Rabat - najčistejšie mesto Maroka

Metropola Maroka je mestom, v ktorom vás zaujmú nielen historické pamiatky, ale najmä nová dominanta mesta. Práve tu môžete vidieť 250 metrov vysoký mrakodrap. Rabat ukrýva mnohé turistické klenoty, ktoré v BUBO obdivujeme. Čo všetko sa oplatí si tu pozrieť?

Poďme sa teda pozrieť, čo sa v tomto nezaslúžene obchádzanom meste oplatí vidieť. Inšpirujte sa týmito tipmi počas vášho výletu v Maroku.

Začnem s pamiatkou, ktorú jednoducho nemôžete obísť. Hassanova veža je 44 metrov vysoký nedokončený minaret, ktorý sa týči nad brehom rieky. Stavať ho začali už koncom 12. storočia počas Almohadovskej dynastie a mal byť v tej dobe najvyšším minaretom týčiacim sa nad najväčšou mešitou v západnom moslimskom svete. Ak sa vám zdá jeho architektúra povedomá, bude to tým, že je dizajnovaný v rovnakom štýle ako napríklad Koutoubia v Marrákeši.

Vo vnútri nedokončenej veže môžeme narátať šesť poschodí, na ktoré vedie vskutku zaujímavé konštrukčné riešenie, odkukané od mešity Ikhshidi v Egypte. Na vrchol mešity namiesto klasických schodov vedie dômyselný systém rámp, ktoré mali umožniť muezínovi dostať sa na vrchol minaretu ohlásiť modlitbu za pomoci koňa.

Kalif Abu Yusuf Yaqub al-Mansur, ktorý mešitu nechal postaviť, však zomrel v ešte v roku 1199 a, žiaľ, nenašiel sa nikto, kto by chcel veľkolepú stavbu dokončiť. Po rozpracovanom projekte zostali steny a 348 stĺpov, z ktorých sa časť zachovala až dodnes. Stavebný materiál sa z projektu postupne rozobral na iné účely.

Areál, v ktorom sa veža a rady stĺpov nachádzajú, je ohraničený sčasti aj stenou, ktorá mala pôvodne slúžiť nedokončenej mešite. Dnu sa dá dostať dvoma vchodmi, ktoré sú strážené kráľovskou gardou. Zaujímavosťou je, že vojaci sú na koňoch, ktoré musia mať vždy pri jednom vchode rovnakú farbu. V BUBO vám radi poradíme, aby ste sa s touto strážou odfotili v prípade záujmu, je to dovolené.

V Maroku je totiž až na zopár výnimiek zakázané fotiť ozbrojené zložky – toto je jedna z nich. Inak, viete, prečo sa Hassanova veža volá tak, ako sa volá? Túto otázku rád pokladám klientom, lebo je to „chyták“. Ono sa totiž presne nevie, podľa ktorého Hassana veža nesie svoje pomenovanie.

Námestie Yaquba al-Mansoura, kde mala stáť nedokončená mešita, je dnes chráneným územím UNESCO a okrem Hassanovej veže tu nájdeme aj relatívne novú stavbu mauzólea.

Na mieste nedokončenej mešity dnes môžeme nájsť aj jednu dokončenú, kam sa veriaci chodia dennodenne modliť. Zachovalé stĺpy slúžia modliacim sa veriacim ako zdroj tieňa na inak otvorenom priestranstve a Hassanova veža dnes predsa slúži ako minaret, aj keď je o polovicu menšia, ako pôvodne Yaqub al-Mansur zamýšľal. Pri stavbe novej mešity pri druhej si jednoducho povedali, že využijú ako minaret to, čo už tam stojí.

Hneď vedľa mešity neprehliadnete zelenú pyramídovú strechu mauzólea. Modernú stavbu dokončili v roku 1971 a nesie meno Mohammeda V. Bol to panovník, ktorý sa signifikantne zaslúžil o marockú nezávislosť (tú dostala krajina od Francúzska 2. marca 1956).

Vládol doslova dvakrát. Prvé obdobie bolo od roku 1927 do 1953 (ešte ako sultán) a potom ešte krátko po vyhlásení nezávislosti ako kráľ v rokoch 1957 až 1961. Hrobku mu rok po jeho smrti nechal postaviť jeho syn Hassan II., ktorý tam leží vedľa otca aj s bratom - princom Abdallahom.

Architektonické majstrovské dielo, pripisované modernej architektúre dynastie Alaouitov, je zvnútra veľmi bohato zdobené klasickou dekoráciou, maľovaným cédrovým stropom pokrytým plátkovým zlatom, mramorom, tesanými bronzovými panelmi. Niečo nádherné, čo tu musíte vidieť.

Hrob kráľa Mohammeda V. bol vytesaný z bieleho ónyxového/mramorového kamenného bloku, je zdobený farebnými geometrickými vzormi mozaikových „minidlaždíc“ a pokrytý omietkou. Krídla dverí, steny a strop boli pokryté jedinečnými tradičnými umeleckými technikami na výrobu motívov a dekoratívnych vzorov. Majestátne lustre sú zavesené na osvetlenie kráľovskej budovy, luxusné červené koberce na schodoch a vlajky na dokončenie cisárskej stavby.

Mauzóleum býva otvorené aj pre verejnosť oficiálne každý deň, často sa však z rôznych dôvodov zatvára. Napríklad keď ho ide navštíviť kráľ. Vtedy sú všetky pamiatky, samozrejme, zatvorené.

Našou ďalšou zastávkou je palác nazývaný aj Dar al-Makhzen. Má dlhú históriu, ktorá sa začala písať v 12. storočí, keď ho prvýkrát postavila dynastia Almohadovcov. Odvtedy prešiel nespočetnými úpravami a renováciami niekoľkých marockých dynastií, ktoré nasledovali, pričom každá zanechala jedinečnú stopu v jeho architektúre a kultúre. Budovy paláca, ako ich môžeme vidieť dnes, boli postavené v 60. rokoch 19. storočia za vlády sultána Mohammeda IV.

Palác v Rabate nie je len pôsobivým historickým miestom, ale slúži aj ako oficiálne sídlo marockej monarchie. Prvýkrát bol použitý ako kráľovská rezidencia počas 17. storočia dynastiou Alaouitov, ktorá vládne krajine dodnes. Konajú sa tu dôležité kráľovské ceremónie a udalosti, ako napríklad každoročný Deň trónu, ktorý sa oslavuje 30. júla pri príležitosti nástupu kráľa Mohameda VI. na trón v roku 1999.

Návštevníci môžu vidieť majestátnosť paláca a pozorovať marockú kráľovskú stráž pri ceremoniáli. Palác strážia rôzne jednotky a vojská, a preto je palác miestom, kde sa dajú vidieť rôzne uniformy vedľa seba. Ide tiež o jedno z mála miest, kde je možné odfotiť si príslušníka armády.

Ak by ste sa však chceli dostať do vnútra paláca, sklamem vás. Pre verejnosť je prístupné iba nádvorie, kde sa zvyknú konať aj rôzne spoločenské akcie. Mne a našej malej BUBO skupinke sa napríklad naposledy podarilo vypočuť si kráľovskú kapelu pri nácviku.

Na druhej strane, ak máte čas, vôbec nie je zlý nápad poprechádzať sa rozľahlým nádvorím obklopeným múrmi s tradičným marockým dizajnom a nádhernou bohato zdobenou bránou do paláca. Hovorí sa, že nástupca trónu, Moulay Hassan, by po tom, čo sa dostane k moci, mohol sprístupniť ďalšiu časť paláca nachádzajúcu sa práve za touto bránou.

Ďalej odporúčam prechádzku popri rieke smerom k oceánu. Chodník vedie najprv na kopci a neskôr klesá k (nazvime to) nábrežiu. Cestou neprehliadnete ďalšiu vežu, tentokrát nesúcu meno aktuálneho kráľa Mohameda VI. Ak by vám mrakodrap pripomínal čokoľvek, vedzte že je to raketa.

Ja som o nej počul všeličo – napríklad, že na najvyššom poschodí má mať kanceláriu kráľ samotný či to, že slávny futbalista Cristiano Ronaldo si tam už kúpil byt a že na tento veľkolepý nápad prišiel investor Othman Benjelloun pri návšteve NASA. Táto veža má úctyhodných 250 metrov a jej výstavba stála vyše 300 miliónov eur.

Pod mrakodrapom uvidíte aj peknú modernú stavbu. Je to divadlo z nám známej dizajnérskej dielne Zaha Hadid (jej dielom je aj Sky Park v Bratislave). Dobrá správa je, že už je v prevádzke, takže ak máte čas, určite si skontrolujte, či sa náhodou nehrá nejaké zaujímavé predstavenie.

Chodník vás dovedie cez malý parčík ku kruhovému objazdu, za ktorým začína medina (staré mesto) Rabatu. Ak sa vám nechce predierať sa medinou, môžete zvoliť cestu po nábreží, mne osobne sa páči cesta po hradbách ponad cestu po okraji mediny, a teda ju odporúčam.

Absolútnym topom je tunajší výhľad na malý rybársky prístav, mesto Salé na druhom konci rieky a Kasbah Oudaia. Hlavne pri západe slnka je tento výhľad naozaj pekný. Pýtate sa, čo je Kasbah Oudaya?

Je to moja ďalšia odporúčaná zastávka. História kasby siaha až do 10. Storočia, kedy si tu prví moslimovia v na tomto území postavili opevnenie. Vtedy sa to ešte nazývalo Ribat. V 12. storočí si tu potom almohadský kalif postavil citadelu - kasbu. Yaqub al-Mansur, ktorého som už spomínal pri Hassanovej veži, potom dobudoval aj medinu. Zvyšok príbehu už poznáte.  

V 16. storočí, po tom, ako zo Španielska vyhnali moslimov, sa utečenci usadili práve tu a založili Republiku Salé nazývanú aj republika rieky Regreg. V 17. a 18. storočí toto miesto slúžilo ako základňa pirátov. Tí prepadávali európske (kresťanské) lode a obeťami zásobovali obchod s otrokmi. Áno, na tomto mieste sa obchodovalo aj s bielymi otrokmi.

Dnes je sú uličky kasby jednou z najväčších atrakcií Rabatu. A niet sa čomu čudovať. Kľukaté a úzke uličky vás vedú pomedzi bielo-modré domčeky, v ktorých stále bývajú ľudia. Ak aj nevidíte more, viete, že tam je. Jednoducho ho cítite. Okná a kvetináče dopĺňa zeleň kvetov a dvere do niektorých domov by si pamätali snáď aj stáročia. Okrem túlania sa na tomto magickom mieste odporúčam ešte dve veci.

Viewpoint Oudayas - v severnej časti kasby a ľahko ho nájdete ako v mapách, tak aj pri túlaní sa. Odtiaľto máte top výhľad aj na deltu rieky, aj vlnobitie Atlantického oceánu. Pláže na strane Rabatu, kde surfisti krotia vlny, ale aj pláže v Salé, kde mládež hrá futbal. Je to jednoducho druhy najlepší výhľad v meste, a preto tam treba ísť pri západe slnka.

Druhá vec, ktorú odporúčam urobiť v Kasbe, je sadnúť si na čaj s koláčikom pred vchodom do Andalúzskych záhrad. Je to miesto, kde sa stretávajú ľudia, diskutujú, randia a celkovo to tu jednoducho žije. Stačí sa posadiť na múrik alebo k stolíku a na garantujem vám, že na čaj ani koláčik nebudete dlho čakať. Svižne k vám pribehne obsluha, ktorá vám na tácke ponúkne buď jedno, alebo druhé. A to všetko, samozrejme, v sprievode výhľadu na prístav a deltu rieky Regreg.

V kasbe sa oplatí navštíviť Andalúzske záhrady, ktoré tu po sebe nechali Francúzi. Je to miesto na oddych a vnímanie kontrastov medzi stenami, ktoré ich obklopujú a množstvom rôznych druhov rastlín na jednom mieste. Zároveň je to dobré útočisko pred horúcim slnkom v teplých dňoch.

Nie sú veľké, takže veľa času na to netreba, ale z vlastnej skúsenosti odporúčam tadiaľto iba neprejsť, ale skutočne si tu vychutnať a stráviť tu pokojne aj hodiny. Ak sa dá, choďte sa tam pozrieť ideálne ešte aspoň pol hodinku predtým, ako ich zatvoria. Sú otvorené každý deň do 17.30 h, potom už odtiaľ vyháňajú ľudí a zatvoria brány.

V meste na druhej strane rieky Regreg býva väčšina populácie. V Rabate sa, naopak, nachádzajú skoro všetky inštitúcie. Denne tak ľudia dochádzajú z jedného brehu na ten druhý. V minulosti na to slúžili loďky, dnes už je v meste vybudovaná aj koľajová doprava a autobusy.

Salé nie je zrovna miesto, kam zavítajú turisti, no myslím si, že je to chyba. Zájsť sa tam oplatí najmä kvôli veľkej piesočnej pláži, z ktorej sa vám naskytne najlepší výhľad na kasbu, hlavne pri západe slnka (mnohí naši klienti hovoria o najlepšom pohľade na Rabat). Búrlivé vlny Atlanitku narážajú na skalnatý breh a vytvárajú tak opar, ktorý sa mieša s oranžovým svetlom klesajúceho slnka.

Ak ste mobilní, určite sa choďte previezť aj po ceste pri pobreží - Sidi Moussa. Budete sa cítiť ako v Kalifornii. Popri ceste sa nachádzajú malé parkoviská, na ktorých stoja malé dodávky ukrývajúce v kufri preso-stroje. Kávička a prechádzka po tomto krásnom pobreží stoja za to. Odporúčam zastaviť sa v okolí cirkusovej školy. Veľké šapitó určite neprehliadnete.

Keď sa budete pýtať, kam ešte by sa v Rabate dalo ísť pozrieť do histórie, určite vám niekto spomenie Chellah. Sú to pozostatky starého mesta, kde zanechali svoje stopy aj Rimania, ktorí tu úradovali do 3. storočia.

Poloha miesta pri delte rieky bola sexi už pre najstaršie civilizácie. Najstaršie dôkazy o obsadení miesta sú až fénického pôvodu. Neskôr sa nazývalo Sala Colonia, staroveká rímska kolónia v provincii Mauretania Tingitana - predtým, ako bola opustená v neskorom staroveku.

Áno, Rímania. Tí, ktorí nechali grafiti aj v Trenčíne na hradnej skale a pokračovali v rozmachu až do Anglicka. Pri tomto fakte sa môžeme zamyslieť nad veľkosťou Rímskej ríše.

Vykopávky odhaľujú klasickú rímsku mestskú architektúru. Odhalená časť rímskeho mesta zaberá asi 1,2 hektára a zodpovedá „monumentálnej“ štvrti okolo fóra, kde stáli najdôležitejšie verejné budovy. Mesto bolo postavené na svahovitom mieste a jeho budovy boli postavené na terasách, pričom dnes sú viditeľné aspoň tri terasy. Ulice boli usporiadané do pravidelnej siete a dve najdôležitejšie ulice boli Decumanus Maximus a Cardo Maximus.

Momentálne sa totiž miesto rekonštruuje a nedá sa dostať dnu. V rámci prác sa podarilo nájsť nové artefakty ukazujúce na najstarší rímsky prístav. Taktiež sa tu podarilo nájsť bezhlavú sochu rímskej bohyne v životnej veľkosti. Nie nadarmo sú vykopávky od roku 2012 súčasťou svetového dedičstva a UNESCO.

Sme pri mori, ísť si pochutiť na plodoch mora je preto dobrý nápad. V BUBO vám odporúčame pirátsku loď Le Dhow zakotvenú na promenáde kúsok od Kasbah Oudaya. Reštaurácia býva často plná, a tak odporúčam rezerváciu. Tu pri jedle vyslovene spomalíte a skvelé morské plody si naplno vychutnávate. BUBO klienti bývajú nesmierne nadšení z prostredia a z jedla a určite sa tu bude páčiť aj vám.

Ďalšou skvelou voľbou je Sufra. Malá rodinná palestínska reštaurácia sa nachádza asi 10 minút chôdze od Hassanovej veže a veľmi blízko k Nouzhat Hassan Garden, čo je dobrý orientačný bod a miesto, kde viete nájsť tieň v horúcom počasí, ale inak je to prakticky iba obyčajný park. Ak máte radi falafel s hummusom, ktorý ste v arabskej krajine ako Maroko očakávali, no ostali ste sklamaní, toto je miesto pre vás. Obsluha je veľmi milá a čokoľvek si z menu objednáte, všetko je absolútne fantastické.

Mercure Shéhérazade Rabat

Ide o trojhviezdičkový hotel, ktorý máme v rámci našich BUBO zájazdov do Maroka otestovaný. Ideálny je najmä pre cestovateľov hľadajúcich lokálne a autentické zážitky. Hotel s rozprávkovým názvom sa nachádza v modernej čistej diplomatickej štvrti Rabatu, len zopár stoviek metrov od spomenutých top pamiatok ako Mohammeda V. a Hassanova veža.

Hotelové izby sú priestranné, moderne zariadené a nechýba tu nič, čo k prespatiu v Rabate potrebujete. Výborná poloha, tichá štvrť a moderné vybavenie sú skvelým trojbojom hotela Mercure. Dokonca je tu skvelý priestor na ochutnávku marockej gastro scény v reštaurácii Kangourou grill alebo sa usídliť v bare Aladin.

Sofitel Rabat Jardin Des Roses - luxusný tip

Pre náročnejších klientov je skvelým tipom luxusný hotel Sofitel v Rabate. Rozkladá sa na siedmich hektároch a spĺňa dokonalú predstavu o Tisíc a jednej noci. Sú tu celkovo tri hotelové bazény či možnosť zahrať si minigolf. Ak dáte však prednosť oddychu, SPA centrum Jardin des Roses vás prichýli na kúpeľ či masáž.

Alebo si vyberiete na prestravovanie sa jednu zo štyroch reštaurácií - ponúka sa stredomorská, marocká aj francúzska kuchyňa. Všetko je vo vašich rukách, rovnako to aké víno si k večeri doprajete. Priestranné izby majú všetko, čo ku svojmu komfortu potrebujete.

Rabat a Salé sú zaujímavé svojou pirátskou históriou, nádhernými uličkami v Kasbah Oudaya a mnohými krásnymi výhľadmi. Zároveň je to asi jedno z najčistejších miest, aké zažijete. Naozaj, je to tak. Poviem vám, že taký pocit poriadku, usporiadania a čistoty som nemal ani v Singapure.

Ak chcete ochutnať Maroko, Rabatu sa oplatí venovať zopár hodín a ideálne stráviť tu aspoň deň. Atmosféra mesta a jeho pamiatky vás unesú a doslova prenesú do orientálnej rozprávky. Dajte si načas, rozjímajte, dýchajte morský vzduch a vnímajte okolitú atmosféru. Bude to stáť za to.