Najkrajšie grécke chrámy starovekej Sicílie

Každý, kto sa vydal na Sicíliu a nešiel tam len kvôli moru, si po čase uvedomí, že kamkoľvek sa pozrie, kamkoľvek sa vyberie, objaví miesta nasiaknuté históriou. V tomto je Sicília v Stredomorí takmer neporaziteľná a presne preto som si tento ostrov zamiloval aj ja. Sicília je pre fanúšikov archeológie ako raj na zemi. Stačí prísť, načúvať jej príbehom a viete, že vás zasiahne hlboko do srdca. To isté sa stalo mne, a preto som tento ostrov navštívil 12x, pretože ma priťahoval nevysvetliteľnou silou. Aj počas môjho štúdia klasickej archeológie so zameraním na staroveké dejiny som štúdium prepletal Sicíliou a láska k nej zostala.

Dnes sa Sicília teší popularite a čoraz častejšie jej ľudia dávajú prednosť pred inými miestami. Je to skvelé rozhodnutie, pretože Sicília má všetko. Nádherné pláže, staré barokové mestá, tradície, vynikajúce jedlo, granitu aj pistáciovú zmrzlinu, má krásnu prírodu, hrady, aktívne vulkány aj stopy arabských reálií. Sicília má svoje krásne ostrovy, archeologické lokality, má svoje chaotické Palermo pretkané trhoviskami a unikátnymi miestami a nájdete tu aj perfektne zachované stavby antiky. Vyberme sa pohľadať najkrajšie chrámy, ktoré tu po sebe zanechali starovekí Gréci.

Najzaujímavejšie chrámové stavby gréckeho staroveku na Sicílii dnes nájdeme na miestach - Syrakúzy, Himera, Selinunte, Agrigento a Segesta. Poznáte niektoré z nich?

Syrakúzy na juhovýchode ostrova patria medzi najznámejšie miesta celej Sicílie. Dnes vás zlákajú na prechádzky svojim starým mestom, kde sa rozlieva čas v krásnych uličkách, no v staroveku boli Syrakúzy mimoriadne dôležitým mestom a svojho času patrilo k najdôležitejším na ostrove! Dodnes tu nájdeme ruiny starovekého chrámu, ktorý sa preplietol s ranými dejinami Grékov na Sicílii.

Dôležitým miestom je ostrov Ortygia, kde dodnes leží staré mesto Syrakúzy. Kráčajte až na námestie Piazza Duomo a práve na ňom sa tvorili dejiny architektúry mesta. Na tomto námestí archeológovia objavili menší chrám, ktorý pochádza z obdobia zo založenia mesta. Syrakúzy založili ešte v 8. storočí pr. Kr. obyvatelia z gréckeho Korintu, ktorí patrili k ranej vlne kolonizácie Sicílie. Chrám, ktorý tu stál, zasvätili pravdepodobne bohyni Artemis, no vieme aj to, že krátko po jeho postavaní priamo na ňom postavili väčšiu a okázalejšiu stavbu.

Tieto chrámy datoval Paolo Orsi, významný archeológ, ktorý zasvätil svoj život Sicílii, do polovice 6. storočia pr. Kr. Stál trochu na východ od dnešnej ulice Via Minerva v oblasti, ktoré sa neskôr stalo miestom pre veľký iónsky chrám a Athenaion. Chrám zasvätený bohyni Atény, ktorej architektonické časti sú stále viditeľné v stenách katedrály, postavili v dórskom štýle. Jeho výstavbu začal Gelón ako symbol víťazstva nad Kartágincami po bitke pri Himere v roku 480 pr. Kr, tak, ako tomu bolo aj v prípade Tempio della Vittoria v Himere a Olympeionu v Akragase (dnešnom Agrigente)

Chrám pre bohyňu Aténu mal kolonádu (peristatis) so 6x14 stĺpmi a pronaos s dvomi stĺpmi, cellu a opisthodomos (komoru symetrickú s pronaos, ktorá nemala žiadne spojenie s cellou). Na priečelí stála socha Atény, ktorej pozlátený štít odrážajúci sa v slnečných lúčoch býval znamením pre námorníkov, že sa blížia k cieľu. Od Cicera vieme, že chrám bol ešte v 1. storočí pr. Kr. bohato zdobený až do doby keď prišiel rímsky guvernér Verres.

S jeho príchodom súvisí vyplienenie chrámovej výzdoby medzi ktorými boli aj maľované tabule z celly. Transformácia na kostol so sebou priniesla niekoľko zmien, ako tomu bolo aj v prípade chrámu Tempio della Concordia v Akragase. Dnes v katolíckom chráme objavíte stĺpy starovekého chrámu.

Vedľa Aténinho chrámu (objavený v r. 1960), v oblasti, kde dnes stojí Palazzo Vermexio, stál iónsky chrám so stĺpmi v pomere 6x16. Stavba tohto iónskeho chrámu bola inšpirovaná stavbami rovnakého obdobia z Malej Ázie. Chrám nikdy nedokončili (tento poznatok sa odvodzuje z dvoch čiastočne dokončených stĺpových báz).

Dnes je veľmi slabo zachovalý, pretože sa jeho časti používali pri výstavbe katedrály. Zachovalé architektonické časti nám ukazujú, že chrám je možné datovať do poslednej dekády 6. storočia pr. Kr. Žiadny z blokov piedestálu nebol nájdený in situ, ale pravdepodobne merali 22x25m. Stĺpy mohli merať 12,5m. V prednej časti chrámu stála dvojitá kolonáda so stĺpmi, ktoré mali od 28 do 32 žliabok. Nie sú žiadne indície o interiérovom vybavení chrámu.

V severnej časti ostrova stoja pozostatky tretieho chrámu. Ide o Apolónov chrám, z ktorého je dnes viditeľná len jedna zo stien. Chrám mal jednu z prvých kolonád so stĺpmi 6x17 okolo celly. Je datovaný do ¹/₄ 6. storočia pr. Kr. Postavili ho z pieskovca a v prednej časti mal dvojitú kolonádu z monolitických stĺpov vysokých až osem metrov.

Cella mala tri uličky oddelené dvoma radmi stĺpov. Na schodoch zo západnej strany bol zaznamenaný nápis s menom architekta: „Kleomedes, syn Knidieidaa, postavil Apolónov chrám, vztýčil stĺpy, dobrá práca“. V čase výstavby bol snáď najväčšou gréckou stavbou a pýšil sa vôbec prvým dórskym kamenným stĺporadím (v prípade, že chrám Artemis v Korkyre nie je starší, čo zatiaľ nebolo dokázané). Dnes ho nájdete na námestí Piazza Pancali.

V južnej oblasti, hraničiacej na východe s Porto Grande, archeológovia objavili chrám Olympeion. Leží v blízkosti riek Ciane a Anopo. V blízkosti svätyne Dia Olympijského bol utáborený Hippokrates z Gely po víťazstve nad Syrakúzami pri Elore a neskôr pri porážke Atén v roku 414 pr. Kr. Ako opisuje Thukidydes, svätyňa bola veľmi dôležitá a stála v strede dediny s názvom Polichne. Chrám postavený začiatkom 6. storočia pr. Kr. predstavoval dlhú, úzku budovu so stĺpmi 6x17 (dnes stoja už len 2 stĺpy na južnej strane) a dvojitou kolonádou v prednej časti celly.

Sicílska Himera nepatrí medzi najznámejšie miesta tohto krásneho ostrova a mnohí okolo nej len prejdú bez toho, aby tušili, okolo čoho prešli. Dnešná Himera je limitovaná na ruiny, no v staroveku bola dejiskom mimoriadne dôležitej bitky, ktorá tu v roku 480 pr. Kr. prebehla medzi Gelónom (zo Syrakúz) a Therónom (z Agrigenta), ktorí spoločne bojovali proti Kartágincom. Gréci bitku vyhrali a zabránili tak Kartágu, aby sa zakorenili na ostrove, čím zmenili tok dejín. Na oslavu tejto bitky vzniklo na Sicílii viacero pamiatok a Himera nebola výnimkou.

Na severovýchodnej strane Himery - tam, kde ležala široká planina sa objavila svätyňa Atény, na významnej polohe smerom k moru, čo bolo potvrdené i archeologickými nálezmi (nápisy či sochy). Najstaršia kultová budova, chrám A je datovaný do archaického obdobia. Vo vnútri chrámu stál podstavec, ktorý pravdepodobne niesol kultovú sochu božstva. Medzi nálezy z chrámu A patrí zlatý pliešok so zobrazením bežiacej Gorgóny a aj bronzové sošky predstavujúce Aténu.

S už spomínaným novým mestským plánom prebehla aj reorganizácia tohto miesta. Chrám B bol postavený na vrchu ruín chrámu A. Nová stavba je hekatompedon, meria 30,7 m a nemá portikus. Bol dekorovaný hlineným reliéfom, ktorý zobrazuje Heraklove činy, hrdinu ochraňovaného Aténou, ktorá bola zároveň aj ochrankyňou celého mesta a jeho obyvateľov.

V období medzi koncom 6. storočia a začiatkom 5. storočia pr. Kr. prešla svätyňa opäť renováciou. Pribudli dve nové menšie budovy: chrám C (megaron s naos a sekos umiestnený severne od hlavného chrámu) a chrám D (jednoduchý megaron na južnej hranici posväteného okrsku. Oba boli ozdobené architektonickými terakotami, aké sa používali aj v Kampánii.

Dôležitosť mesta reprezentuje veľký chrám „Chrám víťazstva“ (Tempio della Vittoria) – jediný kamenný monument z celej kolónie. Jeho stavba prebehla v rokoch 470 až 460 pr. Kr. v kanóne dórskej architektúry so 6 stĺpmi v prednej i zadnej časti chrámu, so 14 stĺpmi po stranách, s cellou, pronaos a pokladnicou (opisthodomos). Božstvo, ktorému bol chrám zasvätený, je stále neznáme, ale dáva sa do súvisu so slávnym víťazstvom z roku 480 pr. Kr.

Pôsobivosť a veľkosť budovy by mohla ukazovať na politické ambície tyranie Eminnidi po víťazstve nad Kartágom. Základy chrámu a najnižší stupeň stĺpov je všetko, čo dnes ostalo z tohto slávneho chrámu. Našli tu viac než 50 terakotových levích hláv, ktoré slúžili ako chrliče vody pozdĺž odkvapu a niekoľko fragmentov sochárskej výzdoby. Žiadna výzdoba interiéru, ani metopy neboli nájdené. Zaujímavosťou je, že ďalší, sesterský chrám, k nemu postavil Gelón, tyran zo Syrakúz - ako pripomienku na tú istú udalosť.

Sicílska Segesta ležiaca južne od Palerma a východne od obľúbeného Trapani je síce nenápadné miesto, no kto miluje históriu, musí sa tu zastaviť. Dnes tu nájdete pôsobivé ruiny, ktoré patria k najkrajším na celom ostrove.

V meste stáli kedysi dva posvätné okrsky. V prvom z nich sa nachádzal peripterálny chrám postavený pravdepodobne staviteľmi zo Selinunte. Stál vo vnútri temena, ktorý bol obohnaný múrom z veľkých kamenných blokov. Posvätný okrsok bol v používaný už od 8. storočia pr.Kr. Stavitelia zo Selinunte majú na svedomí aj druhú posvätnú budovú, známy chrám zo Segesty.

Chrám stojí na kopci v západnej časti mesta. Monumentálny dórsky chrám (peripteros) postavili v druhej polovici 5. storočia pr. Kr. medzi rokmi 430-420 pr. Kr., kedy dosiahlo mesto vrchol svojej moci. Chrám predstavuje symbol túžby mesta dosiahnuť vedúcu pozíciu na sicílskej politickej scéne. Ambiciózny projekt napriek tomu nikdy nebol dokončený, čomu nasvedčuje absencia celly a ďalších iných komponentov. Patrí k najfotogenickejším miestam západnej Sicílie a chrám zachovaný v ruinách patrí medzi symboly slnečného ostrova.

Selinunte na juhu ostrova patrí k miestam, kde nájdete nielen jeden, ale hneď niekoľko chrámov, ktoré prežili do dnešných dní. Patrí tak spoločne s mestom Agrigento medzi najfascinujúcejšie staroveké miesta celej Sicílie. U nás ešte stále nemá zvučné meno, ale dajte si poradiť a zaraďte Selinunte do svojho itineráru.

Na Akropole kedysi stál posvätný okrsok – temenos. Zo začiatku na ňom boli iba jednoduché budovy a svätyne a až v polovici 6. storočia pr. Kr sa pretvoril do monumentálnej formy. V strede posvätného okrsku, na mieste starého megaronu, vyrástol veľký chrám Tempio C. Je označovaný písmenom ako väčšina chrámov v Selinunte z dôvodu, že nepoznáme božstvo ktorému boli zasvätené.

Chrám C bol najväčším chrámom stojacim na Akropole. Bol postavený v dórskom štýle so šiestimi stĺpmi v prednej časti, so 17 stĺpmi po stranách a obsahoval cellu, pronaos a adyton. K chrámu orientovanému na východ viedlo schodisko, ktoré zdôrazňuje jeho monumentálnosť. Východné priečelie bolo ozdobené metopami s mytologickými scénami – Herakles a trpasličí nepriatelia Kerkopovia, Perzeus s Gorgónou a kvadriga s Apolónom.

Okolo ⁴/₄ 6. storočia pr. Kr. bol za chrámom C postavaný úplne nový chrám s názvom Tempio D. Je to dórsky chrám peripteros s peristatis, kde je 6 stĺpov v prednej časti, 13 po stranách. Má cellu, pronaos a adyton. Nie je isté komu boli chrámy pôvodne zasvätené, ale nálezy nápisov medzi ruinami chrámov a následné porovnanie aj prírodných čŕt s posvätným okrskom v Megara Nisea, ktorá mala tiež dve rozdielne akropoly, nás vedie k domnienke, že Tempio C by mohol byť zasvätený Apolónovi a Tempio D Aténe, no stále ide len o nepodloženú teóriu.

V južnej oblasti temena stoja chrámy Tempio A a Tempio O, ktoré boli postavené v polovici 5. storočia pr. Kr. Obe budovy sú postavené v dórskom štýle, ale upravené vzhľadom k novému architektonickému modelu prísneho štýlu. Táto svätyňa, ktorá bola jednou z hlavných verejných posvätných oblastí prešla vo 4. storočí pr. Kr radikálnou premenou.

Mimo mestskej zástavby v blízkosti prístavu pri ústí rieky Cotone na kopci Marinella sa nachádzal posvätný okrsok kde dnes stoja ruiny troch veľkých chrámov. Najsevernejšou z troch budov je kolosálny chrám Tempio G. Ide o jednu z najkrajších architektonických stavieb v západnom gréckom svete. Chrám nikdy nedokončili. Bol postavaný v dórskom štýle ako pseudodipteros (peristatis je vo väčšej vzdialenosti od celly). Rozsiahla cella ležala pod holým nebom s malou svätyňou (naiskos) v zadnej časti.

Týmito črtami je veľmi podobný Apolónovmu chrámu v tureckej Didime v Malej Ázii. Vzhľadom na tento fakt je celkom možné, že ide o chrám Apollonion, hoci na rovnaké miesta sa kladie aj Zeus, ako sa spomína na „Tabuli zo Selinunte“. Ide o veľký kameň s nápisom nájdeným v ruinách chrámu. Epigraf vyjadruje vďaku mesta Selinunte bohom za vojenské víťazstvo. V nápise sa Zeus objavuje ako jediný boh dvakrát a venuje sa mu špeciálne poďakovanie. Práve toto môže naznačovať, že chrám by mohol byť zasvätený práve Diovi.

Na južnej strane stál ďalší, tento krát menší chrám Tempio F. Dórsky chrám predstavoval peripteros s dlhou cellou s pronaoom a adytonom. Peristatis mala šesť stĺpov v prednej časti a 14 po stranách a bola čiastočne uzatvorená stenami, čo je nezvyčajná črta. Mysteriózny prírodný kult bol v spojení s Dionýzom, božstvom ktoré je s istotou zastúpené v pantheone mesta. Bol uctievaný na akropole v Megara Nisea s menom Nykteilos. Východné svahy Selinunte boli veľmi dobrou reprodukciou akropoly z Megara Nisea.

Najjužnejšou budovou je chrám Tempio E, ktorého existencia je doložená do polovice 6. storočia pr. Kr. Uvažuje sa, že by mohol byť zasvätený Afrodite. Budova je dnes viditeľná vďaka rekonštrukcii, počas ktorej sa pozbierali spadnuté časti a postavili do pôvodnej pozície. Chrám bol niekoľko krát prebudovaný do konečnej podoby. Posledné stavebné úpravy prebiehali v rokoch 470-450 pr. Kr. Išlo o dórsky peripteros s dlhou cellou, vydutým adytonom, pronaom a opisthodomom.

Chrám dekorovali metopami, ktoré znázorňovali mytologické výjavy – Herakles a Antiopé, Artemis a Encelados alebo Zeus a Héra. Metopy boli zhotovené v štýle, ktorý predstavoval prechod medzi neskoro archaickým umením a prísnym štýlom. Prítomnosť Héry na jednej z metop a umiestnenie chrámu neďaleko prístavu (božstvo bolo tradične spájané s oblasťami mimo mesta a s obchodnou aktivitou), presvedčilo niektorých bádateľov, že Héra bude vhodnejší kandidát na miesto božstva, ktorému bola svätyňa zasvätená. Ruiny chrámu boli po zničení vybrakované kvôli stavebnému kameňu.  

Mimo hradieb neďaleko prístavu na kopci Gaggera stál ďalší posvätný okrsok. Jedna z najdôležitejších svätýň patrila Demeter Malophoros. Ide o božstvo s chtonickým významom v spojení s reprodukciou a obnovením rastového cyklu. Spojitosť je zvýraznená aj neďalekou polohou nekropole. Používanie svätyne je doložené do konca 7. storočia, kedy bola postavená prvá budova. Išlo o jednoduchý megaron s predsieňou, ktorej funkcia je neznáma.

V 6. storočí pr. Kr. bol megaron nahradený chrámom s pronaom a adytonom. Na východe neďaleko od chrámu stál oltár s priehlbinou. Bol objavený spolu s množstvom votívnych predmetov. Počas 5. storočia pr. Kr. pristavili k chrámu propylon, čím dostal monumentálnejšiu podobu. Dôkaz o dôležitosti kultu Malophoros svedčí o množstve votívnych predmetov (keramika, masky, busty, sošky).

Na juhovýchodnom rohu svätyne stál malý temenos – jednoduchá svätyňa obkolesená vlastnou ohradou zasvätená Hekate. Na sever od temena Malophoros stál ďalší nezávislý posvätný okrsok zasvätený bohovi s menom Zeus Meilichios (sladký ako med). Je to ďalší boh spojený so záhrobným životom. Temenos pozostával z kolonády, v ktorej strede stál malý chrám (distylos).

Najfascinujúcejšie miesto si nechávame na koniec. Je ním staroveký Akragas, dnešné Agrigento na juhu Sicílie, kde na vás čaká celé „Údolie chrámov“. Čo všetko tu nájdete?

Tempio della Concordia

Božstvo, ktorému bol chrám zasvätený, je dosiaľ neznáme. Dnešnú interpretáciu predstavujúcu chrám bohyne Concordie alebo chrám svornosti ako prvý uviedol Tomaso Fazello (1498-1570), mních, ktorý prebral názov z latinského nápisu nájdeného v blízkosti chrámu. Medzi bádateľmi pretrváva konflikt o tom, komu je chrám naozaj zasvätený. Niektorí hovoria o Dioskuroch, dvojičkách Castorovi a Poluxovi a druhí prezentujú názor, že predstavuje bohyňu Deméter.

Samotný chrám (označovaný aj ako Tempio F) postavili niekedy medzi rokmi 440-430 pr. Kr. Štýl prezentuje prechod z archaického do klasického staviteľstva. Architektúra je v harmónii s perfektne prepracovanými detailmi čo zodpovedá dórskemu kanónu. Budova je peripteros, obohnaný radom stĺpov. Má portikus so šiestimi stĺpmi v prednej časti a pretože ide o dvojitý pronaos, niekedy býva označovaný aj ako amphyprostylos s portikom na oboch stranách. Krepida so štyrmi schodmi, na ktorej stoja stĺpy, má 39,44 m po dĺžke a 16,9 m po šírke. Peristyl tvorí 34 stĺpov (6x13). Každý stĺp je tvorený zo štyroch kamenných častí pričom meria 6,83 m a jeho hrúbka je 1,27 m.

Chrám Tempio della Concordia patrí k trom najlepšie zachovalým chrámom staroveku. Okrem neho sa týmto titulom môže pýšiť Theseion na Gréckej Agore v Aténach a chrám bohyne Héry v talianskom Paeste. Jeden z dôvodov, prečo sa tak výborne zachoval bol fakt, že v 7. storočí bol prerobený na kresťanskú baziliku biskupa Gregora z Agrigenta. Zmena na kostol so sebou priniesla zložitú zmenu orientácie vchodu, ktorý bol posunutý do zadnej strany gréckeho chrámu a následná demolácia zadnej steny celly.

V podobe baziliky zostal chrám až do roku 1788, teda takmer desať storočí. V spomínanom roku sa chrám vrátil do pôvodnej podoby. Cella merala 28,36 m x 9,44 m. Stĺpy boli pôvodne omietnuté imitáciou mramorovej omietky, Nie sú žiadne stopy po sochárskej výzdobe na metopách čo naznačuje, že boli pravdepodobne maľované obrázkami zobrazujúcimi božstvo, ktorému bol chrám zasvätený. Postupom storočí sa obrázky vytratili.

Tempio di Vulcano

Na okraji údolia Hypsas, na západnej strane oblasti zvanej Collina dei Templi stál posledný z chrámov Agrigenta. Rozkladal sa na pozostatkoch starovekého sacellum, ktoré bolo zapracované do chrámu. Chrám je hexastylos s peristatis tvorenej 34 stĺpmi (6x13). Každý stĺp meral 6,30 m.

Vulkánov chrám meral 43 metrov po dĺžke a 20,65 m po šírke. Takmer nič s výnimkou niekoľkých architektonických kúskov sa nezachovalo. Na základe nálezov sa chrám môže datovať do obdobia okolo roku 430 pr. Kr.

Tempio di Aesculpio

Za mestskými hradbami na rovine San Gregorio, vo vnútri posvätného okrsku, kde stálo viacero chrámov, sa nachádzal Asklepiov chrám (Tempio H). Opis tohto chrámu sa zachoval vďaka gréckemu historikovi Polybiovi. Išlo o malý dórsky chrám (in-antis), pričom bol pronaos oddelený stenami po stranách medzi ktorými dva stĺpy ohraničovali vchod.

Pravdepodobne ho postavili v období od druhej polovici až po koniec 5. storočia pr. Kr. Chrám bol pseudodipteros s pronaos a cellou. V interiéri stála známa Myrónova socha Apolóna ukradnutá Kartágincom Himilkom. Vrátil ju až Scipio Africanus po bitke pri meste Zama. S príchodom prétora Verresa zmizla socha.

Tempio della Juno Lacinia  (Tempio D)

Táto dórska stavba je datovaná do roku 450 pr. Kr. Dcéra Saturna a Rhey, sestra a žena Jupitera, kráľovná bohov. Reč je o bohyni Juno, ktorej chrám stojí v Agrigente. Prívlastok „Lacinia“ je chrámu mylne pripísaný zo zámeny s chrámom Juno Lacinia na výbežku Lacinio (dnešné Capo delle Colonne) neďaleko Crotone na iónskom kalábrijskom pobreží.

Poloha chrámu na hrebeni kopca Collina dei Templi je perfektným umiestnením pre chrám – zosúladená dórska architektúra pozvoľna splýva s prírodnou krásou nádhernej panorámy. Chrám postavili v kanóne dórskej architektúry. Je to peripteros, hexastylos s cellou in-antis s rozmermi 38,15 x 16,9 m.

Stylobat (alebo piedestál) so štyrmi schodmi tvorí krepidu s 34 stĺpmi. Dnes stojí 25 stĺpov a stĺpy na severnej strane nesú architráv. Cella in-antis bola 28,68 m dlhá a 9,93 m široká. Do dnešných dní z nej zostala stena a niekoľko základov stĺpov z pronaos a opisthodomos.

Tempio di Ercole  (Tempio A)

Heraklov chrám je považovaný za najstarší z chrámov Agrigenta, ktorého založenie spadá do 6. storočia pr. Kr. Aj Cicero aj Titus Livius potvrdzujú, že chrám bol zasvätený Heraklovi. Cicero vo svojej reči proti Verrovi zrátal všetky umelecké diela ukradnuté týmto sicílskym guvernérom. Veľký rečník dokonca opisuje, ako sa obvinený Verres snažil pre seba získať aj časti z nádhernej sochy Herakla z vnútra chrámu. Socha sa tešila obrovskej úcte medzi domácimi obyvateľmi.

V opise monumentov Agrigenta hovorí Titus Livius o tom, že agora stála blízko južnej brány (Porta Aurea v byzantských časoch) a v jej blízkosti stál aj Heraklov chrám, čo len potvrdzuje Cicerovu výpoveď. Chrám je peripteros – hexastylos so 67 m po dĺžke a 25,34 m po šírke. Kolonádu tvorí 38 stĺpov (6x15), pričom každý z nich meria 10 m na výšku a 2,08 m v priemere. Cella bola dlhá 47,56 x 13,9 m a obsahovala aj pronaos a opisthodomos. Na východnej strane ležia zvyšky oltáru. Heraklov chrám mal reputáciu ako jeden z najkrajších v Agrigente vďaka metopám, ktoré zdobili dekoračné motívy. Bohato zdobený interiér poukazuje na oddanosť občanov mesta Heraklovi.

Tempio di Castore e Polluce  (Tempio I)

Chrám Dioskurov postavili v priebehu 5. storočia (480-460 pr. Kr). Ide o peripteros – hexastylos v dórskom štýle. Budova merala po dĺžke 27,72 m a po šírke 10,12 m. Peristyl pozostával z 34 stĺpov (5,98 m vysoké, 1,20 m široké). Vo vnútri chrámu sa nachádzala cella oddelená ďalšími štyrmi stĺpmi.

Fragmenty chrámu sú stále viditeľné vďaka práci architekta Cavallariho a sochára Villareala, ktorí opätovne postavili štyri rohové stĺpy. Pri rekonštrukcii použili pôvodný materiál z chrámu, ale napríklad trámy použili z iného väčšieho chrámu známeho ako Tempio L (38,80 x 17,20 m).

Tempio di Zeus Olimpico

Z kedysi kolosálneho chrámu Dia Olympijského dnes stoja len pôsobivé ruiny. Originalita a inovátorský dizajn použitý pri výstavbe chrámu zaznamenal odklon od kanónu dórskej architektúry. Spoločne s chrámom G v Selinunte patria k najväčším chrámom západného gréckeho sveta. Obrovské rozmery a revolučné inovácie poukazujú na to, že obyvatelia Agrigenta boli, nepochybne, inšpirovaní súťaživosťou s domácim Gréckom, ktorá je u Grékov hlboko zakorenená.

Chrám postavili po Therónovom víťazstve nad Kartágincami v Himere v roku 480 pr. Kr. Opis chrámu sa zachoval vďaka Diodorovi Sicílskemu. Išlo o pseudoperipteros, heptastylos, ktorý meral 133,45 m po dĺžke a 56,30 m po šírke. Samotná stavba stála na krepide pozostávajúcej z piatich schodov. Peristyl tvorila pevná stena, z ktorej vyčnievali stĺpy. Medzi nimi stáli sochy obrov, známe ako Atlantes (latinsky Telamones). Boli vysoké 7,75 m a neslúžili iba ako dekorácia, ale pomáhali podporovať veľmi ťažký architráv chrámu. Nachádzali sa vo výške okolo 10 m od krepidy.

Diodorus nás informuje, že na východnom priečelí boli veľké sochy znázorňujúce „Bitku Titanov“  a západné priečelie patrilo zobrazeniu pádu Tróje s vyobrazením hrdinov tejto udalosti. Chrám nikdy nedokončili a v roku 409 pr. Kr. ho zničili Kartáginci a následne zemetrasenie. Priamo za chrámom sa rozkladala Agora. Pred východným priečelím stál obetný oltár. Do chrámu neexistoval vchod z prednej strany. Vchody boli pozdĺž strán a viedli do postranných uličiek v celle. V roku 255 pr. Kr. sa ruiny chrámu premenili na pevnosť proti Kartágincom.