Správna odpoveď: Najväčšia púšť sveta. Antarktída je najväčšia púšť sveta (Antarktická ľadová púšť). Púšť technicky nedefinuje piesok a vysoká teplota. Púšť sa tvorí tam, kde nie sú zrážky. Priemerný ročný úhrn zrážok na Južnom póle bol za 30 rokov niečo vyše 30 mm.
Správna odpoveď: Najväčšia púšť sveta. Antarktída je najväčšia púšť sveta (Antarktická ľadová púšť). Púšť technicky nedefinuje piesok a vysoká teplota. Púšť sa tvorí tam, kde nie sú zrážky. Priemerný ročný úhrn zrážok na Južnom póle bol za 30 rokov niečo vyše 30 mm.
Správna odpoveď: Na ruskej stanici Vostok v Antarktíde -89,2 stupňov. Najnižšia teplota nameraná na Zemi bola na ruskej stanici Vostok v Antarktíde dňa 21.7.1983. Ak vás pomýlil Ojmjakon, v tomto prípade ide o najchladnejšie trvalo obývané miesto na našej Zemi, pričom priemerná zimná teplota v tejto dedine je zhodná s priemernou teplotou na povrchu Marsu. Človek si až nevie predstaviť, čo museli prežívať obyvatelia Ojmjakonu 26.1.1926, keď tu bolo údajne až -71,2 °C. Aj preto sa Ojmjakon označuje ako pól chladu. Akonáhle klesne teplota pod -55 °C, žiaci nemusia ísť do školy.
Správna odpoveď: Na ruskej stanici Vostok v Antarktíde -89,2 stupňov. Najnižšia teplota nameraná na Zemi bola na ruskej stanici Vostok v Antarktíde dňa 21.7.1983. Ak vás pomýlil Ojmjakon, v tomto prípade ide o najchladnejšie trvalo obývané miesto na našej Zemi, pričom priemerná zimná teplota v tejto dedine je zhodná s priemernou teplotou na povrchu Marsu. Človek si až nevie predstaviť, čo museli prežívať obyvatelia Ojmjakonu 26.1.1926, keď tu bolo údajne až -71,2 °C. Aj preto sa Ojmjakon označuje ako pól chladu. Akonáhle klesne teplota pod -55 °C, žiaci nemusia ísť do školy.
Správna odpoveď: 10 %. Ak nad hladinou vody uvidíte plávať ľadovec, vidíte len 10 % z jeho skutočnej veľkosti. Až 90 % ľadovca sa skrýva pod hladinou vody, čo platí aj v prípade Antarktídy, ale napríklad aj pri Grónsku.
Odporúčame aj ďalšie BUBO kvízy:
Správna odpoveď: Má najnižší zdroj pitnej vody. Antarktída má najväčší zdroj sladkej vody zo všetkých kontinentov, pitná voda je uviaznutá v ľade. V najväčšej hrúbke ma ľad 4,5 km, čo je vyše na polceste k výške Everestu.
Správna odpoveď: Má najnižší zdroj pitnej vody. Antarktída má najväčší zdroj sladkej vody zo všetkých kontinentov, pitná voda je uviaznutá v ľade. V najväčšej hrúbke ma ľad 4,5 km, čo je vyše na polceste k výške Everestu.
Správna odpoveď: Roald Amundsen, 1911. Nór prišiel na Južný pól 14.12.1911 a pobudol tam niekoľko dní, aby miesto správne zameral. Aby si bol istý, že sa naň skutočne trafil, na Južnom póle prešiel ešte nejaké vzdialenosti navyše dookola. Postavili stan, nechali v ňom list pre nórskeho kráľa v prípade, ak by sa nevrátili živí. Mesiac po ňom na Južný pól prichádza Robert Scott, ktorý nachádza stan a zisťuje, že mu bolo prvenstvo zobrané a pri spiatočnej ceste zomiera. Aby ste vedeli, o akom období v dejinách hovoríme, tak 3 mesiace po smrti Scotta sa potopil Titanic! Ak je vám známe meno Bellingshausen z trojice Bellingshausen - Bransfield - Palmer, tak to boli námorníci, ktorí v roku 1820 pravdepodobne ako prví ľudia Antarktídu uvideli, no na Južný pól neprišli. V tom čase nebolo na Antarktíde ešte nič preskúmané.
Správna odpoveď: Roald Amundsen, 1911. Nór prišiel na Južný pól 14.12.1911 a pobudol tam niekoľko dní, aby miesto správne zameral. Aby si bol istý, že sa naň skutočne trafil, na Južnom póle prešiel ešte nejaké vzdialenosti navyše dookola. Postavili stan, nechali v ňom list pre nórskeho kráľa v prípade, ak by sa nevrátili živí. Mesiac po ňom na Južný pól prichádza Robert Scott, ktorý nachádza stan a zisťuje, že mu bolo prvenstvo zobrané a pri spiatočnej ceste zomiera. Aby ste vedeli, o akom období v dejinách hovoríme, tak 3 mesiace po smrti Scotta sa potopil Titanic! Ak je vám známe meno Bellingshausen z trojice Bellingshausen - Bransfield - Palmer, tak to boli námorníci, ktorí v roku 1820 pravdepodobne ako prví ľudia Antarktídu uvideli, no na Južný pól neprišli. V tom čase nebolo na Antarktíde ešte nič preskúmané.
Správna odpoveď: A23. Najväčší ľadovec sa volá A23, ktorý sa odtrhol od Antarktídy roku 1986. Rozlohou je väčší ako dvojnásobok New York City či štvornásobok anglického Londýna. Jeho hrúbka je 400 m (80 až 90 % jeho hrubky je pod vodou). Aktuálne sa v roku 2025 plaví na Južnú Georgiu.
Správna odpoveď: A23. Najväčší ľadovec sa volá A23, ktorý sa odtrhol od Antarktídy roku 1986. Rozlohou je väčší ako dvojnásobok New York City či štvornásobok anglického Londýna. Jeho hrúbka je 400 m (80 až 90 % jeho hrubky je pod vodou). Aktuálne sa v roku 2025 plaví na Južnú Georgiu.
Máte radi obrázkové kvízy? Vyskúšajte:
Správna odpoveď: 2 300 m n. m. Priemerná nadmorská výška Antarktídy je naozaj až 2 300 metrov nad morom. Najnižší bod je -2 540 metrov (Bentleyho podľadovcová priekopa) a tam je aj najhrubší ľad, ktorý sa doteraz objavil. Zároveň to je najnižšia poloha na svete, ktorá nie je pod úrovňou mora.
Správna odpoveď: 2 300 m n. m. Priemerná nadmorská výška Antarktídy je naozaj až 2 300 metrov nad morom. Najnižší bod je -2 540 metrov (Bentleyho podľadovcová priekopa) a tam je aj najhrubší ľad, ktorý sa doteraz objavil. Zároveň to je najnižšia poloha na svete, ktorá nie je pod úrovňou mora.
Správna odpoveď: Vinson Massif. Najvyšší bod je Vinson Massif, ktorý má celkovo až 4 892 m n.m. Mt. Erebus má 3 795 m n. m. a je to najznámejšia sopka Antarktídy, avšak k prvenstvu jej chýba takmer 1 100 výškových metrov.
Správna odpoveď: Vinson Massif. Najvyšší bod je Vinson Massif, ktorý má celkovo až 4 892 m n.m. Mt. Erebus má 3 795 m n. m. a je to najznámejšia sopka Antarktídy, avšak k prvenstvu jej chýba takmer 1 100 výškových metrov.
Správna odpoveď: Peter Valušiak. Prvým Slovákom na Južnom póle bol športovec, horolezec, polárnik a cestovateľ Peter Valušiak, ktorý dosiahol Južný pól dňa 29.1.1996. Pán Valuštiak sa narodil v Spišskej Sobote, má za sebou niekoľko výprav do polárnych oblastí a bol aj členom prvej slovenskej výpravy na Severný pól, ktorá tiež dopadla úspešne.
Správna odpoveď: Peter Valušiak. Prvým Slovákom na Južnom póle bol športovec, horolezec, polárnik a cestovateľ Peter Valušiak, ktorý dosiahol Južný pól dňa 29.1.1996. Pán Valuštiak sa narodil v Spišskej Sobote, má za sebou niekoľko výprav do polárnych oblastí a bol aj členom prvej slovenskej výpravy na Severný pól, ktorá tiež dopadla úspešne.
Odporúčame naše špecializované BUBO kvízy:
Správna odpoveď: Tučniak, ľadový medveď. Ľadové medvede sú v oblasti Arktídy a tučniaci sa vyskytujú v Antarktíde. Tučniakov nájdete aj na juhu Afriky, Južnej Ameriky, Novom Zélande... A najsevernejší výskyt tučniaka je známy až na Galapágoch (oblasť rovníka).
Správna odpoveď: Tučniak, ľadový medveď. Ľadové medvede sú v oblasti Arktídy a tučniaci sa vyskytujú v Antarktíde. Tučniakov nájdete aj na juhu Afriky, Južnej Ameriky, Novom Zélande... A najsevernejší výskyt tučniaka je známy až na Galapágoch (oblasť rovníka).
Vyhodnotenie kvízu
najobľúbenejšie Blogy
Daniela Mihaldová
Daniela vyštudovala na Katedre Manažmentu kultúry a turizmu v Nitre. Ešte ako študentka na univerzite strávila niekoľko mesiacov pracovne v USA a Mexiku, ktoré aj prešla krížom krážom. Po skončení školy sa dostala do BUBO najprv iba na stáž, no od začiatku bolo jasné, že zostane. Vypracovala sa na destinačnú manažérku Latinskej Ameriky kam aj pravidelne cestuje. Daniela je skôr introvert, ma rada papierovačky a väčšinou sa na svoje cesty pobali len do ruksaka. Nezabúda teda ani na seba. S BUBO spala na severnom polárnom kruhu v stane, v soľnom hoteli v Bolívii, navštívila všetkých 7 novodobých divov sveta na ceste okolo sveta v privátnom lietadle, prešla krížom cez Salar de Uyuni v džípe, zažila zipline v džungli v Kostarike, plavila sa po Dračej zátoke, v Ohňovej zemi, na Galapágoch, vystupila na Hornov mys, jazdila na rikši po starom Dillí, kúpala sa na absolútne neznámych plážach v Belize, zamilovala si Portoriko a Patagóniu, dovolenkovala na Mayskej riviére aj na Kube, zúčastnila sa expedície na Antarktídu, trekovala v Amazonii, prešla celou Škandináviou, kde ju uchvátili nórske fjordy a príroda na severe Fínska. Jedla slimáky, lúčne koníky, larvy vo Vietname aj kráľovského kraba v Ushuaii a na Kamčatke. Po návšteve 50. krajiny prestala počítať kde bola, koľko krát sa kam vrátila a prakticky už skoro nič zo svojich ciest nezbiera. Od malička bola vedená k turistike a hory doslova zbožňuje. Svoje cestovateľské sny si už dávno splnila, no určite chce ešte zažiť safari v Afrike a polárnu žiaru na saniach v psom záprahu. Miluje mexickú a taliansku kuchyňu, vždy sa teší na gastronomické zážitky v podani kuchárov z Chile ako aj jej otca, ktorý ju doma na Kysuciach víta tradičnými slovenskymi jedlami. Ocení aj škandinávsku čokoládu, írske pivo, portugalské pasteis, brazílske brigadeiro, sicílske cannoli a hlavne nemeškajúce lety.
Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Zo zájazdu:
Daniela Mihaldová
Daniela vyštudovala na Katedre Manažmentu kultúry a turizmu v Nitre. Ešte ako študentka na univerzite strávila niekoľko mesiacov pracovne v USA a Mexiku, ktoré aj prešla krížom krážom. Po skončení školy sa dostala do BUBO najprv iba na stáž, no od začiatku bolo jasné, že zostane. Vypracovala sa na destinačnú manažérku Latinskej Ameriky kam aj pravidelne cestuje. Daniela je skôr introvert, ma rada papierovačky a väčšinou sa na svoje cesty pobali len do ruksaka. Nezabúda teda ani na seba. S BUBO spala na severnom polárnom kruhu v stane, v soľnom hoteli v Bolívii, navštívila všetkých 7 novodobých divov sveta na ceste okolo sveta v privátnom lietadle, prešla krížom cez Salar de Uyuni v džípe, zažila zipline v džungli v Kostarike, plavila sa po Dračej zátoke, v Ohňovej zemi, na Galapágoch, vystupila na Hornov mys, jazdila na rikši po starom Dillí, kúpala sa na absolútne neznámych plážach v Belize, zamilovala si Portoriko a Patagóniu, dovolenkovala na Mayskej riviére aj na Kube, zúčastnila sa expedície na Antarktídu, trekovala v Amazonii, prešla celou Škandináviou, kde ju uchvátili nórske fjordy a príroda na severe Fínska. Jedla slimáky, lúčne koníky, larvy vo Vietname aj kráľovského kraba v Ushuaii a na Kamčatke. Po návšteve 50. krajiny prestala počítať kde bola, koľko krát sa kam vrátila a prakticky už skoro nič zo svojich ciest nezbiera. Od malička bola vedená k turistike a hory doslova zbožňuje. Svoje cestovateľské sny si už dávno splnila, no určite chce ešte zažiť safari v Afrike a polárnu žiaru na saniach v psom záprahu. Miluje mexickú a taliansku kuchyňu, vždy sa teší na gastronomické zážitky v podani kuchárov z Chile ako aj jej otca, ktorý ju doma na Kysuciach víta tradičnými slovenskymi jedlami. Ocení aj škandinávsku čokoládu, írske pivo, portugalské pasteis, brazílske brigadeiro, sicílske cannoli a hlavne nemeškajúce lety.
Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
