Mount Everest – Najvyššia hora sveta

Po novom sa pri jej výške píše údaj 8 848,86 metrov nad morom, čiže o 86 centimetrov viac ako donedávna. Pri prvých meraniach hory pred desiatkami rokov sa pritom uvádzala iná hodnota. Čo netreba opomenúť pri Mount Evereste, ako sa naň dostať a prečo je lacnejšie zaobstarať si úplne nové auto?

Brit George Everest, po ktorom dostala najvyššia hora sveta svoje meno, na ňu nikdy nevystúpil a ani nechcel, aby niesla jeho meno. Člen kráľovského delostrelectva už v roku 1806 ako 16-ročný nastúpil na Vojenskú akadémiu. Vynikal v matematike a trigonometrii a v priebehu rokov 1814 až 1816 skúmal indonézsku Jávu, následne začal s plukovníkom Williamom Lambtonom trigonometrický prieskum Indie - trval 25 rokov a Everest mu po smrti Lambtona šéfoval.

Spolu s podriadenými preskúmaval kilometre púšte, džungle a hôr. Na samotný Mount Everest však podľa BBC nikdy nevystúpil a zrejme ho ani len nevidel. George Everest, ktorý nemal k hore špecifický vzťah, však zodpovedal za najatie Andrewa Scotta Waugha - ten uskutočnil jej prvé pozorovanie - a Radhanatha Sikdara, ktorý vypočítal jej výšku. Prvé presnejšie meranie v roku 1856 jej pripísalo 8 840 mnm.

K hore, ktorej význam sprvu pozorovatelia nevedeli, priraďovali sprvu názvy Vrchol B či Vrchol XV. Waugh navrhol, aby niesla Everestovo meno. Ten už ako viceprezident Kráľovskej geografickej spoločnosti nesúhlasil. Argumentoval, že indickí domorodci nevedeli vysloviť jeho meno a ťažko sa písalo v hindčine. Hoci sa medzi Nepálčanmi a Tibeťanmi používali domorodé názvy pre „strechu sveta“ - Deva-dhunga či Gaurisankar, spomenutá spoločnosť sa ale v roku 1865 predsa len uzniesla na názve Mount Everest.

Písal sa 29. máj 1953, keď preukázateľne zdolali Mount Everest prví dvaja horolezci – Edmund Hillary a Šerpa Tenzing Norgay. Od tohto roku naň vystúpilo viac než 6 000 horolezcov (údaj z roku 2021) a počet ich stále rastie. Žiaľ, aj tých, ktorí túto neľahkú úlohu nezvládnu - výstup na Mount Everest si každoročne vyžiada priemerne päť ľudských životov.

Mount Everest je najvyššou horou sveta, ktorá stále rastie. Zapríčiňuje to pohyb tektonických dosiek – predpokladá sa rast o 3 až 5 milimetrov pri posune 27 mm na severovýchod za rok.

Ak chcete doplniť zoznam dobrodruhov, ktorí úspešne pokorili himalájskeho obra, nepôjde o ľahkú záležitosť. Ani časovo, ani finančne a ani kondične. A nedá sa to ani kedykoľvek počas roka. Drvivá väčšina horolezcov sa na Mount Everest vyberie na prelome apríla a mája. Ide o akési okno medzi zimnou a monzúnovou sezónou v Ázii, kedy sú teplotné podmienky a počasie aspoň trochu lepšie.

Horolezci sa snažia vyhnúť najmä dažďom, aby sa na horách nešmýkalo a nehrozilo tak ešte vyššie nebezpečenstvo. Práve v apríli a máji sú teploty o niečo vyššie a rovnako sú menej intenzívne vysokohorské vetry.

Dobré počasie je základ pre dobrodružný výstup. Ten samotný totiž trvá obvykle zhruba dva mesiace, konkrétne ide o časový interval 50 (z tibetskej strany) až 60 (z nepálskej strany) dní, ak sú podmienky skutočne dobré.

Prvé dva týždne trvá výstup od mesta Lukla, kam sa obvykle letí z metropoly Nepálu Káthmandú, k základni Everest base camp, ktorá sa nachádza vo výške 5 300 metrov nad morom. Nasleduje dvojtýždňová pauza – turisti sa totiž musia prispôsobiť tamojším podmienkam. Po aklimatizácii zároveň aj dúfať v dobré počasie, inak sa dni čakania predlžujú.

Nasleduje posledný krok – výstup na samotný vrchol. Ten trvá obvykle šesť dní. Samozrejme, aj v tomto prípade sa doba môže natiahnuť, ak počasie turistom nepraje, s čím treba vždy rátať.

Od roku 2019 áno. Záujemcov regulujú. Podľa The Guardian o tom rozhodla komisia na vysokej úrovni nepálskej vlády. A to na základe rizikovej sezóny – pre tlačenice na vrchole a neskúsenosť vtedy zomrelo počas mája 11 ľudí pokúšajúcich sa o výstup. V roku 2019 vydal Nepál 381 povolení na výstup na horu.

Všetci horolezci, ktorí teraz žiadajú o povolenie na výstup, musia mať preukázateľné predošlé skúsenosti s horolezectvom vo vysokých nadmorských výškach a výcvik. Záujemcovia musia pred Everestom vyliezť aspoň na jeden nepálsky vrchol s výškou nad 6 500 mnm. Rovnako majú povinnosť predložiť aj potvrdenie o dobrom zdravotnom stave a fyzickej zdatnosti. Povinnosťou je tiež mať sprievodcu.

Po rôznych obmedzeniach sa zvýšila tiež štatistika úspešnosti výstupu na horu. Náročnosť potvrdzuje dlhodobý údaj o tom, že v minulosti uspelo zhruba 30 % spomedzi osôb snažiacich sa o pokorenie „strechy sveta“. Postupným zavádzaním obmedzení sa číslo blíži k 50 %.

Najväčším rizikom pre horolezcov na Mount Evereste sú - lavíny, infarkty, búrky, omrzliny a pády. „Štatisticky je však pravdepodobnejšie, že zomriete pri výstupe na Mont Blanc alebo pri jazde na bicykli v Londýne ako na Mount Evereste,“ dodáva zároveň portál explore-share. Zrejme je to sčasti aj z dôvodu, že čínska aj nepálska vláda vybudovali dobrú infraštruktúru pre výstup zahŕňajúcu úchyty, laná či táboriská.

Dôležitým prvkom pri výstupe na Mount Everest nie je len dobrá materiálna a fyzická, ale tiež finančná vybavenosť. Dovoliť si to nemôže každý a ceny výstupu sú vyššie ako pri kúpe nového auta luxusnej značky.

Ak sa vydáte na horolezeckú expedíciu na Mount Everest, počítajte s tým, že miniete aspoň 30 000 amerických dolárov na osobu. V závislosti od sprievodcu a toho, čo výsledná suma zahŕňa, však takýto výlet môže vyjsť až na 45 000 dolárov a viac. Aj tu sa ukazuje vysoká závislosť chudobného Nepálu od príjmov z horolezeckého turizmu.

Prečo je cena taká vysoká? Len samotné povolenie na výstup na Mount Everest stojí 11 000 dolárov. Poplatok pre Šerpov za nosenie výstroja vyjde asi na ďalších 8 000 dolárov. Pridajte sprievodcovský poplatok či kyslíkové fľaše (každá 1 000 dolárov), jedlo, vybavenie, poistenie a ubytovanie. Za toto všetko si niektoré spoločnosti pýtajú poplatok atakujúci dokonca hranicu 100 000 dolárov.

A žiadnu zo spomenutých potrebných vecí nemôžu lezci vynechať. Pri úvahách, či sa nedá absolvovať výstup bez kyslíkových bômb, ako to urobili Messner a Habeler, je tu možnosť na kladnú odpoveď. Avšak dôrazne sa to neodporúča. Iba päť percent ľudí, ktorí úspešne vystúpili na vrchol, to dokázalo bez kyslíka. A uspelo iba 10 % tých, ktorí sa niekedy pokúsili vyliezť na Mount Everest bez neho. Viac ako tucet osôb zomrelo na zdravotné komplikácie súvisiace práve s nedostatkom kyslíka.

Nehorolezci si môžu tiež užiť pohľad zblízka na Mount Everest. Vyhliadkový let k nemu je poriadne dlhý, hoci je ľadový masív od Káthmandú vzdialený len 160 kilometrov vzdušnou čiarou. Práve z Káthmandú smerujú do bezprostrednej blízkosti k vrcholu hory viaceré vrtuľníky na vyhliadkový let pre turistov.

Prvé odlety sa plánujú už od skorých ranných hodín miestneho času a jednou z medzizastávok na dotankovanie paliva je aj jedno z najnebezpečnejších letísk v Lukle. „Vďaka svojej šikmej pristávacej dráhe a okolitým horám tu majú lietadlá poriadne sťažené pristátie. To, či sem vôbec pristanete alebo nie, je vždy otázne,“ opisuje vo svojom blogu exsprievodca BUBO Samuel Kĺč. V rámci svojej cesty však pristál bez hocijakých komplikácií.

Ďalšou zastávkou je dedinka Dingboche a vyhliadkový bod Kala Patthar (5 600 mnm) pred samotným Mount Everestom. Počítať treba s redším vzduchom a nadmorskou výškou, v ktorej môže niekomu už prísť aj zle. Nasleduje okružný let pred južnou tvárou Mount Everestu, kde sa dostanú len horolezci a vrtuľníky

A takýto let je pre bežného smrteľníka finančne menej náročný, hoci nejde o lacnú položku. Samuel Kĺč zaplatil za takýto let 950 dolárov. Aj s rôznymi skupinovými zľavami treba počítať so sumou v tomto horizonte na hlavu.

Mount Everest je masív a prírodný úkaz, ktorý treba vidieť z každého uhla a určite aj z bezprostrednej blízkosti. Jeden pohľad za život určite nebude stačiť.