Catania, Sicília - trochu iné Taliansko

Východ Sicílie učaruje všetkým dobrodruhom a gurmánom. Taktiež fanúšikom starovekej grécko-rímskej architektúry a histórie celkovo. Milovníkov pravého Talianska však môže Sicília sklamať. Správanie sa miestnych a celkový život je tu iný. V tomto blogu vysvetlím, čím to je a uvediem mnoho konkrétnych príkladov.

Mesto Catania založili v roku 729 pr. Kr. Chalcidovia z Naxosu. Význam nadobudlo v 5. storočí pred Kristom s Hieronom I., tyranom zo Syrakúz, a jeho synom Deinomenom, ktorí ho dobyli. Premenovali ho následne na Aetnu - podľa sopky. Obyvatelia obnovili staré meno po vyhnaní Deinomenových prívržencov.

Catania bola jedným z prvých sicílskych miest, ktoré pripadlo Rimanom (263 p.n.l.). Kresťania tam trpeli pre prenasledovanie cisármi Deciom a Diokleciánom a medzi mestských mučeníkov patrila aj svätá Agáta, patrónka mesta. Po barbarských inváziách pripadla Catania postupne Byzantíncom, Arabom a Normanom.

Mesto bolo takmer úplne zničené pri katastrofálnom zemetrasení v roku 1169, avšak v 14. storočí a v období renesancie bola Catania jedným z najdôležitejších kultúrnych, umeleckých a politických centier Talianska. Cataniu niekoľkokrát zdevastovali sopečné erupcie neďalekej Etny, z ktorých najsilnejšia bola v roku 1669 a v roku 1693 postihlo mesto ďalšie vážne ničivé zemetrasenie.

Catania bola jedným z predvojov hnutia za sicílsku autonómiu na začiatku 19. storočia. Od roku 1861  však bola Sicília súčasťou novozjednoteného Talianska, ktorého históriu odvtedy zdieľa.

Z letiska Catania Fontanarossa do centra mesta sa dostanete pomerne rýchlo a jednoducho. Samotné letisko je veľmi malé a jednoduché na orientáciu. Svojou veľkosťou, vnútorným i vonkajším tvarom či malým množstvom obchodíkov a priamou cestou von pripomína letisko v Bratislave, hoci je šiestym najväčším letiskom Talianska. Do príletovej haly sa dostanete za menej ako päť minút.

Tu už čaká mnoho taxikárov s menami svojich zákazníkov či miestni s tabuľkami určenými svojim blížnym. Taxi je jasná voľba, ak sa chcete do centra dostať rýchlo. Niektoré ubytovania ponúkajú možnosť vyslania vlastného taxikára, ktorý vás v rámci objednávky zoberie do hotela či penziónu. Treba si to overiť na stránke ubytovateľa. Ak túto možnosť neponúkne, vyjde vás cesta do centra na zhruba 25 eur. Ceny sa líšia podľa času príchodu a dostupnosti. Bolt na Sicílii nie je dostupný, Uber však áno, no neúčtuje si oveľa menej ako taxikári, s ktorými sa dá zjednávať.

Pokiaľ vám nevadí verejná doprava, je jasnou voľbou bus MHD s označením ALIBUS. Lístok v ňom stojí 4 eurá a platí po dobu 90 minút. Dá sa kúpiť u vodiča či v niektorom z automatov, ale i novinových stánkoch. V autobuse si ho treba označiť okamžite po vstupe.

"Požičali ste si auto?" pýta sa ma taxikár pri ceste z letiska do centra mesta. Po zápornej odpovedi konštatuje, že som dobre urobil. Večer sú cesty pokojné, ale cez deň to dokáže byť poriadny chaos a zmätok, vysvetľuje, pričom mu do cesty vybehne z vedľajšej cesty iný vodič aj napriek tomu, že pruh, do ktorého chce odbočiť, je plný. Tak taxikára iba spokojne zabrzdil a po chvíli pokračuje ďalej.

Cesty v Sicílii a šoférovanie po nich sú chaos, o čom ma presvedčí celý výlet v tejto destinácii postupne. Značky STOP či červená na semafore sú prakticky len na okrasu. Jazdí sa bez smeroviek a preraďovanie sa je inštinktívne. Tu treba mať dobré reflexy a predvídať nepredvídateľné. Vodiči sú ale pokojní, netrúbia na seba, žijú si vo svojom a tolerujú sa, veď každý tu šoféruje rovnako hlúpo, tým pádom nikto nešoféruje hlúpo, či?

Catania ukáže svoju tvár už na cestách. Kým autá na seba netrúbia, motorky na červenej zastanú tesne až za prechodom, ktorým prechádzajú ľudia a pokiaľ tí prechádzajú cez prechod pre chodcov na mieste bez semaforu, sú vodiči netrpezliví a kričia "avanti!" Práve tu by sa pritom trpezlivosť zišla. Parkovanie je tu tiež svojské.

Som svedkom toho, ako pri priečnom parkovaní vodič posunie auto stojace za ním miernym ťukesom. Následne sa posunie o centimeter dopredu, spokojne vystúpi a odíde. Iný vodič si zase v pohode v blízkosti policajnej budovy dáva dole papuču z predného kolesa. Spokojne ju hádže do kufra, ktorý zatvára a pokračuje ďalej. Nikto nemykne plecom. A takto to presne je - Sicília je bezstarostnosť a chaos.

Samotná Catania prekvapí tým, že hoci ide o 311-tisícové mesto, disponuje metrom. To má jednu líniu - červenú a 10 zastávok. Lístok naň stojí euro a platí 90 minút. Ľahko sa dá dostať sa do centra mesta či okolitých štvrtí, kde sú zväčša ubytovaní turisti. Metro chodí každých 10 minút a načas. Aspoň niečo.

Trochu slabšie to totiž funguje s MHD. Autobusy tu chodia podľa nálady a niekedy neprídu vôbec. Najmä počas siesty je ťažké spoliehať sa na príchod autobusu, ktorý síce ukazujú Google maps i celkom použiteľná aplikácia Moovit, autobus však neprichádza. A nie všade je novinový stánok či automat, kde sa dá kúpiť lístok – euro za 90-minútový, ak si ho kúpite u vodiča, je to 1,6 €. Pri niektorých zastávkach to vynahradia parkovacie automaty, ktoré ponúkajú aj lístky na autobus. Online si ich nekúpite, lebo ich treba označovať. Sicília, úprimne, čakal som, že budeš modernejšia.

Modernosť je lepšie očakávať v medzimestskej doprave. Sicília má celkovo dobré vlakové aj autobusové spojenia po celom ostrove, interiér busov a sedačky sú síce staršie, ale chodia relatívne načas (rozumej cca 15 min meškanie). Vlaky, to je iná reč. Tie sú parádne, čisté a moderne vybavené. Každý z nich má záchod, dobrú klímu a je naozaj výborným prostriedkom na prepravu po Sicílii, odporúčam.

Ak sa rozhodnete prenajať si auto, šoférovať a vyskúšať tak svoje nervy, bude to drahšie ako po minulé roky. Autopožičovní je v Catanii neúrekom, najväčšia je pri letisku a za auto zaplatíte cca 50-70 eur na deň.

Musím úprimne poznamenať, že prvý dojem z Catanie bolo mierne sklamanie. Ulice širšieho centra sú špinavé a neudržiavané, na zemi je mnoho odpadkov, ktoré nikto nečistí a tie lákajú vychudnuté túlavé mačky. Chápem však prečo, košov v meste je minimum a už vôbec nie takých na separovanie odpadu. Steny uličiek sú pografitované a hoci nepovažujem graffiti za formu vandalizmu, ale, naopak, za umenie, toto je veľmi nevkusné.

Mnoho budov, aj starých s historickým nádychom, je tu zanedbaných či premenených na obchodíky ako päsť na oko. Prichádzam však do centra Catanie. Tu sa dojmy pomaly ale isto začínajú naprávať. Kým širšie centrum Catanie pripomenie špinou a tvarom budov okrajové časti Atén, centrum, to už je pravé krásne Taliansko.

Prechádzam špinavými ulicami, cestou do centra mesta sa však menia na čistejšie a uhladenejšie. Zrazu veľké množstvo zelene, vysokých stromov spojených do akoby siahleho zeleného múra a pokojné prostredie. Cestou do centra, do ktorého vedie dlhá ulica Via Etnea, neprehliadnem park a verejné záhrady Villa Bellini. Krásna zeleň a ľahké stúpanie ma privedú ku krásnej rozhľadni a tiež do parku s množstvom sôch, v ktorom si všímam, že skoro každý model tváre má odrezaný nos. Naschvál či vandalizmus? Tipujem to na to druhé. Je tu však príjemná atmosféra a prvý dojem z Catanie sa začína meniť k podstatne lepšiemu.

Neďaleko sa hneď týči ďalšia pamiatka – pozostatky rímskeho amfiteátra. V meste nájdete hneď dva, ten menší, v súčasnosti dočasne uzavretý a viditeľný len z polovice, je na zastávke Piazza Stesicoro, kde končí/začína metro svoju trasu. V časoch najväčšej slávy patril amfiteáter medzi najväčšie v Taliansku z roku cca 300 pr. Kr. Dnes z pôvodného „kolosea“ zostal už len malý kúsok, ktorý reprezentujú tamojšie ruiny.

Cestou na hlavné námestie sa zastavujem ešte pri menšom – Piazza Universitá. Ide o malebné námestie s bronzovými stĺpmi, barokovým kostolom Basilica della Collegiata, rovnako krásnou budovou Univerzity Catania či Machiavelliho divadlo, tu si viete posedieť a vychutnávať tamojšiu atmosféru. K samotnej Via Etnea ešte dodám, že je tiež najväčším bulvárom mesta a viete si tu nakúpiť všetko od potravín cez suveníry až po oblečenie a kozmetiku. Tu vaša peňaženka zaplače.

Piazza del Duomo – to je hlavné námestie Catanie a jej najkrajšia časť. Po stránke architektúry aj atmosféry. Tu nájdete najkrajšie pamiatky mesta, ktorým dominuje Katedrála sv. Agáty – spomenutej patrónky mesta. Miesto bolo sídlom biskupov z Catanie do roku 1859, kedy povýšili diecézu na arcidiecézu. Odvtedy je sídlom arcibiskupov z Catanie a ako zvonku, tak aj zvnútra je prekrásna.

Hneď vedľa nej sa týči ďalší kostol Chiesa della Badia di Sant'Agata a z jeho kupoly je krásny výhľad na Etnu i celé centrum Catanie. Námestie tiež skrášľuje Slonia fontána (Fontana dell'Elefante). Dielo, aké by som čakal skôr na Srí Lanke či v Thajsku. Fontána s rímskou sochou slona vytesanou z čadiča je však dnes symbolom mesta. A nemenej krásnou je menšia fontána Amenano, z ktorej voda padá do rovnomennej rieky ako taký minivodopád.

Prehliadnuť sa nedá ani palác Chierici pri menšej zo spomenutých fontán. Prechádzam okolo nej a zrazu schody zo sopečnej skaly. Po zostupe ma ovalí silná rybia vôňa. Som na La Pescheria di Catania, teda Rybí trh Catanie. Vôňa morských plodov sa zintenzívňuje a tu je trh, kde nájdete všetko, čo chcete ochutnať – okrem plodov mora aj ovocie, zeleninu, pečivo a syry. Tu nakúpite to najlepšie a najčerstvejšie, ak vás teda neodradí skutočne silná rybia vôňa. Zážitok spríjemnia zavesené farebné dáždniky dotvárajúce jedinečnú atmosféru rušného trhu.

Od špecifického trhu môžem pokračovať rovno ďalej a zamieriť na juh či sever k dvom vychyteným pamiatkam. Južnou je Castello Ursino pripomínajúci skôr typické španielske hrady. Hrad z 13. storočia má bohatú kráľovskú archeologickú zbierku a tiež maľované vozíky. Severne sa zase nachádza najkrajšia zrúcanina celej Catanie - Teatro Antico greco-romano di Catania. Ruiny amfiteátra pod holým nebom, ktorý mieša prvky gréckej a rímskej architektúry. Úžasná prechádzka tribúnami, pri ktorej uvidíte aj „backstage“ a kus histórie.

Určite pri návšteve Catanie zamierte aj k nádhernému opernému domu Teatro Massimo Bellini. A tiež k benediktínskemu kláštoru San Nicolò l’Arena v Catanii, ktorý je druhým najväčším kláštorom v Európe a je súčasťou svetového dedičstva UNESCO (ten najväčší je v portugalskom meste Mafra).

Pokiaľ chodíte na dovolenku predovšetkým kvôli kúpaniu sa a hľadáte najkrajšie pláže na svete, nechoďte do Catanie. A rovno dodám, že aj na celý východ Sicílie. Tu sa nájdu pláže, ktoré sú zaujímavé, nie krásne. Poďme najprv k tým v Catanii.

Bližšie k centru je vulkanická pláž. Čierny piesok, ktorý vás teleportuje na Island. Jeho plocha je ale podstatne menšia. Vulkanická pláž v Catanii, to sú hlavne obrovské čierne kamene a skaly ako na Etne, tu sa však nájdu odvážlivci, ktorým nepohodlnejšie ležanie nevadí a kúpu sa v mori. Doň vedie tiež postavené mólo. Pláž neohúri krásou, ale tým, že je iná a okolité lávové útesy nadchnú vaše oči. A more je naozaj krásne. Tým, že ho obklopujú obrovské skaly zachytávajúce bordel, je extrémne čisté a nenájdete tu jeden jediný lístok plávajúci na hladine mora. Priezračnú vodu ale nečakajte, vďaka skalám je poriadne tmavá.

Hlavnou plážou Catanie je Playa di Catania. Dá sa k nej dostať busom s označením D z námestia Borsallino a táto pláž je poriadne dlhá. Celá piesočnatá a ťahá sa do dĺžky 18 km až k letisku. Väčšinu plochy z týchto 18 km si obsadili beach cluby a hotely, čiže vyberajú vstupné, pričom za dve lehátka a slnečník zaplatíte 20-30 eur. Sú tu aj pláže zadarmo, tu ale nenájdete nič, len odpadky. Platené časti sú relatívne udržiavané, majú aj malé domčeky ako bunky, kde sa môžete schovať pred slnkom a tiež ihriská a sprchy.

Samotné more na Playa di Catania však neohúri. Je plné rias, dosť teplé a tiež plytké. Cítil som sa v ňom ako na Balatone. Musíte prejsť značný kus cesty, dokonca až za bóju, aby bola voda hlbšia. Plavčíkovi to ale prekážať nebude. Do Catanie sa kvôli kúpaniu a plážam nechodí, a tak to aj vyzerá.

Typickým sicílskym pokrmom sú talianske špeciality ako pizza, špagety, lasagne, no najmä morské plody - tie vyprážané. Sicílska kuchyňa a talianska kuchyňa. Odlišujú sa tým, že ponúka podstatne viac vyprážaných jedál, najmä cibuľové krúžky a kalamáre. Tie dostanete aj v pouličných stánkoch, aj v reštauráciách.

Sicílska pizza sa od talianskej tiež odlišuje. Najmä od tej z Neapolu, kde pizza vznikla. Je to niečo medzi "zeurópštenou" pizzou a klasickou talianskou. Podáva sa ako nekrájaná, no cesto je hrubšie, lebo ho robia z polohrubej múky namiesto hladkej. Tiež ponúkajú na pohľad netradičné ingrediencie ako karamel či pistácie. Chutí však vynikajúco a cítiť z nej Taliansko.

Zaujímavosťou je tiež, že Sicília ponúka aj varianty konského mäsa. Výdatná porcia týchto fašírok je zaujímavým gurmánskym zážitkom. Sú mäkšie ako tie klasické, rozplývajú sa v ústach a majú unikátnu chuť.

Najlepšou na Sicílii je však zmrzlina. Zaplatíte si za kornútik a podľa jeho veľkosti si dáte dvojitú, trojitú či štvoritú zmrzlinu. Tú vám naberú lyžicami pripomínajúcimi malé lopáriky a poriadne ju premiešajú. Rôzne chute vrátane 10 druhov čokolád, ovocie s čerstvými kúskami či koláčové a orechové príchute. Lepšiu zmrzlinu som nikdy nejedol, tu ju robia naozaj s láskou.

A okrem zmrzliny je pre Sicíliu, ako aj pre celé Taliansko, typickou sladkosťou cannoli - do krajiny sa dostalo práve z jej najväčšieho ostrova. Jemné sladké pečivo v tvare rúrky z oboch strán otvorené a vyplnené ricottou je na stranách posypané pistáciami a doplnené kúskom ovocia. Odporúčam ochutnať, nebudete sa toho vedieť nabažiť.

Niečo som už načrtol v blogu o Etne, tu to ale rozpíšem podrobnejšie. Juh Talianska je chudobnejší. Sever krajiny je čistejší, organizovanejší, plný dobrej nálady, ľudí, ktorí vás na každom kroku oslovujú, pouličných spevákov a neustáleho života. Úžasná mentalita ľudí a Taliansko, ktoré všetci milujeme. A presne taká Sicília nie je. Sicília - to je trochu iné Taliansko.

Ľudia sú tu zasiahnutí chudobou a nedobrovoľničia pri upratovaní, preto je všade špina. Sicílčania sú skromní a štedrí ľudia a nadelia vám obrovské porcie jedla, neurobia to však s úsmevom, dobrou náladou či malým pokecom. Nebudú vás lákať do svojich podnikov a prihovárať sa vám. Sú uzavretejší a môžu občas pôsobiť nepríjemne a neochotne.

Riešia si vlastné problémy a vaša existencia ich až tak nezaujíma. Nesnažia sa byť vtipní a za každú cenu vám nechcú urobiť dobrú náladu. Prišli mi tiež ako úzkostlivejší ľudia. Niekomu, kto má však rád pokoj a odmeranejší postoj, to môže vyhovovať. Zároveň treba z dobrých vlastností vyzdvihnúť, že sú skromnejšími ľuďmi a veľmi pohostinnými.

Sicílčania ponúkajú pre turistov mnoho vysvetľujúcich príručiek – o ostrove, histórii, mafii, ale aj o samotných obyvateľoch. V poslednej zmienenej upozorňujú turistov na možné „sklamanie“ z ich správania sa.

Určite však nebudete sklamaní z pohostinnosti - pri obede (najneskôr do 15.00 h) či večeri (najskôr o 19.00 h), medzi ktorými poctivo dodržiavajú siestu a veci tu ešte viac nefungujú, vám donesú výdatné porcie jedla. Automaticky vám na stôl dajú aj pečivo zabalené v sáčku či sezamové tyčinky, ponúknu vám vodu a k jedlu rôzne oleje či nakrájané limetky. A z veľkosti porcií jedla tu budete ohúrení.

Aci Castello - hrad na útese

Prakticky stále súčasť Catanie. Okrajová štvrť pôsobiaca ako mini dedinka, ktorá má jasnú dominantu. Ako už vyplýva z jej názvu, nachádza sa tu hrad Castello Normanno či Castello di Aci. Neveľký, ale o to zaujímavejší. Postavili ho na tmavohnedom útese a celý je pokrytý rovnakou farbou.

Zaujímavou budovou kontrastov v meste je aj Kostol sv. Maura Abata či na druhej strane mesta park so starými vojenskými delami Monumento Ai Caduti Di Aci Castello. Maličké a veľmi pokojné mesto dýcha prázdnotou a pokojom od všetkých turistov.

Tu odporúčam dať si zmrzlinu v malom podniku Slurp, ktorá je skutočne lahodná ako pravá talianska a posedieť si na Piazza Castello pri úžasnom pohľade na hrad, pod ktorým sa niektorí ľudia aj opaľujú a kúpu, iní zase rybárčia.

Aci Trezza - útesová lávová pláž

Tu sa ocitnete v istej forme ako v Austrálii. Aspoň trochu. Pri Melbourne, od ktorého sa odpichnete na Great Ocean Road, je táto cesta ikonická pre útesy vyliezajúce z mora – 12 apoštolov. Európskou alternatívou tohto by mohli byť takzvané Kyklopove ostrovy.

Pri mestečku Aci Trezza (stále sme na okraji Catanie) je zo skalnatých pláží krásny pohľad na vysoké čierne útesy vyliezajúce z mora. Akoby sopka vychrlila lávu z morského dna a tá v strede cesty stuhla. Naozaj úžasné lávové útesy a zaplávať si pomedzi ne je zážitok minimálne taký, ako pozorovať, ako z útesu skáču do vody odvážni plavci. Už len pohľad, ako sa šplhajú nahor, vás na chvíľu zmrazí aj v teplom mori. Čierne dračie zuby vyliezajúce z mora sú skvostom Aci Trezzy.

Pozor, tu sa môžete zadarmo okúpať v mori len ak obetujete svoj komfort a budete ležať na skalách. Pri nich sa nachádza aj jeden beach club, ktorý za zostavu dvoch lehátok + slnečník pýta 30 eur. Odporúčam najesť sa v reštaurácii Trattoria Porto Nuovo s vynikajúcimi morskými plodmi i cestovinami.

Do Aci Castello či Aci Trezza sa dostanete autobusom číslo 534, ktorý prechádza aj cez centrum mesta.

Taormina - najkrajšie mesto Sicílie

Mesto, ktoré by si možno zaslúžilo aj samostatný blog. Skúsim však zhrnúť to najdôležitejšie. Sicíliu sa mi podarilo pochodiť celkom dobre a trúfam si na odvážne vyhlásenie – Taormina je najkrajším mestom celej Sicílie a jedným z najkrajších celého Talianska.

Mesto sa ťahá vysoko do kopca a historické centrum sa nachádza vysoko hore. Z Catanie sa sem dostanete za menej ako hodinu a spiatočný lístok vás vyjde na 9 eur na osobu. Cesta autobusom sem a naspäť, to je zážitok, ktorý popisujem dole v sivom bloku.

Krátka prechádzka do kopca po vystúpení z autobusu a historická brána Arco di Porta Messina vytvorí vstup do úžasného atmosférického centra. Úžasné ulice, nádherné obchodíky so suvenírmi aj s ochutnávkou, plno reštaurácií, staré budovy a nádherné historické konštrukcie na každom kroku. Toto bola moja predstava Sicílie. Úžasné prostredie, nádherné námestia, hradby Palazzo Corvaja, veža Porta di Mezzo, bazilika Duomo di Taormina – to všetko je predohra dominanty mesta – antického gréckeho divadla Teatro Antico di Taormina.

Prechádzka po hradbách ako pre gréckych bohov. Z tohto miesta srší história aj napriek tomu, že sa tu chystá festival a staré schody sú pokryté modernými sedadlami, čo je ako päsť na oko. Toto je však miesto, kde vznikajú fotky predávajúce Sicíliu, tu sa dočkáte najkrajších výhľadov na priľahlé hory, sopku Etna, pobrežie, more, útesy a pláže. Tu by sa oplatilo stráviť celý deň.

A v Taormine sa nachádza tiež najkrajšia pláž východnej Sicílie – Isola Bella (krásny ostrov) je ako ostrovček s hlavným ostrovom spojený tenkým bielym plážovým výbežkom prechádzajúcim do tyrkysového mora. Konečne pekné kúpanie sa na Sicílii. Problém je len to, že cesty pre peších z centra mesta na pláž nie sú bohvieaké – buď sa vyberiete terénom alebo cestou pre autá. Nič z toho nie je výhra. Tento problém ale rieši lanovka. Štyri lanovkové kabíny idú non-stop hore a dole a slúžia poctivo miestnym i turistom. Za spiatočný lístok na lanovku zaplatíte 6 eur.

Etna

Dobrodružstvo, ktoré treba zažiť. Uvidíte mesačnú krajinu na nenáročnej túre, ktorú si viete skrátiť lanovkou. Pozor na pravú sicílsku nefunkčnosť vecí a temperament miestnych. Viac píšem v samostatnom blogu výstup na Etnu.

Syrakúzy - história na dlani

Hodina cesty z Catanie smerom na juh. Spiatočný lístok na vlak aj bus vás vyjde na 15 eur na osobu. Prechádzky starým mestom vás zavedú po stopách histórie Grékov na Sicílii. Piazza Duomo a starý chrám zasvätený bohyni Aténe, hradby i skalnatá pláž s preplneným mólom. To sú historické atmosférické Syrakúzy na ostrove Ortygia.

Polhodinovou prechádzkou na sever sa zase dostanete k rímskej zrúcanine Anfiteatro Romano. Historický štadión, v ktorom sa konali rôzne hry, najmä tie vodné. Ruiny, ktoré mi pripomenuli Italicu pri Seville – miesto, kde sa nakrúcal seriál Hra o tróny. Akoby ste nevideli rozdiel, toto je však o niečo menšie. Lístok tu ako do hlavnej atrakcie Syrakúz stojí 13 eur. A neďaleko amfiteátra vás určite zaujme aj moderná pyramídová Basilica Santuario Madonna delle Lacrime.

Messina - na dotyk kontinentu

Úplný severovýchod Sicílie. Messina je populárna najmä u ľudí, ktorí idú na Sicíliu autom. Ostrov sa tu prostredníctvom trajektu spája s kontinentálnou Kalábriou. Mestu dominuje katedrála Messina, ktorá stojí na najväčšom námestí Piazza del Duomo od roku 1551 a nádhernou je aj Neptúnova fontána.

Palermo - hlavné mesto Sicílie

Palermo sa nachádza prakticky na druhom konci ostrova – severozápade Sicílie. Každú hodinu však dva najväčšie sicílske mestá spájajú autobusové a vlakové spoje. Spiatočný lístok cca stojí 30 eur a v oboch prípadoch trvá jazda cca 2,5 hodiny.

Katedrála Palermo, Normanský palác či Kostol sv. Jána či Divadlo Vittoria Emanuela sú nádhernými stavbami z rôznych období, ktoré treba vidieť. Rovnako tak stráviť čas na atmosférickom trhu Ballaro Market s množstvom čerstvého ovocia, zeleniny a syra.

Enna

Vymeňte v názve sopky Etna jedno písmeno a máte Enna, krásne mesto v strede Sicílie, ktoré je celé postavené na jednej veľkej skale uprostred úrodných polí. Vo výške 931 metrov je jedno z najvyššie položených miest celého Talianska ponúkajúce úžasnú panorámu.

Agrigento

Podľa Tomáša Kubuša najfascinujúcejšie miesto Sicílie. Staroveký Akragas, teda dnešné Agrigento na juhu, sa pýši „Údolím chrámov“ a tu najlepšie uvidíte grécky vplyv na ostrov Sicília.

Himera

Medzi mestami Palermo a Celafú leží mesto ruín Himera. Tu v minulosti prebehla bitka Gelóna zo Syrakúz a Theróna z Agrigenta proti Kartágincom, ktorú Gréci vyhrali. Dôležitosť mesta reprezentuje neprehliadnuteľný Chrám víťazstva.

Selinunte

Tiež na juhu ostrova Agrigento a taktiež s množstvom starovekých chrámov patrí medzi najfascinujúcejšie staroveké miesta celej Sicílie. Tamojšie chrámy sú ozdobou južnej Sicílie.

Trapani

Ľuboš Fellner ho opisuje ako strategický položené mestečko na uzučkom polostrove, kde sa stretáva Stredozemné a Tyrhenské more. Mesto nádherných barokových palácov, luxusného korza, ktoré je na večernej passeggiate úplne plné, mesto hradieb popri mori a hneď vedľa uzučké uličky " Magrebu" s tak uzučkým schodiskom, že aj väčší nákup sa oplatí "vyniesť" cez kladku a obrovské okná priamo z ulice. 

Marettimo

Maličký, možno nenápadný a mierne skrytý najzápadnejší ostrov Sicílie blízko k Trapani. Podľa Ľuboša Fellnera nie je pre každého - len pre ozajstných dobrodruhov a cestovateľov. Marettimo dlho opomínali, a preto je z neho ekologický raj. Darmo by ste tu hľadali čo i len jeden taxík, cesty tu neexistujú. Najhlučnejšie sú na tomto mieste kostolné zvony a škrekot čajok. Najväčším nebezpečenstvom tu je, že sa na prechádzke zrazíte s divokým koňom. A najlepším zážitkom tu bude potápanie, ktoré je na ostrovčeku, doslova, božské.

Ubytovanie si tu musíte rezervovať prípadne aj rok vopred, v hlavnej sezóne je, doslova, všetko obsadené. Niekde dokonca aj dva roky vopred. Kvalitný hotel v ponímaní luxusu tu nenájdete. No sem by sa ani nehodil. Marettimo je pre tých, čo idú na Sicíliu aspoň po tretí raz a sú pravými milovníkmi prírody.

Aeolské ostrovy

Sedem vulkanických ostrovov severu Sicílie, z ktorých každý má svoje špecifikum a dajú sa za jeden deň obísť loďou. Najpopulárnejším je Stromboli s nesmierne aktívnou sopkou.

Sicília je krásny ostrov, ktorý má čo ponúknuť. Na východnej a južnej strane ostrova sú to pamiatky a úžasná príroda, ktorej dominuje Etna a lávové útesy. Západ Sicílie je zase viac o plážach a kúpaní sa.

Nesmie vás od návštevy odradiť špecifický temperament Sicílčanov, veľká dezorganizovanosť a skutočne mnoho špiny, najmä v uliciach Catanie, ale aj na pobreží.

Pokiaľ toto všetko prekonáte, dostanete za odmenu najlepšie možné jedlo, krásne pamiatky a čisté more, hoci nie vždy najlepšie prístupné. Arrivederchi, Sicília!