Great Ocean Road je austrálska Historická pamiatka. Tiahne sa po dĺžke 243 kilometrov lemujúc juhovýchodné pobrežie Austrálie v štáte Viktória medzi mestami Torquay a Allansford, ktoré leží neďaleko najväčšieho mesta na nej Warrnambool. Na ceste sa nachádza množstvo krásnych miest, ktoré stoja za navštívenie. Okrem príjemných surferských mestečiek, sa tu môžete zoznámiť so symbolom krajiny: divo žijúcimi koalami, či exotickými papagájmi. Pohľady na búrlivý oceán, nádherné pláže alebo strmé útesy sa vám určite vryjú do pamäte. Najmä najväčšia prírodná atrakcia Veľkej oceánskej cesty 12 Apoštolov.
Stručná história
Prvé plány vybudovať na pobreží cestu a spojiť tak osady ležiace na brehoch oceánu vznikli pri konci Prvej svetovej vojny. Mestečká boli prístupné iba od búrlivého mora alebo po nespevnených cestách z vnútrozemia. V roku 1918 vznikla súkromná spoločnosť Great Ocean Road Trust. Jej prezident Howard Hitchcock (filantrop a vtedajší starosta mesta Geelong, ležiaceho takmer na začiatku plánovanej cesty) pôžičkami a zbierkou zohnal na jej stavbu 81 000 libier a z vlastného požičal ďalšie tri tisícky. Zvyšok dofinancovala vláda. Do stavby sa pustilo asi tri tisíc austrálskych vojakov a námorníkov, ktorí sa vrátili z Prvej svetovej vojny, v ktorej vojská utrpeli veľmi veľké straty na životoch. Bojovalo v nej 330 000 Austrálčanov, či už v Európe, Turecku, alebo na Blízkom východe. Z celkového počtu 60 000 zahynulo a vyše 160 000 bolo zranených. Hľadanie zamestnania pre vojakovbolo kľúčovým faktorom pre to, aby sa mohli opätovne zaradiť do bežného života. Niektorí z nich sa vrátili k pôvodnej práci, no niektorí prevzali farmy po osadníkoch, ktoré boli dotované vládou. Keď v povojnovej Victórii vznikol projekt GOR (Great Ocean Road), ponúkol tak znovu uplatnenie pre veteránov a šancu pracovať aj počas hospodárskej krízy. Cestu stavali doslova holými rukami, s veľmi jednoduchým náradím, výbušninami a malými strojmi, keďže ťažké mechanizmy tam nemali ako priviezť pre neexistujúce cesty. Na kľukatom pobreží sa predierali aj skalnatými útesmi, hustými eukalyptovými lesmi, potokmi, na ktorých stavali drevené mosty klesajúc k nádherným plážam. Kvôli ťažkému terénu postupovali asi tri kilometre za mesiac. Vojaci pracovali za minimálnu mzdu, ubytovanie a stravu. Cestu stavali celých 14 rokov- od roku 1918 a dokončili ju v 1932. Našli tu však po hrôzostrašnej vojne uplatnenie a navyše cestu venovali ako vojenský pamätník svojim padlým kamarátom.
Na BUBO prehliadku a celodenný výlet plný zážitkov sa vydávame skoro ráno z Melbourne, ktoré sme už deň predtým spoznali. Smerujeme na juhozápad po diaľnici M1 a asi po hodine a štvrť vchádzame pri mestečku Torquay na slávnu Great Ocean Road.
O krásnom viktoriánskom meste Melbourne si môžete prečítať v blogu sprievodcu Roberta Tarabu.
Našou prvou zástavkou, ešte pred vstupnou bránou na Great Ocean Road, je príjemné mestečko Anglesea, ktoré je pre nás prvým stretom s južným Tichým oceánom. Táto oblasť je veľmi populárnou destináciou pre obyvateľov Melbourne práve počas voľných dní ako sú víkendy, prázniny alebo Vianočné sviatky. Okrem pokojnej atmosféry tu návštevníci nájdu aj viacero golfových ihrísk, na ktorých môžu v diaľke pozorovať pasúce sa kengury. Zastavíme pri ústí rieky, kde je vybudovaná oddychová zóna pre turistov.
Vstupná brána na najkrajšiu cestu v Austrálii #
Pokračujeme po ceste ešte asi 16 kilometrov a zastavujeme sa pri známom oblúku, tzv. vstupnej bráne na Great Ocean Road. Tento pamätný oblúk je práve spomienkou na padlých vojakov z Prvej svetovej vojny a aj tých, ktorí postavili túto Veľkú oceánsku cestu.
Prvý oblúk postavili v roku 1939 a venovali ho ako spomienku na pána McCormacka, čestného inžiniera spoločnosti G.O.R. Trust. Je však už tretí v poradí, pretože bol viackrát zničený, či už búrkou alebo ho museli zbúrať, keď rozširovali cestu a naposledy požiarom v popolcovú stredu, ktorý tu vyčíňal vo februári 1983 a ťahal sa práve z mestečka Anglesea.
Priamo pod bránou sa nachádza aj cestička, ktorou sa dá prejsť na krásnu pláž priamo k rozbúrenému oceánu. Tu sa môžu „otužilci“ aj namočiť a vyskúšať teplotu vody. Tá tu však nemáva viac ako 19 či 20 stupňov Celzia. Keďže sa nachádzame na pobreží, tak sem často studený vietor od mora môže priniesť oblačnosť aj s prehánkami. Ak fúka z vnútrozemia, vzduch je na pocit ako horúci fén. Práve v štáte Viktória pre toto prúdenie vzduchu zvyknú bývať veľké výkyvy teplôt. Počas dňa sa môže pokojne ochladiť aj o 20 °C. Takže počas výletu je treba byť pripravený naozaj na akékoľvek počasie.
Vytrasieme všetok piesok z topánok a pokračujeme ďalej po ceste. Sprevádzajú nás krásne pohľady z útesov na oceán, klesáme serpentínami k plážam, na ktorých je vidieť surferov.
Míňame aj obľúbené víkendové mestečko Lorne, na konci ktorého stojí krásny hotel postavený v typickom austrálskom viktoriánskom štýle. Cesta prechádza aj hustými eukalyptovými lesmi, ktoré tvoria vyše 90% porastu Austrálie. Zaujímavosťou je, že tieto stromy sú nehorľavé. Ak požiar zachváti takýto les, eukalypty do pár rokov vyženú nové konáre.
Symbol Austrálie #
Asi po 50 minútach sa zastavujeme v malej kempingovej komunite Kennett River. Práve tu si dáme prestávku na kávu v malej kaviarničke Koala Caffe. Tá nesie názov „Koala“ práve preto, že tu v jej okolí majú veľkú populáciu divých koál, ktoré pôjdeme na konároch krásnych eukalyptovych stromoch pohľadať.
Koaly sa v Austrálii vyskytujú v štátoch Viktória, Nový Južný Wales, Queensland a v Južnej Austrálii. Patria, podobne ako kengura, medzi vačkovce, aj keď sa jej ľudovo hovorí medvedík. Dorastajú do výšky 85 centimetrov a najväčšie môžu mať aj 15 kilogramov. Prespia až 20 hodín denne a zobudia sa iba pre svoje potreby. Živia sa eukalyptovými listami, ktoré majú nízku výživovú hodnotu. Preto sú veľmi pomalé a takmer stále „prispaté“.
Okrem koál, ktoré sú samozrejme divo žijúce a nemusíme ich vždy objaviť, tu môžeme stretnúť austrálske papagáje: papagáje kráľovské, Kakadu, či Rossely. Vzácnosťou je vidieť Rybárika smejivého, v miestnom jazyku Kookaburra, ktorý vydáva hlasné zvuky akokeby smejúceho sa dieťaťa. Po krátkej prestávke a osviežení sa nielen kávou, ale aj pohľadom na exotické papagáje a symbol Austrálie- Koaly, pokračujeme ďalej po Great Ocean Road. Míňame ďalšie eukalyptové lesy, prechádzame kľukatou cestou serpentínami ponad nádherné pláže s rozbúreným morom a pomaly klesáme do nížiny. Po ľavej strane lemujeme oceán a na pravo sa nám začínajú objavovať pastviny s dobytkom a prvé domčeky, čo značí, že prichádzame pomaly do mesta.
Do mestečka Apollo Bay prichádzame asi po pol hodinke jazdy z poslednej zástavky Kennett River. Práve tu si dáme obednú prestávku. Keďže máme pred sebou ešte dlhú cestu nielen na najväčšiu atrakciu Great Ocean Road- 12 Apoštolov, ale aj späť na náš hotel v Melbourne, šetríme čas. Tu odporúčame jednuduchú bufetovú reštauráciu s výborným jedlom George's. Nachádza sa asi v strede hlavnej ulice, hneď vedľa obchodu s potravinami IGA. Vlastní ju grécka rodina, ktorá BUBO už za tie roky, čo pravidelne cestujeme do tejto časti sveta, pozná. Jedlo je naozaj veľmi chutné a hlavne rýchle, čiže nám ostane čas aj na poprechádzanie sa po mestečku alebo po miestnej pláži. Partii chlapov- kuchárov velí maličká, veľmi milá žena, ktorú si len ťažko všimnete spoza pultov s jedlom. Odporúčame ochutnať Fish&Chips z lokálnych čestvých rýb, či grécky šalát a Dimitri (ten mladý pán hneď pri vchode naľavo) Vám upečie výbornú pizzu. K výbornému, hlavne čerstvému jedlu môžete ochutnať miestne pivo.
Čo treba vidieť v 326 mestách sveta.
BUBO TIP:
Ak by ste sa chceli najesť v reštaurácii, hneď vedľa supermarketu sa nachádza hotel Apollo Bay, kde ponúkajú steaky, rebierka, burgre, krevety, ale v menu nájdete aj Wiener Schnitzel, cestoviny, či Chicken Parmigiana, čo sú kuracie prsia s mozzarellou, parmesanom zaliate paradajkovou omáčkou. Toto jedlo sa stalo obľúbeným v Austrálii v 50' rokoch a prvý krát bolo servírované v reštauráciách v Adelaide (hlavné mesto Južnej Austrálie). Odtiaľ sa rozšírilo do celej krajiny ako populárne "pubové" jedlo. Hovorí sa aj, že je to národné jedlo protinožcov, aj keď ho dem priviezli talianski migranti.
Po výbornom obede nás čaká dlhší presun našim súkromným autobusom na tú najkrajšiu a najznámjšiu zástavku z celého výletu 12 Apoštolov. Povezieme sa niečo vyše hodinky a pol a tak máme dostatok času aj na oddych po dobrom jedle.
12 apoštolov alebo Svine a prasiatka #
Honosný názov 12 apošolov nesú skalné útvary na pobreží. Sú to vápencové komíny, ktoré sa vytvorili eróziou. Vlny búrlivého oceánu roky rozkladali tvar útesu a zanechali práve ťažšiu skalu ako výbežok. Postupne ju ďalej tvarovali nad hladinou mora až sa vytvorili jaskyne na každej strane výbežku. Napokon sa vyhĺbili tak, že jaskyne z každej strany zmizli a ostala len klenba. Tá sa podmývaním vlnami, slanou morskou vodou a dažďom postupne znižovala. Ostali len stĺpy, ktoré sa ročne stenčujú asi o 2 centimetre.
Vedeli ste?
Že pôvodný názov tejto prírodnej turistickej atrakcie bol Svine a prasiatka (z anglického jazyka: Sow and piglets)? V roku 1950 ho zmenili, pretože bol pre návštevníkov nie veľmi atraktívny. Nazvali ju teda 12 apoštolov, pretože komíny pripomínali tých biblických. Aj keď ich vlastne nikdy nebolo dvanásť, ale deväť. V 2005 jeden z nich práve kvôli erózii spadol. Takže v súčasnosti je ich len osem. Podľa skúmaní sa žiaľ skôr, či neskôr zrútia všetky.
najobľúbenejšie Blogy
Veronika Hulíková
Vyštudovaná novinárka vždy perfektne pripravená odsprevádzať poznávací zájazd do západných parkov USA, Kanady, na Aljašku i východné pobrežie USA. Venuje sa Novému Zélandu, a Austrálii. Kedže novinárčina je o hľadaní informácií, perfektne využíva svoju 12 ročnú prax pri sprevádzaní. Klienti na nej oceňujú jej neuveriteľnú ochotu, vždy je neustále nápomocná a je výbornou šoférkou. Veronika rada robí na zájazdoch klientom prekvapenia. Cestovanie jej dáva neuveriteľný pokoj, rozhľad a pokoru. Miluje hamburgery a ochutnáva ich všade po svete. Jej postava však tomu nezodpovedá.
Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Aljaška, Yukon - volanie divočiny
Zo zájazdu:
Veronika Hulíková
Vyštudovaná novinárka vždy perfektne pripravená odsprevádzať poznávací zájazd do západných parkov USA, Kanady, na Aljašku i východné pobrežie USA. Venuje sa Novému Zélandu, a Austrálii. Kedže novinárčina je o hľadaní informácií, perfektne využíva svoju 12 ročnú prax pri sprevádzaní. Klienti na nej oceňujú jej neuveriteľnú ochotu, vždy je neustále nápomocná a je výbornou šoférkou. Veronika rada robí na zájazdoch klientom prekvapenia. Cestovanie jej dáva neuveriteľný pokoj, rozhľad a pokoru. Miluje hamburgery a ochutnáva ich všade po svete. Jej postava však tomu nezodpovedá.
Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Aljaška, Yukon - volanie divočiny
