Po stopách starovekých Egypťanov - prvá časť

Je to krajina s obrovsky bohatou kultúrou a prastarou civilizáciou, ktorú dala svetu, no Egypťania sú dnes paradoxne dosť nevzdelaní, veľakrát negramotní. V Káhire – meste opulentného luxusu aj desivej chudoby, je človek na každom kroku svedkom mnohých absurdností. Vedeli ste, že Egypťania čítajú sprava doľava? Že všetok odpad hádžu na strechu? Že tu nefungujú žiadne pravidlá cestnej premávky a nechápu princíp semaforu?

V Káhire počujete nonstop trúbiť autá. Trúbenie tu však nemá význam netrpezlivosti vodiča, ako u nás. Egypťan trúbením jednoducho signalizuje, že je na ceste. Ak na teba blikne, znamená to, že sa mu nemáš opovážiť skrížiť cestu. Vďaka takémuto chaosu nájdete na 5-prúdovej ceste vedľa seba nie päť, ale desať áut. Popri rušných cestách vidíte zúfalo motať sa žobrákov, ktorí sa živia zbieraním odpadkov.

A to zďaleka nie sú všetky ´divy´ a prekvapenia tejto krajiny. V Káhire sa nachádza skutočný svetový unikát - dve veľké sídliská Cities of the Death. Sú to cintoríny – jedny z najväčších pohrebísk islamského sveta, s hrobkami, kde ľudia nielen zvykli pochovávať svojich najbližších, ale tu aj zostali bývať. Jednoducho vdovy s deťmi sa sem presťahovali, aby zostali po boku svojho muža. A tak to trvá už celé stáročia. Dnes v jednom takomto sídlisku žije okolo 60 tisíc ľudí, no presný počet nikto nevie, môže to byť aj viac... Pôvodne pohrebisko nekontrolovateľne vyrástlo do rušného ´mesta v meste´, kde sa zhlukujú tí najchudobnejší Káhirčania. Životné podmienky sú tu naozaj kruté - netečie voda, nefunguje elektrina, všade tlačenica, málo priestoru, živí sa tiesnia vedľa mŕtvych, úbohé hroby vidíte vedľa honosných pohrebísk sultánov... A uprostred toho všetkého Kájtbájova mešita – jedna z najkrajších islamských stavieb, ktorá je tiež súčasťou Mŕtveho mesta. Naozaj unikátne ´sídlisko´, aké nenájdete inde vo svete ...

My prilietame do hlavného mesta Egypta pohodlne, kvalitnou leteckou spoločnosťou Austrian Airlines. V Káhire plánujeme stráviť tri noci. Náš hotel sa nachádza priamo v Gize, len desať minút cesty autobusom od starovekých egyptských pyramíd. Hotel je na egyptské pomery veľmi slušný. Ak však chcete Káhiru zažiť naozaj na tom najvyššom leveli, odporúčame priplatiť sa za 5-hviezdičkový hotel Marriott Mena House Cairo. Žiadny iný hotel na svete sa nemôže pochváliť atraktívnejšou polohou ako tento - priamo pri pyramídach v Gíze. Mnoho izieb ponúka výhľad práve na úchvatné staroveké kamenné pamiatky. Pohľad na vychádzajúce a zapadajúce Slnko nad pyramídami vám doslova vyrazí dych. Unikátnemu hotelu neodolali ani Sherlock Holmes, Agatha Christie či Charlie Chaplin.

Na pyramídy v Gíze sa, samozrejme, nebudeme len pozerať. Navštívime ich, dotkneme sa ich, načerpáme z ich neopakovateľnej energie. S našimi skvelými BUBO sprievodcami všetky tie úchvatné pamiatky Káhiry a Egypta nepreletíte len tak, aby ste si odčiarkli ďalšiu atrakciu na vašom cestovateľskom zozname. Chceme, aby ste sa o duši tejto krajiny a tajomstvách pyramíd dozvedeli čo najviac, videli nové súvislosti, pochopili niečo, čo vám doteraz unikalo...

Okrem slávnych pyramíd v Gíze navštívime stupňovitú pyramídu v Sakkare. Prejdeme do Alexandrie, pozrieme si miesto, kde niekedy stál alexandrijský maják – jeden zo starovekých divov sveta. V rámci Káhiry navštívime egyptské múzeum, citadelu, mešitu Sultána Hassana a mnoho iného... Poďme na to!

Hneď po raňajkách nedočkavo vyrážame k legendárnym pyramídam v Gíze. V celom Egypte je viac ako sto pyramíd, stoja tu už 4500 rokov. Keď si uvedomíme, že v dobe, keď ľudia stavali tieto impozantné stavby, nepoznali koleso ani železo, musíme žasnúť. Všetko vytesávali bronzovými a medenými dlátikmi, pomocou naklonenej roviny. Existuje veľa teórií, snažiacich sa vysvetliť, ako v tej dobe Egypťania dokázali postaviť také neskutočné dielo, ako je pyramída.

Začíname jednou z najznámejších pyramíd – Cheopsovou. Kedysi mala 147 metrov, dnes má o desať menej. Jej úplný vrchol je zrúcaný a je tam vytvorená plošina. Jej základňa má 270 metrov (+- jeden meter). Masa kameňa je vyplnená kamennými blokmi, každý má od 1,5m -2 m2. Každý blok váži jednu až dve tony, je ich okolo 2 – 2,5 milióna. Jednotlivé bloky sú z vápenca. Pyramída je postavená tak, že je veľmi presne orientovaná na jednotlivé svetové strany. Dnes sa predpokladá, že pyramídy s najväčšou pravdepodobnosťou nestavali otroci. Väčšina z nich boli vysokokvalifikovaní odborníci, ktorí si takto odrábali svoje dane.

Väčšinu roka pracovali na poliach, a keď boli záplavy a nedalo sa nič robiť, tak podľa všetkého pracovali na pyramídach. Išlo o desaťtisíce ľudí. 

Sú rôzne teórie, ktoré vysvetľujú tú ´záhadu´, ako asi starovekí Egypťania dvíhali jednotlivé bloky a ukladali jeden nad druhý. Rozšírená je teória o rampe. Vraj to bola naklonená rovina. Rampa mala byť stočená ako slimák, ktorý, postupne sa zvyšujúc, obtáčal pyramídu. Dokončená pyramída bola obložená bieloskvúcim vápencovým podkladom a svietila doďaleka. Išlo o desiatky ton opracovaného vápenca. Dnes je z tohto materiálu postavená takmer celá stredoveká Káhira, mnoho jej mešít. Preto sa nečudujte, keď niekde v stene mešity narazíte na kus hieroglyfu...

A ako to vlastne vyzerá v útrobách Cheopsovej pyramídy ? Vo vnútri pyramídy nájdete tri hlavné priestory. Pod samotným skalným povrchom je prvá komora – to bolo pravdepodobne miesto, kde by faraóna uložili, keby zomrel skôr a nemali by ho kam pochovať. Nakoniec zostala nevyužitá. Približne v jednej tretine pyramídy je kráľovská hrobka. Podľa niektorých starších teórií bola určená pre kráľovnú, najnovšie teórie o nej hovoria ako o mieste, kde bola odložená pohrebná výbava. Ďalej sa nachádza veľká galéria, do ktorej sa vstupuje asi dvadsať metrov dlhou úzkou komorou. Priestor sa končí veľkou pohrebnou komorou, obloženou veľkými žulovými blokmi. Samotná pohrebná komora je z ružovej žuly, dovezenej až z Asuánu na juhu Egypta. V komore nájdete len jeden opustený sarkofág.

Čo sa týka samotného pochovávania, existuje k nemu jedna teória. Celý Egypt, okrem úzkeho pásu zelene okolo Nílu, bol a dodnes je púštny. Vďaka horúcemu suchému vzduchu sa veľakrát stalo, že keď človek umrel a pochovali ho niekde do piesku, jeho mŕtvola sa zachovala bez ľudského pričinenia a vzniklo tak niečo ako prírodná múmia. V priebehu niekoľkých stáročí sa z toho vyvinul takýto kult. Jednou z podmienok toho, aby človek mohol odísť do posmrtného života (Egypťania hovorili do ´západnej krajiny´ - do krajiny mŕtvych) bolo práve zachované telo. Tak sa vyvinuli vyspelé technológie, ktoré zabezpečovali neporušenosť ľudského tela. Proces, akým Egypťania zachovali celistvosť tela aj po smrti sa volá balzamovanie. Existoval dokonca špeciálny boh, ktorý pomáhal pri balzamovaní. Volal sa Anubis – ochranca pohrebných miest. Je zobrazovaný ako bytosť s telom človeka a s tvárou šakala.

Pohľad na pyramídy nás natoľko uchvátil, že máme chuť objavovať ešte viac z egyptských tajomstiev. Tentoraz naša cesta vedie trošku južnejšie, asi tridsať kilometrov od Gízy. Tu leží dedina Sakkára s priľahlým veľkým pohrebiskom a vzácnou Stupňovitou pyramídou. Vznikla niekedy okolo roku 2600 p.n.l., čiže je nielen staršia ako stavby v Gíze, ale je najstaršou stojacou pyramídou vôbec. Pod jej povrchom sa nachádza zložitý labyrint chodieb, ktorý je veľmi nestabilný a tak je turistom neprístupný. Všade okolo pyramídy sa nachádzajú zádušné chrámy, v ktorých sa vykonávali obrady. 

Stupňovitú pyramídu naprojektovala osoba, ktorá sa stala ako prvá súčasne človekom aj egyptským bohom - Imhotep. Pyramída bolo stavaná pre kráľa Jossera (Džosera) a nevznikla ihneď. V časoch jeho vládnutia ešte pochovávali kráľov a faraónov do tzv. vastaby - hlbokej šachty v zemi. Tá ústila do pohrebnej komory, kde spočíval samotný kráľ so svojou pohrebnou výbavou. V časoch objavovania pyramíd sa tu dokonca našli aj ľudské obete, ktoré tu boli zabité. Obete symbolizovali služobníctvo, ktoré malo kráľa sprevádzať aj v posmrtnom živote. Keďže toto miesto bolo na rozhraní medzi horným a dolným Egyptom, tak sa vraj kráľ Josser nechal pochovať na dvoch miestach - hovorí sa, že srdce si nechal pochovať v druhom Egypte. 

Pyramída mala tiež symbolizovať schody k slnku. Slnko bolo počas starej egyptskej ríše jedno z hlavných božstiev. Zaujímavosťou je, že faraóni v tých časoch museli každých tridsať rokov preukázať svoju schopnosť vládnuť celému kráľovstvu, aj tú fyzickú. Museli prebehnúť určitú vzdialenosť, vrhať oštepom a ďalšie veci. Takáto slávnosť sa nazývala Set. Najdlhšie žijúci a vládnuci faraón vládol 90 rokov, volal sa Pepi II a zomrel ako 106-ročný. Deň zakončíme výbornou večerou priamo v Sakkáre. 

Obohatení o množstvo nových zážitkov opúšťame Sakkáru a vraciame sa do 20-miliónovej Káhiry. Na ďalší deň nás čaká prenádherná Alexandria s výhľadom na Stredozemné more. Prvou našou zastávkou v tomto meste budú alexandrijské katakomby. Prezradíme vám, ako boli objavené a na čo sa používali. Pozrieme sa tiež, kde stál slávny alexandrijský maják. Urobíme si malú obednú prestávku v záhradách Montaza, kde vyskúšame kushari a na záver dňa navštívime alexandrijskú knižnicu. 

Alexandria je druhým najväčším mestom krajiny a najväčším egyptským prístavom. Je obľúbenou destináciou domácich aj zahraničných dovolenkárov. Hovorí sa o nej, že pôsobí najviac ´západne´ a najmenej arabsky zo všetkých egyptských miest. Štvormiliónové veľkomesto založené Alexandrom Veľkým má krásne pláže s prírodnou zátokou, zaujímavé chrámy, kostolíky, múzeá... No my jednoznačne mierime do tunajších katakomb Kom El Shoqafa. Sú údajne najväčším rímskym pohrebiskom od grécko-rímskej éry. Boli využívané niekedy od 2. do 4. st.n.l. a potom upadli do zabudnutia. Nad katakombami bolo vybudované smetisko. K miestu sa viaže legenda, že sa tu somárik, ktorý jedného dňa viezol na smetisko odpad, prepadol do diery, a tak sa našiel vchod do katakomb. Objavené boli okolo roku 1900. 

Celé smetisko vzniklo vďaka tomu, že už počas existencie katakomb bol zvyk - či už pri pohrebe alebo pri výročiach, keď sa spomínalo na mŕtvych - nielen zapáliť zosnulému sviečku, no pozostalí vykonávali v katakombách aj hostiny. Miesto kde sa vykonávali, sa volá triklínium. Nádoby, ktoré používali na karoch by vraj priniesli nešťastie, keby si ich doniesli domov, a tak tieto nádoby rozbíjali a zahadzovali. Kopa rozbitých črepov sa pomaly navyšovala, až vzniklo ohromné smetisko. Zaujímavé je, že katakomby boli pôvodne vybudované pre jednu bohatú rodinu. Nakoniec sa riadne rozšírili a dnes sa tu nachádza niekoľko poschodí chodieb. Egypťania začali postupne vytvárať do stien diery a do tých vkladali mŕtve telá. Pochovávalo sa rôznymi spôsobmi: egyptský bol balzamovanie, rímsky spaľovanie, keď popol vkladali do urny, alebo obyčajný spôsob, keď mŕtveho vložili do diery v stene. Ak z mŕtveho zostali už len kosti, tak ich jednoducho vybrali a do diery vložili nové telo. Na stenách katakomb môžete dodnes vidieť rôzne maľby a výjavy z týchto čias. 

Po prehliadke alexandrijských katakomb sa presúvame na miesto, kde kedysi stál slávny Alexandrijský maják – jeden zo starovekých divov sveta. Stometrový maják z tretieho storočia pred Kristom bol veľmi dlho najvyššou stavbou na svete, vystavanou ľudskou rukou. Zničilo ho niekoľko veľkých zemetrasení. 

Dnes na tomto mieste nájdete pevnosť Fort Qaitbay z 15. storočia – jednu z najvýznamnejších svojho druhu na pobreží Stredozemného mora. Citadela bola renovovaná v 19. aj 20. storočí, a hoci ide o nádherné mieste, nezdržíme sa tu dlho. Presúvame sa odtiaľto do slávnych záhrad Montaza s palácom, ktorý dal vybudovať Muhammad Ali. Palác je kombináciou osmanského a florentského štýlu, má dve veže a jeho súčasťou je aj múzeum. Nádherné záhrady sú dnes prírodnou rezerváciou. My toto nádherné miesto s výhľadom na more využijeme tým najlepším spôsobom - ochutnáme tu tradičné egyptské jedlo s názvom kushari. Táto dobrota obsahuje cícer, šošovicu, cestoviny, ryžu a praženú cibuľku. Kushari si môžete zaliať citrónovou, paradajkovou alebo pikantnou omáčkou. Gurmánsky zážitok zaručený! 

Na koniec nášho výletu v Alexandrii si urobíme zastávku v Alexandrijskej knižnici, ktorej osud je dodnes zahalený tajomstvami, pretože veľa stôp po nej už dnes nezostalo. Bola to bezkonkurenčne najväčšia a najslávnejšia staroveká knižnica, najdôležitejšie centrum vzdelávania, spojené s najvplyvnejšími velikánmi a mysliteľmi, a tak sa tu písali základy aj našej kultúry a histórie. Jej dizajn pripomína biely cylinder, ktorý je naklonený k moru a čiastočne ponorený vo vodnom bazéne. Kruhový pôdorys 11-poschodovej budovy symbolizuje egyptské slnko, ktoré osvecuje svet a ľudskú civilizáciu. Naklonená strecha má aj svoj praktický účel. Zabraňuje priamemu slnečnému svetlu a ponúka nádherný výhľad na more. Prechod, pripomínajúci šíp spája knižnicu s univerzitou. Južná stena, ktorá je bez okien, je postavená z asuánskej žuly - obľúbeného stavebného materiálu faraónov a nesie písmená abecedy všetkých svetových jazykov. 

Keď sme dokonale spoznali Alexandriu, je čas presunúť sa opäť do Káhiry, kde strávime našu poslednú egyptskú noc. Ešte predtým si stihneme pozrieť Citadelu, ktorú dal postaviť Saladin, mešitu slávneho Sultána Hassana, egyptské múzeum a koptský kostol v kresťanskej Káhire. 

Citadelu, v ktorej strede tróni mešita, dal postaviť Saladin z kameňov, dovezených z Gízy. Bol to veľký vojvodca pôvodom kurt, ktorý zjednotil menšie sultanáty na území Sýrie, ale aj v Egypte. Citadela je po pyramídach a múzeu najnavštevovanejšou pamiatkou Káhiry. Stojí ako dominanta na vrcholku hory Mukattam a je impozantným vyjadrením viacerých štýlov islamského umenia, symbolom egyptskej moci. Miesto pre citadelu vyberal Saladin veľmi starostlivo a po tom, čo bola dlho iba opevnením sa stala aj kráľovským sídlom. Jej najznámejšou stavbou je Mešita Mohammeda Aliho z 19. storočia. Má vysoké štíhle minarety a typickú, veľmi pravidelnú kupolu, obloženú alabastrom. 

Môžete si tu všimnúť všetky charakteristické znaky, ktoré musí mešita obsahovať: označenie - tzv. kibla, udávajúca, ktorým smerom je Mekka. V smere kibly je orientovaný aj výklenok – mihráb. Ten naznačuje, ktorým smerom sa modliť. Mešita by mala mať aj miesto na očistenie, pretože moslimovia sa pred modlitbou musia rituálne očistiť. Majú predpísané, že by sa mali umyť vodou (ruky po zápästia, nohy po členky, opláchnuť si tvár a vypláchnuť si uši, nos a ústa). Ďalším znakom mešity je minaret - vyvýšené miesto, z ktorej 5x denne vystupuje moezín a zvoláva na modlitbu. Je to modlitba, ktorej časy závisia od východu Slnka. 

Modlitba je pred východom slnka, po východe slnka, na obed, poobede a večer. Ženy a muži sa modlia oddelene. V mešite je vždy podstatne menej miest pre ženy, pretože žena nemá povinnosť zúčastňovať sa modlitieb, má sa skôr starať o domácnosť. Ani muži sa nemusia modliť v mešite, môžu sa modliť kdekoľvek ich zastihne čas na modlitbu. Jedinou výnimkou je piatok na obed, kedy by do mešity mali prísť. Vtedy okrem samotnej modlitby majú aj tzv. chudbu – príhovor, alebo inak povedané - kázeň človeka, ktorý vedie modlitbu. Niekde sa tento človek nazýva aj imán a v mešite káže v takzvanom mimbare. Na stenách mešity nenájdete zobrazené žiadne ľudské tváre ani zvieratá, je to totiž zakázané. 

Po obhliadke citadely s mešitou si pozrieme ešte jedno významné náboženské miesto Káhiry - Mešitu Sultána Hassana. Táto stavba nie je len samotným miestom modlenia, ale slúži aj ako medresa. Medresa znamená, že tu kedysi bola islamská škola a vyučoval sa tu korán, ideálne naspamäť. Nachádzali sa tu dokonca triedy pre štyri smery výkladu islamu. Významným znakom káhirských mešít sú typické lampy, ktoré nájdete aj v tejto mešite. Na stenách môžete obdivovať citáty z koránu. Uprostred mešity je fontána, používaná na rituálne umývanie pred modlitbou. 

Kresťanov v Egypte zastupuje koptská cirkev. Svoj pôvod odvodzuje od Svätého Marka, ktorý sem prichádza ako evanjelista a okolo roku 70 zomiera mučeníckou smrťou. Do 9. storočia sa jeho pozostatky nachádzali v Alexandrii, no potom ich Benátčania ukradli. Táto cirkev patrí do skupiny monofizitov, ktorí vyznávajú len jedinú podstatu Boha - takzvanú ´Boh je Boh´. Forma ich obradov pripomína pravoslávnu cirkev. Koptská štvrť v Káhire sídli v starej časti a nesie si úplne inú atmosféru, ako tá islamská. Jeden z najdôležitejších kresťanských chrámov mesta je Kostol sv. Juraja. Vo vnútri kostola sa nachádza ikonostas – miesto, kde sa vykonávajú obrady a ktoré je oddelené od ľudí. Koptovia majú veľmi dlhé obrady, na ktorých veľa spievajú, kňazi tejto cirkvi sa môžu ženiť. Približne 90% koptov spoznáte podľa vytetovaného krížika na vnútornej strane zápästia. Medzi koptami a moslimami v Egypte to už mnoho rokov vrie. Moslimovia fyzicky unášajú ženy - koptky, ktoré pod hrozbou smrti nútia prestúpiť na islam. Keď už raz prestúpite na islamskú vieru, nie je cesty späť... 

Našou poslednou zastávkou v Káhire je Egyptské múzeum, alebo Al-Mathaf al-misrí. Múzeum s viac ako 120 000 artefaktmi je jednou z najvýznamnejších kultúrnych inštitúcií krajiny. Nachádza sa tu neuveriteľná, impozantná expozícia, zobrazujúca slávnu vládu starého Egypta. Ukrýva najväčšiu zbierku starožitností faraónov na svete. Múmie, sarkofágy, hrnčiarstvo, šperky a samozrejme, poklady kráľa Tutanchamóna, celú tú úchvatnú históriu si tu môžete obzrieť zblízka... Posmrtná maska kráľa Tutanchamóna, objavená v jeho hrobke, je vyrobená z pevného zlata a bola opísaná ako najkrajší predmet, aký bol kedy vyrobený. 

V múzeu sú dve hlavné poschodia, prízemie a prvé poschodie. Na prízemí sa nachádza rozsiahla zbierka papyrusov a mincí používaných v antickom svete. Mince sú vyrobené z mnohých rôznych kovov, vrátane zlata, striebra a bronzu. Nie sú len egyptské, ale aj grécke, rímske a islamské. Na prvom poschodí nájdete artefakty z posledných dvoch dynastií Egypta, vrátane predmetov z hrobiek faraónov, ako aj veľa exponátov z Údolia kráľov, najmä materiál z neporušených hrobiek, i z tej Tutanchamónovej. V dvoch špeciálnych miestnostiach je niekoľko múmií kráľov a kráľovských rodín. O múzeu nám viac porozpráva náš skvelý miestny egyptský sprievodca, nakoľko vo vnútri múzea majú zahraniční sprievodcovia prísny zákaz prekladať a viesť výklad. 

Po ďalšom náročnom dni, plnom zážitkov sa presúvame na vlakovú stanicu v Káhire. Čaká nás noc strávená vo vlaku, stráženom vojakmi. Oči zavriete v Káhire a ráno ich otvoríte na juhu Egypta - v horúcom Asuáne. Naša cesta za BUBO zážitkami pokračuje... 

V druhej časti 'Po stopách starovekých Egypťanov' sa presunieme na juh Egypta do Asuánu. Navštívime prenádherný Abu Simbel, budeme sa plachtiť na feluke poháňanej vetrom po rieke Níl. Neobídeme ani Luxor s krásne nasvieteným luxorským chrámom, a našu cestu zakončíme relaxom pri Červenom mori v Hurghade..