciach futbal, akurát momentálne nemajú v klube loptu. A viete ako, bez lopty je ťažko vyhrať turnaj. Zdvorilo chlapcom odmietame dať peniaze, ktoré od nás pýtajú (argument: "Veď vy predsa máte peniaze", nás nepresvedčil), ale sľubujem im, že sa popýtam na Slovensku a keď nájdem ochotného sponzora, loptu mu pošlem. Aberham posmutnel, vraj turistom neverí - vždy sľúbia a nikdy nepošlú. Kontruje, že keď mu dám peniaze, on kúpi do klubu loptu a pošle nám fotku svojho víťazného tímu. Ozaj, viete koľko stojí futbalová lopta v Etiópii? Chlapci pýtali 20 eur.