Na tahitskom maratóne (okolo sveta 2002)

Na tahitskom maratóne (okolo sveta 2002)

Ľuboš ešte doma cez internet zistil, že v čase nášho pobytu sa na Tahiti beží tradičný maratón. V roku 2002 nebehal takmer nikto. Ako to prežil?

30. deň našej cesty okolo sveta (9. február 2002)

A Ľuboš sa na ten maratón cez internet prihlásil. Z bungalovu odchádzal už o tretej ráno, lebo štart bol o piatej. Pretože tu pouličné osvetlenie nefunguje, cestu osvetľovali horiace fakle. Celý ostrov žil maratónom a atmosféra bola vynikajúca. Keď sa okolo deviatej vrátil s diplomom, medailou, s tričkom s emblémom maratónu a s vencom z kvetov, všetci sme mu závideli. Veď diplom o absolvovaní maratónu na Tahiti má určite jediný na Slovensku. Ľuboš bol nadšený a s odstupom dní a týždňov nám o maratóne rozprával: 

Na štart zvážal pretekárov drevený náklaďák. Tak hrkal, že sa zdalo, že aj motor má z dreva. Bolo v ňom miesto asi pre 50 ľudí. Ideálne by bolo keby ste mali meter dvadsať. Vyšší človek sa vystrieť už nemohol. Preto sa všetci krčíme v absolútnej tme na drevených laviciach a rútime sa rýchlosťou asi 15 kmh k štartu. Pozorujem mojich konkurentov. Na ich tričkách svietia nápisy ako Marathon club California, Marathon club Munchen ?..Paríž? Všetci majú perfektné tretry a vypasovanú bežeckú výstroj, aby bol odpor vzduchu čo najnižší. Kedy už budeme na tom štarte? Surový tuniak sa začína ozývať? Na štarte je hluchá hodinka. Pripínam si číslo, teda chcem si ho pripnúť, ale nemám zicherky. Všetci ostatní zicherky majú. Čas zabíjam zháňaním zicheriek a odbehovaním na pojazdný suchý záchod. A zrazu preslov starostu a pretekári sa zoraďujú na štart. 

Un, deux, trois, výstrel a my vyrážame. Zažívam pocit futbalistu po strelenej penalte, Indiána, keď strháva bledej tvári skalp.. telom mi prúdia litre adrenalínu, som v tranze. Je 5 hodín ráno, neuveriteľne teplo, tma. Na uzučkú cestu dopadajú lúče z fakiel. Tieto sú zabodnuté popri ceste každých 100 metrov a krížia sa v prostriedku cesty. Vôna mora a soli  je stále intenzívnejšia. Sem tam prerazí vôňa prezretej papeje. Bežím. Vyhýbam sa popadaným kokosovým orechom. Dýcham zhlboka, oči dokorán, som skoro v tranze, som nadšený. Bežím zrejme najkrajší maratón na svete (neviem si naozaj predstaviť nič krajšieho) po brehoch zátoky Oponohu. Pomaličky svitá. Fakle nám prestávajú z minuty na minutu hádzať tiene všaeprítomných paliem rovno pod nohy a prvé lúče slnka sa lomia na ich zubatých listoch. Nádhera. Beží sa mi neuveriteľne ľahko. Na tuniaka som zabudol. Cítim sa (aj keď som spal iba 3 hodiny) výborne. Bežecké pole sa utriaslo a ja bežím s francúzskou výsadkou. Bežím, bežím, bežím, trošku rýchlejšie než som zvyknutý z nábrežia Dunaja. 

Zo zátoky Oponohu vbiehame do zátoky Cookovej. Vraj je ešte krajšia. No mne sa nevidí. Už by som to pomaličky chcel aj reznúť krížom a teším sa na každú najbližšiu občerstvovaciu stanicu. Slnko stúpa neuveriteľne rýchlo a teplota skočí razom nad 30 stupňov. Už iba prepletám z nohy na nohu. Výsadkári na tom však nie sú oveľa lepšie. Ááá občerstvovačka. Bežím a popri mne sa rozbehne domorodka, podá mi do ruky namočenú špongiu, do druhej citrón. Ovlažím sa, vycmúkam citrón, odhodím to v behu na zem, dostávam čaj so soľou, hodím to do seba a kelímok na zem. Za nami to všetko zo zeme zbierajú. Cítim sa, ako by ma brala telka. Veď takto som to vždy v telke videl a tak popri občerstvovačke ešte pridám. Uj jak ma pichá v boku? Prechádzam niekoľkými krízami, prestávam si obzerať prírodu a začínam vnímať aj minimálne stúpania. Nevzdávam sa, zatínam zuby a pokračujem. Zrazu sa zaskvie nápis, že ?cieľ.? Že tam hore na kopčeku je koniec tohoto utrpenia, naozaj koniec. Predĺžim krok, opäť sa vo mne prebudia pudy a zrýchľujem (nechcem tvrdiť, že som šprintoval, aj keď som si to myslel), predbieham zopár výsadkárov, ktorí sú dosť šokovaní z toho, čo sa to deje. Dvaja sa na mňa zavesili. Zblbol som ich. Dobehneme spoločne na kopček, mám suchý jazyk, pulz cez 200, necítim si nohy, necítim nič. Hľadám tyče a stuhu, hľadám hocičo čo by sa mohlo podobať na cieľ. Hocičo čo by mi dovolilo skoncovať s týmto utrpením. Nikde nič, iba dvaja policajti odkláňajú dopravu kamsi doprava a mne ukazujú, aby som bežal dole na prašnú cestu. Ako ďaleko?!!!!? vyšteknem na nich z posledných síl a zrejme sa zľakli, lebo obaja svorne kričia 3 a ukazujú to, ako keď malé deti ukazujú, koľko majú rokov na prstoch ruky. ?3 kilometre, na pláži, už je to kúsok, vydržte, hop, hop.. A tlieskajú mi. Do riti. Nevydržím. Ani tlieskajúci policajti ma nevzpružia.
Zasa som čosi prepískol, tento záver som prepálil. Na okraji cesty leží vyvrátený chlapík. Ten nádherný bežecký úbor má celý zaprášený a natrhnutý. Dávajú mu umelé dýchanie, či čo. Už veľmi nevidím, točí sa mi trošku hlava. Môj beh pripomína opitého človeka, ktorý nevie odhadnúť, ako ďaleko sa nachádza zem. Ľahký beh z rána sa premenil na čosi nechutného. Bežím ako vtákopysk. Zrazu začne pribúdať ľudí. O chvíľu je okolo zvodidiel z natiahnutej pásky veľký nátresk a všetci kričia a povzbudzujú. Neviem, kde sa to vo mne vzalo, ale z buniek žmýkam posledné ATP a  môj beh sa mení na ladnejší beh pakoňa. Hop hop hop, už vidím cieľ. 200 metrov, 100 metrov, naozajstný šprint. Vítame v cieli.

Monsieur Fellner je prvým účastníkom v histórii maratónu z 
európskeho štátu Slovensko Niekto ma chytí v cieli, odtrhne mi číslo, dá na krk medailu z perlorodky, navlečie tričko maratonu a francúzsky novinár sa snaží so mnou urobiť rozhovor. Po chvíli, kedy nereagujem a mierim k moru, sa pokusu vzdáva a ja sa hádžem, ako som oblečený do pokojnej lagúny. O 10 minút mám ohromnú svalovicu, na ktorú nepomáha žiaden strečing, nemôžem sa hýbať, ale začína do mňa vnikať ten absurdný pociť šťastia. 

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Zakladateľ a srdce cestovnej kancelárie, zodpovedný za kvalitu zájazdov a nové programy, vynikajúci sprievodca s nadhľadom na všetkých kontinentoch-kamkoľvek na mape ukážete. Prešiel všetky krajiny sveta ako prvý Slovák. Do mnohých sa vracia opakovane. V Indii bol 45x, ale aj Pobrežie Slonoviny či Burkina Faso prešiel krížom štyrikrát.

Už 30 rokov pripravuje prvoexpedície. V roku 2012 zorganizoval pri príležitosti 100. výročia dobytia južného pólu plavbu na Antarktídu. O rok dobyl severný pól. Veľakrát precestoval Oceániu-Polynézia, Melanézia a Mikronézia. Od roku 2000 sa venuje Afrike a na Slovensku ani v Čechách nenájdete nikoho, kto by Afriku poznal lepšie. 

Ako vyštudovaný lekár s atestáciou sa venuje cestovateľskej medicíne a zrealizoval cesty s názvom Ebola tour (Západná Afrika 2015) a Zika tour (Brazília 2016). Má na starosti bezpečnosť našich klientov a zdravotné poradenstvo. Pre svojich sprievodcov je k dispozícii 24 hodín denne, aby poradil v prípade problémov.  Ľuboš vždy vybaví nevybaviteľné, interne ho prezývame BOSS.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Posledný raj (expedícia)

Zo zájazdu:

Ľuboš Fellner

Posledná úprava článku | Prečítané: 49

Mohlo by Vás zaujímať

Najkrajšie pláže sveta - top 20 Prémiový blog

Prémiový blog Najkrajšie pláže sveta - top 20

Chodím po svete tridsať rokov, aby som našiel tú najkrajšiu pláž na planéte. Za ten čas som natrafil na pláže opustené a romantické, plné života a…

So Štefánikom okolo sveta Prémiový blog

Prémiový blog So Štefánikom okolo sveta

Štefánik sa bežne vníma najmä ako generál - zakladateľ česko-slovenského štátu. Je nám potešením prezentovať vám ho ako CESTOVATEĽA a pozývame…

Ľuboš Fellner 38 min. čítania
Tichý oceán – neznáma krása na opačnej strane zeme Prémiový blog

Prémiový blog Tichý oceán – neznáma krása na opačnej strane zeme

Talofa lava, Kia ora, Fakalofa lahi atu, Aloha, Bula, Malo e lelei, Kia orana, Taloha ni, Halo olaketa... Zdravím, na krk vám vešiam salusalu –…

Ľuboš Fellner 53 min. čítania
Mikronézia - kde je vidieť viac vody ako pevniny Prémiový blog

Prémiový blog Mikronézia - kde je vidieť viac vody ako pevniny

Dlhý tvar Mikronézske federatívne štáty, je ostrovný štát v Tichom oceáne. Je to nezávislý štát pridružený k USA. Mikronézia bola pôvodne súčasťou…

Marshallove ostrovy - krajina z koralových atolov Marshallove ostrovy

Marshallove ostrovy Marshallove ostrovy - krajina z koralových atolov

Marshallove ostrovy - Aolepān Aorōkin M̧ajeļ, sú ostrovný štát v Mikronézii v Tichom oceáne, ktoré sú pomenované po britskom kapitánovi Johnovi…

Kiribati - rukojemník globálneho otepľovania Prémiový blog

Prémiový blog Kiribati - rukojemník globálneho otepľovania

Aké to asi je – žiť v krajine, o ktorej viete, že ju raz zhltne oceán? V zemi, v ktorej vlastný prezident vyzýva svojich ľudí, aby sa odsťahovali?…

Ľuboš Fellner 30 min. čítania
Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Austrália a Oceánia  

Nový Zéland


náročnosť

16 dní

Trvanie

6510
K

Austrália a Oceánia   Amerika  

Havaj (USA), Havajské ostrovy, Spojené štáty americké (USA)


náročnosť

14 dní

Trvanie

3800
K

Ázia   Austrália a Oceánia   Amerika  

Guam, Spojené štáty americké (USA), Japonsko


náročnosť

17 dní

Trvanie

7239
K

Ázia   Amerika  

Oceánia, Spojené štáty americké (USA), Japonsko


náročnosť

17 dní

Trvanie

5550

Získajte prístup
k exkluzívnym ponukám
a informáciám.