Tahiti - tipy a triky

„Ia Ora na e Maeva“ alebo po našom „Dobrý deň, vitajte“. Tahiti je jedným z množstva ostrovov Francúzskej Polynézie, zároveň však hlavný a najväčší. Iba pri vyslovení Tahiti sa prenesieme do pozemského raja, tanečnice sa vlnia v bokoch v trstinových sukničkách s kvietkom za pravým uchom a smilstvo tu nie je hriechom.

Kvety sú voňavejšie, vody oceánu sú ešte modrejšie a vrchy zelenšie. Doba sa však mení a dnes sú na Tahiti asfaltky, podjazdy, internet a ľudia chodia do práce.. Aj keď sa mi zdá, že si ťažko zvykajú… Mnoho vecí však ostalo a všetko je farebnejšie, krajšie a až nadpozemské. Prijmite moje pozvanie na krátku prechádzku po Tahiti. No pozor, možno sa zamilujete.

Ostrov Tahiti dal ľudstvu prekvapujúco veľa. Toto je rodisko luxusných bungalovov nad vodou, rodisko surfingu a, predstavte si, aj food trucks, ktoré vo veľmi nedávnej dobe dorazili na Slovensko a sú veľmi populárne aj mimo hudobných festivalov.

Autíčka večer zaplnia námestie v centre Papeete, vyklopia bočnice a vy môžete ochutnať  burgre, pizzu, ale aj tahitské a čínske špeciality. Jedol som tu už začiatkom roka 2002, veď to bolo cool a najlacnejšie. Vtedy sme naozaj nemali peniaze a spali sme tu v stanoch - či veľmi lacných hotelíkoch. Jedným z klientov bol aj bývalý riaditeľ firmy Slovnaft, s ktorým mám dodnes veľmi dobré vzťahy.

Vtedy v roku 2002 to bola iná doba... Teraz naši klienti na cestách okolo sveta spia v tom najlepšom, čo na Tahiti či vo Francúzskej Polynézii existuje, jedia v tých najlepších reštauráciách, a tak v tomto blogu porovnávam oba svety a ide o naozaj široký záber. Lacné aj luxusné tipy a vyše dvadsať rokov skúseností.

Tahiti objavil v 16. storočí Španiel Juan Fernandez, v roku 1768 ich navštívil francúzsky admirál Louis Antoine de Bougainville, ktorý ako prvý Francúz oboplával svet. O rok neskôr v zátoke Matavai pristál britský hrdina James Cook. Bolo to obdobie veľkej rivality medzi Britániou a Francúzskom.

Obdobie veľkých objavov a neuveriteľných dobrodružstiev. V roku 1788 zakotvila na Tahiti loď Bounty. Tých príbehov je naozaj veľa, no všetky mali spoločné  to, že objavitelia sa cítili ako v raji. V krátkosti vám príbehy porozprávam a na iné vás pošlem na môj ďalší komplexný blog o Francúzskej Polynézii - čo vidieť a rady.

Skočím hneď z mosta do autobusu a predostriem vám jeden lacný tip. Tých tu na Tahiti naozaj nie je veľa. Tahiti je extrémne ďaleko, ale sme vlastne vo Francúzsku a veľa vecí tu funguje fajn. Napríklad doprava.

Z letiska Faaa mi to trvalo na bicykli do centra Papeete asi pol hodinku, takže to naozaj nie je ďaleko, no idete po tej najväčšej ceste v celej Francúzskej Polynézii a aj najfrekventovanejšej = nie je to bohvieaký zážitok. Medzi letiskom a hlavným mestom postavili nadjazdy, a tak môžete zablúdiť, lebo vývody nadjazdov vedú akosi inam. Inak je trasa jasná - popri mori.

Taxík z letiska stoj asi 40 eur a lokálny autobus približne 3 eurá a ak cestujete sami, je to aj fajn lokálny zážitok. Ak chcete navštíviť viac ostrovov, tak na letisko doletíte častejšie, a tak je táto informácia pre tých s obmedzenou sumou na kreditke o to dôležitejšia. Smer Papeete je jasný a nechajte sa vyložiť pri „Katedral“ (Notre Dame Cathedral de Papeete), alebo poviete „Maršé“ (Marché de Papeete), ktoré je asi 300 metrov od katedrály. Zažil som na Tahiti takzvané Le Trucks, čo boli autobusy z dreva, ale teraz už ide o moderné klimatizované autobusy. Nastupuje sa predom a lístok sa platí priamo u šoféra aj kreditkou. Lepšie je však ak máte cash a je to vždy iba zopár mincí.

Väčší problém nastáva, ak chcete takto lacno vyraziť z mesta späť na letisko, lebo ak zle nasadnete, zmeškáte lietadlo. Najväčšie nástupište je medzi katedrálou a Marché a autobusy chodia cez deň každých päť minút. Vydajte sa smerom Outumaoro alebo Papara a vystúpite na letisku Faaa.

Lokálna doprava je spoľahlivá. No sú oblasti, ktoré sú drsnejšie a dnes je v Papeete veľa kokaínu. Rozprával som sa o tom s mladou lekárkou z Malagy, ktorá túto tému pol roka v Papeete študuje. Raz sa mi stalo, že ma do autobusu ako cudzinca nevzali a nepomohlo ani dohováranie domácich. Šofér mal hudbu pustenú naplno a mal plný autobus.

Bol to taký týpek a vedel, že má mnoho „klientov”, ktorí chcú ísť ďalej a ja by som im zaplnil miesto. Ďalší autobus prišiel o šesť minút a bol úplne prázdny so slušným decentným šoférom, ktorý mi zastal mimo zastávky, kde som len chcel. Tahiti je príliš turistické, no na iných ostrovoch som sa stretol väčšinou s milotou.

Všetci dnes používajú appku, a tak viete všetko doslova na sekundu presne, čo je v Polynézii netypické! V nedeľu väčšina autobusov nechodí. „V nedeli se nedelá“ a na Tahiti to platí na 100 %.

Keď nerobíte vo Francúzskej Polynézii jednoduchú trasu Tahiti - Bora Bora, ale chcete množstvo značne odlišných ostrovov spoznať viac, tak na Tahiti musíte prespať. Lokálne lety odlietajú často skoro ráno a nie je na ne prípoj. Lety Air France späť domov do Európy odlietajú často taktiež skoro ráno a z ostatných ostrovov, ani z Bora Bora, žiadny prípoj nie je a musíte opäť prespať.

Po prílete sú tu dve možnosti - buď vyrazíte do mesta Papeete, kde je čo robiť, alebo ostanete v blízkosti letiska Faaa, čo je lokálny zážitok, ktorý menej skúsený cestovatelia nemusia zvládnuť či predýchať. Hlavne ak sa vraciate z luxusného hotela na Bora Bora. Hotely okolo Faaa sú totižto otrasné Airbnb.

Reštaurácie v treťom najväčšom meste Francúzskej Polynézie vo Faaa sú jednoduché, obchody taktiež, ráno keď odlietate ešte za tmy, všade sa okrem túlavých (a nebezpečných psov - mnohé sú ako keby skrížené s pitbullmi) potulujú bezdomovci a ožrani…

Každopádne, ostať spať vo Faaa nike je zlý nápad, ak priletíte večerným letom a ráno opäť odchádzate. Ušetríte za taxík, lebo ráno autobus nepremáva a ušetríte aj čas. Prenájom auta je na Tahiti drahý a taxík hore-dole taktiež stojí do Papeete 50 - 80 eur. Ak ste skúsenejší cestovateľ, tak vo Faaa spoznáte skutočné Tahiti – to, kde žijú lokálci a nie turistické Papeete.

Ak ste Top end cestovateľ a nechcete ísť už do mesta, odporúčam hotel Intercontinetal či Hilton. Hilton leží na polceste medzi Faaa a Papeete, oproti najväčšiemu obchodnému centru celej Francúzskej Polynézie. Taxíkom je to 7 minút z letiska. Hilton leží hneď pri mori a jeho poloha je dobrá práve pre ľudí, ktorí odlietajú ďalej. Tak dobré hotely ako Hilton či Intercontinental v meste nenájdete ani náhodou.

Najlepšou možnosťou, ako ostať na letisku, je Airport Motel, ktorý sa nachádza priamo na letisku, kde môžete z letiska prísť pešo. Jednoduché, ale čisté a fajn. Problém je, že majú väčšinou plno, a to aj mimo sezóny. A tiež ak máte tri deti, tak požadujú pre ne dve izby.

Keď vyjdete z (malého) letiska a pozriete sa krížom cez parkovisko, obrovskú budovu motela vidieť hore na kopci. Zdá sa to minútu, no pozor, pešo musíte ísť okľukou, a to zľava a cesta je tak 15 minút do slušného kopca. Keď idete cez deň a pečie slnko, tak to nechcete zažiť. Mne sa tento motel nepáči. Celkovo s trojkami je v Papeete akosi problém a trojka stojí často dvojnásobok dvojky. Na iných ostrovoch som takúto hlúpu striktnosť nepozoroval.

Tretia možnosť pre drsňákov je spanie u domácich (airbnb). Ja tu už poznám dve rodiny pôvodom s Rurutu a Tubuai, na ktoré som sa dostal tak, že som plánoval odletieť na ostrovy Austral a slovo dalo slovo a dve noci som u nich spal. Moja izba nemala dvere, iba záves, ale nikto mi nič neukradol a sprcha mala studenú vodu, čo ale v tom teple vôbec navadí.. Izba stála iba 80 eur, čo je na pomery Tahiti zadarmo. Hilton rátajte nad 350 eur. Bez raňajok.

Ubytovanie v centre Papeete si opäť rozmyslite. Hotelov je prekvapujúco málo a kvalita je, tiež prekvapujúco, úbohá. Ceny nie, tie sa držia hore a neklesajú, aj keď kvalita hotelov cene absolútne nezodpovedá. 

Ak chcete využiť na ďalšiu prepravu po Francúzskej Polynézii loď, ubytujte sa v hoteli Kontiki, ktorý sa nachádza hneď oproti prístavu. Pozor, Kontiki má značne odlišné izby a „kajuty“ nemajú okná a ste ako vo vnútornej kajute lode. No poloha hotela je super pre tých, čo chcú využiť prístav a ísť ďalej loďou.

Ja som takto išiel loďou z Tahiti tri razy a je to, samozrejme, zážitok a lode k Tahiti jednoducho patria. Asi päť minút ďalej peši sa nachádza židovský hotel Sarah Nui (jeden záhorák mu dal prezývku Sara Hnúj). Je horší a s úbohými raňajkami, ale izby má veľké, s funkčnou klímou a každá izba má aj chladničku. Vo vnútri hotela je (bezplatný) parking, čo sa hodí, ak máte prenajaté auto. Asi 100 metrov od hotela sú potraviny, kde dostane čerstvé bagetky a do sto metrov máte aj dva slušné roulottes.

Ďalšou možnosťou v centre Papeete je Tahiti Nui Hotel, ktorý je sedem minút od tržnice a katedrály. No tiež to nie je nič moc. Ubytovaní v centre Papeete je až šokujúco málo. Tahiti v žiadnom prípade nie je havajské Waikiki.

Najlepšie hotely Tahiti ako Intercontinental, Te Moana, Pearl Resort, Meridien s najväčším bazénom Pacifiku, nie sú v Papeete. Tieto využite, ak chcete na Tahiti bývať dlhšie. Väčšina turistov však odlieta na iné ostrovy, ktoré majú krajšie pláže.

Zvláštny nadpis, ja viem. No poďakujete mi. Na Tahiti je viac-menej teplo celoročne. Rok sa delí na obdobie sucha a dažďa. Sucho je medzi májom a októbrom a zvyšok roka prší. Keď som prišiel na Tahiti po prvý raz v roku 2002, bolo to pre mňa ukrutne drahé. Prišiel som do vysnívaného raja, bol február a keď ma poštípal prvý komár, bol som značne rozladený.

V raji si zrejme komáre nepredstavujete ani vy. No a potom pršalo a pršalo a pršalo... To isté sa mi stalo teraz v decembri. No ten dážď v roku 2023 bol taký silný, že sa dostal aj do hlavných správ. Hovorí sa nie o El Nino ale o Supernino... „My máme dom v poriadku, no susedom zateká. Rieky stúpli a je to obrovsky problém,” ukazuje mi videá z facebooku hrdý Paspeťan, s ktorým dve noci večeriam pri stole na Rurutu.

Dažďová sezóna je oficiálne od novembra do apríla a keď sa sem vtedy vyberiete, nečakajte nižšie ceny. Váš entuziazmus pre objavovanie nesmie však dážď zničiť. Nakoniec slniečko vždy vyjde. V decembri to trvalo dva týždne. O to viac som si potom slnečné dni vážil!

Ešte raz, vysoké ceny ubytovania nemajú nič s tým, či bude pršať. Keď sa čudujem, tak sa majitelia cestoviek a v turistickej kancelárii čudujú zasa mne, že čo sa čudujem. Keď toto píšem, sú Vianoce, a tak sú ceny trojnásobné a je jedno či prší. Počas 24.12.2023 celý deň pršalo. No od 25. do konca roka bolo najkrajšie počasie, aké si len viete predstaviť. Ak je však nejaké miesto na zemi, kde platí, že „počasie vám nesmie pokaziť dovolenku,” tak sú to Tahiti. V predstave máme totižto omnoho viac, než dostanete. Tú prekrásnu farbu lagún vidieť iba ak svieti slnko.

Ak chcete pozrieť miesto olympiády v surfe, tak najvyššie vlny sú od mája do októbra, ale toto nie je garantované a každý deň je to inak. Treba si pozrieť, aký je príliv a následne si zobrať na mieste loď a ísť si tie monštruózne vlny pozrieť zblízka. Z brehu to nie je ono.

Sme na južnej pologuli, a tak je tu v našej zime leto = teplejšie počasie a v našom lete zima, čiže v noci vám naozaj môže byť zima. Ak by ste chceli vyraziť na južné ostrovy ako Austral či Gambierove ostrovy, tak treba vedieť, že v júli tu môžu teploty klesnúť pod 10 stupňov.

Moja skúsenosť je taká, že nikto nič nevie. Aj appka mi ukazuje, že bude pršať celý týždeň a nakoniec je pekne. Ak nemáte presne naplánovaný pobyt a viete varírovať, tak je tu ešte jeden trik, a to „ak na Tahiti prší, na Markézach svieti slnko”. To majte v pamäti a v prípade depresie z týždňového dažďa na Markézy odleťte. A ak sa sem vyberiete, pokojne sa riaďte mojimi tipmi spísanými v blogu Markézy - čo vidieť, informácie.

Jednu vec mám však odskúšanú, a to, že žiadna predpoveď v žiadnej appke mi nikdy nepovedala, aké bude počasie zajtra. Appka hovorí o 60% daždi a nepadla ani kvapka. Na Tahiti mieria tí najšikovnejší a najambicióznejší  - áno, je to drahé a peniaze majú tí šikovnejší. No tu musíte na svoje vyhrotené ambície zabudnúť. Príroda je na Tahiti silnejšia než vy. Oddychujte!

Tahiti je jednoznačne najväčším ostrovom Francúzskej Polynézie, kde žije 70 % populácie celej Francúzskej Polynézie. Nachádza sa v Spoločenských ostrovoch a v tých Náveterných. Tahiti sme začali my (ľudia z Európy) navštevovať, keď naše lode ešte nemali motory a práve sem k tomuto ostrovu nás to vždy v pohode dovialo.

Ide vlastne o dvojostrov Veľké Tahiti (Tahiti Nui) a Malé Tahiti (Tahiti Iti) vytvárajúce malú osmičku. Tahiti sa nachádza ďaleko – 4 400 km južne od Havaja a najbližším pevninským kontinentom, by ste možno nepovedali, je Austrália a tá je vzdialená 5 700 km. Brehy Južnej Ameriky sú oveľa ďalej - až 7 900 km.

To, čo Tahiti postráda v bielych plážach a tyrkysovej vode, vynahrádza prekrásnymi sýtozelenými vrchmi a celkovo prekrásnou prírodou. Ide o raj pre ekoturistiku a Tahiti je (ak nehľadáte pláže) jedným z prírodne najkrajších ostrovov, aký ste kedy videli.

Od júla do októbra tu môžete pozorovať veľryby, v júli zažite Heiva, najväčší polynézsky festival, pre ktorý v Papeete vystavali ohromnú halu priamo na hlavnej promenáde.

Tahiti som mnoho rokov zanedbával a 7 ráz som sa motal iba medzi letiskom a hlavným mestom. No teraz som Tahiti prešiel čiastočne na bicykli a kol dokola na prenajatom aute. Oplatilo sa. Na Tahiti som strávil mnoho nocí a dôvod bol, aby som získal informácie a vedel napísať kvalitný blog.

Základom prehliadky Tahiti  je hlavné mesto Papeete. Vyslov „papéte” a nie „papíti”, ako chybne vyslovujú Američania. V domorodom preklade Papeete znamená „košík vody”.  Tak ako je New York taviacim kotlom sveta, tak je Papeete taviacim kotlom Francúzskej Polynézie, krajiny nachádzajúcej sa na obrovskej rozlohe porovnateľnej s Európou. Ľudia žili stáročia bez vzájomných kontaktov, majú inú fyziognómiu, totálne odlišnú reč. Tu v Papeete ich spája francúzština a túžba zarobiť. Tam na ostrove, z ktorého pochádzajú, totižto často „zdochol pes”.

Začnite pri Marché de Papeete. Podobá sa na trh vo Viktórii na Seychelách, je rovnakej červenej farby, dvojposchodový, otvorený a teda prevzdušnený a ide o srdce mesta. Až 70 % času, čo som bol v Papeete, som tento trh nevidel a vždy, keď som prišiel, bol zatvorený. Odporúčam prísť radšej o 5.30 h ráno ako o 3.30 h poobede. Ideálne medzi 9.00 h až 14.00 h. Skoro zatvárajú a celkovo Papeete vyzerá poobede ako keby tu skončila včera vojna.

Papeete musíte pozerať buď ráno, alebo do 15.00 h a vtedy to má šarm. Večer potom určité miesta, bary, reštaurácie, ale aj mesto, je plné bezdomovcov (je im tu príjemne teplo) a transvestitov, ktorí sa živia prostitúciou.

Na Marché sú bankomaty, dostať tu všetky suveníry za najlepšie ceny. Kúpte si polynézsku košeľu či pareu (sarong). Sú tu stánky s jedlom, čerstvými rybami a ja odporúčam tie s ovocím. Veľa druhov banánov, mnoho druhov manga, neuveriteľná guava.

Okolo Marché sa nachádzajú obchody s perlami. Tahitské perly, to je kapitola sama o sebe. Prvé tahitské náušnice som kúpil svojej žene na Rarotonge v roku 2002 a prezrel som si aj perly priamo na Gambierových ostrovoch a tie sú tými najdrahšími. Keď si kúpite perly v okolitých obchodoch, budú asi o 30 % lepšej ceny než v Európe.

Odtiaľto je to peši 3 minúty ku katedrále Notre Dame. Navštívil som ju aj v nedeľu počas omše. Taký stredný zážitok a myslím si, že fotografia z vonka stačí. Všimnite si vstup, ktorý bol vytesaný z kameňa až z Gambierových ostrovov. Papeete je protestantské, a tak je leopšie prejsť ďalší kilometer k chrámu Paofai, kde je nedeľná omša lepšia.

Paofai je asi 20 minút peši od katedrály a nie je vizuálne taký pekný. Ide však o srdce protestantskej cirkvi v celej Francúzskej Polynézii. Najkrajšia je v Papeete promenáda a musím povedať, že je to ohromný rozdiel medzi Papeete, ktoré som videl v roku 2002 a tým v roku 2024. Ešte sa časť promenády dokončuje, ale už je to veľmi fajn.

Promenáde dominuje jachtový prístav, veď práve kvôli chránenému prístavu, ale pritom ľahkému prístupu cez koralový ríf, Papeete vzniklo. Tu na promenáde nájdete nový pamätník nukleárnych výbuchov na atole Moruroa a repliku obrovskej lode, na ktorej Polynézania dobývali neuveriteľne rozsiahle plochy Tichého oceánu. Ďalej sú potom dve reštaurácie a bary, ktoré odporúčam navštíviť.

Meherio pôsobí, ako keby v Papeete pristálo krásne moderné Ufo. Večer som tu zažil živé koncerty a super atmosféru na úrovni. O sto metrov ďalej je reštaurácia Le Moana, kde na obed zajednávam stôl nad vodou vždy radšej vopred.

Poison cru je tu dokonalá a čapované Hinano taktiež. Na brehu sú uložené domorodé kanojky – pirigues, na ktorých trénujú každé poobedie, respektíve v sobotu doobeda.

Pre nás Slovákov sú však v Papeete aj iné povinnosti. V roku 1910 práve tu na kopčeku nad Papeete postavil náš hrdina Milan Rastislav Štefánik observatórium na pozorovanie preletu Halleyho kométy. Doletieť dnes na Tahiti dá zabrať, veď sme naozaj na druhej strane glóbusu.

Štefánik sa loďou preplavil do New Yorku, potom prešiel krížom cez USA a opäť loďou dlhá plavba na Tahiti. Cestu mu zaplatili Francúzi, tak ako píšeme s Mirom Musilom v blogu o Milanovi Rastislanovi Štefanikovi. Dnes sa na mieste malého observatória nachádza pamätník. Logicky ide o najvzdialenejší pamätník Štefánika na svete a keďže my v BUBO máme tu ohromnú možnosť cestovať na Tahiti najčastejšie, je našou morálnou povinnosťou sa o tento pamätník starať - takto to vnímam.

V roku 2002 a 2004 sa k nemu dalo poľahky dostať. No teraz je to ťažké. Mesiac pred mojou cestou mi písal náš sprievodca Andrej Malejčík, ktorý sa snažil k pamätníku dostať, stál už hore na kopci pred bránou, ale nepustili ho. Nepodarilo sa mu to. Tak som si začal vstup vybavovať. Poslal som pas, určil presný čas návštevy…

Isabele, moja partnerka, s ktorou spolupracujeme 20 rokov, sa tam vybrala a odišla s dlhým nosom, že to nejde. No naliehal som a o mesiac som mal v ruke povolenie. Problém je, že pamätník sa nachádza vo vnútri vojenských kasární a pre civilistov je tu vstup zakázaný. Nakoniec som pamätník fyzicky navštívil v novembri a decembri 2023 tri razy.

Po prvý raz som okolie pamätníka vyčistil, no druhé dva razy už bolo všetko čisté. Prvýkrát to bola akási oficiálna návšteva a keď videli, čo robím, tak asi dostali nariadenie udržiavať čistotu. Ak doletí nejaký blázon (išiel som sem priamo z letiska) kvôli tomuto chlapíkov (nikto o Štefánikovi nevedel nič) i tak zďaleka a vstup k pamätníku vybavuje tak urputne, musí na ňom niečo byť.

Hovorím to aj vo videu ktoré som nahral pred pamätníkom.

Som veľmi rád, že najväčším Slovákom sa nestal dedinský zlodej Jánošík, ale vzdelaný cestovateľ, aristokrat a jednoducho elita - Štefánik. Takíto ľudia nám dnes vo vedení štátu chýbajú.

Kopček, kde nájdete pamätník Štefánika, je hneď za prezidentským palácom a Francúzska Polynézia je po vzore Francúzska prezidentskou republikou. Prezidentský palác je veľmi peknou budovou, ako aj obrovské impresívne stromy na Avenue Pouvaana a oopa.

Okrem hlavného mesta je od čias, kedy tu bola olympiáda v surfingu (v roku 2024), oblasť Teahupoo je obrovským lákadlom aj pre tých, ktorí nesurfujú. Z Papeete vyrazíte popri letisku cez Punaauia na juh, prejdete okolo surferských oblastí v Papara až do Taravao na úplnom konci Tahiti Nui.

Tu odbočíte vpravo a prejdete úzkou šijou na malý ostrov Tahiti Iti a držíte sa opäť vpravo. Cesta je užšia a vrchy sú stále divokejšie a krajšie. A tu zrazu asfaltka končí, ďalej sa ísť už nedá. Koniec! A toto miesto, dedinka Teahupoo, je absolútnym začiatkom pre fanatických surferov. No iba tých s odvážnym srdcom. Keď trafíte dobrý čas, vlna má vyše sedem metrov.

Ešte v roku 2002 toto miesto nikto nepoznal. Dnes svojím menom toto miesto predbieha dokonca havajské Pipeline. Swell je tu na Tahiti dlhý, spôsobený búrkami kdesi v južnom Pacifiku a silným vetrom. Ak si to chcete vyskúšať, pozor na korale, ktoré sú dosť blízko a ak padnete, je to o to nebezpečnejšie.

Ako turista si tu urobte klasickú fotografiu s betónovou vlnou, prejdite most a objednajte si vodné taxi, aby vás doviezlo k vlnám. Vodné taxi je ideálne objednať si ešte pred Teahupoo. Tam vpravo je malé parkovisko a odtiaľ je lodičkou lepší prístup. Ceny si pýtajú na osobu a nie na loď. Rátajú s tým, že ak ste sa dotrepali tak ďaleko na juh, už vás zlomia...

Samotní Tahiťania vám povedia, že toto „miesto, kde končí cesta“ je najkrajšie miesto na Tahiti a máte sa vydať ešte ďalej na juh peši či loďkou. Toto je Tahiti, ako som ho poznal ešte ja v roku 2002. Tahiti ktoré na Tahiti Nui už prestáva existovať. Tu pri betónovej vlne je aj jednoduchá reštaurácia s cenami ako v centre Papeete.

Ide o „klasický” výlet na 4x4 do tej najkrajšej prírody. Na Tahiti Nui ide množstvo údolí z vysokých vrchov dole k moru, ale Papenoo je najimpresívnejšie. Ide prakticky o jedinú cestu, ktorá vedie do vnútrozemia ostrova a ukáže vám zeleň a fantastické kopce Tahiti vo svojej najväčšej kráse. A to vrátane najvyššieho vrchu Mount Orohena, okolo ktorého prejdete veľmi blízko.

Autá vás zavezú po prašnej ceste zvanej Traversière do srdca ostrova – k bodu zvanému Marae Fare Hape. Pokiaľ chcete, viete sa tu aj ubytovať v príslušnom zariadení Relais de la Maroto v lone prírody so skvelou reštauráciou.

Popri tom, ako budete mieriť „dovnútra ostrova“, sa vynoria nádherné prírodné bazény, sladkovodné vodopády Topatari, Vaiharuru a Puraha, z ktorých je jeden krajší ako druhý a všade si budete chcieť urobiť dlhé fotozastávky.

Okrem toho po ceste uvidíte elektráreň Ponaroa a ďalej mierite smerom k čadičovým tunelom posadeným 800 m nad morom a opäť dole k jazeru Vaihiria. Počká si tu na vás úchvatná krajina uprostred stále zelenej vegetácie s výhľadom na lagúnu a útes nižšie.

Viaceré výhľady vás presvedčia, že ste si vybrali svoju dovolenku správne a budete rozmýšľať už len nad tým, kam v rámci svojho rebríčka TOP 10 najkrajších ostrovov sveta umiestnite Tahiti. Ako píšem, pre mňa je hlavný ostrov Francúzskej Polynézie krajší ako hociktorý z Havajských a tento trip ma v tom utvrdil.

Keď James Cook pristál v roku 1769 v zátoke Matavai, Papeete ešte neexistovalo. 100 rokov po tomto pristání (teda už v januári 1868) zasvietilo v danom bode na severe zátoky Matavai svetlo viditeľné do vzdialenosti 215 námorných míľ. Až 33-metrový maják dnešnej konštrukcie bol vystavaný neskôr.

Venušin bod, 25 minút jazdy autom severne od Papeete, ohraničuje najsevernejší bod ostrova Tahiti. Okrem majáka tu dnes nájdete veľké parkovisko, upravený park a populárne čierne pláže a ide o ideálne miesto na pozorovanie krásneho západu slnka. James Cook presne na tomto mieste, ktoré sa dnes vola Point Venus, chcel pozorovať tranzit planéty Venuša a vystaval tu malé observatórium. Podobne ako neskôr u Štefánika, bolo zatiahnuté a pozorovanie sa priveľmi nevydarilo.

Miesto však ostalo a maják na Le Pointe Vénus je prvým majákom v celom Južnom Pacifiku, a tak určite patrí medzi naj majáky sveta, o ktorých si môžete prečítať môj blog. Zátoka Matavai, ktorú odtiaľto máte ako na dlani, je významná, lebo pred Cookom tu pristál francúzsky objaviteľ Louis Antoine de Bougainville a po ňom aj William Bligh s loďou HMS Bounty.

Bolo znovuotvorené v marci 2023 a rekonštrukcia sa podarila. Ide doslova o zážitok a k starej histórii sa dostanete cez najmodernejšiu techniku. Bol som nadšený. Problém je, že múzeum je od ruky (15 km južne od Papeete), idiotskejší prístup si doslova neviem predstaviť. Hľadajte ho v Puna’auia, v zemi Hiti a v bode Nuuro, respektíve na rybárskom bode (Pointe des Pêcheurs) na kilometri 15 (PK 15).

Te Fare Iamanaha nie je iba o Tahiti, ale o všetkých ostrovoch Francúzskej Polynézie. Bod, na ktorom sa múzeum nachádza, je v histórii Tahiti veľmi dôležitý a nachádzal sa tu najdôležitejší chrám. V roku 1815 bol mys, kde sa múzeum nachádza, svedkom bitky pri Fê’ipi, ktorá znamenala víťazstvo Pômare II a tiež koniec starovekého náboženského kultu boha ‘Ora.

Zbierky múzea pozostávajú najmä z etnografických predmetov prevažne z Francúzskej Polynézie, ale aj z iných oblastí Oceánie. Te Fare Iamanaha uchováva aj zbierky výtvarného umenia, fotografický a archívny fond, hnuteľné predmety, ale aj prírodné zbierky.

Nakoniec sa v múzeu nachádza aj „herbár” Francúzskej Polynézie a na troch hektároch tu nájdete aj botanické „múzeum” a získate takto na jednom jedinom mieste prehľad o rastlinstve oblasti. O múzeu si urobte predstavu z mojich fotografií.

Trekking je vo Francúzskej Polynézii hlavne medzi francúzskymi turistami stále populárnejší. Hovorí sa o trekkovaní na Bora Bora, ale lepšia je Moorea a hitom sú Markézy.

Každopádne, Tahiti je najlepším miestom s jednoznačne najvyššími vrchmi v celej zámorskej správnej korporácii (collectivité d'outre-mer/COM). Vnútrozemie ostrova je nedostupné, prekvapujúco hornaté, zelené, divoké, úžasné. Ak ste zdatní, odporúčam výstup na najvyšší vrch Francúzskej Polynézie - Mount Orohena. Musíte vyraziť skoro ráno a ide o náročnú túru, kde musíte mať lokálneho sprievodcu.

Keď prší, túru odvolajte. Ľahšia je túra na Mount Aorai (2 066 m n. m.), ktorý je tretím najvyšším vrchom Tahiti po Mount Orohena (2 241 m n.m.) a Pito Iti (2 110 m n.m.), vrchy, ktoré môžete obdivovať aj počas výstupu. Túra začína pri reštaurácii O Belvédère, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 600 m a je prístupná po spevnenej ceste z údolia Hamuta (radnica Pirae).

Výstup na Mount Aorai je dlhá a náročná túra, vzhľadom na jej vysoké prevýšenie a technické úseky istené lanami. Trasa je veľmi dobre značená a bezpečná, netreba však zanedbávať prípravu. Kvalitná obuv je základom a aj dlhé nohavice, inak vás papradie Anuhe bude škriabať po celej ceste.

Vezmite si 3 až 4 litre vody na osobu. A ešte raz zopakujem, že aby ste sa vyhli horúcemu počasiu a mali šancu dostať sa na vrchol pred oblakmi, je vhodné začať výstup ráno o 5.00 h.

Na Tahiti je vraj 1 000 vodopádov a sú úžasné. Určite sa k niektorému vydajte! Tu je zasa výhodné prísť k tým prístupnejším keď prší, lebo vody je vtedy viac. Budete sa cítiť ako v Avatarovi a nebudete chápať, že o tejto kráse sa nehovorí.

Obrovské vodnaté vodopády v absolútnej divočine, ktoré by inde boli doslova divom sveta. Okolo pestrofarebné voňavé kvety a strmé hory. Toto je raj na Zemi! Áno, Tahiti je o prírode - podobne ako Havaj. Prešiel som všetky veľké ostrovy Havaja a mne sa Tahiti páči viac.

Súkromný ostrov Marlona Branda je jedným z najluxusnejších rezortov na svete. Realizujú sa sem výlety katamaranom. Jednodňové alebo s prespaním na katamarane. More býva drsné a je 50 % šanca, že vám výlet z dôvodu príliš vysokých vĺn zrušia. Aj tak je väčšine suchozemcov zle.

Ostrov je však prekrásny a Marlon Brando má od čias, kedy natáčal film Vzbura na lodi Bounty, na Tahiti dobré meno. Jeho partnerkou bola exotická herečka Tarita Teriipaia, ktorá hrala jeho milenku a neskôr sa stala aj manželkou herca, ktorý stvárnil hlavnú úlohu vo filme Krstný otec a získal za ňu Oskara. Mimochodom, vedeli ste, že Teriipaia má blízko aj ku Slovensku? Dočítate sa v mojom blogu o Štefanikovi.

Brando bol nielen skvelým hercom, ale aj pionierom ekoturizmu. Zamiloval sa do spomenutej Tahiťanky, ktorá mu porodila dve deti, ale aj do prekrásnej tahitskej prírody.

Nečudo, že absolútne prepadol tomuto atolu aj napriek tomu, že ide o atol uprostred ničoho. Alebo práve preto. Je priam neopísateľný, no je všetko tak, ako to malo byť v spojitosti s oceánskou prírodou. Masívny prstenec koralov obklopuje 12 motusov a vytvára „bariéru proti oceánu“. Vo vnútri atola je úplný pokoj.

Brando chcel prírodu atolu zachovať takú, aká je. Až do svojej smrti sa mu to darilo. Herec zomrel v roku 2004 a nasledujúci rok boli práva na výstavbu predané najväčšiemu developerovi na Tahiti. A dnes tu nájdete vskutku luxusný celebritný rezort The Brando.

Hotel sa opisuje ako „Miesto, kde je rezort svetovej úrovne východiskovým bodom pre autentické zážitky“. Každý dizajn a detail The Brando je navrhnutý priam do dokonalosti. Budovy, kde sa môžete ubytovať, stoja na koloch jemne zasadených medzi existujúcu krajinu, vedome zabudované do krehkého ekosystému, nie na vrchole. Udržateľný spôsob života je jasnou súčasťou DNA polynézskej kultúry a fungovania rezortu.

Základnou atrakciou pre každé vrecko sú už spomínané roulottes - food trucks, ktoré sa „zrazu“ okolo 17.00 h objavia v centre Papeete na promenáde. V centre na nábreží nájdete skôr tie čínske a domáci radšej chodia za kruháč za hotel Kontiki smerom k Sarah Nui. Pamätám si, že v roku 2002 bolo roulottes omnoho viac. Dnes sa mi zdá, že ide o upadajúci trend. Zrejme preto, lebo Tahiti je veľmi drahé a kto naň má, radšej investuje do lepšej stravy.

Super a lacno sa je aj na Marché, no pozor, lebo Marché skoro zatvárajú. Stánky sú schované trošku vzadu v „druhej” rade a na prvý raz ich nemusíte objaviť ak o tomto neviete. Potom je dobrým tipom podnik Café Maeva, ktorý vôbec nie je kaviarňou, ale každý deň tam tak od 18.00 h hrá živá kapela a slušne varia. Je to taká piváreň na uvítanie, keď dorazíte na Tahiti svojou jachtou s partou kamarátov. Pôvodné Cafe Maeva sa nachádza na hornom poschodí Marché, no nové je oproti, keď zamierite od Marché smerom ku katedrále.

Luxusnejšou reštauráciou je Le Moana, ktorá je asi 400 m odtiaľ pri mori. Jedol som tu asi štyri razy a vždy som bol spokojný. Tu je možnosť sedieť nad morom s výhľadom na jachtový prístav a stôl tu som si vždy radšej rezervoval vopred. Odporúčam národné jedlo Tahiti - poisson cru, čiže surovú rybu. Dajte si ju na tahitský spôsob (Poisson cru à la tahitienn) s kokosovým mliekom.

Blue Banana je ďalej z mesta a ide o značne kreatívnu reštauráciu v Punaauia. Majú neuveriteľnú vínnu kartu uloženú v klimatizovanej „pivnici”. Ideálne objednať si stôl na pontóne pred západom slnka – pozor, tento nápad nebudete mať sami. Prekrásny ostrov Moorea máte ako na dlani. Ďalší problém, keď sa budete naň chvíľu pozerať, bude to, že sa budete sa chcieť na Mooreu vypraviť!

Ak máte vlastné auto, odporúčam Che Loula et Rémy ma južnom okraji Tahiti Nui. Nezávisle som dostal odporúčanie od domácich, ktorí sa sem chodia najesť cez víkendy.

O Belvédère, ktorý spomínam pri túrach, je dobrým tipom na uvítaciu večeru. Potrebujete taxík, lebo idete do vrchov nad Papeete, asi do 600 až 700 metrov. Opäť západ slnka a nutnosťou je rezervácia. Z hotela vyrazte najneskôr o 17.00 h.

Tahiti je drahé, až extrémne drahé. Havaj sa zdá lacným a ceny vás na začiatku zaskočia a následne už peniaze mnohí prestanú riešiť. Je to niekedy, ak si napríklad pozriete ceny hotelov na Bora Bora počas dažďovej vianočnej sezóny, až šokujúce. V tomto blogu vám dávam zopár tipov, ako ušetriť, no celkovo si na Tahiti musíte našetriť, lebo všetko tu stojí násobne viac než inde.

Bankomaty dnes na Tahiti fungujú perfektne a nájdete ich na letisku, ale aj pri Marché v centre Papeete a pri bankách, ktoré sú taktiež v centre. Kartou sa dá v Papeete platiť skoro všade a stále je to lepšie aj v ostatných častiach krajiny. Platil som kartou aj na Markézach, Gambierových ostrovoch, Tuamotu, aj na ostrovoch Austral. No za benzín na Bora Bora chceli na pumpe cash.

O magnetkách a pareo (sarong) tu písať nechcem. Základným suvenírom na Tahiti sú čierne „tahitské” perly. V centre Papeete nájdete asi 10 klenotníctiev venovaných čiernym perlám. Na letisku nájdete veľmi pekný obchod. V každom luxusnejšom rezorte je butik venovaný čiernym perlám.

Keď toto píšem, mám jednu krásnu perlu z Rikitea na ruke v koženom náramku. Prvé perlové náušnice som kúpil svojej žene na Cookových ostrovoch v roku 2004, bol som na Tuamotu, kde sa čierne perly začali pestovať a aj na Mangareve, kde sa pestujú v chladných vodách tie najdrahšie šedivej, zeleno-modrej farby.  

Väčšinu vecí okrem čiernych perál kúpite inde lacnejšie než na Tahiti. Tento ostrov nie je o nákupoch, ale o zážitkoch.

Ak vyrazíte na iné než Spoločenské ostrovy, tak na diskotéky zabudnite. Môj syn má na Bora Bora spolužiačku, ktorá pracuje v hoteli Four Seasons. Predtým robila v Mandarin Oriental v Miami. Je to Francúzka, ale je nešťastná, lebo „na Bora Bora skapal pes” a večer sa doslova nikam nedá ísť.

Na Gambierových ostrovoch som stretol domorodkyňu, ktorá o Papeete a jeho nočnom živote rozprávala ako o tom najlepšom na svete. Musím povedať, že je to iba pri porovnanie tých maximálnych zapadákovov. Francúzska Polynézia jednoducho o nočnom živote nie je.

Ak sa vyberiete v noci do Papeete, tak rátajte s prekvapujúco veľkou tlupou bezdomovcov. Podobne ako na Havaji, je ich veľa aj tu. Je im tu príjemne teplo. No aj tak som bol prekvapený, že okolo Marché je ich tak veľa. Druhá vec, čo ma prekvapila, bolo množstvo extrovertných transvestitov.

Polynézia a hlavne tá Francúzska je transvestitov plná a ide o normálnu súčasť kultúry. O Mahu a Rae Rae som si robil dokonca malý prieskum. No tu v centre Papete to niekedy ide až za čiaru a ide o prostitútov závislých od drog.

Moorea - prírodný skvost, ostrov, ktorý je od Tahiti zopár minút letu či 45 minút plavby. Mám k tomuto ostrovu blízky vzťah, bežal som tu Tahiti Nui maratón začiatkom roka 2002 a zopár ráz som sa sem vrátil. Moorea už nie je tým zapadákovom ako pred 20 rokmi, ale fungujúcim turistickým strojom. Odporúčam „lagoon tour” s delfínmi, plávaním s rajami a malými žralokmi. Scenéria v Cookovej zátoke a Oponohu vás nadchne.

Bora Bora - najkrajší ostrov sveta. Takto vám to aspoň nájde Google. A možno má aj pravdu. Prešiel som tu šesť hotelov na pevnine a tri najlepšie hotely na motu a pripravil som kompletnú recenziu. Čítajte môj blog najlepšie hotely Bora Bora.

Alebo sa vyberiete ďalej? Za vyše 20 rokov, čo do Francúzskej Polynézie chodím, som navštívil všetkých jej päť častí. Podarilo sa mi to ako prvému Slovákovi. Svoje putovanie som dokončil 12. decembra 2023, kedy som navštívil najvzdialenejšiu časť - Gambierové ostrovy. Následne som sa sem ešte raz vrátil… Ak chcete po Francúzskej Polynézii cestovať hlbšie, mám pre vás komplexnejší blog:

Cestovanie je krásne objavovanie. Tahiti je pre mnohých Európanov tým ultimátnym cestovaním. Veď je to tak ďaleko. Veď je to ten romantický raj sveta. To najkrajšie, čo na našej planéte existuje. Tancujúce Tahiťanky vlniace sa v bokoch, potetovaní statní muži roztáčajúci ohnivé tyče. Najkrajšie moria tyrkysovej farby, luxusné hotely nad vodou, privátne jachtičky ...

Tahiti pre nás už od čias vzbúrencov na lodi Bounty a od čias maliara Paula Gauguina stelesňujú pozemský raj. Tento blog sa zameriaval na prízemnosti ako lokálnu dopravu, lacné hotely a na jediný ostrov – Tahiti. Francúzska Polynézia je však omnoho rôznorodejšia má skutočne luxusné hotely a, hlavne jej stovky ostrovov sú nadpozemsky krásne a oplatí sa sem vyraziť. Objednajte si moje blogy a o chvíľu vám napíšem viac!