Vietnamské mosty - stopy histórie a najzaujímavejšie diela

Navzdory búrlivej histórii tejto obdivuhodnej krajiny sa Vietnam postavil na nohy a pretvoril sa v poprednú turistickú destináciu. Vietnam je dlhá a štíhla krajina s rozlohou 313 429 km², plná ryžových polí, bielych piesočných pláží, rušných veľkomiest, starobylých pagod, ohromných vápencových útvarov a skalnatých hôr so skrytými jaskyňami a nezameniteľnou kuchyňou, ktorá ovládne aj chúťky tých najnáročnejších objaviteľov zážitkovej gastronómie.

Vietnam bol súčasťou francúzskej Indočíny ležiaci na polostrove Zadná India. Rozprestiera sa na východnom okraji polostrova a hraničí s Čínou, Laosom a Kambodžou. Do roku 1945 bol francúzskou kolóniou. Po skončení Indo-čínskej vojny s Francúzskom v roku 1954 bol Vietnam rozdelený na komunistický sever a kapitalistický juh a ostali tak rozdelení až do skončenia Vietnamskej vojny. Novodobá história Vietnamu je neslávne známa a boje medzi týmito časťami vyústili do krvavej vietnamskej vojny. V roku 1975 nastalo zjednotenie a vznikla Vietnamská socialistická republika.

Nakoľko je Vietnam veľmi úzky, ale dlhý, rozdelíme ho na severný, centrálny a južný. Hlavné mesto Vietnamskej socialistickej republiky Hanoj sa nachádza na severe Vietnamu v miernom subtropickom pásme. V Hanoji nemrzne, aj keď v zime môže teplota padnúť na 5-6 stupňov a miestni obyvatelia sa oblečú ako na expedíciu do Himalájí, život v meste sa odohráva najmä v jeho rušných uliciach. Ako mesto Hanoj rástlo, zvyšovali sa aj požiadavky na dopravu. Mosty sú symbolom silného ekonomického rastu. V rokoch 1872 až 1889 navrhla veľa mostov spoločnosť Eiffel, ktorú v roku 1863 vytvoril Gustave Eiffel, keď bol Vietnam súčasťou Francúzskej Indočíny.

Okolo Hanoja preteká Červená rieka a výstavba mostov ponad ňu uľahčuje nielen prístup medzi regiónmi, ale umožňuje tak aj hospodársky rast a podporuje obchod. V období silných dažďov a povodní mosty odolajú aj vysokej hladine vody a minimalizujú škody, ktoré by sa inak vytvorili pri prechádzaní cez rieku.

Červená rieka vo Vietname je vodná cesta, ktorá preteká severom krajiny s celkovou dĺžkou 1149 km, z toho 510 km preteká Vietnamom. Rieka pramení v nadmorskej výške 1 776 metrov nad morom v provincii Yunnan v Číne. Názov „Červená rieka“ pochádza z veľkého množstva bahna, ktoré nesie a mení vodu v období záplav do červenkastého odtieňa. Rieka pramení v Číne a vlieva sa do Tonkinského zálivu. Delta vietnamskej Červenej rieky v Hanoji je významnou turistickou destináciou, kde sa nachádza množstvo atrakcií, ako je staroveká Stará štvrť, Hočiminovo mauzóleum, Chrám literatúry, či ikonické jazero Hoan Kiem.

V posledných rokoch Vietnam zaznamenal rýchlo sa rozširujúcu dopravnú infraštruktúru. Vietnam v 21. storočí otvoril brány svetu architektúry a staviteľstva a tak začali vznikať ponad Červenú rieku nové spojenia medzi letiskom a centrom Hanoja. Je to dané geologickými danosťami oblasti s veľmi vysokým počtom veľkých riek v krajine. Most Nhật Tân je jedným zo siedmich hlavných mostov v Hanoji a je najdlhším oceľovým lanovým visutým mostom vo Vietname, ktorý určite stojí za zmienku vo svete modernej architektúry.

Tento typ mosta je veľmi zriedkavý a je jedným z najdlhších v juhovýchodnej Ázii. Vytvára novú mestskú tvár Hanoja a v noci sa pretvára na farebné LED umenie. Philips Lighting, globálny líder v oblasti osvetlenia sa spojil s poprednou vietnamskou stavebnou spoločnosťou Sun Group, aby premenili most na osvetlené umelecké dielo. V porovnaní s inými osvetleniami tento nový LED systém šetrí až 75% energie, čo šetrí náklady na údržbu a prevádzku. Svetelné body dokážu vytvoriť až 16,7 milióna farieb, ktoré sú ovládané na diaľku inteligentným softvérom. Počas dôležitých udalostí a sviatkov systém osvetlenia premení most na špeciálne farebné predstavenie, ktoré tieto dni ešte viac podčiarknu.

Deväťkilometrový most, nazývaný aj ako Most vietnamsko-japonského priateľstva bol slávnostne otvorený 4. januára 2015. Projekt bol financovaný zo zdrojov Vietnamskej vlády a pôžičky Japonskej agentúry pre medzinárodnú spoluprácu ODA. Most je považovaný za jeden z najkrajších architektonických návrhov. Jeho elegancia v kombinácii s káblovou konštrukciou z neho robí ikonu mesta. Jeho päť veží symbolizuje päť starobylých brán Hanoja.

Long Biên je jedným z najstarších mostov vo Vietname a symbolom Hanoja. Most čelil počas Vietnamskej vojny ťažkému bombardovaniu, ale akoby zázrakom sa niektoré jeho pôvodné časti zachovali dodnes. Je symbolom hanojskej húževnatosti a odolnosti. Long Biên je prvým oceľovým konzolovým mostom v Hanoji a je jedným z prvých mostov, ktoré vo Vietname postavili francúzski kolonisti. Prechádza cez Červenú rieku a spája dva okresy Hanoja – Hoàn Kiếm a Long Biên. Na tú dobu bol most vybudovaný vyspelou stavebnou technológiou s pevnou konštrukciou z ocele.

Tento slávny most má viac ako sto rokov a je stále nevyhnutným architektonickým dielom pre každodenný život obyvateľov mesta. Stavba mosta nebola ľahká úloha. Vyžadovalo si to veľa plánovania, dizajnu a práce. Najťažšie bolo umiestniť mostné piliere do koryta rieky. Architekti sa rozhodli postaviť móla v období sucha, keď bola nízka hladina vody. Robotníci museli vykopať 20 pilierov v hĺbke 30 metrov, aby stĺpy vydržali drsné podmienky. Počas výstavby zomrelo mnoho vietnamských robotníkov. Niektorí využili svoje schopnosti, aby projekt sabotovali alebo z neho unikli.

Bol otvorený počas francúzskej koloniálnej nadvlády v roku 1903 a navrhli ho architekti zo spoločnosti Daydé & Pillé. Ľudia si často mýlia populárneho Gustava Eiffela, ktorý navrhol Eiffelovu vežu, ako architekta mosta Long Biên. Spoločnosť, kde Gustave Eiffel pracoval predložila návrh mosta, ale tento projekt nebol vybraný. Pôvodne bol pomenovaný po vtedajšom generálnom guvernérovi Francúzskej Indočíny – Paulovi Doumerovi. Hoci ho postavili Francúzi, väčšina robotníkov, ktorí sa podieľali na stavbe, boli Vietnamci.

Most zažil mnoho krutých bitiek proti Francúzom a Američanom. V septembri 1945, predtým ako prezident Ho Či Min prečítal vyhlásenie nezávislosti na námestí Ba Đình, práve tento most pomohol tisíckam ľudí žijúcich na predmestí prísť na toto miesto. Až v roku 1945, keď Vietnamci úplne porazili Francúzov, bol most premenovaný na Long Biên.

Počas vietnamskej vojny si USA uvedomili strategickú polohu, keďže to bol jediný most spájajúci Hanoj s mestským prístavom a rozhodli sa ho zničiť. Most bol ťažko poškodený bombardovaním USA v 60. rokoch 20. storočia, no Vietnamci ho stále používali a tak v máji 1972 USA použili prvý útok pomocou laserového navádzania „inteligentnej bomby“, a tak bol most Long Biên na jeden rok nepoužiteľný. Neskôr bol opravený v roku 1973. Most s dĺžkou 1682 m teraz nesie mnohé známky času s hrdzavými koľajnicami a úzkymi vozovkami na oboch jeho stranách.

Ak ste niekedy prechádzali mostom, mohli ste si všimnúť jeho netradičnú premávku. Strednou časťou mosta prechádza vlak a po oboch stranách koľajníc vedú úzke vozovky pre motorky. Mnoho ľudí si preto myslí, že toto je dôvod, prečo je most naklonený. Most je však naklonený v dôsledku vojnových škôd. Okrem toho je dnes tento most slávnym ikonickým foto miestom pre budúcich novomanželov, ako aj zaľúbených mladých ľudí. Z mosta je v okolí veľa známych miest, ako napríklad cesta Hanoi Ceramic Road.

V najužšej časti Vietnamu sa o túto časť dnešného Vietnamu usilovali vojská rôznych mocností. V 19. storočí sa po víťazstve dynastie Nguyễn stalo Hue novým hlavným mestom. Dynastia mesto Hue premenila na honosné cisárske mesto s palácmi, chrámami a veľkolepými mauzóleami, ktoré v súčasnosti patria k najnavštevovanejším pamiatkam.

V roku 1954 bol Vietnam rozdelený na dve časti. Vznikla tu demilitarizovaná zóna na 17. rovnobežke, ktorá bola deliacou čiarou medzi Severným Vietnamom a Južným Vietnamom a do roku 1976 bol tak Vietnam rozdelený na de facto dve krajiny. Zóna prestala po zjednotení Vietnamu existovať. 

Vďaka niekoľkým veľkým inžinierskym projektom v priebehu rokov a ekonomickému a turistickému rozmachu dnes s BUBO navštevujeme najznámejšie mestá centrálneho Vietnamu: Hoi An, Danang a Hue, kde máme možnosť cestou sledovať neuveriteľne rozmanitú a krásnu krajinu. Od hmlou zahalených vrcholov, pokojné rybárske dedinky, cez nádherné pláže a poľnohospodárske scenérie.

V roku 2013 boli spojazdnené dva nové mosty cez rieku Hàn. Zavesený most Trần Thị Lý vypadá akoby mal oranžové plachty a je sám o sebe celkom majestátny, ale novou ikonou mesta sa stal Dračí most, ktorý chrlí skutočné plamene a strieka z úst vodu každú sobotu, nedeľu a počas veľkých sviatkov o 21:00 hod.

Je 666 m dlhý, ide cez neho šesťprúdovka a jeho oceľové oblúky majú podobu vlniaceho sa draka s hlavou namierenou k východu. V noci, keď je most osvietený 2 500 LED svetlami sa nám naskytne skutočne výnimočný pohľad.

Zároveň ste si všimli, že číslo 6 sa až príliš veľakrát opakuje v technických parametroch a nie je to len zhoda náhod. Číslo 6 je žiarivým symbolom harmónie a plynúceho pokroku a vo Vietname je to veľmi obľúbené číslo.

Toto číslo je aj hlboko zakorenené vo vietnamských zvykoch a Vietnamci sú častokrát presvedčení, že toto číslo im môže priniesť prosperitu a dobré výsledky v podnikaní. Most tak spája nielen tradície, ale vyjadruje tak aj moderný rozvoj mesta.

Dračí most sa nachádza v srdci najväčšieho mesta centrálneho Vietnamu – Da Nang. Slúži ako dôležité cestné spojenie medzi letiskom a centrom mesta, aby bola doprava pohodlnejšia a rýchlejšia.

Výstavba tohto mosta bola ambicióznym počinom, ktorý sa začal v lete 2009 a inžiniersku zdatnosť ukázali verejnosti v marci 2013. Otvorenie mosta bolo schválne naplánované na 29. marca 2013, aby sa zhodovalo s výročím dobytia mesta severovietnamskými silami.

Most v Da Nangu je najväčší oceľový most v tvare draka na svete a jeho výstavba stála 85 miliónov amerických dolárov. Drak symbolizuje vo vietnamskej kultúre prosperitu. Da Nang je mesto, ktorému dlho väčšina turistov nevenovala pozornosť a radšej išla rovno do cisárskeho mesta Hue. Veci sa tu však rýchlo menia a mesto si konečne získava pozornosť pre svoju modernú, štýlovú a uvoľnenú atmosféru.

Skvelým bodom odkiaľ vieme Dračí most sledovať je promenáda Bach Dang. Niekedy za súmraku sa tu zíde aj polovica mesta, ktorí prídu niečo zjesť alebo si zacvičiť alebo len tak pozorovať. Na promenáde sa tiež nachádzajú tie najlepšie reštaurácie a bary v meste.

S dlhou históriou a jedinečnou architektúrou bol most inšpiráciou pre množstvo románov a básní, ktoré sa recitujú po celej krajine. Symbol bývalého cisárskeho hlavného mesta Hue je popretkávaný rôznymi historickými peripetiami, ktoré zasiahli národ. Tento symbol priťahuje mnoho turistov najmä kvôli svojej polohe na Parfúmovej rieke, kde sa plavíme počas našich BUBO zájazdov a môžeme tak obdivovať jeho pôvab.

Most sa nachádza v srdci mesta Hue. Tento inžiniersky zázrak bol úplne prvým mostom v Indočíne, ktorý bol postavený pomocou priekopníckych techník a materiálov zo západného sveta. Konštrukcia kovaná z ocele má 402,6 metra a skladá sa zo šiestich majestátnych oceľových nosníkov vymodelovaných do kráľovskej siluety koruny. Každé veľkolepé rozpätie má pozoruhodnú šírku 67 metrov. Most začal s výstavbou v roku 1897 na pokyn kráľa Thanh Thaia a dva roky na to bol dokončený. Navrhnutím mosta bol poverený architekt Gustave Eiffel.  V začiatkoch 20. storočia sa most pomenoval po bývalom francúzskom premiérovi tej doby Clémenceau.

Materiály a techniky použité pri jeho stavbe boli dovezené výlučne zo západu. Počas vojen bol most značne poškodený. Názov, ako poznáme dnes, nebol známy až do roku 1975. Po obnove a oprave v roku 1995 stavebný tím označil most štítkom Trang Tien, pričom úrady zmenili názov mosta na Truong Tien. Odvtedy obe mená koexistujú a v Hue sa most stal obľúbenou turistickou atrakciou. Napriek tomu, že most, ktorý bol dokončený pomocou západných inžinierskych metód je po dokončení pre obyvateľov Hue zdrojom veľkej hrdosti.

Toto miesto prekypuje eleganciou, spomienkami na minulosť a počas večera turisti radi navštevujú promenádu s nočným trhoviskom umiestneným pod základom mosta. Rušná ulica a nočný trh prináša veľa zaujímavých zážitkov. V roku 2002 prešiel most modernizáciou a bol doplnený o svetelný systém, ktorý mení svoje farby. Počas obdobia od mája do júla je ideálny čas na návštevu tohto miesta, najmä kvôli kvitnutiu nádherných kvetov popri brehoch parfumovej rieky.

Ba Na Hills sa nachádza približne 25 kilometrov juhozápadne od mesta Da Nang, tretieho najväčšieho mesta Vietnamu. Najpopulárnejší spôsob, ako sa dostať na vrchol bývalej francúzskej dedinky je využiť systém lanoviek, ktorý sa radí medzi najdlhšie na svete. Stúpaním na vrchol sa návštevníkom ponúkajú nádherné výhľady na okolitú krajinu.

Stanica pre francúzsku elitu nachádzajúca sa v pôsobivej nadmorskej výške viac ako 1400 m n. m. bola prvý krát postavená francúzskymi kolonistami v 20. rokoch 20. storočia ako úkryt pred tropickými horúčavami. Ba Na Hills má chladné, mierne podnebie, kde si Francúzi užívali osviežujúci horský vzduch a ohromujúce výhľady. Francúzi sa rýchlo pustili do založenia stanice na kopci, kde stavali luxusné vily a systém lanoviek na prepravu po strmých svahoch. V priebehu rokov sa Ba Na Hills vyvinulo v populárny výstup, kde Francúzi trávili letá v príjemnom podnebí.

Bohužiaľ, po vojne bolo toto miesto zničené. Mesto Da Nang ho nedávno obnovilo. Premenilo niekoľko starých francúzskych víl na nové hoteli a bary. Francúzska dedina sa prerobila v rekreačné zariadenie, kde objavíme zmes histórie, prírodnej nádhery, koloniálnej architektúry a modernej vybavenosti, ktoré vyhľadávajú turisti z celého sveta. Očarujúce kaviarne, rôzne záhrady so západným šarmom, doplnené o budhistické chrámy roztrúsené po celom kopci vás prenesú na okamih do minulej éry. Súčasťou kopca je aj múzeum voskových figurín, pivovar, fantasy park, či bobová dráha, čo robí z tohto miesta ideálnu zastávku počas rodinnej dovolenky. 

Kultový most na vrchole Ba Na Hills je azda najfotogenickejšia atrakcia tohto miesta. Most podopieraný dvoma obrovskými kamennými rukami o dĺžke 150 metrov je zaiste najznámejším mostom regiónu.

Vietnam je obdarený množstvom prírodných krás. Navyše, jeho zázraky vytvorené človekom sú rovnako ohromujúce! A pokiaľ ide o najpôsobivejšie stavby vytvorené človekom vo Vietname, zlatý most pri Da Nangu vyniká.

Dramaticky zavesený Zlatý most nad bujnými tropickými dažďovými pralesmi v Ba Na Hills podľa legendy držia samotné ruky bohov, ktoré zvierajú zlatú niť uprostred hôr majú pripomínať splynutie ľudí s prírodou. Most bol otvorený nedávno v roku 2018. Ruky sú v skutočnosti vyrobené z oceľového pletiva a povrch je dotvorený skleneným vláknom. To im dodáva realistický vzhľad podobný kameňu, pričom sklolaminát je ľahší a všestrannejší ako skutočný kameň.

Toto majstrovské dielo si získalo pozornosť celého sveta pre svoj jedinečný dizajn: dve gigantické machom porastené ruky držiace zlatý chodník uprostred oblakov, ktoré sa zdajú byť podopreté mostom predstavujú prírodu, chránia cestu vpred a vedú návštevníkov. Premosťuje minulosť a súčasnosť a už len cesta na vrchol lanovkou je samotným dobrodružstvom. 

Most vzbudzuje úctu, tvorivého ducha Vietnamu, ktorý z generácie na generáciu pretrváva napriek okolnostiam, ktoré sa v krajine stáročia menili.

Južný Vietnam má poklady ako napríklad deltu rieky Mekong, ktorá sa nachádza na opačnej strane krajiny od zálivu Halong, je miestne známa aj ako "Rieka deviatich drakov", čo sa vzťahuje na 9 prítokov Mekongu, ktoré sa stretávajú s Východným vietnamským morom (aj keď sa časom zmenil na 7 ústí riek). Číslo 9 je zároveň jedným z najobľúbenejších šťastných čísel vo vietnamskej kultúre. Spája sa so starodávnymi presvedčeniami, ktorými toto číslo pripisujú sile, moci, večnosti, či rozvoju a blahobytu.

Najdlhšia rieka juhovýchodnej Ázie začína na tibetskej náhornej plošine a preteká cez Čínu, Mjanmarsko, Laos, Thajsko a Kambodžu a potom sa rozvetvuje do niekoľkých vodných tokov vo vietnamskej delte Mekongu. Dnes je táto poľnohospodársky bohatá panva zodpovedná za veľkú časť ryže, ovocia a zeleniny v krajine a za rybolov na mori aj vo vnútrozemí. Delta Mekongu je najproduktívnejšou oblasťou Vietnamu. Rieka Mekongu tvorí na mnohých úsekoch aj štátnu hranicu. Polovica obyvateľstva pracuje v poľnohospodárstve. 

Nachádzame sa v Ho Či Minovom meste alias Saigone. Naše zájazdy nesmú obísť najväčšie mesto Vietnamu a preto sa vydávame spoznávať stavby od Eiffela, milióny motoriek, zaspomíname pri tuneloch, ktoré sú pripomienkou na porazených Američanov a cez deltu Mekongu sa vydáme neskôr do Kambodže. Prečo má Saigon 2 mená? V júli 1976, po vzniku zjednotenej komunistickej Vietnamskej socialistickej republiky, sa mesto Saigon (vrátane oblasti Cholon), provincia Gia Ðịnh a dva prímestské obvody dvoch ďalších blízkych provincií spojili a vytvorili Hočiminovo mesto, na počesť zosnulého komunistického vodcu Ho Či Mina.

Saigon je mesto, ktoré povzbudzuje zmysly: miesto, ktoré sa objaví po západe slnka. Prejdite po zotmení jeho pulzujúcim nočným životom – navigácia nie je potrebná! Začnite nápojmi na štýlovej streche a vychutnajte si kokteil pri západe slnka. Potom si poskočíme do reštaurácie a ochutnáme autentické vietnamské jedlá. Zakončite noc v rušnom hudobnom bare, kde sa uvoľní nová generácia Vietnamcov. Medzi miestami si približujte pulzujúce ulice, míňajte ikonické miesta mesta podsvietené proti nočnej oblohe. Určite to bude noc, na ktorú tak skoro nezabudnete.

Dlhý železný a oceľový most, ktorý prechádza cez rieku Hau, sa stáva vďaka svojmu šarmu obľúbeným turistickým miestom. Can Tho priťahuje stále viac cestovateľov, ktorí prichádzajú objavovať Vietnam. Rozprestiera sa nad riekou Hau, ktorá je najväčším tokom rieky Mekong. Doteraz je najdlhším lanovým mostom v juhovýchodnej Ázii a jedným z desiatich najdlhších mostov na svete. Most Can Tho stojí za návštevu v každom ročnom období.

Most Can Tho nahradil systém trajektovej dopravy, aby sa uvoľnili dopravné zápchy. Most je dlhý 2,75 kilometra. Premiér Phan Văn Khải spustil výstavbu v roku 2004, ktorý mal byť dokončený koncom roka 2008. V roku 2007 sa čiastočne postavený most zrútil a to oddialilo jeho otvorenie. Nájazdová rampa mosta sa zrútila počas výstavby, pričom spadla z 30-metrovej výšky. V tom čase na moste pracovalo 250 inžinierov a robotníkov a táto nehoda si vyžiadala 54 obetí, čo vo vietnamskom priemysle urobilo z tohto mosta neslávne známu najväčšiu katastrofu v stavebníctve v 21. storočí.

Záchranné práce sa uskutočňovali pomocou žeriavov a nie priamym zásahom záchranárov, pretože hrozilo zrútenie zvyšnej časti mosta. Spočiatku sa zistilo, že dočasné piliere boli nedostatočne upevnené, pričom sa použili užšie, aby sa ušetrili náklady. V konečnom dôsledku sa ako najbližšia príčina nehody určila výstavba dočasných stĺpov na mäkkom piesku, ktorý sa nerovnomerne usadil a spôsobil naklonenie stĺpa.

Kapitál na projekt bol financovaný Japonskou agentúrou pre medzinárodnú spoluprácu s oficiálnou pôžičkou na rozvojovú pomoc od Japonskej banky pre medzinárodnú spoluprácu a vietnamskej vlády. Najväčší most v regióne tak bol otvorený v roku 2010 ako dôkaz prekonaných výziev. Dnes stojí vysoko, čo svedčí o neochvejnom odhodlaní napredovať. Pamätáte si tie detské sny o moste siahajúcom k oblohe? Most Can Tho robí tento sen skutočnosťou. Jeho centrálny stožiar sa týči do výšky až 113 metrov.

V delte Mekongu sa v roku 2009 slávnostne otvoril Rạch Miễu most, aby prepojil dve provincie na brehoch delty. Majestátny lanový most má ponad rieku skoro tri kilometre a spojil izolovanú provinciu Ben Tre, odrezanú uprostred delty Mekongu, ktorá bola predtým prístupná iba trajektom a pripojil ju tak ku zvyšku krajiny. Okrem toho, že tvorí životne dôležité spojenie s nedostatočne rozvinutou provinciou sa most stal symbolom modernizácie krajiny a Vietnamci sú naň nesmierne pyšní.

Ministerstvo dopravy vyslalo delegáciu inžinierov, aby sa učili a aktualizovali technológie mostov v zahraničí. Najťažší krok vo výstavbe konštrukcie káblovej podpery stále vykonávajú inžinieri zo Švajčiarska. Keď prepojíme kombináciu mostov, viaduktov, ktoré umožňujú prechod cez rieku vrátane nájazdových rámp, most presiahne dĺžku viac ako osem kilometrov.

Obe provincie Ben Tre a Tien Giang, ktoré most spojil významne prispievajú do ekonomiky pomocou poľnohospodárstva, obchodu a rybolovu. Vďaka mostu je tak preprava tovaru oveľa jednoduchšia. V oblastiach delty Mekongu sa poľnohospodári a obchodníci stáročia potykajú s neskrotnou silou prírody a pre výstavbu mosta Rạch Miễu sa inžinieri stretli s nejednou výzvou (napríklad nestálosť podložia kvôli geologickým vlastnostiam).

Hoci sa most radí medzi najnovšie skvosty Vietnamu, má určité dopravné problémy a obyvatelia bežne uviaznu v dopravnej špičke. Preto vietnamskí robotníci nespia a usilovne pracujú, aby čo najskôr dokončili most Rạch Miễu. 2, ktorý je vo výstavbe iba o štyri kilometre ďalej od tohto prvého.

Vo Vietname je v súčasnosti viac než 30 000 mostov v prevádzke rôznych veľkostí, či už malé mostíky slúžiace na prechod medzi ryžovými poliami alebo veľké, strategické mosty, ktoré spájajú významné mestá, centrá obchodu, priemyselné oblasti a prístavy.

Vláda vo Vietname posledné desaťročia výrazne pravidelne investuje do rozvoja infraštruktúry, čím podporuje hospodársky rast a zlepšuje život miestnych obyvateľov. Na cestách po Vietname ich určite pár prejdete alebo aspoň uvidíte. Niekedy máte možnosť vidieť ponad rieky aj viacero mostov naraz.