Národný park Bryce Canyon

O najstaršom osídlení tejto oblasti ľuďmi existuje len málo informácií. Archeologické prieskumy na plošine Paunsaugunt naznačujú, že ľudia tu žili už pred najmenej 10 000 rokmi.

Južne od parku sa našli tisíce rokov staré artefakty kultúry Anasazi. Objavili sa aj ďalšie nálezy spojené s kultúrou Anasazi z obdobia Pueblo a s kultúrou Fremont (ktorá pretrváva do polovice 12. storočia).

Pôvodní obyvatelia z kmeňa Paiute prišli do tejto oblasti približne v čase, keď ju opustili predchádzajúce kultúry. Obživu získavali najmä lovom a zberom plodín, pričom svoj jedálniček dopĺňali pestovanými rastlinami. Kmeň Paiute si vytvoril mytológiu spojenú s tamojšími skalnými útvarmi nazývanými „hoodoo“. Verili, že ide o bytosti z legiend, ktoré šibal Kojot premenil na kameň za ich zlé skutky. Jeden starší príslušník kmeňa Paiute uviedol, že jeho kultúra tieto útvary nazývala Anka-ku-was-a-wits, čo v jazyku Paiute znamená „červeno pomaľované tváre“.

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia túto oblasť preskúmali prví Európania a Američania. V 50. rokoch 19. storočia sem zavítali mormonskí prieskumníci, aby posúdili jej potenciál na prepoľnohospodárstvo, pasenie dobytka a osídlenie.

Prvú významnú vedeckú expedíciu viedol vroku 1872 major armády USA John Wesley Powell. Powell spolu s tímom kartografov ageológov zmapoval oblasť riek Sevier a Virgin v rámci rozsiahlejšieho prieskumu Coloradskej plošiny. Jeho kartografi pri tom používali mnohé miestne názvy z jazyka kmeňa Pajutov (Paiute).

Po prieskumníkoch nasledovali malé skupiny mormonských osadníkov, ktorí sa pokúšali usadiť východne od Bryceovho kaňonu pozdĺž rieky Paria. Spoločnosť Kanarra Cattle Company tam v roku 1873 začala pásť dobytok. Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní vyslala škótskeho prisťahovalca Ebenezera Bryca a jeho manželku Mary, aby sa usadili v údolí Paria a využili tam jeho tesárske schopnosti.

Rodina Bryceovcov sa usadila priamo pod prírodným amfiteátrom Bryce – hlavnou skupinou skalných útvarov. Bryce pásol svoj dobytok v priestore, ktorý dnes patrí do hraníc parku. Tvrdil, že tieto amfiteátre sú pekelne zlé miesto na stratenie kravy. Vybudoval cestu na plošinu, aby mohol zvážať palivové a stavebné drevo, a tiež kanál na zavlažovanie plodín a napájanie dobytka. Ostatní osadníci čoskoro začali kaňon na konci cesty nazývať „Bryceov kaňon“ (Bryce's Canyon) a tento názov sa ujal.

Kombinácia sucha, nadmerného pasenia a záplav napokon vyhnala z oblasti zvyšných príslušníkov kmeňa Pajutov a podnietila osadníkov k pokusu vybudovať kanál na odklonenie vody z povodia rieky Sevier. Tento pokus však zlyhal, čo viedlo väčšinu osadníkov vrátane rodiny Bryceovcov k tomu, že oblasť opustili. Bryce sa v roku 1880 s rodinou presťahoval do Arizony.

Ako som už spomenula, Bryce Canyon nie je skutočný kaňon. Prečo? Skutočný kaňon (ako napríklad Grand Canyon) vzniká tak, že ním preteká rieka, ktorá milióny rokov reže do zeme hlbokú brázdu. V Bryce Canyon však žiadna veľká rieka netečie. Ide o takzvaný amfiteáter, ktorý vznikol spätnou eróziou na okraji náhornej plošiny Paunsaugunt.

Hlavnými hrdinami tohto príbehu sú tri veci: voda, mráz a čas. A výsledkom sú hoodoos – ikonické, vysoké a úzke skalné veže.

V noci sa však situácia zmení. Teploty tu klesnú hlboko pod bod mrazu. Voda, ktorá cez deň natiekla do puklín, zamrzne. A ako všetci vieme zo školy, ľad má väčší objem ako kvapalná voda – roztiahne sa približne o 9 percent. Tento zamŕzajúci ľad pôsobí hlboko

vnútri skaly ako obrovský hydraulický klin. Tlačí na steny pukliny obrovskou silou, trhá ju a rozširuje. Tento cyklus zamŕzania a roztápania sa tu opakuje neuveriteľných 200 až 250-krát do roka! Skala pod týmto neustálym tlakom puká, láme sa a jej časti odpadávajú do údolia.

Aby to bolo ešte zaujímavejšie, tieto veže nie sú hladké. Sú vrstvené.

Každá vrstva predstavuje iné obdobie starého jazera Claron, ktoré tu existovalo pred zhruba 50 miliónmi rokov. Niektoré vrstvy sú z tvrdého vápenca, iné z mäkkého ílu. Tie mäkšie zvetrávajú rýchlejšie, tie tvrdšie pomalšie, čo dáva vežiam ich ikonický tvar – akoby mali na sebe nasadené klobúky.

A čo tie neskutočné farby?

To je čistá chémia prírody. Červené, oranžové a ružové odtiene sú spôsobené prítomnosťou oxidu železa (hematitu) – príroda tu doslova maľuje hrdzou. Žlté tóny zasa odhaľujú prítomnosť limonitu, zatiaľ čo čisté biele vrstvy sú vápence, ktoré neobsahujú takmer žiadne minerálne prímesi.

Keď sa na to pozriete ako na celok, Bryce Canyon je vlastne živý organizmus. Neustále sa mení. Odhaduje sa, že okraj kaňonu ustupuje smerom na západ rýchlosťou približne 30 až 120 centimetrov za sto rokov. To znamená, že veže, na ktoré sa pozeráme dnes, tu o pár tisíc rokov nebudú, ale na druhej strane plošiny vzniknú úplne nové.

Pozerať sa na Bryce Canyon z horných vyhliadok je síce krásny zážitok, ale ak nezídete dole, akoby ste tu ani neboli. Až keď necháte okraj kaňonu nad sebou a zostúpite medzi samotné kamenné obry, pochopíte skutočné proporcie tohto miesta. Chodníky sú tu navrhnuté skvele, no vyžadujú si dobrú obuv a rešpekt.

Ja vám odporúčam absolvovať okruh nazývaný Navajo Loop. Začať je najlepšie na vyhliadke Sunset Point a vydať sa smerom nadol cez časť zvanú Wall Street.

Wall Street je jediná úzka štrbinová ulička v parku, kde sa ocitnete medzi dvoma obrovskými, kolmými skalnými stenami, ktoré siahajú desiatky metrov nad vašu hlavu. Svetlo sem preniká len veľmi jemne a na samom dne tejto štrbiny rastú dva obrovské, stovky rokov staré stromy (Douglasove jedle), ktoré sa tiahnu nahor za slnkom. Atmosféra je tu priam posvätná. Je tu chladno, ticho a človek sa tu cíti maličký ako mravec.

Keď prejdete dnom Wall Street, chodník sa otvorí a vy budete kráčať po dne amfiteátra, obklopení labyrintom veží. Následne sa napojíte na chodník Queens Garden Trail.

Táto cesta vás bude pomaly viesť opäť nahor, smerom k Sunrise Point. Po ceste miniete skalný útvar, ktorý dal tomuto chodníku meno – jedna z veží pri troche predstavivosti dokonale pripomína sochu britskej kráľovnej Viktórie hľadiacej na svoje kamenné kráľovstvo.

Celý tento okruh má približne 5 km a je to nenáročná prechádzka, ktorú zvládne každý.

V prípade, že by ste mali chuť na niečo dlhšie a náročnejšie, odporúčam sa isť prejsť po Fairyland Loop. Tento chodník začína na severnom okraji parku na mieste zvanom Fairyland Point. Má dĺžku približne 13 kilometrov a jeho prechod trvá zhruba 4 až 5 hodín.

Krajina sa tu neustále dynamicky mení. Chvíľu kráčate po obnažených bielych hrebeňoch, kde sa cítite ako na povrchu mesiaca, chvíľu sa motáte v hustejšom borovicovom lese na dne údolia, a vzápätí prechádzate popod monumentálne útvary ako Sinking Ship (Potápajúca sa loď) alebo obrie čipkované steny Tower Bridge.

Bryce Canyon je nádherný, ale dokáže byť aj poriadne zradný, ak podceníte prípravu. Mnohí turisti sem prichádzajú s predstavou, že ide o klasickú horúcu púšť, akú poznajú z filmov o divokom západe, a robia fatálne chyby. Hrana Bryce Canyonu leží v nadmorskej výške medzi 2 500 až 2 700 metrov nad morom.

Pre porovnanie, je to vyššie ako vrchol Gerlachovského štítu! Keď sem prídete napríklad z Las Vegas alebo z nízko položených oblastí Kalifornie, vaše telo zažije mierny šok. Vzduch je tu citeľne redší a obsahuje menej kyslíka.

Zážitok z Bryce Canyonu nekončí tým, že zapadne slnko. Práve naopak – pre mnohých vtedy tá pravá mágia iba začína. Bryce Canyon patrí medzi hŕstku miest na našej planéte, ktoré sa pýšia prestížnym certifikátom International Dark Sky Park (Park tmavej oblohy).

Vďaka tomu, že leží izolovaný vysoko v horách a v okruhu desiatok kilometrov sa nenachádzajú žiadne veľké mestá či priemyselné zóny, svetelný smog tu takmer neexistuje.

Našou obrovskou výhodou je, že nebývame nikde ďaleko, ale nocujeme priamo v Bryce Canyon City. Práve táto poloha nám umožňuje si ráno privstať a ísť si pozrieť nezabudnuteľný východ slnka spoza hoodoos. Poviem vám, že to naozaj za ten skorý ranný budíček stojí a my, ako lovci zážitkov by sme to nemali vynechať.

Ak by ste čakali moderné, anonymné veľkomesto plné mrakodrapov, ste na omyle. Je to vlastne iba taká maličká, čarovná dedinka učupená tesne pred bránami národného parku. Má v sebe neuveriteľnú atmosféru starého divokého západu a tvorí ju v podstate jeden veľký historický komplex – legendárny Ruby’s Inn.

Tento rodinný podnik tu funguje už od roku 1916, keď sem mormonský priekopník Reuben „Ruby“ Syrett priviedol prvých turistov. Dnes je to obrovský, neskutočne štýlový komplex z masívneho dreva a kameňa, ktorý dýcha tou pravou atmosférou divokého západu. Určite vám odporúčam ochutnať miestne legendárne steaky v luxusnej hotelovej reštaurácii.

Ak sem zavítate počas letných mesiacov, čaká vás ešte jedna autentická pecka – pravé westernové rodeo, ktoré sa koná hneď vedľa hotela. Sledovať miestnych kovbojov, ako sa držia na chrbtoch divokých býkov a koní, zatiaľ čo vzduchom lieta prach a diváci búrlivo tlieskajú, je zážitok, ktorý vám ukáže skutočnú, nefalšovanú tvár amerického vidieka.

Návšteva národného parku Bryce Canyon neodmysliteľne a právom patrí na popredné priečky zoznamu miest, ktoré treba vidieť. My vás tam zoberieme počas nášho zájazdu západom USA vidieť. Sľubujem vám, že na túto návštevu nezabudnete.