Palau - pacifický raj, kde omladnete o 10 rokov

Pokiaľ sa rozhodnete preskúmať Palau, odporúčame doletieť naň z blízkeho Taiwanu, Japonska, prípadne Južnej Kórei.

Let z Taiwanu na Palau trvá zhruba 6,5 hodiny a preletíte tu vyše 2 400 km. V prípade, že si spojíte Palau s Kóreou či Japonskom, čaká vás dlhší let, zhruba 10,5 h. Ak si chcete už počas letu oddýchnuť, skúste si na cestu zvoliť komfortnú biznis triedu. Veľmi radi vám s ňou v BUBO pomôžeme.

Každopádne, pred preletom na Palau určite nezabudnite skontrolovať, či máte vyplnený príletový formulár a po ruke nachystanú aj letenku z Palau ďalej. Je vhodné byť zaočkovaný aj proti ochoreniu COVID-19. Nieže by to bolo vyžadované, ide však o rôzne lokálne reštrikcie, ktoré vedia prekvapiť ešte aj dnes.

Palau ostáva jedným z regiónov, o ktorých nevieme až tak veľa, a preto je tak mimoriadne lákavým miestom, ktoré nadchne dobrodružnú dušu. Najprv si však v skratke zhrňme históriu a predstavme si málo známy Palau.

Prelietate nad Tichým oceánom a to, čo pod sebou vidíte, je také krásne a nedotknuté. Celé je to o to neuveriteľnejšie, keď si uvedomíte, čo všetko sa v týchto kútoch sveta dialo počas uplynulého storočia. Medzi rokmi 1946 až 1996 tu totiž prebehlo viac ako 300 nukleárnych testov. V Mikronézii to boli prednostne o súostrovia Enewetak a Bikiny.

Testovalo sa však na mnohých miestach a neboli to len USA, hoci ich jadrové testy v Mikronézii, kde spadá aj Palau, boli najintenzívnejšie. Viacero krajín tu malo svoje kolónie, a tak tu mohli testovať aj Francúzsko či Británia. Na území severnej Mikronézie testovali však najmä Američania.

Palau, ktorého rozloha je 459 km2 a ide tak o 16. najmenšiu krajinu sveta (rozlohou), bol v 18. storočí súčasťou Španielskej východnej Indie. Tá pretrvávala na území Pacifiku od prvej polovice 17. storočia až do začiatkov 20. storočia. Na mnohých miestach. Palau bol spojený s Mariánami, Karolínami a Marshallovými ostrovmi. Neskôr sem prišli Nemci i Japonci, ktorí dobyli ostrovy v roku 1914. Dodnes tu nájdete Nemecký kanál či mnohé španielske kostoly, ba dokonca aj chrípku.

Keď Japonci vykopli Nemcov, začali si tu budovať vojenskú základňu a presúvať sem tisícky vojakov. Začali však využívať domorodcov na ťažkú prácu a mnohí to kategorizujú aj ako otroctvo. Zo slov viacerých dnešných „moderných“ domorodcov sa dozviete aj to, že tieto udalosti boli doslova genocídou, po ktorej z pôvodnej populácie viac ako 20 000 domorodcov ostalo len 5 000.

Do hry o Palau počas 2. svetovej vojny prišli tvrdou ranou aj USA. Chceli tu šíriť svoju demokraciu a zamedziť vykorisťovaniu. Niekto by mohol povedať, že chceli len ďalšie územie, ale Palaučanom skutočne pomohli.

Aj napriek tomu, že sa Japonci vyhrážali vyvražďovaním, Američania udreli a rozhodli, kto bude mať na ostrove väčšiu silu. Písal sa rok 1947, kedy USA oficiálne vykopli z ostrova Japonsko a od roku 1947 tento štát spravovali práve Američania pod záštitou OSN. V roku 1978 sa Palau rozhodlo pre nezávislosť, ktorú však reálne dosiahlo o šestnásť rokov neskôr (1. októbra 1994), hoci dostalo ponuku patriť pod novovzniknuté Federálne štáty Mikronézie.

Od roku 1994 má síce Palau oficiálne nezávislosť, je však pod krídlami USA. Neznamená to len, že tu pri dovolenke budete platiť americkými dolármi. Kľúčová infraštruktúra, ktorá tu vznikla, je tu práve vďaka podpore Američanov – Spojené štáty sú prioritne zodpovedné za obranu Palau a každoročne prispievajú do vládneho rozpočtu ostrovnej krajiny.

Ich príspevky tvoria až tretinu ročného HDP krajiny a otvárajú trhy práce miestnym obyvateľom. Tí majú výhodu, že automaticky dostávajú zelené karty a aj preto dnes v USA žije asi 8 000 Palaučanov!

Palau vo viac ako 90 % prípadov hlasuje s USA pri zasadnutiach OSN. Je tak obojstranne výhodné to, aké má Palau zriadenie a postavenie. Palau tiež podporuje nezávislý a autonómny Taiwan, ktorý tu preto tiež investuje nemalé peniaze. Dá sa povedať, že Palaučania žijú vo svete medzinárodnej podpory, ktorá je viac ako prívetivá.

Že všetko bude komplikovanejšie. Nájsť z takejto vzorky „palauskej populácie“ niekoho, kto bude schopný organizovať veci a loviť zážitky pre turistov, sa zdá byť náročnejšie. V BUBO sem však chodíme dlho a práve preto vieme, koho kontaktovať a na koho sa spoľahnúť.

Máme tú najlepšiu spoločnosť na ostrove, ktorá sa pohybuje vo vodách a okolí Palau viac ako 25 rokov. Stojí to za to, lebo navštívite vďaka tomu miesta, ktoré sú mnohým nedostupné. Mnohé z miest, na ktoré sa na našich zájazdoch vydávame, sú nedotknuté rukou turizmu tak, ako aj lagúny a vápencové ostrovčeky, ktoré vidíme už pri prílete.

Nedá sa na nich pristáť a ani zastaviť. Ak má byť niekde problém, bude len v počasí. Zažili sme tu už takmer všetko a vždy to bol fantastický zážitok. Nikdy neviete, kedy môže prísť silný vietor a ngerulmudský parlament zo sadrokartónu rozfúka do všetkých strán.

Budete sa tu cítiť ako malý bod v obrovskej mláke. Prirovnaním tak zapadnete presne do konceptu palauskej vlajky, ktorá má v strede mesiac a okolo neho oceán.

Tu môže byť s každodennou prítomnosťou človeka tak 15, možno 17 ľudí, aj to preháňam. Samotné hlavné mesto má ledva 300 obyvateľov, hovorí sa o 318 – čo je aj oficiálny údaj, nehovoríme však o meste Ngerulmud, ale regióne Melekeok, v ktorom leží. To je návšteva takého priemerného 3* hotela vo Vysokých Tatrách, čo poviete?

Každopádne, Ngerulmud je hlavným mestom Palau iba od roku 2006. Nájdete ho na najväčšom ostrove Babeldaob a reálne vás čaká cesta do hlavného mesta, v ktorom nič nie je. Vytŕča tam iba akýsi biely dom s ohromnou bielou kupolou a stĺpiskami ako zo starého Ríma.

Neoklasicistická budova? Z pohľadu architekta možno. Z pohľadu laika skôr úplná kópia washingtonského Kapitolu. Zaklopte na stavbu a ozve sa akési dunenie. Na prekvapenie všetkých to nie je budova z mramoru, ale zo sadrokartónu.

Kupola gýčového Bieleho domu na Palau je vysoká 13 metrov. Rozloha je 9 500 metrov štvorcových a zmestí sa sem 900 administratívnych pracovníkov. Budovy sú ale väčšinou prázdne. Čo sa týka politického systému, vládne tu 227 volených úradníkov, čo v prepočte hovorí o jednom poslancovi na 88 obyvateľov – tým je Palau najpolitickejším štátom sveta.

Vystavať budovy v Ngelulmunde bolo pritom náramne drahé. Palau má nedostatok inžinierov či stavbárov a nič tu nefunguje. Pôžičku s extrémne nízkym úrokom nakoniec dostalo od Taiwanu, čím sa upevnili vzťahy týchto štátov.

Na absurdnom hlavnom meste Palau najviac zarábajú miestni taxikári, pretože denne dovážajú do parlamentu poslancov z Kororu, kde žijú prakticky všetci. Ngerulmud sa dá nazvať nezmyslom alebo bizárom, aký som inde ešte nevidel a aj najskúsenejší BUBO sprievodcovia hovoria o absolútnej svetovej rarite. Samozrejme, všetok biznis na Palau sa reálne deje v Korore.

Poďme sa však dostať k tomu kľúčovému - ako zažiť Palau naplno, čo tu vidieť a aký je ideálny program? To je pomerne jednoduché - more, more a ešte raz more... Potápanie sa, podmorský život a výhľady z lode na ostrovy a ostrovčeky Palau.

O tom, prečo tunajší park nesie názov Rock Island, nebudete rozmýšľať od momentu, ako nastúpime spoločne na našu loď. S najlepšou lokálnou expedičnou spoločnosťou nás v BUBO čakajú dva aktívne dni na lodi. Národný park tvorí viac ako 440 vápencových ostrovov, ktoré domorodci nazývajú aj ako „rocks“ alebo „limestone islands“ – vápencové ostrovy.

Ostrovy sa nachádzajú na južnom konci podmorského vulkanického hrebeňa, ktorý tvorí okraj tichomorskej platne. Tá je subdukovaná pod Filipínskou platňou. Nebuďte preto prekvapení, ak sa s lokálnym sprievodcom zastavíte v zátokách, ktoré majú liečivé bahno.

Vyrážame na expedičnú plavbu. Zastávky máme načrtnuté. Vieme, čo je najlepšie, no zároveň aj to, že máme tiež najlepších sprievodcov na ostrove. Preto sa ich pýtame a plánujeme do programu pridať to, čo majú radi oni a čo na základe skúseností odporúčajú.

Zaujíma nás, čo by odporučili (okrem turistických miest) človeku, ktorý chce vidieť viac. A kde uloviť tie najlepšie zábery. Aj vďaka tomu mohli vzniknúť fotografie a zábery z tohto blogu.

Zátoka Milky Way a liečivé bahno

Úžasná zátoka a najkrajší bod v rámci Rock Islands a pokiaľ raz navštívite Palau a budete tu môcť vidieť len jedno jediné miesto, vyberte si Milky Way. Miestni hovoria o najkrajšej zátoke na svete a v BUBO sa s týmto pojmom stotožňujeme. Nie nadarmo sa volá ako galaxia - tu budete mať pocit, že sa najkrajší vzdialený vesmír zmixovala s oceánom.

Keď už si myslíme, že nič krajšie nebudeme vidieť, pred nami sa zrazu objaví Fantasy Island, ostrov ako vystrihnutý z katalógu. Skáčeme do Tichého oceánu a vychutnávame si tie najkrajšie pohľady na podmorskú faunu.

O Milky Way treba tiež povedať, že domáci veria, že bahno nachádzajúce sa v tejto zátoke má liečivé účinky a omladí vás o 10 rokov. Desaťročia tam miestni chodia, skúmajú to a potierajú sa bahnom. Ide o sediment, akýsi mix, v ktorom sa spolu zmiešajú rybí trus, rozpadnuté listy a navrstvené masy oceánskych nánosov. Vytvárajú doslova prírodné vápno.

Ako to využiť? Spoločne sa ponatierame všade, kde si trúfame. Počkáme približne 10 minút, kým bahno začne schnúť, budeme cítiť jemné sťahovanie pokožky. Keď uznáme, že je bahno dostatočne suché, môžeme sa umyť. Počas umývania nám prírodné vápno odoberá z pokožky mŕtve kožné bunky.

Ak by ste si spravili pokus, či vaša ruka bude vyzerať sviežejšie po 30 minútach a po zmytí, tak by ste boli pravdepodobne prekvapení, pretože sa to reálne aj stane. Nevieme odhadnúť, ako dlho táto „10-ročná schopnosť bahna“ bude pretrvávať, ale, uznajte, že vo svete sú aj ľudia, ktorí veria v mnoho iných vecí a o absurdnosti sa rozprávať nemusíme.

Miesto má svoju magickú atmosféru - či už je slnečno, zatiahnuté alebo prší. S veľkou pravdepodobnosťou tam budeme sami. Ak vyhľadávate davy a rušné miesta, tak Palau nie je tou správnou voľbou. No vaša pokožka bude rozhodne hladkejšia a spokojnejšia a v nerušenom raji si to tak užijete ešte viac.

Jazero medúz

V rámci NP Rock Island určite nevynechajte ani ostrov Elik Malík. Zrejme vám skôr niečo povie názov Jellyfish Lake, a presne do tohto jazierka sa chodievame pravidelne šnorchľovať s medúzami. Jazero je spojené s oceánom cez pukliny, cez ktoré sa pred vyše 12 000 rokmi zdvihla hladina oceánov tak, že sa tu začala miešať slaná voda so sladkou.

Do roku 2016 tu žila miliónová kolónia dvoch druhov medúz - zlatej a mesačnej. Zaujímavosťou je, že človeka vôbec nepŕhlia. Žiaľ, v roku 2016 prišlo dlhé obdobie sucha a veľká časť medúz uhynula. Teraz sa ale situácia zlepšila, medúzam sa darí rozmnožovať sa a využijeme tak šancu, ktorá tu predošlé roky nebola - zaplávať si s nimi. Ďalší zážitok ulovený!

Nemecký kanál, ktorý som spomínal v rámci histórie Palau, tu vykopali nemeckí vojaci do koralového útesu a leží tesne pod Rock Island. Sem mierime za šnorchlovaním sa s koralovými žralokmi a hľadáme tu aj manty. Po príchode sem môžete naraziť až na 8 metrov dlhé manty dvojrohé. Odvážlivci skáču do vody a vidia manty. Senzačný pohľad.

Cítite veľký rešpekt, no zároveň ste si vedomí toho, že toto zviera vám nejako neublíži a pokojne mu tak môžete plávať naproti. Niekedy až máte pocit, že si vychutnávate svoju prítomnosť navzájom - vy na manty a ony zase na vás. To isté sa opakuje s koralovými žralokmi. Kým nezažijete, neuveríte.

Už sme si niečo načrtli, no spresním, že pod vodou nájdete viac ako 1 500 druhov rýb a tiež viac ako 500 druhov koralov. Toto uvidíme aj na vlastné oči. Podmorská fauna je bohatá v závislosti od mesiaca a konkrétnych druhov. Najväčší pohyb podmorských tvorov sa tu deje v novembri – zo zaznamenaných údajov.

Prelom novembra a decembra je pre podmorskú faunu najlepší. Živočíchy sú najmenej ohrozené, aj keď domáci si to už niekoľko rokov uvedomujú a chodia na lov aj v búrkach. Vtedy je tu tiež najmenšie teplo. Počas týchto mesiacov je tu aj oveľa nižšia veternosť, čo spôsobuje, že živočíchy prichádzajú bližšie a bližšie, a teda máte väčšiu šancu ich stretnúť.

Nie, nestretávame sa tu s migráciou podmorskej fauny. Mimochodom, Palau od covidu nemal poriadnu turistickú sezónu. Aj napriek tomu, že je to takmer dva roky od pandémie, stále sa to tu ešte len rozbieha, čo má aj svoju výhodu. Podmorskú faunu nemá totiž kto toľko odplašiť.

Návštevnosť Palau sa pohybuje v rozmedzí 15 000 - 20 000 turistov ročne, teda približne toľko, ako je populácia ostrova. Porovnajme si to napríklad s bližším (pre nás) ostrovom Bali. Ten navštívilo za posledných 12 mesiacov 4,9 milióna turistov.

Ak vycestovať na Palau, tak práve v novembri a dôvodov je spomenutých už celkom veľa. Živočíchy v tomto čase vyplávajú tiež vyššie k hladine a stretnúť ich sa môže zdať jednoduchšie.

Samozrejmosťou v Mikronézii sú karety a kožatky, žije tu aj tá najväčšia na svete – kožatka veľká z anglického Leatherback Sea Turtle. Ďalší prívlastok „naj“ má napríklad aj kareta pravá ako najkrajšia zo všetkých korytnačiek na svete. Ďalej tu so šťastím nájdete murény, teda úhory - každej farby od tých najmenších 25-centimetrových až po niekoľkometrové.

Súčasťou sú aj podvodné „lietajúce“ stvorenia nasledujúce prúd vody, ale aj mnohé idúce proti nemu, aby nachytali a vstrebali dostatočne veľké množstvo planktónu, a to spomenuté manty! Stretnúť tu môžete konkrétne giant pacific alebo reef manty.

Budete mať (ak sa na vás usmeje šťastie) príležitosť vidieť aj žraloka piesočného. Tým to však nekončí, ten s dlhými plutvami bude dlhoplutvý, ten modrý sa vám predstaví automaticky, prúžkovaného tigra spoznáte na prvý pohľad. Takto to píšu všetci.

Reálne sa tu tie živočíchy nachádzajú a potvrdia vám to všetci z ostrova, ktorí sa trošku vyznajú. Ide však o to, že na tie najlepšie kúsky potrebujete skutočne šťastie a dobrých sprievodcov. Niektorí domáci ich ešte nevideli. Nečakajte, že uvidíte za niekoľko dní všetko.

To, či niečo uvidíme, nedokážeme ovplyvniť, tak ako počasie. Je jedno, či s nami idete stopovať orangutany na Sumatru alebo čakáte, že uvidíte tigra bengálskeho v Nepále. V mnohých prípadoch sú živočíchy ako my. Ak prší, skryjú sa, keď sú hladné, idú sa najesť a mnoho ďalšieho, prakticky naša kópia správania sa, avšak aj my sme nepredvídateľní. Cestujte s nádejou, nie s veľkými očakávaniami...

Nezabudnite, že naše odporúčanie znie: „plávajte len v lagúnach” a pri západe či východe slnka tento proces radšej pozorujte len z pláže. Nikdy neviete, kedy začne hladinu vody rezať pevná zvislá plutva. Ak k tomu náhodou dôjde, nič ešte nie je stratené, keď sa ponára a vynára, je to delfín. Keby to náhodou nebol delfín, tak veľa šťastia.

Miešajú sa tu mnohé prúdy a vzniká tu skutočne silný tok vody. Keď pôjdete loďou, opýtajte sa sprievodcov, kde vás môžu vyložiť, aby ste sa čím skôr a zadarmo dostali do neďalekých Filipín. Týchto miest je tu viac a aj skúsení plavci majú problém. Ak nie so silou vody, tak so žralokmi.

Miestna kuchyňa ostrovnej krajiny Palau je veľkou špongiou, ktorá vstrebáva chute a vône z okolitých zemí. Reštaurácie ponúkajú jedlo z Taiwanu, Japonska i Spojených štátov, ochutnávať tu však budete predovšetkým čerstvé ryby. A naozaj bude z čoho vyberať. Nám tu chutí najmä japonské kuracie bento.

Na Palau a vlastne aj v celej Mikronézii sa stretnete aj so žuvaním betelových orechov. Ide o dužinatý plod tropickej rastliny areky betelovej (alebo palmy betelovej), rastúcej v tichomorskej oblasti a v juhovýchodnej Ázii. Tento plod sa spolu so štipkou vápna, kúskom tabakovej cigarety a limetky balí do listu príbuznej rastliny s názvom piepor betelový.

Ak máte radi pivo, určite vám na Palau poradíme ochutnať palauské pivo Red Roster. Našou obľúbenou a odporúčanom reštauráciou je Drop Off Bar and Grill. Ide o príjemnú reštauráciu s pekným výhľadom na prístav, obľubujú ju hlavne domáci, a tak, ako som písal vyššie, môžete počúvať ich konverzácie, zistiť čo to o jazyku či zvykoch Palaučanov. Jediná „nevýhoda“ podniku je, že porcie sú tu naozaj obrovské – najete sa dosýta až-až.

Matriarchát na Palau

Páni, dávajte si pozor na ženy, je tu matriarchát. A pre všetkých ostatných, dávajte si tiež pozor.

Muži a ženy majú svoje odlišné role, ktoré sa dopĺňajú v spoločnosti. Ženy dokonca preberajú viac zodpovednosť za mužov, pretože je to priam súčasť domácej kultúry – „rozmaznávať“ svojich mužov a stále dodržiavať biblické učenie - že muži sú hlavou domácnosti.

Muži lovia ryby a ženy pestujú, presne tak, ako to bolo kedysi, hoci teraz má mnoho ľudí vládne zamestnanie, ako uvádzame vyššie.

Už od pradávnych čias ženy ovládali rodinnú peňaženku a ich vzťahy určovali finančnú zodpovednosť nielen na rodinných stretnutiach. Tieto „zvyky“ sú tu komunitami uznávané dodnes. Ak budete v bare vidieť párik a chlapa, ktorý ide platiť účet, nebuďte prekvapení, keď pôjde za svojou manželkou a peniaze si vypýta.

Žena drží kasu, tu doslova „trezor“, ktorý tu so sebou ľudia nosia ako kabelky či peňaženky. Najčastejšie sú to boxy z tvrdeného plastu, vyzerajúce ako krabica na náradie, u nás známa aj ako “ver cajg”. Palau je jasným matriarchátom.

Životný štýl Palaučanov

Rýchlo tiež zistíte, že ľudia tu majú čas. Podľa ich slov „time runs slow here”. A je to naozaj tak. Všetci sú pokojní, nikto sa nikam neponáhľa a dokonca všetci dodržujú rýchlosť na cestách, ktorá je v centre 35 km/h. Niektorí jazdia aj pomalšie.

My by sme 15-kilometrovú cestu z hlavného letiska do centra mesta zvládli za 10 minút. U nich to môže trvať aj pol hodinu a nie je to tým, že by tu bola rušná premávka. Tú tu veru nenájdete. Až 60 % ľudí na ostrove pracuje pre vládu, zvyšok sa živí turizmom, poľnohospodárskou prácou a tiež rybolovom.

Dnes je tu rybárov málo, nie sú tu turisti a známe „catch of the day“ v pobrežných podnikoch nie sú také žiadané. Preto by ste mohli mať napríklad aj problém nájsť fresh catch na niektorých miestach. Opýtajte sa predtým, ako si objednáte. Malé lokálne reštaurácie vedia príjemne prekvapiť...

Pravdepodobne počas vášho pobytu na Palau zacítite aj marihuanu - 7 z 10 ľudí ju tu fajčí, no nepriznajú sa a oficiálne to odsudzujú. Niektorí to však majú ako rituál na každé ráno, kedy si pred odchodom do práce zapália spoločný joint, a tak začína ich deň. Používajú ju ako liečivo a tiež ako prostriedok na oddych a podľa mnohých aj ako riešenie problémov. Na to máme každý svoj názor...

V každom prípade, marihuana na ostrove nie je legálna. Ak by ste šli na sever ostrova, nájdete tam mnoho farmárov a keď nazriete bližšie do ich záhrady, zaručene tam bude aj niečo povedomé. Lokálci žijú potápaním a tým, že učia iných potápať sa. Na každom rohu tu nájdete človeka, ktorý má za sebou viac ako 1 000 ponorov.

Ľudia sú priateľskí. Ak vás pozvú na pivo, neodmietnite, je to ich prístup a nazývajú to „Palau Hospitality“. Mnohí by sa pre nás priam roztrhali a sú radi, keď vidia turistov a niekoho, kto chce spoznávať ich ostrovy. Pracovný týždeň je od pondelka do piatka, ale moderna posunutých či predĺžených víkendov dorazila aj sem.

Keď sa započúvate do ich konverzácií, prídete na to, že kombinujú angličtinu s ich lokálnou palaučinou a ako bonus pridávajú španielske slová.

Podľa posledných štatistík je Palau 17. najmenej navštevovanou krajinou sveta. Ročne sem zavíta menej ako 100 000 turistov. Avšak tí, ktorí sem prídu, tu nájdu presne to, čo hľadajú. Buďte medzi nimi!

Počítajte však aj s tým, že vás zaleje príjemný teplý dážď, keďže ide o najdaždivejšie ostrovy celej Mikronézie. Nie vždy tu budete naisto mať počasie „na vyžiadanie“. Jediné, čo vieme povedať s istotou, je, že to bude drahšie a že prilietate do skutočnej exotiky.

Každá exotika z roka na rok mizne a čím skôr sa sem do Palau pozriete, tým väčšiu šancu budete mať zažiť autentickejšiu oblasť Pacifiku. Takáto cesta je pre nás - pre tých, ktorí chcú vidieť niečo, čo videlo minimum Slovákov.