Časové pásma sveta a ich paradoxy

Zmenu času dokážeme vnímať aj bez toho, aby sme opustili svoj domov. Na jar sa posúva čas o hodinu dopredu, v októbri zase o hodinu dozadu, čo z neho robí najdlhší mesiac v roku. Časové posuny bývajú pri zájazdoch vo svete s BUBO pre turistov náročné. Aj preto sme pre vás spísali blog Jet lag – ako bojovať proti nočnej more cestovateľov.

Teraz sa však zameriame na niečo úplne iné. Viete, medzi ktorými susednými krajinami je najväčší časový posun či ako zažiť včerajší deň ešte raz? A aké najvýraznejšie časové posuny je možné zažiť?

Myslíte si, že sme sa pomýlili? Ale kdeže, hoci rozumieme, prečo sa to tak môže javiť. Ak by sa niekto spýtal: „Ktorá krajina má najviac časových pásiem na svete?“, pravdepodobne by ste odpovedali Rusko. Je to predsa rozlohou najväčšia krajina sveta. A v skutočnosti má 11 časových pásiem. Francúzsko ho však o jedno pásmo prekonáva (dokonca o 2, ak rátame aj vedecké stanice na Antarktíde).

Keď si vezmeme krajinu galského kohúta ako súčasť Európy, hovoríme len o jednom pásme. Lenže Francúzsko má celkovo až 13 zámorských území. Medzi nimi napríklad africké ostrovy Réunion a Mayotte, Saint-Pierre a Miquelon na hraniciach s Kanadou, Francúzsku Guyanu v Južnej Amerike, Guadeloupe a Martinique v Karibiku, neobývaný vedecký ostrov Clipperton pri Mexiku či exotické ostrovy a súostrovia Pacifiku ako Francúzska Polynézia, Wallis a Futuna či Nová Kaledónia. A k tomu rátajme do zoznamu rôzne ostrovy Francúzskych južných a antarktických zemí.

Toto všetko sú územia, ktoré oficiálne patria pod správu Francúzska ako akési koloniálne pozostatky. Preto nastávajú obrovské časové rozdiely medzi Parížom a jednotlivými územiami. Ale aj medzi územiami samotnými – Nová Kaledónia je oproti Francúzskej Polynézii o 20 hodín popredu.

Francúzi majú naozaj dohromady až 13 pásiem. Iný čas je v Amazónii, iný v raji na zemi menom Bora Bora a iný na Réunione. Vďaka týmto územiam sa Francúzsko môže hrdiť statusom azda najexotickejšej európskej krajiny (popri Spojenom kráľovstve, viď blog Britské zámorské územia). V BUBO, samozrejme, navštevujeme s malými skupinami všetky spomenuté miesta.

Predstavte si krajinu, ktorá sa tiahne naprieč veľkou časťou kontinentu – od tropických džunglí na juhu až po ľadové hory Pamíru a púšte Taklamakan. Čína je rozlohou štvrtou najväčšou krajinou sveta a ťahá sa zo západu na východ, veď vzdialenosť medzi východným pobrežím pri Šanghaji a západnou hranicou v Kašgare je viac ako 5 000 kilometrov.

V Pekingu vychádza počas októbra slnko o 6.30 ráno, v tibetskej Lhase zase v rovnakom období o 8.00 ráno, v Urumči (Sin-ťiang) o 8.30 h. A napriek tomu celá Čína používa jedno jediné časové pásmo. Platí jeden jediný univerzálny čas – pekinský.

Dôvod pritom nie je geografický, ale politický. Po vzniku Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 sa Mao Ce-tung rozhodol pre symbol jednoty a vyhlásil: „Jedna krajina – jeden čas.“ Peking mal byť stredobodom Číny, podľa ktorého sa všetko riadi. Od vlakov a úradov až po večerné správy. Je to logické gesto centralizácie, ktoré malo v obrovskom štáte udržať poriadok, ale aj istý ideologický odkaz, že Peking šéfuje všetkému.

Zaujímavé však je, že kontroverzný región Sin-ťiang si neoficiálne zaviedol vlastný čas, -2 h oproti Pekignu. To znamená, že zatiaľ čo oficiálne hodinky v Kašgare ukazujú poludnie, miestni ešte len raňajkujú. Pri potulkách regiónom tu nájdete viackrát dvojo hodín (s pekinským aj kašgarským časom), čo potvrdí aj Ľuboš Fellner v blogu Pravda o Sin-ťiangu.

Austrália je pre nás najvzdialenejším kontinentom, no aj tu žili dlhé roky mnohí sprievodcovia vyškolení v BUBO Cestovateľskej Akadémii. A tí si museli zvykať na riadne paradoxy, keďže Austrália je krajina, kde sa aj čas správa po svojom. Možno by ste tu čakali (logicky) tri časové pásma, ktoré tu aj na papieri sú - východné, stredné a západné. No realita je oveľa pestrejšia.

Niektoré oblasti si čas totiž posúvajú len o pol hodiny, iné dokonca o trištvrte hodiny! A, aby to nebolo také jednoduché, nie všade sa uplatňuje letný čas. Výsledkom je mozaika, v ktorej rozdiel medzi dvoma mestami vzdialenými len zopár stoviek kilometrov môže byť až 90 minút.

Odpoveďou na to, prečo to tak je, je austrálska tvrdohlavosť. Každý štát či teritórium si historicky rozhodovalo samostatne, čo považujú za „praktické“. Mesto Adelaide v Južnej Austrálii si napríklad zvolilo čas posunutý o pol hodiny oproti východnému štandardu (UTC+9:30), pretože to vraj lepšie zodpovedalo východom a západom slnka. A potom tu je Lord Howe Island, ktorý si udržiava časový posun o polhodinu oproti Sydney. Keď teda preletíte z mesta slávnej Opery hodinu lietadlom, čas sa zmení len o 30 minút.

Ešte väčší chaos spôsobuje letný čas. Východné štáty ako Nový Južný Wales, Victoria či Tasmánia ho používajú, no Queensland nie – a to napriek tomu, že sa nachádza v rovnakom pásme. Takže keď sa v Sydney posúva ručička o hodinu dopredu, v Brisbane zostáva všetko po starom. V praxi to znamená, že v lete medzi Brisbane a Sydney vzniká hodinový rozdiel, hoci ich delí len 700 kilometrov.

Aby paradoxov nebolo málo, existujú aj miniatúrne územia s vlastným „časovým egom“. Napríklad Eucla, dedinka medzi západnou a južnou Austráliou, používa neoficiálny čas UTC+8:45. Obyvatelia si ho vymysleli sami, pretože im lepšie vyhovuje v rámci rytmu dňa. Na cestách po Austrálii tak môžete naraziť na situáciu, keď prejdete hranicu štátu a váš telefón sa zblázni – posunie sa o 30, 45 alebo 60 minút.

Vedeli ste, že existuje neskutočný časový posun +14 hodín? Týmto sa pýši krajina, ktorá ako prvá na svete oslavuje Nový rok – Kiribati. Akonáhle na Kiribati odpália silvestrovské ohňostroje, Slováci na ne čakajú ešte ďalších 13 hodín. A napríklad obyvatelia Los Angeles 21 hodín. A keďže na Kiribati sa nachádzajú mestá s názvami Banán, Londýn či Poľsko, môžeme žartovať, že Poľsko oslávi Nový rok skôr ako Nový Zéland.

Súostrovie ležiace na dátumovej hranici je o deň popredu prakticky pred celým zvyškom sveta. Vrátane „blízkych“ susedov. Tento posun však nie je len geografická zvláštnosť. V 90. rokoch minulého storočia sa Kiribati ocitlo rozdelené dátumovou čiarou: západné ostrovy žili o deň skôr než tie východné. V jednej krajine tak boli takmer nonstop dva rôzne dni.

Keď sa v Tarawa, hlavnom meste, končili pracovné povinnosti, na najvýchodnejších ostrovoch ako Kiritimati (Vianočný ostrov) deň ešte len začínal. Aby vláda zjednotila čas a krajinu, rozhodla sa posunúť dátumovú čiaru na východ, čím sa celé Kiribati ocitlo „v budúcnosti“. Aj preto, keď sa dnes pozrieme na dátumovú čiaru, vidíme, že nejde o rovnú čiaru, ale má tiež akýsi výklenok v tvare kladiva. Je to práve z tohto dôvodu.

Aj Kiribati sme v BUBO navštívili a dostali sme tu poriadnu ekologickú lekciu. Ide o krajinu, ktorá sa potápa a čoskoro medzi nami byť nemusí. A pritom je absolútne špeciálna. „Kiribati je unikátom unikátov."

Okrem toho, že sa stáva smutnou realitou globálneho otepľovania a hrozí, že čoskoro jednoducho nebude, môže sa táto krajina pýšiť tým, že je rozlohou väčšia ako India. Jej 32 atolov a jeden ostrov sa rozprestierajú na všetkých hemisférach,“ píše o súostroví Ľuboš Fellner vo svojom blogu Kiribati alebo Poľsko slávi Nový rok skôr ako Nový Zéland.

Pokiaľ chcete v priebehu menej ako hodiny zažiť dva rôzne dni, je to možné. Ako? Treba si zaletieť čo najbližšie k dátumovej línii, a to na ostrov Samoa. Ide o suverénny štát s hlavným mestom Apia, ktoré navštevujeme v BUBO na exotickom luxusnom zájazde Cesta okolo sveta naprieč Pacifikom. Prakticky hneď vedľa leží ostrov Americká Samoa, oficiálne pod správou USA, s hlavným mestom Pago Pago.

Let z jednej Samoy do druhej trvá len 50 minút. „Problémom“ však je, že pri takomto krátkom lete preletíte dátumovú čiaru a zrazu je včera. Dajme tomu, že je piatok 12.00. Na Samoe sa domáci pripravujú na dobrý obed. To isté sa deje na Americkej Samoe, akurát že tu je štvrtok 12.00. Keď sme tu s našimi malými skupinami klientov, žartujeme, že ak ste niečo včera nestihli, dnes je príležitosť si to vynahradiť, lebo po pristátí máme opäť včerajšok. A narodeniny, meniny, nejaké výročie či Silvestra môžeme osláviť rovno dva razy.

Tento časový skok nevznikol náhodou. Až do roku 2011 žili oba ostrovy v rovnakom dni, no vláda Samoy sa rozhodla spraviť odvážny krok – posunula sa na druhú stranu dátumovej čiary, aby sa priblížila svojim hlavným obchodným partnerom v Ázii a Austrálii. V praxi to znamenalo, že 30. december 2011 v Samoe jednoducho neexistoval. Obyvatelia išli spať vo štvrtok a zobudili sa rovno do soboty. Americká Samoa (ako zámorské územie USA) zostala tam, kde bola – a tak vznikol dnešný „časový paradox Pacifiku“.

V rámci rôznych žartov na Samoe dokonca hovorievajú, že „Američania sú vždy pozadu“. No tí nezaostávajú a oplácajú im to poznámkou: „Aspoň máme o deň dovolenky naviac!“

Ostrov ohňa a ľadu naozaj nevie, čo je to letný čas. Aspoň nie teraz. Historicky Island letný čas skúšal, no veľmi rýchlo pochopil, že mu to nedáva zmysel. Zemepisne leží takmer priamo na hraničnom poludníku medzi západnou Európou a Amerikou, no z praktických dôvodov prijal časové pásmo UTC+0, teda rovnaké ako Veľká Británia.

V 60. rokoch sa ešte na chvíľu hral s posúvaním hodín, no napokon sa rozhodol, že je to zbytočné. Slnko tu v lete svieti až 24 hodín denne a v zime sotva vyjde nad horizont. Ak by sa hodiny posúvali, nič by sa tým nezmenilo. Dnes pri zájazdoch na Island v lete sledujeme krásny paradox, keď o polnoci ešte svieti slnko a o tretej ráno už vychádza. Na lov zážitkov je tu o to viac času. Samozrejme, počas zimy slnečný svit, naopak, hľadáme ťažko, vynahradí ho však polárna žiara.

V Rusku je to o inom. Krajina má 11 časových pásiem a už samotný pojem „spoločný čas“ trochu relatívny. No keď sa v roku 2011 Moskva rozhodla zrušiť zimný čas a prejsť na trvalý letný režim, zdalo sa to ako logický krok: viac svetla večer, menej tmy po práci. Vtedajší prezident Dmitrij Medvedev to prezentoval ako „civilizované“ riešenie pre 21. storočie. Lenže Rusi veľmi rýchlo zistili, že tento experiment sa otočil proti nim.

V zimných mesiacoch sa totiž obrovské časti krajiny ocitli v temnote. V Moskve svitalo až po deviatej ráno, v niektorých mestách na severe dokonca po desiatej. Deti išli do školy po tme, ľudia do práce po tme a unavení sa vracali domov… opäť po tme. Svetlo večer bolo síce o hodinu dlhšie, no v mrazoch a snehu ho na ceste domov nik nevyužil. V roku 2014 sa tak Rusi natrvalo vrátili k zimnému času a používajú ho dodnes.

Antarktída je jediný kontinent, kde sa čas správa úplne svojsky. Všetky zemepisné poludníky sa tu stretávajú v jednom bode a pokiaľ stojíte na južnom póle, viete urobiť zopár krokov a prejsť celý svet. A tým pádom aj všetky časové pásma. Práve preto tu neexistuje jednotný čas.

Každá výskumná stanica si vybrala to, čo jej najviac vyhovuje – podľa krajiny, ktorá ju spravuje, alebo podľa najbližšieho logistického spojenia. Na jednej strane kontinentu tak môžete mať poludnie, kým len o zopár sto kilometrov ďalej je už večer. Samozrejme, trvalí obyvatelia tu (mimo tučniakov) nie sú, no vedci sa riadia časom svojej stanice.

Americká stanica McMurdo napríklad používa novozélandský čas (UTC+12 / +13 v lete), pretože zásobovanie aj lety prichádzajú z Christchurchu. Britská stanica Rothera sa riadi časom Spojeného kráľovstva (UTC−3), aby zodpovedala leteckým trasám z Falklandských ostrovov. Ruská Vostok má moskovský čas (UTC+3), zatiaľ čo Francúzska Dumont d’Urville žije podľa času Réunionu (UTC+10).

A do toho všetkého ešte vstupujú krajiny ako Čína, Austrália či Čile, ktoré si priniesli vlastné časové zóny. Na kontinente, kde takmer nikto trvalo nebýva, preto platí viac časov než kdekoľvek inde.

Samozrejme, čas sa tu používa de facto iba ako nástroj organizácie. V (našom) lete tu slnko nevychádza, v zime nezapadá. Pojem o čase tu preto stratíte veľmi rýchlo. A práve v tom je čaro Antarktídy – že je to kontinent s de facto vlastným časom.

Nepál v BUBO milujeme ako krajinu budhizmu, hinduizmu či vysokánskych Himalájí, ale aj nosorožcov v pralese. Svojou vlastnou filozofiou sa tu riadi aj čas. Keď priletíte do Káthmandu, zistíte, že hodiny tu tikajú inak – nie o celé hodiny, nie o polhodiny, ale o 45 minút. Oficiálny nepálsky čas je UTC+5:45. Je jediný takýto na svete.

Ako to vzniklo? Keď Nepál v roku 1956 prijímal oficiálne časové pásmo, odmietol sa prispôsobiť susedom. India používa pásmo +5:30, Čína +8:00. Nepál si teda zvolil niečo medzi. Referenčným bodom sa stal Gaurishankar, posvätný vrchol Himalájí, východne od Káthmandu, ktorý má presne 86°25’ východnej dĺžky. A práve podľa neho si Nepál nastavil svoj čas – 5 hodín a 45 minút pred Greenwichom.

V praxi to znamená, že keď je v indickom Dillí poludnie, v Káthmandu sú už trištvrte na jednu. Tento drobný rozdiel je pre miestnych samozrejmosťou, no pre turistov je to často paradox a mnoho našich klientov sa na tom zasmeje. Samozrejme, naši sprievodcovia vás tu upozornia, aby ste si nezabudli prestaviť hodinky. V opačnom prípade by ste riskovali meškanie o 45 minút.

Tento časový paradox dokážete zažiť na zájazde India, Nepál. Od chaotických ulíc Dillí sa presunieme cez ružové mesto Jaipur a div sveta Taj Mahal až do Váránasí, kde spaľujú mŕtvych priamo pri Gange. A odtiaľ sa vyberieme na hranicu k Nepálu a modlíme sa ku všetkým bohom, aby sme videli na vlastné oči Mount Everest. Avšak pozor na čas!

V roku 2015 sa Severná Kórea rozhodla zaviesť vlastný časový posun – UTC+8:30, ktorý nazvali „pchjongjanský čas“. Posunula sa tak o polhodinu dozadu oproti Južnej Kórei a Japonsku. Pre Pchjongjang to bol symbol nezávislosti a vzdoru voči histórii. Krajina chcela ukázať, že stojí pevne na vlastných nohách a má svoje vlastné pravidlá, ktoré musia dodržiavať všetci.

Tento časový experiment mal svoj pôvod v minulosti – Severná Kórea sa nechcela prispôsobovať času, ktorý by pripomínal japonskú kolonizáciu. Posun o pol hodinu mal byť symbolickým odklonom od vplyvu susedov a potvrdením národnej identity. V praxi to znamenalo, že školský zvonec, železničné odchody aj televízne vysielanie sa posunuli podľa nového „pyongjanského času“.

Pre turistov išlo o ďalší zábavný paradox. Krátky let a posun o polhodinu dopredu či dozadu. Tento experiment však dlho netrval. Už o tri roky neskôr Severná Kórea tento krok mierne upravila a čas sa znovu zosynchronizoval s Južnou Kóreou. Čiastočne išlo o gesto zbližovania sa a mieru.

Samozrejme, dnes vidíme, že napätie medzi týmito susednými, no úplne odlišnými krajinami, opäť rastie. Dá sa očakávať, že Kim Čong-un znovu posunie čas, aby sa odlíšil od južného brata? Podľa všetkého nie, no počkáme si, ako sa situácia vyvinie.

Španielsko by geograficky malo patriť do rovnakého pásma ako Portugalsko alebo Veľká Británia, a teda UTC+0. Avšak, paradoxne, má rovnaký čas ako krajiny strednej Európy – UTC+1. Dôvod nie je prírodný, ale historický a politický. V roku 1940 španielsky diktátor Francisco Franco rozhodol, že krajina sa musí zosúladiť s Nemeckom a Talianskom, aby vyjadrila symbolickú blízkosť k fašistickej osi. A tak Španielsko „poskočilo“ o hodinu dopredu – a odvtedy už tak aj zostalo.

Pre nás turistov je tak čas v Španielsku paradoxnejší, než sa na prvý pohľad zdá. Predstavte si, že v Madride je poludnie, ale slnko sa stále nechce dostať na vrchol oblohy. Aj preto sa tu obeduje okolo 14:00 až 15:00, večera sa začína o 21:00 či neskôr. A tradičný „siesta režim“ je tu aj preto pochopiteľnejší. Španielsko pôsobí, že „žije o hodinu neskôr“, než by geograficky malo, a presne tak to aj je.

Ranná prechádzka po Gran Via v Madride alebo tapas o pol druhej popoludní zrazu dávajú väčší zmysel, keď pochopíte, že hodiny tu idú politicky, nie geograficky. Španieli sa tomu prispôsobili – pracovné hodiny, obchody aj verejná doprava... Skrátka všetko zosúladili s týmto „stredoeurópskym“ časom. Aj preto na zájazdoch v Španielsku pozorujeme spolu západ slnka až o deviatej večer.

Časové pásma sveta tak ponúkajú rôzne kuriozity. Niekde márne hľadáte letný čas, inde môžete byť v rámci tej istej krajiny v 13 časových pásmach. Na úplnom juhu je čas len akousi orientačnou hračkou a na konci sveta si prirátate k slovenskému času 13 hodín.

Dátumová hranica rozdeľuje ostrovy, ktoré sú od seba na skok, a tak sa v čase naozaj dá cestovať. Či už medzi pacifickými ostrovmi, ale aj dvomi svetovými veľmocami USA a Ruskom. Vyskúšate si to s nami?