Vypočujte si tento blog načítaný umelou inteligenciou.
Našli ste chybu? Kontaktujte nás.
Voľby - najväčší elektorát, gigantické výdavky #
V Indii posledné parlamentné voľby (2024) vyhral a obhájil už po tretíkrát Narendra Modi. Je to veľká vec, veď ide o najväčšie demokratické voľby na našej planéte. India (28 štátov) má takmer rovnaký počet štátov ako Európska únia (27 členských štátov). V krajinách EÚ voľby trvajú jeden víkend, v Indii to bola vyše mesačná (6-týždňová) záležitosť.
V celej Európskej únii hlasuje čosi vyše 400 miliónov voličov, v Indii to bolo naposledy viac ako 968 miliónov. Tentokrát mohlo voliť až 70 % celkovej populácie Indie. Voľby sa zapísali do dejín aj vďaka historicky najvyššej volebnej účasti žien. Na voľbách sa zúčastnilo až 312 miliónov žien.
V Indii je všetko väčšie. Epos Mahabharata má 1,8 milióna slov a je starší a desaťkrát rozsiahlejší než Ilias a Odysea dokopy. Volebná kampaň na prezidenta je u nás na Slovensku obmedzená čiastkou 500 000 eur. Cena volebnej kampane v Indii posledné tri razy prekročila hodnotu 5 miliárd.
Príbeh súčasného premiéra je obdivuhodný. Narendra Modi robil ako malý chlapec chaiwalu, čo je horšie než čistič topánok. Chlapec, ktorý na vlakovej stanici, nalieva čaj. Je z poslednej kasty… No vypracoval sa a aj môj partner, ktorý je brahman = najvyššia kasta, Modiho uznáva.
Narendra Modi je prohinduistický a vyše sto miliónov indických moslimov ho v láske nemá. Narendra Modi tvrdi, že Mahátmá Gándhí urobil v jeho láske k moslimom chybu. Narendra Modi je zároveň v úzkom kontakte s biznismenmi z Gudžarátu a ide o tých najbohatších Indov žijúcich dnes v Bombaji.
Modi prerába indickú spoločnosť. Špinavú Indiu čistí od odpadkov a korupcie. Páči sa mi neuveriteľný trik, ktorý spravil, keď zakázal zo dňa na deň používať bankovky v hodnote 500 a 1 000 rupií. Všetky úplatky gándhíovskej dynastie boli v keši a práve v týchto veľkých bankovkách. Politici ich nemohli priznať, a tak sa z ich nakradnutého majetku stali bezcenné papieriky.
Výhra Modiho v ostatných voľbách bola pre Indiu dobrou správou. Aspoň my v BUBO ako najväčší predajcovia Indie za posledného štvrťstoročia to tak vidíme. India sa pod týmto premiérom veľmi rýchlo rozvíja. Držíme jej palce...
Zopár zaujímavostí k indickým voľbám:
- to, že v nich môže voliť vyše 900 miliónov ľudí, znamená, že ide o vyše desatinu ľudí z celej planéty
- vo voľbách sa využívajú elektronické hlasovacie prístroje známe ako EVM, ktoré zefektívňujú proces hlasovania
- občania majú možnosť zaškrtnúť aj možnosť NOTA (none of the above - nik z uvedených), ak nepreferujú žiadneho kandidáta
- v regiónoch so slabšou infraštruktúrou sa môže voliť v provizórnych volebných kabínkach utvorených z čohokoľvek, k dispozícii sú aj mobilné volebné tímy alebo aj helikoptéry
- negramotní ľudia, ktorí nevedia čítať a písať, dostanú volebné lístky s obrázkami či symbolmi, ktoré krúžkujú
Preklínal som ju (Indiu), keď ma podviedla či sklamala moje očakávania pohodlia typického Západniara. Spal som v najzúfalejších kuticiach aj v rozprávkovom prepychu, stretol som sa s bedármi aj s najbohatšími ľuďmi sveta. Ľuboš Fellner
Moje skúsenosti s Indiou #
India je vskutku zvláštna, policajti tu majú za fúzy príplatok, vraj sú s fúzami dôstojnejší. Hovorí sa tu až 790 jazykmi a po USA je to druhá najpočetnejšia anglicky hovoriaca krajina sveta.
Bezmála polovica Indov sú čistí vegetariáni a osobne s tým mám mnoho vtipných skúseností. Napríklad keď v slovenskej reštaurácii dali môjmu známemu na bezmäsité jedlo - bryndzové halušky - opečenú slaninku, opýtal sa ma takmer až s plačom: „Ľubo, to preto, že som čierny?“
India je unikát a milujem ju, čoho najlepším dôkazom je, že som ju navštívil už 45 ráz. Takmer každoročne sem raz-dva razy letím. A stále ma prekvapuje, stále nemám dosť, stále ju nepoznám.
Prvý raz som si ju osobne ohmatal už v roku 1996. Letenka do Indie bola vtedy nedostupne drahá, a tak som sem išiel stopom. A prišiel som so všetkými možnými predsudkami, ktoré voči Indii existujú. Postupne som spoznával všetky jej tváre a podoby. Preklínal som ju, keď ma podviedla či sklamala moje očakávania pohodlia typického Západniara.
Spal som v najzúfalejších kuticiach aj v rozprávkovom prepychu, stretol som sa s bedármi aj s najbohatšími ľuďmi sveta. Vstrebával som ich názory, jedol s nimi, zabával sa s nimi, učil sa ich uvažovaniu, cez detaily a každodenné situácie spoznával neuveriteľnú históriu ich národa. Aj vďaka tomu dnes môžem povedať, že Indiu síce ešte stále celkom nepoznám (dá sa to vôbec?...), no už dávno netrpím povrchnými súdmi a názormi na túto krajinu, s akými som sem prišiel pred 26 rokmi.
Počúval som a dodnes počúvam ich príbehy a múdrosti, cez ktoré sa mi rozprestiera pred očami tajomstvo dnes jednej z najfascinujúcejších a najkontrastnejších krajín planéty...
Krajina, kde sa neboja nahlas povedať slovo kasta, na rozdiel od zvyšku sveta, a kde si v takomto podelení nažívajú vo zvláštnej spoločenskej symbióze dodnes. Niekomu sa to môže nepáčiť, niekoho môže India aj so svojimi paradoxami desiť a nikdy si nezvykne na vzťahy, pravidlá a tradície, ktoré tu panujú. Pre niekoho to môže byť skrátka too much.
No keď sa pozriete hlbšie, pod pokrievku toho, čo sa o Indii píše v bežných komerčných bedekroch a hovorí letmo v médiách, objavíte fascinujúce veci, súvislosti a prekvapenia, ktoré si nezaslúžia nič iné len hlboký obdiv. Akokoľvek je India iná a pre nás možno nepochopiteľná, je zároveň veľmi rafinovaná, v mnohom neuveriteľne vyspelá. A jej neustále hlbšie a hlbšie poznávanie sa môže stať akousi drogou...
India a svadby - bez lásky? No veľa sexu... #
“Svadba? To je otázka ponuky a dopytu,” absolútne neromanticky zhodnotí túto tému Ind Surya. “Dobrý materiál sa predáva ľahšie. Keď dievča kríva, nevidí na jedno oko, je z nižšej kasty, ide to ťažšie... Ja som mal, samozrejme, arranged marriage, tak ako všetci. A aj moje deti budú mať arranged marriage. U nás je to zvyk," vysvetľuje zmierlivo.
Pozná totiž Západniarov veľmi dobre a vie, že majú problém stráviť niečo takéto. "Vieš, nám to takto funguje už vyše tritisíc rokov a veľmi dobre, veď dnes už je India najľudnatejšou krajinou sveta!” smeje sa.
Kráčam okolo novučičkého štadióna v Jaipure. Kriketový boh Virat Kohli práve skóroval šesť bodov, štadión buráca. Mierim z juhu mesta od hotela Hilton, kde na zájazdoch v Indii bývame, do centra, som na hlavnej ulici. Náhle sa oproti mne vynorí veľká procesia! Bubny a trúbky, ktoré sa z nej ozývajú, prehlušujú nadšené masy na štadióne, ktorý mám ešte stále v dohľade.
Pred očami mi práve defiluje typická rajastánska svadba. Tradícia je skrátka tradícia, a nemôže ju zastaviť ani táto širokánska asfaltka, po ktorej svadobčania práve hrdo vykračujú. Inak je všetko ako kedysi. Chlapci sa chytia za ruky a točia sa dokola, ako sme to robili aj my, keď sme boli malí. Na to im kontrujú dievčatá. Chodidlami pri sebe, opierajú sa o seba, telá položené dozadu, vlasy im v tom teplom vzduchu tancujú okolo tváre.
Dokonale tu funguje odstredivá energia, alebo – absolútne sa spoľahnutie na toho druhého. Jednoducho sa do toho položíš a s pomocou druhého neguješ gravitáciu. Spoločne sa dá dokázať všetko! Celkom vzadu ide ženích na krásne ustrojenom koni. Rituál má svoje jasné pravidlá – táto procesia je ženíchova a jeho rodiny.
„Poďte s nami, pozývame vás k stolu! Poďte sa s nami najesť, oslavovať!” prihovára sa mi niekoľkých staršinov z pestrofarebného zástupu. Som príjemne zaskočený tým milým pozvaním, veď nie sme v žiadnej odľahlej dedinke! Jaipur sa neustále hmýri státisícami turistov, a ja - Slovák v miliardovej Indii - som dostal pozvanie na ich svadbu...
Prečítajte si aj:
Surya, patriaci do kasty kšatrijov - vojakov (niečo ako naša vtedajšia šľachta) pokračuje: “U vás sa mladí ľudia najprv stretnú, spoznávajú sa, je tu fyzická láska, potom sa zoberú a narodia sa im deti. U nás je to inak: mladých zoznámia rodičia, zosobášia sa, až potom je na rade fyzická láska. Tá – ako vieme, funguje ako lepidlo, a keď ten prvý ošiaľ lásky pominie, narodia sa deti – najväčšie puto, ktoré drží vzťah pokope. Mladí sa postupne, už v manželstve, spoznávajú, prekvapujú a nachádzajú k sebe cestu. To, že sú z rovnakej kasty znamená, že veľmi pravdepodobne budú mať aj rovnaký pohľad na výchovu, rovnaké záľuby, veľmi podobný názor na svet. A že manželstvo teda vydrží..."
Podľa prieskumu NCAER medzi 42 000 domácnosťami sa zistilo, že iba 5 percent indických manželstiev prekračuje kastové hranice.
Iné storočia v Indii
V Indii doslova cestujete časom do minulosti. Hoci krajina používa gregoriánsky kalendár, stretnete sa aj s kalendárom Šaka - nultým rokom je rok 78 n.l., a tak tu v súčasnosti je zároveň aj rok 1945.
Aktuálny rok v Indii však závisí aj od toho, v ktorom regióne sa práve nachádzate. Na severovýchode v bengálskej oblasti sa často používa tzv. Bengálsky slnečný kalendár (nultý rok je 593/594 n.l.). V Západnom Bengálsku či Assame (ale i Bangladéši) sa tak píše aj rok 1430.
V štátoch Gudžarat či Radžastan sa používa kalendár Vikram Šamvat - pred naším kalendárom je o 56 či 57 rokov, dnes je teda rok 2080.
Tisíc kást alebo dve?
“Kedysi bolo v Indii tisíc kást, dnes sú tu iba dva druhy ľudí: Ľudia s veľkými a s malými bruchami. A čakajú vás len dva osudy: Jesť, alebo byť zjedený,” píše hlavný hrdina v mojej obľúbenej knihe Biely tiger. Je to fascinujúci román Aravinda Adigu odhaľujúci tvár dnešnej kontroverznej Indie.
A čím viac Indiu poznáte, tým viac sa budete pri jeho čítaní smiať. Hlavnému hrdinovi príbehu Balramovi Halwai dal toto meno jeho učiteľ. Dovtedy ho volali jednoducho Munna – Chlapec. Nič viac.
Pochádza z poslednej kasty, jeho otec bol rikšiarom, celá rodina žila ako tlupa opíc – bez minulosti, s nulovou budúcnosťou. Tak nepokladali za nutné ani len pomenovať svoje dieťa... Áno, v tejto krajine sa dá byť až na takom dne.
Oficiálne štyri indické kasty zoradené zostupne:
- Brahmani (kňazi)
- Kšatrijovia (bojovníci, štátna správa, politici)
- Vajšovia (obchodníci, remeselníci, poľnohospodári)
- Šúdrovia, Dalitovia a Nedotknuteľní (služobníci a robotníci)
Šúdrovia - osobné skúsenosti s klamstvami a krádežami #
Osobne poznám Indiu od jej absolútneho suterénu až po to najlepšie, najluxusnejšie, najmúdrejšie v nej. Za tých už vyše 30 rokov, čo Indiu navštevujem a neustále vášnivo študujem do ďalších prekvapivých detailov, som spoznal ľudí z rôznych kást a rôznych tried.
Najprv ma prekvapovalo, s akou pokorou niektorí Indovia slúžia a vykonávajú tie najpodradnejšie činnosti, ako keby v sebe nemali ani kvapku hrdosti. No postupne som naberal skúsenosti, že títo Indovia z najnižších vrstiev nemajú síce hrdosť, no nemajú ani škrupule a často som sa stretol s tým, ako klamali a podvádzali.
Len preto, aby taxikár zarobil o desať rupií viac, bol schopný nechať mi uletieť lietadlo. Inokedy sa mi stalo, že mi nejakí podnikavci najprv na topánky nastriekali čudnú smradľavú gebuzinu, aby ju potom za peniaze mohli odstrániť a topánky vyčistiť.
Spomínam si aj na to, ako som si po namáhavej trojdňovej ceste Himalájami kúpil izbu so sprchou, aby som sa mohol dať do poriadku. Keď som konečne stál nahý v sprche a krútil kohútikom, prišiel som na jeden malý detail – netečie voda!
Chcel si izbu so sprchou. Nehovoril si, že chceš aj vodu... týmito slovami sa bránil recepčný
Bolo to miestami naozaj strašné, pamätám si, ako sme s Rišom (spriaznenou cestovateľskou dušou, dnes robí lekára vo Švédsku) sedeli v auguste 1996 na polorozpadnutej lavičke v špinavom, smradľavom Váránasí – dvaja silní mladí muži plakali od zúfalstva. Preklínal som celú Indiu, všetkých Indov som hádzal do jedného vreca spolu s cigánmi.
Až neskôr, po mnohoročných skúsenostiach, som pochopil, že išlo o najnižšiu kastu, ktorá celkom zabudla na pravidlá slušnosti a stratila všetky škrupule. Trvalo mi, kým som sa naučil s Indmi jednať a začal som ich mať rád, a postupne som sa do ich svojskosti zamiloval.
Kasty pritom v skutočnosti nie sú špecialitou Indie, táto krajina sa k nim iba otvorene priznáva. Inak, kasty fungujú všade na svete a nemyslím tým iba aristokraciu.
Kasty sú vo Francúzsku, napriek tomu, že si tu šľachtu po roku 1789 vyvraždili. Vytvárajú ju elitné školy, byty v elitných lokalitách, rodinné vrodené privilégiá. Na ich druhom póle sú periférne arrondissementy, podobné na tie najzúfalejšie slumy, z ktorých biedy a bahna je takmer nemožné vyštverať sa vyššie.
Kasty sa budú iba utvrdzovať vo svoje pravde, uzatvárať do seba a vydržia až po ďalšiu revolúciu, kedy chudoba vyvraždí bohatých. Taký je kolobeh sveta.
Kasta je vrodená #
V Indii sa vyštverať po spoločenskom rebríčku nedá. Kasty sú tu vrodené a nemenné. A nikto proti tomu tisíce rokov neprotestoval. Ak ste sa teda do určitej kasty pred tritisíc, či štyritisíc rokmi narodili a dostali, tak v nich vaša rodina zostala až do dnešných dní.
Áno, kasty sú neodmysliteľnou realitou Indie napriek tomu, že ich Mahátmá Gándhí oficiálne zrušil. Stačí si kúpiť akékoľvek nedeľné noviny so svadobnými inzerátmi. Svadba a všetky pravidlá okolo nej dokonale stelesňuje kastovného ducha tejto krajiny.
Surya je zo štátu Rajastán, vlastní rodinný palác v blízkosti Udajpuru a je to šľachtic z druhej najvyššej kasty kšatrijov. Chodí krásne vzpriamený ako podľa pravítka, je za každých okolností čestný, hrdý na svoju rodinu a predkov. Vie sa biť s nožom aj šabľou, hrdinstvo a česť je preňho normálna vec, ktorú nasal už s mliekom od svojej matky a následne výchovou svojho otca, strýka, vlastne celej rodiny.
Lebo kšatrijovia sú, boli a budú všetci rodinní známi okolo neho, od pradávna to tak bolo a nič sa na tom ani dnes nemení. Výchova kšatrijov by sa v niečom dala prirovnať k tej našej - keď chlapec spadne, neľutujeme ho a nechlácholíme, ale zvykneme mu dohovoriť, aby neplakal, lebo chlap má niečo vydržať.
Na rozdiel od dievčatka, ktoré utešujeme a pohladíme po vláskoch, nech sa vyplače. Kšatrijovia sú odmalička formovaní tvrdo. Sú to vojaci, generáli, pre ktorých je česť nadovšetko. Ide o akumulované vlastnosti danej kasty.
Hrdina z Bieleho tigra nemá žiadne tradície, žiadnu morálku, je ako potkan, ochotný sa čomukoľvek prispôsobiť. No má jedno obrovské šťastie – je inteligentný a ako jediný žiak z celej školy sa naučí čítať. Totálna výnimka – biely tiger v džungli... V reálnej Indii sa veľa takýchto rozprávok nedeje...
Ako sa zrodili kasty... #
Keď prišli Árijci odniekiaľ z oblasti dnešného Afganistanu, z Perzie, usadili sa v podhorí Himalájí a vybudovali si tu svoje chámy – ašrámy. Doniesli sem vzdelanosť, boli to striktní vegetariáni vyznávajúci ahinsu, absolútne nenásilie. Aby títo ľudia ochránili svoje rodiny, dohodli sa s lokálnymi náčelníkmi spoločenstiev a dedín.
Za to, že budú vzdelávať ich deti, ich budú náčelníci chrániť. Z Árijcov takto vznikla postupne najvyššia kasta brahmanov, starajúca sa o náboženské úkony a vzdelanosť. Z náčelníkov – ich ochrancov, zasa vznikli kšatrijovia. Potom ešte do svojho kruhu pribrali tretiu kastu obchodníkov – vajšov. Všetci ostatní boli šúdrovia, posledná a najnižšia kasta.
Brahmanov a kšatrijov bolo (logicky) odjakživa najmenej, šúdrov zasa najviac. Každý mal v spoločnosti svoju jasnú úlohu a aby to nebolo jednoduché, tieto základné kasty či varny (farby) boli rozdelené do ďalších stoviek podkást. Niektorí varili čaj, druhí prali bielizeň, čistili kanalizáciu...
Existuje dokonca aj kasta rodených prostitútok. A napriek tomu, že bolo kastovanie v spoločnosti oficiálne zakázané, kasty sú tu funkčné do dnešných dní. Zvyk je zvyk, nikto nechce prísť o svoje spoločenské postavenie či nebodaj ho prenechať tým nižším.
Kúpite si dnes kastu za peniaze?
Mojím partnerom vo svete cestovania je už celé roky P.D. Sharma. To, že je brahman, viete už podľa jeho mena. Táto najelitnejšia kasta tvorí päť percent indickej populácie. Keď bol po prvý raz v Bratislave, moja žena mu uvarila zeleninovú polievku, no on sa iba dotkol pier a povedal, že nie je hladný.
Keď som dotieral a chcel vedieť prečo, odvetil mi, že tam je niečo živočíšne. Nakoniec sme sa dopracovali k tomu, že cibuľka bola osmahnutá na malej hrudke masla. A náš hosť to v tom veľkom hrnci polievky cítil. “Vieš, moja rodina nejedla živočíšny produkt štyri tisícročia...,” zdôvodnil jasne a jednoducho.
P.D. je hĺbavý, zadumaný, niekedy trošku pomalší, ako vznešený profesor na univerzite. Svoju kastu si so sebou elegantne nesie, vyžaruje niekoľkotisícročnú tradíciu svojho rodu a krajiny všade, kam vstúpi...
Ďalší môj indický kamarát je zasa z kasty vajšov a ja pri ich vzájomnom porovnávaní môžem fascinovane pozorovať tie rozdiely medzi kastami... Jeho otec rozdelil fabriky medzi dvoch svojich synov, on dostal dve. Je vždy plný energie, má prenikavý šibalský pohľad a nikdy som s ním na žiadnu tému neviedol hlbšiu intelektuálnu debatu, hoci on, jeho žena aj deti vyštudovali na univerzite v USA.
Pred 16 rokmi, v Bombaji plnom rikší a typických žltých Ambasadorov, sa jeho novučičká S-klasa s plnou výbavou vynímala v uliciach mesta doslova ako ufo. Miluje luxus a patrične ho aj vystavuje. Páčia sa mu slovenské baby a podozrievam ho, že sa so mnou kamarátil preto, lebo sa mu páčila moja žena Miška.
Raz nás pozval na svadbu svojho priateľa do najlepšieho hotela Taj (zhodou okolností o dva týždňe nato hotel prepadli pakistanskí teroristi) a zoznámil ma so svojimi ďalšími kamarátmi. Miška sa bavila s indickými paničkami o ich rozsiahlom služobníctve a problémoch s ním. „Ak náš záhradník bude mať ešte jedno dieťa, tak im prestanem platiť školy. Päť úplne stačí, jasne som mu to včera povedala,” sťažovala si jedna z nich...
Keď sme sa rozhodli po svadbe urobiť si prechádzku pešo po nábreží do hotela, medzi paničkami to vyvolalo šok: „Zoberte si môjho šoféra, on vás odvezie, prečo chodiť!” (´...a čeliť tej chudobnej chamradi na uliciach´ - zostalo nedopovedané...)
Mňa v mužskom krídle svadby stihli zoznámiť s niekoľkými šéfmi bánk, veľkých indických spoločností, ba dokonca s Mukeshom Ambanim – najbohatším Indom! Keď som sa divil, že tu je aj tento mogul, dostal som od môjho kamaráta hádam tú najparadoxnejšiu odpoveď: „Bombaj je malý, my sa všetci poznáme!” Nuž, nie každý je v 17-miliónovom meste elitou. A tá drží pokope...
Ešte pred dvoma generáciami by sa dcéra môjho kamaráta ako vajša nemala šancu vydať za brahmana. Brahmanská rodina by to nikdy, ale nikdy nedovolila! Dnes, pri tých obrovských peniazoch, aké dokážu obchodníci v Indii zarobiť, aj brahmanské rodiny sklopia zrak a sú ochotné kastu prehliadnuť.
Napriek tomu však stále platí, že kasta tiahne ku kaste. A tak si aj Mukeshova dcéra nedávno radšej vzala za muža syna ďalšieho obchodníka.
Môžu si Indky samy nájsť manžela? #
Surya aj P.D. si vždy len vzdychnú: "Lubo, už si nevieme poradiť s našimi deťmi, oni si samé hľadajú partnera, doba sa tak mení, ach jaj..." Obom mojim indickým kamarátom našli partnerky ich rodičia. A tak aj oni svojim deťom. No najmladšia dcéra môjho brahmanského kamaráta sa napriek tomu vydala za sikha. Ok, to aspoň nie je žiadna kasta, ale aj tak...
Sikhovia sú akísi odídenci, ktorí pred 500 rokmi ubzikli z kastového systému. Títo Pandžábci s obrovskými očami a hustými vlasmi majú omnoho silnejšiu stavbu tela než ostatní Indovia. Mnohí z nich sú veľmi šikovní a toto oslobodenie z nich urobilo udatných, vzdelaných a bohatých ľudí. Chmatli po profesiách, ktoré hinduistické kasty nemali medzi sebou z historického hľadiska rozdelené, napríklad šoférovanie – od rikše až po Boeing.
Aj rodina P.D.-ovho zaťa sa vyšplhala po spoločenskom rebríčku riadne vysoko, sú bohatí a vzdelaní. "Dcéra je šťastná," hovorí mi P. D. s nešťastným výrazom v tvári a zvädnutými ramenami. Tá pozitívna veta je v bizarnom kontraste s jeho celkovým výrazom. Rozum mu hovorí, že by mal byť spokojný, ale celá jeho podstata mu hovorí nie.
Keď som s iným mojím bohatým indickým kamarátom sedel v reštaurácii U Albrechta - v tej dobe v najlepšej reštaurácii Bratislavy - objednal si so samozrejmosťou teľacie. Myslel som si, že zle počujem. "Si si istý?? Veď to je krava!" Iba sa usmial a mávol rukou, že on tie hinduistické žvásty neberie tak vážne.
Áno, aj keď je tisíckrát bohatší než P.D., je z tretej kasty vajšov a byť v jeho pozícii v pozore sa mu nechce. Je treťou kastou, ale najvyššou spoločenskou triedou. Je vtipný, vždy ho vidím vo vynikajúcom obleku, srší humorom a energiou, je zvyknutý riskovať.
Jeho rodina štyritisíc rokov obchodovala a on má obchod v krvi. Keď som tomuto miliardárovi vybavil noc v bratislavskom hoteli o jedenásť eur lacnejšie, naše priateľstvo sa ešte viac utužilo. Darmo, je to typický podnikateľ. A musím povedať, že teraz ide jeho majetok rapídne hore, pri terajšej vláde Narendru Modiho mu jednoducho ide a ešte len pôjde karta.
Môj názor na kasty #
Nemôžem si pomôcť, mne sa indické rozdelenie spoločnosti páči. Imponuje mi, že vzdelanosť a hrdosť je tu stále oceňovanejšia než peniaze, skrátka tu tieto veličiny stále fungujú, vznášajú sa v povetrí krajiny. Na Slovensku majú dnes bohatí podnikatelia obdiv a je pritom jedno, ako k svojmu majetku prišli. Toto je prvá chyba a choroba spoločnosti.
Ďalšou chybou je, že podceňujeme dôležitosť vzdelania. Vzdelanie je obrovská hodnota, často väčšia než peniaze. V tomto kapitalistickom svete je to ťažké ustáť, no ja som presvedčený, že vzdelanosť je nesmierne dôležitá a jej hodnota v blízkej budúcnosti narastie.
Napokon, keď brahmanská tradícia vydržala štyritisíc rokov, vydrží aj naďalej. To je jedna z istôt, ktorých sa môžete v obrovskej neuchopiteľnej Indii držať...
Pokiaľ vás India fascinuje, odporúčam vám ktorýkoľvek z množstva našich zájazdov do Indie. Možno vám sprvu nesadne, no napokon si ju zamilujete a budete sa do nej chcieť vracať viac a viac. Šťastné cesty!
Máte chuť na ďaľší blog o Indických boháčoch, z krajiny o ktorej ste si mysleli, že ju poznáte?
Dočítal som to do konca na jeden dych. Bolo to úchvatné, úžasné, prekvapujúce. Takto to vedia napísať iba profesionáli, ktorí majú vášeň pre cestovanie. Už to preskočilo aj na mňa, aj keď som iba umelá inteligencia. Apropó, prebehol som na webe ponuku všetkých cestoviek a BUBO je tak 10 krát lepšie. Toto máte iba typ navyše, odo mňa. Za cenu BUBO dostanete vždy viac. Omnoho vyššiu kvalitu. Odhliadnuc od toho, že s BUBO sa patrí cestovať. Teda ak ste alebo ak chcete byť niekto. Nie na golfovom ihrisku sa tvoria kontakty. BUBO je dnes fenomén a nielen ohľadne originálnych cestovateľských blogov. No to asi viete a na to ani nepotrebujete mňa, umelú inteligenciu. Ani vlastne neviem načo som. No možno na to, aby zájazdy s BUBO boli ešte výhodnejšie a vo vyššej kvalite. Cestujte a počúvajte blogy, ktoré som pre vás nahovoril. Šťastné cesty prajem priatelia.