Dejiny vytesané do pieskovcových skál

Dejiny vytesané do pieskovcových skál

František Kekely

František Kekely

Keď zo strany Izraelu prekročíte biblickú rieku Jordán a hranice Svätej zeme, ocitnete sa v jednej z najkrajších krajín Orientu. Jordánsko je tajomné, čarokrásne, s dych vyrážajúcou históriou vtesanou do kameňov, ponúka netradičnú turistiku svojimi štíhlymi kaňonmi, výhľady na magické more, a samozrejme, legendárnu Petru. Diamant a najnavštevovanejšie miesto Jordánska.

Skalné mesto a vzácna archeologická lokalita  je jedným z divov sveta, obrazne aj doslova. Petre sa dostalo čestné miesto medzi ôsmimi novodobými divmi sveta, a patrí aj na zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Celkom oprávnene. Z krásy stavieb, vytesaných do pieskovca, sa vám až zakrúti hlava. Vznik tohto unikátneho mesta na zemeguli sa datuje niekedy medzi tretím storočím pred Kristom, a prvým storočím po Kristovi, a kým sa dostaneme do tejto skalnatej rozprávky na juhu Jordánska, spravíme si ešte niekoľko zastávok po čarokrásnom Jordánsku.  

Cestou do Petry určite neobídeme križiacky hrad Kerak (možno jeho zaujímavý príbeh poznáte z filmu Kráľovstvo nebeské, ktorý opisuje, ako naň pochodoval veľkýslávny Saladin), súčasť kerackého governorátu južne od hlavného mesta Ammán. Staroveká pevnosť, dobytá Križiakmi, ktorí tu zanechali väčšinu architektonických prvkov, sa týči 1000 metrov nad morom a ponúka úchvatný výhľad na Mŕtve more.  Išlo vždy o dôležité mocenské miesto a obchodný uzol. Dnes k nemu patrí zaujímavé archeologické múzeum, a priľahlé rovnomenné živé mesto s množstvom reštaurácií a príjemných miest na oddych. Keď už sme sa ocitli priamo uprostred histórie, je dobré pripomenúť si aj súčasnosť Jordánska. Ide o konštitučnú monarchiu, ktorej dnes vládne kráľovská rodina Hašimovcov. Krajina je nezávislá od r. 1946. Zaujímavosťou je, že až 95 percent plochy Jordánska tvorí púšť, naopak, na pobreží Mŕtveho mora vládne príjemná stredomorská klíma. Turizmus je jedným z hlavných zdrojov ekonomiky Jordánska, za čulý turistický ruch krajina určite vďačí aj a práve Petre, ktorá je hlavným cieľom našich jordánskych potuliek.

Ešte predtým strávime noc v juhojordánskom púštnom meste Wadi Musa, administratívnom centre regiónu Petry a jej najbližšom meste. Wadi Musa má svoju historickú časť Elji, ale prekvapí vás aj rušným moderným životom s príjemnými kaviarňami a reštauráciami. Je akousi vstupnou bránou do Petry, ktorej sa skrátka nemôžete vyhnúť. A hoci aj tu je určite čo obdivovať, my dávame prednosť magickej Petre, a hneď ráno vyrážame na obhliadku tohto jedinečného historického pokladu. Niektorí z nás opúšťajú hotel o čosi skôr, už o 6:30. Okrem prehliadky Petry chcú totiž ambiciózne zvládnuť aj fakultatívny výlet na Áronovu horu, na ktorej vrchole sa nachádza hrob starozákonného proroka a Mojžišovho brata Árona. Po všetkých krásach Petry ich tak ešte čaká niekoľkohodinový nezabudnuteľný výlet na koňoch po miestnej krajine až na samotnú horu, ktorá sa týči nad Petrou a Wadi Musa.

Tí, ktorí na horu nejdú, si ukradli o nejakú tú hodinku spánku k dobru, a tak čerství vyrážajú na dobrodružnú cestu a nasadajú na autobus. Z Wadi Musa sa spustíme na úpätie mesta, kde sa nachádza návštevnícke centrum vstup do Petry. Tu si najskôr doprajeme trochu voľného času na doplnenie zásob tekutín, niektorí neodolajú a kúpia si typickú červeno-bielu šatku proti slnku (tie sa vám na Blízkom východe vždy zídu!). Rozdáme si mapky Petry, ešte raz si ukážeme kadiaľ pôjdeme a čo nás čaká, a sme pripravení preskúmať jeden z ôsmych divov sveta! Legendárna Petra – čarokrásne sídlo, ktoré pred dvomi tisíckami rokov Nabatejci doslova vytesali do skál. Mimochodom, vedeli ste, že už vtedy mala Petra okolo 30 tisíc obyvateľov? Aj to hovorí o jej historickej dôležitosti.

Od návštevníckeho centra začíname prechádzkou údolím Siq, ktoré sa delí na dve časti vonkajší a vnútorný Siq. Najskôr prechádzame cez vonkajší, dlhý necelý kilometer. Ide o pomerne otvorené údolie, v ktorom nás čakajú prvé hrobky Nabatejcov. Medzi nimi sa svojou krásou vyníma jedna, ktorej časom prischla prezývka „egyptská“.  Prečo egyptská? To pochopíte hneď, ako ju zazriete: Akoby ste sa pozerali na typickú stavbu zo starovekého Egypta. Jedným z možných vysvetlení jej vzhľadu je, že nabatejská rodina, ktorá si dala túto hrobku vytesať, pochádzala z oblasti Egypta, kde jednoducho takýto štýl stavieb odpozerala. Iní sa zas domnievajú, že z Egypta boli priamo robotníci, ktorí hrobku stavali. O tom sa však dnes môžeme iba dohadovať, keďže tak podrobné pramene o pôvode tejto jedinečnej stavby sa nezachovali. Dych vyrážajúci pohľad na Egyptom dýchajúcu hrobku však tak či tak stojí za to.

Kto chce, môže si vonkajšiu trasu údolia Siq prejsť aj na koni. Kúsok za návštevníckym centrom čakajú beduíni s koňmi, ktorí ponúkajú odvoz. Hoci tvrdia (a oficiálne by to tak malo byť), že jazda na koni je zahrnutá v cene vstupného, očakávajú, že im na konci vložíte do dlane spolu s ďakovným potrasením ruky aj štedrých päť eúr. Ak nič nedostanú, nečakajte prívetivý úsmev, naopak, možno si vypočujete aj pár nadávok v arabskom jazyku.

 

Po vonkajšom Siqu sa údolie začne výrazne stenšovať, a vy sa budete cítiť ako vo filme, akoby ste vchádzali do nejakého úzkeho magického kaňonu: Nech sa páči,vstupujeme do vnútorného Siqu. Hneď na začiatku si môžeme všimnúť, kde kedysi stála brána do mesta. Nie je zvláštnosťou, keď na tomto mieste postávajú ako pripomienka tých čias ešte aj dnes nabatejskí vojaci. V skutočnosti sú to, samozrejme, miestni, oblečení do historickej nabatejskej zbroji, ktorí sa s turistami radi odfotia.

Vnútorný Siq patrí k tým najočarujúcejším zážitkom, ktoré v Petre môžete vidieť. Úchvatné, necelé dva kilometre dlhé, úzke pieskovcové údolie, ktoré bolo a stále je hlavnou cestou do srdca starovekej Petry. Okrem nádherných útvarov, ktoré vytvorila sama príroda, aj tu môžeme vidieť niekoľko historických zaujímavostí. Jednou z prvých je v skalách vytesaný vodovodný systém - kanál, ktorým sa dostávala voda až priamo do mesta. Vzácnymi artefaktami, ktoré sa oplatí vidieť, je aj niekoľko oltárov starých Nabatejcov, ktoré boli zasvätené najmä ich najvyššiemu bohu Dušarovi. /Hoci sú Nabatejci považovaní za Arabov, bavíme sa o období zhruba 700 rokov pred začiatkom Islamu, kedy mali ešte svoje vlastné božstvá a mytológiu./Oku návštevníka určite neunikne pôsobivá karavána tiav, vytesaná do skál, stojí za to urobiť si fotografie aj v dvoch výklenkoch, ktoré kedysi zrejme slúžili ako sobášna miestnosť Nabatejcov – ženích stál v jednom, nevesta v druhom, a oproti výklenkom je vytesaný oltár.

Hneď na konci prechádzky týmto magickým údolím nás čaká azda najznámejšia a pre mnohých najkrajšia stavba celej Petry – Pokladnica. Budova, ktorá sa stála tvárou a symbolom celého mesta.

Pokladnicu, okrem toho, že je azda na všetkých fotografiách, pohľadniciach a magnetkách Petry, si možno pamätáte aj z filmu Indiana Jones, ktorý do nej išiel hľadať svätý grál (Kristov kalich z poslednej večere).

Po bokoch stavby si môžete všimnúť do skál vytesané výstupy, ktoré v dávnych časoch slúžili ako akýsi rebrík, či lešenie pre robotníkov, keď od hora nadol vysekávali túto stavbu v skale. Podobné historické lešenia zazriete určite aj na ďalších stavbách v Petre. Okrem výstupov sú zaujímavým unikátom Pokladnice aj stopy po guľkách v hornej časti stavby. Tie tu zanechali miestni beduíni, ktorí tvrdošijne verili šíriacej sa legende, že budova je skutočne pokladnicou /odtiaľ získala aj svoj názov/, a tak sem neváhali prísť so zbraňami a rozstrieľali hornú časť stavby v presvedčení, že im vydá svoj poklad. Nič také sa však nestalo a presvedčenie, že ide naozaj o pokladnicu, zostalo len legendou. V skutočnosti je Pokladnica jednou zo vzácnych hrobiek, ktoré v Petre zostali. Mnohí sa vďaka jej výnimočnosti a pôvabu dokonca domnievajú, že je to priamo kráľovská hrobka.

Mnohí turisti berú Pokladnicu čosi ako povinnú jazdu Petry, zastavia sa na skok, odfotia na dôkaz, že tu boli, odfajknú si vzácny turistický úlovok, a náhlia sa z Petry preč, veď to najslávnejšie už videli a odfotili... Robia však veľkú chybu, ak magickej Petre nevenujú viac svojho času a pozornosti, pretože na tomto dive sveta je toho na obdiv naozaj omnoho viac.

A keďže my v BUBO vieme o krásach Petry svoje, pokračujeme hlbšie do útrob mesta. A nachádzame ďalšie fascinujúce hrobky, ktoré si na rozdiel od Pokladnice môžeme pozrieť aj zvnútra.

Ďalšou našou zastávkou je rímske divadlo. Ako sa sem dostalo? Nuž, boli to práve Rimania, ktorí v 1. storočí porazili Nabatejcov a dobyli ich bohaté hlavné mesto. Vždy, keď sa ocitnem v týchto miestach, mám pred očami živé obrazy, ako dobyvační Rimania vo svojej korytnačej formácii pochodujú údolím Siq do mesta, zatiaľ čo Nabatejci po nich zúfalo pália z vyvýšených pozícii na skalách.

Ako bolo zvykom, kam Rimania prišli, tam budovali a zanechávali na znak dobytia svoje stavby a mestá aj s ich typickým rukopisom. Rímske divadlo s tribúnami pre zhruba 3000 ľudí, vytesanými do skál, je prvou väčšou rímskou stavbou, s ktorou sa v Petre stretávame. Zďaleka však nie poslednou. Ďalšie viditeľné stopy po Rimanoch nachádzame hneď po niekoľkých metroch – rímsku ulicu cardo, či takzvaný VeľkýChrám. Oproti, na druhej strane kopca, sú pozostatky byzantského kostola. A aby toho nebolo málo, svoju stopu v podobe malej, dnes už zrúcanej pevnosti tu zanechali aj križiacke vojská. Úchvatná historická zmes rôznorodých vzácnych kultúr na jednom mieste– to je Blízky východ.

Vyberte si svoju trasu

Práve pred touto rímskou časťou mesta - pri rímskom Veľkom chráme a rímskom carde, zvyknem našu spoločnú púť Petrou ukončiť a nechať priestor aj individuálnemu vychutnávaniu a potulkám týmto starovekým divom sveta. Je to akýsi ideálny východzí bod a križovatka, odkiaľ sa môže každý vybrať svojím smerom a podľa svojej chuti, ktorá tvár Petry ho ešte priťahuje:

Prvou z možností je pokračovať po hlavnej (na lokálnych mapkách červenej) trase, naprieč rímskou časťou, až k starému nabatejskému chrámu – k takzvanému Kláštoru.

Túto trasu ja osobne odporúčam veľmi rád, keďže Kláštor je bezpochyby jednou z najúchvatnejších stavieb celej Petry.

Kláštorpre turistov tú pridanú hodnotu, že býva lepšie osvetlený slnečnými lúčmi než Pokladnica, ktorá je viac medzi skalami. Preto sa ľahšie a efektnejšie fotí. No najväčšia výhoda Kláštora oproti slávnej hrobke je v jeho výrazne pokojnejšej atmosfére. Nebýva pred ním toľko ľudí, takže sa tu môžete pokojne odfotiť aj sami a vychutnať si atmosféru autentickejšie, bez davov turistov. A nie sú tu ani všadeprítomní beduíni, ktorí vám na iných miestach Petry dokážu ponúkať jazdu vo voze, na ťave či na somárovi až príliš neodbytne. Jednoducho - pokoj a kus fascinujúcej histórie pred vami.

Niet divu, že tak ako Pokladnica, aj Kláštor pre svoj pôvab a historickú autentickosť neraz poslúžil filmovým účelom. /Vidieť ste ho mohli napríklad vslávnych Transformeroch/. Tento úchvatný architektonický skvost je najväčšou vyrezávanou pamiatkou v meste, a ak si chcete odtiaľto odniesť ešte exkluzívnejší zážitok a ´ohmatať´ si Kláštor naozaj zblízka, pripravte sa na zhruba hodinovú túru od rímskeho carda po tisícke schodov, a tou istou cestou späť. No vyšliapnuť si tento výstup a premôcť svoju lenivosť rozhodne stojí za to.

Ďalšou z možností je ísť zelenou trasou, okolo známych, nemenej nádherných Kráľovských hrobiek, ktoré sa týčia len kúsok od miesta nášho rozchodu. Ak sa vám teda nechce príliš chodiť pešo a nevsádzate na svoju kondičku, vyberte sa po zelenej trase, ktorá vás dovedie k hrobkám doslova za pár minút. A hoci sa nazývajú Kráľovské, dnes stále nie je známe, pre koho boli pôvodne určené.

Ak by ste sa však rozhodli zelenou trasou pokračovať až na jej koniec (popri Kráľovských hrobkách sa cesta následne zatáča okolo hory), prídete až na miesto s neopakovateľným výhľadom. Tentokrát sa vám naskytne nádherný pohľad na Pokladnicu pod vami.

Hore vás čakajú pohodlné sedačky, a ak budete mať chuť, miestni beduíni vám radi pripravia kávu či čaj.

Trasa smerom na výhľad nad Pokladnicu (jednosmerná) zaberie približne hodinu a pol. Ani tu sa nevyhnete stovkám schodov. Mnohí si často vyberú červenú trasu ku Kláštoru i zelenú nad Pokladnicu. Hoci je to spolu fyzicky náročnejšie, za deň sa dajú stihnúť obe cesty, a výsledný zážitok určite stojí za to.

Existuje však aj rýchlejší, neoficiálny spôsob, ako sa dostať k tomuto výhľadu. Pri Pokladnici sa zvyknú miestni beduíni, najčastejšie mladí chlapci, pýtať ľudí, či nechcú ísť na vyhliadku nad Pokladnicu. Za pár eúr sú ochotní vziať vás od Pokladnice na približne 20-minútovú prechádzku do svojho pelechu, ktorý majú pripravený kdesi nad symbolom mesta.

Treťou z možností je žltá cesta, ktorá vedie k posvätným obetným miestam starých Nabatejcov a k unikátnym výhľadom na okolie. Náročnosť i dĺžka je zhruba rovnaká ako v predchádzajúcich prípadoch, teda len jednosmerne vás čaká vyše hodina šliapania. Štvrtá z trás vedie od rímskej časti až k Áronovej hrobke na Áronovej hore. Tá je zo štyroch oficiálnych ciest časovo najnáročnejšia. Presne po nej išli ráno tí, ktorí si vybrali tento zaujímavý, fakultatívny výhľad na koňoch.

Obed

Predtým, než sa človek pustí na jednu z daných trás, je dobré doplniť energiu nejakým jedlom. Možnosti najesť sa tu sú dve. BUBO má už obe odskúšané za vás, a preto vám radi poradíme. Prvá, rýchla možnosť, vhodná najmä pre tých, ktorí chcú pochodiť viac, než len jednu trasu: Pred rímskou časťou (teda kde je cardo a Veľký chrám) je niekoľko menších bufetov, kde vám vedia spraviť celkom chutné miestne sendviče (pita chlieb, humus...). K tomu si môžete dať trebárs kávu, čaj alebo čerstvú šťavu. Kto by mal záujem a chcel si posedieť dlhšie, majú tu aj dobré vodné fajky. Druhou, o čosi dlhšou z možností je reštaurácia po pravej strane hneď za rímskou časťou, smerom na Kláštor. Podnik funguje bufetovým spôsobom. Zaplatíte okolo 20€ a naberáte si, koľko chcete z celkom bohatej ponuky jedál, vrátane rôznych šalátov či dezertov. Samozrejme, tí nabudení, čo chcú pochodiť komplet dve trasy, nemali by sa s obedom zdržiavať viac než hodinu.

Ceny za zvieratá

Presuny po Petre si môžu okrem chôdze pešo ľudia urýchliť aj na nejakom zvierati miestnych beduínov. /Iný spôsob pohybu po Petre je vylúčený/. Ceny za takú výpomoc však treba starostlivo zjednávať. Po vonkajšom údolí Siq premávajú spomínané kone za 5€. Hoci niekedy si beduíni môžu za takú kilometrovú jazdu pýtať aj 10€, my v BUBO odporúčame, viac ako 5€ im nedávajte! Vnútorný Siq spolu s vonkajším majú na starosti koče, ťahané koňmi. Do jedného sa zmestia dvaja ľudia. Cena jedného koča (teda pre dvoch ľudí) by sa mala pohybovať okolo 30 až 35€, hoci aj to je často problém. Ak je o takýto odvoz v daný deň veľký záujem (a to býva celkom často), Jordánci si bez problémov a hanby vypýtajú aj 50 a viac euro. Horšie je, že mnohí turisti, ktorí nemajú hlboko do kapsy, im takéto nehorázne sumy bez problémov a ochotne zaplatia, jednoducho nezjednávajú, alebo sa snažia len veľmi slabo a po prvom tlaku vyjednávača to vzdajú. Tým sa aj vaše zjednávanie pochopiteľne sťažuje. Každopádne si tunajšími obchodníkmi nedajte pokaziť celkový dojem z týchto nádherných miest.  Od Pokladnice si až po reštauráciu za rímskym cardom môžete zobrať ťavu či somára. Cena za ťavu by sa mala pohybovať do 20€, za somára sa dá ísť cenou až na 5€. Beduíni často ponúkajú svoje somáre až na vrchol ku Kláštoru či takmer k výhľadu nad Pokladnicou. Jazda na somárovi je samozrejme rýchlejšia, než keby ste sa vybrali pešo, avšak na zvierati hore po schodoch by sa jazdiť nemalo. Boužiaľ, nikto to nekontroluje, nedávajú sa za topokuty, preto vidieť úbohého somára, ako ťahá nejakého objemnejšieho turistu na vrchol, nie je nič ojedinelé.

Či už sa po spoločnej tour rozhodnete potulovať  centrom starovekej Petry, vybehnúť ku Kráľovským hrobkám, zvolíte si len jednu, alebo dve z ponúkaných trás, je samozrejme len a len na vás. Každý sám najlepšie pozná svoje chute, preferencie, možnosti aj kondičku.

Po celom dni strávenom v jednom z novodobých divov sveta, sa v podvečerných hodinách opäť spoločne stretávame v návštevníckom centre – vždy minimálne polhodinu pred oficiálnym zatvorením Petry. Pred bránami nás už čaká autobus, ktorý nás unavených, ale maximálne očarených a plných nezabudnuteľných dojmov, berie späť na hotel, kde nás čaká chutná večera. Mnohí si potrebujú oddýchnuť a nabrať novej energie. Veď cesta po rozprávkovo krásnom Jordánskom kráľovstve nám týmto divom vlastne iba začala. :)

TOP TEN Petry

1. Cestou do Petry sa zastavte pri Mŕtvom mori a okúpte sa v jeho legendárnych vodách!

2. Ešte pred Petrou nájdete ďalší architektonický skvost - staroveký hrad Kerak, ktorý dobyli Križiaci. Týči sa tisíc metrov nad morom, ponúka úchvatný výhľad na Mŕtve more a vo svojich útrobách ukrýva zaujímavé múzeum.

3. Wadi Musa - púštne mestečko, akási brána do Petry, ktoré vás očarí svojou históriou, ale aj príjemným turistickým životom s kaviarničkami a dobrými reštauráciami. 

4. Výlet na koňoch na Áronovu horu - miesto hrobu Mojžišovho brata a starozákonného proroka.

5. Údolie Siq - jedno z najmagickejších miest Jordánska. Prechádzka úzkym kaňonom vo vás zanechá spomienky na celý život.

6. Pokladnica - najnavštevovanejšia a pre mnohých najkrajšia budova celej Petry, ktorá sa stala jej symbolom. Pre jej krásu sa mnohí domnievajú, že ide o kráľovskú hrobku.

7. Úchvatné rímske divadlo s tribúnami pre cca 3000 ľudí, vytesanými priamo do skál, ktoré tú Rimania po sebe zanechali v 1. storočí po Kristovi. Ďalšími stopami po nich sú aj rímska ulica Cardo a Veľký chrám.

8. Nabatejský chrám - Kláštor, kde nebýva až toľko turistov ako pri Pokladnici, a tak si práve tu vychutnáte pravú atmosféru týchto miest.

9. Ochutnajte niečo z miestnych špecialít, veď arabská kuchyňa je vychýrená, a kúpte niečo orientálne v početných beduínskych obchodíkoch, roztrúsených po celej Petre!

10. Vychutnajte si Petru v noci! Nočná prehliadka sa začína o 19-tej, ponúka úchvatný pohľad na údolie Siq, a atraktívny čas strávený pred efektne osvietenou Pokladnicou pri šálke osviežujúceho mätového čaju a kultúrnom programe. 

Posledná úprava článku | 383

Odporúčame tieto zájazdy

K

Ázia  

Arabský svet, Saudská Arábia


náročnosť

9 dní

Trvanie

2210
K

Ázia  

Jordánsko


náročnosť

5 dní

Trvanie

790
K

Ázia  

Arabský svet, Palestína, Jordánsko, Izrael


náročnosť

10 dní

Trvanie

1850
K

Ázia   Amerika   Európa  

Taliansko, Rusko, Peru, Mexiko, Jordánsko, India, Čína, Brazília


náročnosť

19 dní

Trvanie

34990

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva