ROZHOVOR: Pyramídy v Gíze? Pri krajších ste v Egypte úplne sami

Egypt je krásna krajina. Má obrovské množstvo archeológie, ale, samozrejme, nie je to len o histórii. Je to o tom, že Egypt je veľmi blízka exotika, 3,5 hodiny letu od nás a prakticky všetko sa zmení - od orientálneho chaosu až po slávne pyramídy, krásne more, obrovské množstvo zážitkov. A práve to je to, čo Egypt vystihuje.

Tým, že Egypt je naozaj veľmi blízko a máme dokonca výhodu viedenského letiska, a to znamená priame lety, napríklad spoločnosť z Austrian, vieme tam byť rýchlo. Dá sa do Egypta letieť aj možno komplikovanejšie s prestupmi, ale priamy let je naozaj 3,5 hodiny.

Austrian, keďže má naozaj najjednoduchší let pre nás, tak je to voľba číslo jedna. Ale, samozrejme, keď nie je dispozícii, povedzme, že sa menia nejaké poriadky a podobne, tak používame napríklad Lufthansu. Tam je prestup vo Frankfurte, dá sa letieť aj cez Istanbul s Turkish Airlines alebo niektorým iným, ale Austrian a Lufthansa sú z Viedne najprijateľnejšie verzie.

Toto sa v Egypte veľmi dobre za posledné roky vyriešilo, pretože dnes, keď človek chce cestovať do Egypta, tak prakticky už nepotrebuje mať so sebou nič. Síce potrebujeme vízum, ale dá sa veľmi ľahko a veľmi rýchlo vybaviť priamo po prílete. Či už do Káhiry, ako priletíme my na našich zájazdoch, alebo aj keby ste prileteli do Hurghady, stačí prísť na letisko a prakticky si vízum vybavíte hneď.

Ale možnosťou je aj elektronické vízum, a to znamená, že si ho vyklikáte na internete a za niekoľko minút ho máte hotové a hneď vám príde následne vízum. To si vytlačíte, zoberiete so sebou a už po prílete do Káhiry idete priamo na pasové oddelenie.

Zájazd je koncipovaný tak, že Káhira je naozaj tou vstupnou branou do Egypta. Ono by to tak podľa mňa aj malo byť vždy, pretože Káhira je naozaj obrovský organizmus, ktorý má v sebe všetko to, čo človek od Egypta čaká. Tým pádom my v Káhire pristaneme. Letisko je neďaleko od hotelov. Väčšinou bývame práve v Gíze kvôli pyramídam, aby sme ich mali hneď v prvý večer na dosah ruky.

Bývame v Káhire nasledujúce 3 noci, práve kvôli tomu, že tam jednak máme program, následne v Alexandrii, a potom si pozrieme aj najlepšie pyramídy v okolí Káhiry.

Egypt je v tomto naozaj krajina, kde je všetko. My na našich zájazdoch využívame veľmi kvalitné hotely, ktoré máme overené rokmi, pretože my do Egyptu prakticky cestujeme naozaj už viac než 25 rokov. Skúsenosti sa nabalili v našom podaní. A máme teda hotely, ktoré sú kvalitná i z hľadiska dostupnosti, čiže ste priamo v Gíze. Často vidíte priamo na pyramídy, napríklad z miest, kde máme na streche hotela raňajky, alebo môžete ísť na večeru.

Keby človek naozaj preferoval a hľadal niečo luxusné, Káhira tiež ponúka aj takéto druhy ubytovania. Odporúčam naozaj všetkými desiatimi hotel Marriott. To je hotel, ktorý patrí medzi žijúce legendy, lebo mal prvý bazén v meste v rámci Egypta. Je to hotel, ktorý je najbližšie k pyramídam a keď prídete na raňajky, tak prakticky máte tieto staroveké velikány pred sebou. A zároveň je to naozaj taká malá luxusná oázka, ktorá spojila v sebe mená ako Agatha Christie, Winston Churchill a množstvo našich BUBO klientov.

Keď opustíme Káhiru, tak sa presúvame na absolútny juh Egypta. To je prakticky vlakový presun, takže tam je to jedna noc vo vlaku, ktorú odspíme v najlepšom možnom vlaku na tejto trase. A potom máme ešte rozplánovaný náš pobyt v Egypte na Asuán a Luxor a následne Hurghadu. A tam máme opäť kvalitné ubytovanie, väčšinou sa to pohybuje okolo 4 hviezdičiek.

Napríklad v Asuáne je to hotel, ktorý máme hneď na brehu Nílu aj so samotným bazénom, kde sa môžete kúpať vo vode a prakticky sledujete feluky na Níle. V Luxore taktiež hotel, ktorý je v absolútnom centre, len zopár krokov od Luxorského chrámu. Takisto v Asuáne a Luxore, podobne, ako som spomínal v Káhire, môžete mať tiež luxusnú verziu. V Asuáne máme hotel Old Cataract. Je to hotel, ktorý je najluxusnejší a najlegendárnejší. Hovorí sa, že v jednej z izieb Agatha Christie písala svoju Smrť na Níle, čiže má svoj krásny príbeh a dušu.

V Luxore sa človek môže ubytovať do tiež veľmi príjemného luxusného hotela s názvom Sofiter Winter Palace, kde, taktiež, ak ste znamenali niečo v priebehu 20. storočia, boli ste štátnik alebo nejaký umelec, novinár alebo cestovateľ, tak s najväčšou pravdepodobnosťou ste spali práve v tomto hoteli. Napríklad Tomáš Garrigue Masaryk taktiež spal práve v hoteli, kde môžete byť ubytovaní aj vy.

Egypt je v tomto naozaj skvelá krajina, aj keď veľké množstvo ľudí, ktorí možno nikdy v Egypte neboli, má akýsi taký vnútorný rešpekt pred Egyptom. Pred niečím, čo my označíme ako faraónova pomsta, ale naše skúsenosti na našich zájazdoch sú úplne odlišné. Väčšinou sa faraónova pomsta spája s all inclusive alebo s inými druhmi dovolenky.

Poznávať Egypt ma výhodu v tom, že sme na mnohých miestach a môžeme ochutnávať lokálne veci. Raňajkami to začína, ale Egypt má v sebe oveľa viac a medzi takéto najbežnejšie, najtradičnejšie jedlá, ktoré aj my ochutnávame. Náš zájazd je totiž pretkaný aj gastronomickými zážitkami. Medzi najtypickejšie jedlá, ktoré v Egypte ochutnáva každý, kto je s nami, je jedlo zvané košarí. Je to akoby také národné jedlo, kde zoberiete cestoviny, šošovicu, opraženú cibuľku, rajčinovú omáčku a všetko to zmiešate dokopy. Je to vegetariánske jedlo, ale naozaj zasýti človeka plnou paľbou.

Takisto ful je typické raňajkové menu, ktoré dostávate aj v hoteloch, ale veľmi dobre chutí aj na ulici. Je to obyčajná bôbová kaša, ktorá sa zmieša s tahini, čo je sezamová pasta a ešte s olivovým olejom. Dajú sa tam rôzne druhy korenín a takáto jednoduchá vec je totálne dokonalá. Alebo potom napríklad známy falafel, Egypťania ho volajú tamia. Trošku je iný ako na Blízkom Východe, ale, takisto, keď si zoberiete niekoľko guľôčok falafelu do arabského chlebíka aish, ktorý je čerstvý, tak je to naozaj absolútna baladička.

Keď ste pri mori, či už v Alexandrii alebo pri Červenom mori, máte na výber obrovské množstvo darov mora. Krevety sú veľmi obľúbené alebo polievka s krevetami, alebo napríklad grilované ryby na rôzne spôsoby. A keď ste v Luxore aj spoločne s nami, tak zase odporúčame napríklad holuba. A teda pečené holuby padajú do úst, v Luxore to platí 100-násobne, a môžete si takéhoto holuba dopriať. Či už samotného alebo aj to, čo my máme radi, že sa dá naplniť zmesou - ryžou alebo orieškami.

Vegetariáni alebo vegáni dnes v Egypte majú celkom veľký výber, čiže nie je to taká krajina, kde je to všetko iba o mäse. Zeleniny a zeleninových šalátov sa jedavá pomerne veľa aj z hľadiska mnohých jedál, ktoré sú na vegetariánskom základe. Keď sa bavíme čisto o ovocí, tak Egypt je v tomto tiež skvelý vďaka svojmu podnebiu, ktoré má, a teda o mnoho teplejšie letá a podobne, dozrieva veľké množstvo ovocia.

Mnohých prekvapí v Egypte, napríklad mango, ktoré počas hlavnej sezóny dominuje trhoviskám a je zaujímavé, naozaj sladké, ako keby ste ho jedli v juhovýchodnej Ázii, takže to je veľké prekvapenie pre mnohých. Ale napríklad keď ste v Egypte niekedy okolo septembra-októbra, je sezóna granátových jabĺk, vtedy majú všade na vozíkoch na bazároch granátové jablká veľké ako obrovská päsť, ktoré môžete jesť od rána do večera, ja osobne som sa ich nikdy neprejedol.

Mojím najobľúbenejším je už spomínaný ful - obyčajná bôbová kaša, už aj dokonca v Starej Káhire mám také malé miesto, anonymné bez označenia. Keď prídem ráno, lebo ono je otvorené iba dve hodiny denne, ani si človek neobjednáva, len si sadne na takú malú stoličku, ktorá sa rozpadáva a hneď ti prinesú ful - feferónky nakrájané, čerstvé chlebíky z neďalekej pekárne. Človek za to zaplatí možno nejaké euro a je to neuveriteľne dobré jedlo.

Keď ešte môžem si vybrať, tak si zvolím rôzne druhy kebabov. Kebab nie je v našom ponímaní toho, čo poznáme my, že sa orezáva mäso na veľkej ihle. To v Egypte bola už shawarma, ale také kebaby v rámci toho, že sa zoberie mleté mäso, napichne sa na ihlu, ugriluje sa na drevených uhlíkoch, a to sa potom podáva so zeleninou. To je jedno z jedál, ktoré naozaj neomrzí.

To je veľmi bežná otázka našinca. Egypt je krajina, ktorá je moslimskou, ale neznamená to, že má zákaz alkoholu. Alkohol nekúpite úplne bežne v každom obchode. Čiže keď ste v nejakom veľkom supermarkete, alkohol v ňom nemusíte vôbec hľadať, nenájdete ho tam. Ale zároveň nájdete po egyptských mestách rôzne obchodíky, ktoré sa volajú liquor store a sú to obchodíky, ktoré sa naozaj venujú iba predajú alkoholu a nájdete tam aj egyptské pivo.

Egypťania robia dokonca vlastné druhy piva, takže pre človeka, ktorý rád ochutnáva, to môže byť zaujímavý zážitok. Nájdete tam rôzne vína, ale aj tvrdý alkohol. Čiže opäť, ak človek v Egypte potrebuje a hľadá alkohol, tak ho nájde naozaj bežne, ale nie všade. A, takisto, keď ste v hoteloch, povedzme v nejakom luxusnejšom, tak si môžete bez obáv nájsť na bare nejaký prijemný drink, sadnúť si s nim k bazénu, sledovať západ slnka... Čiže aj v Hurghade, aj v niektorých iných destináciách to funguje.

Čo to týka nejakej batožiny do Egypta, tak je to veľmi jednoduché. Nie je to krajina, ktorá trpí velikánskými teplotnými výkyvmi, takže netreba si so sebou brať aj oblečenie na teplé podnebie, aj na studené. Ja osobne si vždy beriem niekoľko kusov oblečenia, tričká, tie sa, samozrejme, vždy zídu, stačí aj trička s krátkymi rukávmi lebo Egypt je teplá krajina. Keď ste tam od marca do novembra, decembra, tak je stále teplo. Január a február je chladnejší, vtedy sa hodí aj mikina, takže skôr by zobral naozaj málo oblečenia.

Okrem toho, čo je zaujímavé, tak v rámci Egypta môže byť nejaká literatúra, ktorú si so sebou zoberiete. Predstavte si napríklad moment, že si čítate Agathu Christie a Smrť na Níle, sedíte niekde v Asuáne a pod nohami vám plávajú feluky, takže aj toto môže byť celkom príjemná záležitosť. Odporúčam aj konzervatívnejšie oblečenie, lebo predsa len Egypt je moslimská krajina a keď aj my spoločne navštevujeme niektoré časti Starej Káhiry, práve tzv. tú Islamskú Káhiru, tak miestni ľudia jednoducho nechápu, prečo by ste mali mať veľmi odhalené telo a podobne.

Navštevujeme v Káhire aj veľa koptov, čiže starobylých kresťanov v rámci Egypta a taktiež je nejaký úzus, že do kostola by človek mal ísť konzervatívnejšie oblečený. Takže keď si človek so sebou pribaví aj nejaké dlhé nohavice alebo naozaj tričko bez výstrihu a podobne, tak ho vie využiť aj z hľadiska takýchto vecí, ktoré ukazujú rešpekt voči kultúre - či už kresťanskej alebo islamskej, ktorú v Káhire spoločne hľadáme.

Aj to cestovanie nemá byť len o tom, že si pozriem jednu pamiatku, vyškrtnem si ju a vrátim sa domov. My na našich cestách hľadáme iné rozmery, a to je práve to, že sa naučíte o kultúre, pochopíte ju a aj náboženstvo - prečo je v islame to alebo tamto, prečo to kresťanstvo je iné a podobne. A potom veľa vecí je rovnakých, takže aj o tomto je to prejavovanie obyčajného elementárneho rešpektu v rámci cestovania. Tá krásna vec, ktorú si potom človek zo sebou zoberie domov ako suvenír a môže to šíriť ďalej.

To som bral ako samozrejmosť. S tým, že ako sme sa bavili pred chvíľočkou, tak aj ubytovania veľmi často ponúkajú bazény a v Asuáne sa môžete kúpať v bazéne s výhľadom na Níl. A to isté platí aj pre luxusnejšie verzie hotelov. Plavky naozaj človek vie využiť. A keď finišujeme náš zájazd, tak to sú tie posledné dni, ktoré trávime práve na brehu Červeného mora, tam sa môžete ísť potápať, šnorchlovať, plaviť sa loďkou, alebo si vychutnať bazén.

To, ako tam fungujú zásuvky na nabíjanie telefónu alebo počítačov, je tiež možno zaujímavá informácia. Čo sa týka zásuviek alebo nabíjačiek a takýchto vecí, ja so sebou nenosím žiaden adaptér, pretože všetko sa dá nabíjať bez neho. Takže tiež je to veľmi jednoduché pre našinca.

Samozrejme, keď zoberieme tých 12 mesiacov roku, tak aj v Egypte ich cítite. Nepoviem, že január je rovnaký ako máj, to by nebola pravda, ale tie výkyvy sú hlavne čo sa týka teplôt v rámci letných mesiacov. Čiže ak je otázka, či je Egypt celoročná destinácia, odpoveď je jednoznačne áno. Pretože každý ten mesiac je špecifický v tom, že čo človek môže robiť alebo kam prísť. Ale je to stále miesto, kam viete prísť v januári, v marci alebo v decembri. Čiže to sa naozaj nemení.

Jediné, čo by sme mohli vypichnúť, je napríklad nejaká sezóna. Človek často hľadá, ktorý ten termín alebo ktorý čas je najvhodnejší na cestovanie do tej a tej krajiny. No a pre Egypt je také najobľúbenejšie obdobie jar a jeseň. Je to práve kvôli tomu, že už po zime (v Egypte zima znamená, že je okolo 18 až 20 stupňov, niekde trošku viac), ale keď zoberieme jar, tak je to veľmi prijemné. A keď sme napríklad v Egypte v rámci aprílových alebo májových termínov, tak už máme naozaj 25-27 stupňov, čo je extrémne prijemné, keď prichádzame z našej jari, ale v tejto severoafrickej destinácii už máme taký prvotný náznak leta.

Človek sa nabije slnkom, a potom sa vracia domov a zase u nás bude začínať leto. Takže si ho predlžuje, a to isté je jeseň, že prakticky po tom veľmi horúcom lete je jeseň opäť taká, že klesajú teploty, ale Červené more pri Hurghade a podobne už je veľmi prijemne vyhriaté, už je to naozaj totálne dokonalá jesenná destinácia.

Leto funguje tak, že je naozaj suché a horúce. Keď ste v Káhire, tak ho cítite v rozpálených uliciach - 35 stupňov a viac. Najviac teploty si užijete v rámci južného Egypta - v oblasti, ako je Asuán, kde naozaj už zasahujú tie posledné záchvevy Sahary. Už to trošku prechádza do Núbie, ktorá sa rozlieva v Sudáne. A tam cez leto naozaj bez akýchkoľvek problémov nameriate 45 stupňov. Čiže to možno nie je pre našinca ideálny stav, ale aj zo svojich vlastných skúseností, kedy som v lete cestoval Egyptom, aj na mnohých iných takýchto horúcich krajinách, nie je to tak, ako to vyzerá "na papieri".

Čiže keď vidíte napísaných 45 stupňov, tak pocitovo to, samozrejme, je často o čosi príjemnejšie a tiež to nie je o tom, že ste celý deň na slnku, ale viete si to aj trošku zariadiť, že sa tu skryjete do kaviarničky, tam si posedíte a oddýchnete si. Čiže z toho dôvodu hovorím o Egypte ako o celoročnej destinácii.

Zimné mesiace - december, január, február - sú ideálne na poznávačku práve kvôli tomu, že nemáte horúčavu. Čiže opäť, ak sa človek stráni horúčav, tak toto je ideálne preňho. Vonku je okolo decembra stále 20-22 stupňov, vychutná si Káhiru aj Alexandriu. Možno sa neokúpe v januári či vo februári v Hurghade, na začiatku februára, lebo môže byť veterno, ale ak o tom vie a nejakým spôsobom to akceptuje, tak dá sa užiť aj prímorská dovolenka, len možno nie v takých horúčavách.

Keď sme na zájazde, tak máme prakticky našu vlastnú prenajatú dopravu, či už je to mikrobus alebo autobus. Ale je to vždy doprava, ktorá je len a len naša, čo nám zároveň garantuje obrovskú flexibilitu, pretože my sme páni nášho času a môžeme sa zastaviť kde chceme, ako chceme... Vymačknúť povedzme z Káhiry alebo z Alexandrie viac.

Náš zájazd by sa dal rozdeliť do etáp. Prvou etapou je práve Káhira a okolie, kde máme svoj vlastný mikrobus či autobus, ktorým sa presúvame. Následne, keď sa skončí táto prvá etapa, prechádzame na nočný vlakový presun. Ako sme si spomenuli, je to presun, ktorý sa robí medzi Káhirou a Asuánom. Je to presun, keď si naozaj pozriete mapu Egypta, naprieč celou krajinou. Presun, ktorý má svoje čaro. Idete cca 13 až 14 hodín vo vlaku, je to lôžkové kúpe, kde ste dvaja, máte dokonca aj umývadlo, okno, miesto, kde si viete nabiť telefón alebo fotoaparát. Čiže máte taký ten svoj vlastný komfort vo svojom vlastnom kúpe a súčasťou tohto vlaku, čo mnohých prekvapuje, je napríklad aj večera, ktorá sa podáva, ale aj raňajky. Vždy v každom kúpe je jeden so sprievodcov z lokálnych železníc, ktoré sa starajú o náš komfort.

Pre mnohých klientov je tento vlak na začiatku strašiak, lebo si nevedia predstaviť, ako môže vyzerať egyptský lôžkový vlak, ale nakoniec, keď skočíme doňho a užijeme si tú cestu, tak mnohí ľudia majú práve z tohto zážitok. No a keď vystúpime z vlaku, tak sa nám začína druhá etapa, kde máme opäť svoj vlastný prenajatý mikrobus alebo autobus. A s ním potom prechádzame cez miesta, ako je Abu Simbel, Asuán, Luxor, Údolie kráľov a všetky tieto známe archeologické lokality.

Následne sa práve takto dostaneme až do Hurghady, kde finišujeme náš zájazd Egyptom. Okrem toho, sem-tam ešte, keď človek je v Egypte, môže využiť loďku. Napríklad, keď sme v Asuáne - feluku, to je veľmi taká pekná, prijemná lodička, ktorá má svoj ekologický udržateľný základ, a to práve kvôli tomu, že nepoužíva ani motor alebo žiaden benzín. Je to loďka, ktorá napne plachtu a prakticky plavíme sa po Níle veľmi tichučko, pokojne, iba za pomoci vetra a plachiet, tak ako starovekí Egypťania. Vyskúšame teda rôzne druhy dopravy, ktoré Egypt ponúka.

Cesty v Egypte sú tiež pre mnohých ľudí prekvapením, lebo my máme niekedy také predstavy o tom, že je to Afrika, hoci Severná Afrika a podobne, že tie veci by nemali fungovať... Ale už prvý-druhý deň zájazdu sú ľudia často prekvapení, keď ideme z letiska. Z Medzinárodného letiska do Gízy je to 30 kilometrov. Prakticky ideme diaľnicou, diaľničným ochvatom, aby sme nemuseli byť zaseknutí v Káhire, kde sú často zápchy.

No a potom ďalší deň ideme z Káhiry do Alexandrie, to sú 3 hodiny cesty a tie rovnako prakticky prechádzame iba diaľnicou. Takže je to veľmi dobre prepojené, tieto veľké mesta. A keď prechádzame z Luxoru do Hurghady, je to presun, ktorý má cca 4 hodiny a tiež tá prvá hodinka je možno pomalšia, lebo prechádzame okolo Nílu, ešte cez rôzne nílske mestečká, dedinky... Ale akonáhle odbočíme už do vnútrozemia, tak do Hurghady vedie dnes mimoriadne kvalitná, nazvem to opäť, diaľnica, a preto sú cesty veľkým prekvapením pre mnohých ľudí.

Samozrejme, keď sa bavíme o nejakých malinkých dedinkách, tak cesty sú často obyčajné, vymlátené, rozbité ako u nás. Ale keď berieme väčšie egyptské mesta, tak ideme po mimoriadne kvalitných cestách.

To je vždy tak, že za takýto jemný diskomfort sa človeku odplatí krajina krásnymi zážitkami. Keď ideme takouto rozbitejšou cestou z Káhiry do Sakkáry, kde máme Stupňovitú pyramídu panovníka Džosera, tak ideme po jemne vymlátenej cestičke, ale zároveň tým, že ideme aj pomalšie, môžeme vidieť farmárov na svojich poľnohospodárskych políčkach. Vidíme tam palmérie plné datľových paliem, čiže ako keby spomalíme, a to znamená, že aj život okolo nás spomalí a o to krajšie ho vieme vnímať.

Z môjho pohľadu poviem naozaj, že Egypt je bezpečná krajina. Samozrejme, krajina má za históriu niekoľko incidentov a podobne, ale posledné roky sa v Egypte nedeje nič, čo by povedzme ohrozovalo turizmus a podobne. No, samozrejme, keď si zoberieme rok 2011, prešla revolúcia v rámci Egypta. Takže tam bolo možno obdobie, kedy sa to Egypta prestalo chodiť, ale bavíme sa o tom, že už je to viac než jedno desaťročie.

Tým pádom sa v Egypte utriaslo množstvo vecí a dnes je to bezpečná krajina pre turistu, ktorý príde si pozrieť niektoré pamiatky, vychutná si niektoré miesta. Takže z tohto hľadiska je to, samozrejme, bez akéhokoľvek problému. Jediné, na čo by som možno tak upozornil, je dávať si pozor napríklad v Káhire.

Keď ste v Starej Káhire, prechádzate preľudnené miesta, ako je bazár Chan el Chalili, kde je naozaj obrovské množstvo ľudí, tak tam si treba dávať pozor na vreckárov, rovnako ako by ste si dávali pozor na vreckárov v Ríme, Istanbule,  Amsterdame, Madride či Bratislave. Je to, samozrejme, nutné spomenúť, lebo keď to človek spomenie, aj ten klient, ktorý je s nami, si dáva trošku väčší pozor. Takže preto sa to snažíme častokrát vypichnúť, alebo povedať aj tie niektoré naozaj banálne veci. Ale vďaka tomu, tou prevenciou, sa nám za roky sprevádzania v Egypte nikdy nestalo, že by niekoho okradli, takže aj prevencia je možno súčasťou toho celého.

Áno, toto je presne tá nadstavba, ktorú človek potom ocení v konkrétnom momente, že jednoducho naozaj, keď som tam sám, vidím trhovisko, idem doňho. Takto som so sprievodcom a ten mi povie, že toto je miesto, kde si dajte trošku väčší pozor. Mám to v hlave, myslím na to, a dokážem, povedzme, si naozaj ten mobilný telefón zo zadného vrecka dať do predného. Malá vec, ale môže to pomôcť.

A našou výhodou aj sprievodcovou je to, že my sa vraciame na tie miesta. Že my sme boli v Káhire 10, 15, 20-krát, alebo nielen v Káhire, ale kdekoľvek na svete a jednoducho už vieme, že táto ulička je ok, do vedľajšej netreba ísť, lebo na rohu postáva taká a onaká partia. Čiže jednoducho aj to know-how, ktoré akumulujeme cez nás sprievodcov, dokáže v tom finále pomôcť.

Čo týka takýchto vecí v rámci Egypta, tak opäť, Egypt je v tomto naozaj modernou krajinou, takže keď máte so sebou bankomatové karty, viete ich využiť už dnes na mnohých miestach. V niektorých kvalitnejších hoteloch či reštauráciách viete zaplatiť kartou a je dobré mať ju so sebou. My vždy, keď prídeme do Káhiry, si meníme peniaze za egyptskú menu, čiže egyptskú libru. Je to aj kvôli tomu, že budeme v Egypte dlhšie, niekoľko dní, a tým pádom je vždy dobre, aby ste tú egyptskú menu so sebou mali.

Niekto občas povie, že ju netreba mať, že všetko vybavíte v dolároch alebo eurách, ja som takého názoru, že to nie je úplne pravda. Kvôli tomu, že vy sa môžete napríklad aj na trhovisku opýtať, koľko čo stojí, a povedia vám to v egyptských librách, ale keď poviete, že ich nemáte a že chcete platiť v eurách, tak vám to väčšinou vždy vypočítajú takým zlým kurzom, že prakticky každú jednu položku by ste preplatili. Takže preto aj ja ľudí nabádam, aby sme si vždy zamenili egyptské libry.

Dostanete ich, takže už si viete robiť, čo chcete, máte hlavne komfort svojich vlastných peňazí, že už keď sa idete prejsť prvý večer po Gíze, chcete si kúpiť falafel, alebo sadnúť na čaj, na kávu, kúpiť si vodu, už to nemusíte riešiť. Alebo v takýchto napríklad malinkých rodinných obchodíkoch zase často karty neberú, takže je tam nutné mať hotovosť. A keď sa trošku ocitnete niekde mimo turistického záujmu, nebudú chcieť prijať eurá či doláre, lebo oni zase nebudú vedieť, čo s nimi, bude to komplikované pre nich zameniť a podobne...

Ak máte so sebou doláre, eurá, hovorím, viete ich využiť, viete niekedy zaplatiť, povedzme väčšiu položku. Že ak si chcete kúpiť nejaký lukratívnejší suvenír, drahší suvenír, vymyslím si, ktorý stojí 200-300 eur, tak tam  vete naozaj aj zjednávať v rámci týchto eur alebo dolárov, a tam nebudete preplácať. Ale také tie bežné veci, ako balíček korenín, tak to by ste naozaj preplatili.

Keď sa bavíme o peniazoch, tak, samozrejme, veľmi dôležitá vec ohľadom peňazí je práve aj to zjednávanie, ktoré som teraz trošku načrtol, lebo Egypt je stále orientálna arabská krajina, kde zjednávanie patrí naozaj k veľmi dôležitým aspektom nákupu a predaja. Čiže nie je to len o tom, ako si niekto myslí, že je to za 100, ja to chcem za 50, on mi to nechce predať, tak je zlý. Ale je to súčasť kultúry a ja niekedy hovorím aj ľuďom tak, že zjednávajte. A keď mi niekto povie, že on nechce zjednávať, že on to nevie, ja mu na rovinu poviem, že ale tým pádom to vždy preplatí. Ja hovorím, že je to pokuta za to, že človek nechce hrať tú hru.

Čiže ak nechcete zjednávať, oni vás nebudú nútiť, ale budete v úvodzovkách platiť, nazvem to hlúpo, pokutu za to, že jednoducho nechcete. Ale to zjednávanie naozaj funguje vždy, pretože zjednávajú aj lokálni obyvatelia, čiže nie je to súčasť toho, že vidia vo vás turistu, tak vás chcú naozaj natiahnuť. Zjednávanie sa môže zmeniť na veľmi prijemnú záležitosť, pretože nemusí ísť o agresívnu vec, že jednoducho je to za 100 libier, chcem za 20, ale mi to nepredá, pohádame sa na tom... Ale je to o tom, že on chce odo mňa 100 libier, ja mu poviem, že mu dám 50, pričom viem, že mi to za 50 nepredá, ale musím jednoducho aj ja trošku kalkulovať. A keď si myslím, že 70 je dobrá cena, tak po zopár minútach sa naozaj vieme dostať na tu 70, alebo na 60.

Záleží to naozaj od toho, čo kupujete, ako sa s tým človekom bavíte, a vždy platí jedno a jediné pravidlo - nikdy vám to ten človek nepredá pod cenu. Čiže agresívne zjednávanie je také, že idem cez slzy obchodníka, tak to naozaj nie je povedzme vec, ktorú by sme my nejakým spôsobom razili. Vždy ľuďom vysvetľujeme, že jednoducho treba zjednávať, zrazíte niečo, zrazíte trošku, skúste to, a nakoniec to človeka baví, aj kvôli tomu, že pri tom zjednávaní to má aj ľudský rozmer.

Ten obchod niekedy ide bokom, ale zrazu sa dozviete, koľko má obchodník detí, kde chodil do školy, že pozná Slovensko, že mal niekedy, keď bol malý chlapec, topánky Baťa z Česko-Slovenska. A nakoniec zistíte, že ste chceli niečo kúpiť, a to, že ste to kúpili, je vedľajší produkt zjednávania. Ja vždy hovorím, že sa toho netreba báť, nič sa človeku nestane, keď zjednáva, maximálne zaplatí o niečo menej.

Egypt je naozaj krajina, kde je obrovské množstvo vecí, obrovské množstvo krásnych miest. Keby som si mal vybrať iba 5 miest, tak pre mňa by naozaj jednotkou bola Káhira.  Väčšina ľudí by na tú jednotku dalo pyramídu, ale k tomu sa dostaneme. Káhira je zosobnením toho absolútne dokonalého fascinujúceho orientálneho chaosu, ktorý ja tak milujem a ktorý za posledné roky na cestách vyhľadávam.

Káhira má naozaj všetko - svoju islamskú štvrť, kde máte obrovské množstvo mešít, islamských stavieb, kedysi to naozaj bolo hlavné miesto islamského sveta a tam to práve v tých uličkách cítite. Je pre mňa obrovským zážitkom túlať sa uličkami, každou jednou uličkou, vychutnávať si práve ruch života.

Káhira má potom svoju kopskú, kresťanskú štvrť, moderné štvrte, má štvrte, kde máte koloniálnu architektúru, ako keby také európske štvrte.
Čiže, keď ste tam aj dlho, stále máte čo robiť.

Na druhé miesto by som zaradil napríklad mesto Asuán, ktoré je na úplnom juhu Egypta, kde sa stretáva arabský element Egypta s tým "čiernym" núbijským elementom, čiže miesto, kde sa spája Arábia s Núbiou a Egypt so Sudánom. A Asuán je mesto, ktoré si vychutnáte opäť všetkými zmyslami, kvôli tomu, že je to miesto, ktoré si zamilujete hneď, ako doň prídete.

Káhira je často chaotická, hlučná, ukričaná, miestami špinavá, čiže naozaj vám dá zabrať. A Asuán je opak Káhiry, kde máte absolútny pokoj, kde cítite vánok z Nílu, sadnete si na feluku, idete sa odviezť do pieskovej duny a sedíte na ibištekovom čaji s niekým v malej čajovni. Čiže Asuán je pre mňa zosobnením totálnej egyptskej pohody.

Až na 3. mieste sú u mňa pyramídy. Tie v Gíze sú, samozrejme, dokonalé. Naozaj, keď sa na ne pozriete z akéhokoľvek uhla, vždy tam nájdete tú krásnu dokonalú stranu a kričí na vás to staroveké umenie. Ja osobne dokonca mám ešte o čosi radšej ako pyramídy v Gíze tie v Dahšúre. Je to také možno málo známe miesto. A práve to z neho robí to unikátne miesto, pretože Gízu pozná každý. Každý sa chce dotknúť tej pyramídy.

To my spravíme, samozrejme, tiež, ale keď prídeme do Dahšúru, tak väčšinou sa stane, že sme jediná skupina alebo jediní ľudia, ktorí tam sú. A tam vlastne pochopíte geniálny odkaz, že ste tam sami s obrovitánskou pyramídou. Ste tam a zrazu vnímate, že je to pre vás. A to je úplne unikátny zážitok. Niekedy človek má zimomriavky. Aj keď som videl Dahšúr x-krát, tak ja tam prídem, stojím v piesku a stále sa pozerám na tú pyramídu, ako keby som ju videl po prvý raz v živote. Preto sú pre mňa pyramídy v Dahšúre absolútne dokonalé miesto.

Veľmi za to stojí vidieť Alexandriu - miesto na severe Egypta. Je to naozaj nevesta Stredomoria. Krásne miesto, ktoré je v našich končinách stále nedocenené, lebo sa do nej málo chodí. A to je práve ten unikát, čo sme my sa rozhodli zapojiť do nášho zájazdu, aby sme to mali aj s Alexandriou, aby sme ukázali opäť čosi viac. Alexandria je miesto, ktoré sa spája s Alexandrom Veľkým. Máme tu mnohé staroveké ríše.

Alexandria bola kedysi miesto, kde stal maják na ostrove Faros, jeden zo siedmich divov starovekého sveta. V staroveku bola Alexandria prístavom tak dôležitým, že prakticky cez ňu prichádzalo korenie z indického subkontinentu, škorica zo Srí Lanky, korenie z Arábie... Mnohé takéto luxusné veci, ktoré potom prichádzali k Rimanom na stôl a Alexandria bola hlavným prístavom. Keď človek pozná príbehy, ktoré Alexandria skrýva, tak to mesto mu naozaj pripraví obrovitánsky zážitok.

Ale ak človek príde do Alexandrie bez akýchkoľvek znalostí toho, tak zrazu vidí možno zabudnuté ošumelé mesto, ktoré má svoju patinu, svoje kaviarničky a podobne. Ale keď dokážete rozdúchať žeravé uhlíky týmito príbehmi, Alexandria dokáže vo vás rozhorieť krásnu vášeň pre toto mesto. Pre mňa je to tiež v top 5.

No a potom by som si zobral napríklad ešte aj miesto ako je Luxor, jedno z najznámejších a najslávnejších miest v Egypte. Kvôli tomu, že Luxor je taktiež prešpikovaný pamiatkami ako ementál. Kamkoľvek sa v Luxore pozriete, tak vidíte hrobku, stopy chrámu, kolosálne sochy... Niečo, čo tu nechali ľudia dávno pred nami a zachovalo sa to pre naše generácie. Od tých najznámejších miest, ako je Tutanchamónova hrobka, fascinujúci Karnátsky chrámový komplex, Luxorsky chrám. Cez Luxor preteká Níl, najlepšie si ho vychutnáte z takej peknej aktivity, akou je balón - vidíte priamo všetko, čo je pod vami.

Jednoducho, kam sa pozriete v Luxore, tam zakopnete o históriu a je to ako keby ste čítali v otvorenej knižke. Takže to mňa na Luxore fascinuje, že všetko sa deje na tom jednom malom mieste. A to je tých top 5.

Egypt je však tak bohatý na tie miesta, že keby človek mal rozprávať, tak by to bol niekoľkohodinový program, aby sme to nejakým spôsobom dali dokopy. Ale stoja za to napríklad aj miesta na Sinaji, západné oázy v púšti (Biela púšť, Čierna púšť, Oáza Siva - unikátne miesto, kam sa málo chodí). Takže Egypt je naozaj kvázi nevyčerpateľná krajina na lovenie zážitkov.