Destinačný manažér Martin Šimko: Klienti ma v kufri auta pašovali do Lesotha

Dôvodov bolo niekoľko. Od objavovania zaujímavých miest cez lepšie spoznávanie seba samého až po celkový vplyv na život a jeho obohatenie. O BUBO som už počas mojej strednej školy počúval z každej strany, že tam pracujú tí najscestovanejší Slováci a Česi. A točí sa celé okolo skupiny skvelých ľudí, ktorej súčasťou som aj ja od roku 2015.

Ja odporúčam cestovať každému. A to neznamená, že musí ísť hneď do exotiky. Stačí začať bližšími destináciami. Cestovanie je jediná legálna droga a mňa, navyše, (a našťastie) aj živí.

V prvom rade sa vďaka cestovaniu ľudia stávajú rozhľadenejšími, múdrejšími a skúsenejšími a získavajú aj komplexnejší svetonázor. Vedia sa na realitu istých vecí pozerať s nadhľadom. Fascinuje ma napríklad Malajzia, kde v koloniálnom Georgetowne na uliciach nájdete katolícky kostol, mešitu, čínsky klanový dom a hinduistický chrám.

Každý si tam nájde to svoje a s ostatnými žije v porozumení a mieri. Cudzinci sú vítaní, hostia dostanú najlepšiu izbu, posteľ a pri večeri najkrajší tanier. Aj o Slovákoch sa hovorí, že sú pohostinní, no atmosféra posledných rokov v našej spoločnosti tento prívlastok, bohužiaľ, vôbec nepotvrdzuje.

Naposledy som sa stretol s úplne najmilšími ľuďmi na Filipínach, kde ma dostalo, ako sa dokážu slušne rozprávať aj s ľuďmi, ktorých nepoznajú. A neustále sa smejú. Je to veľmi nákazlivé a aj keď im nerozumiete, usmievate sa s nimi. Bola to taká injekcia pozitivity.

Naopak, odrádza ma napríklad chladný prístup Číňanov. Tam sa nevedia ani odzdraviť. Naše kultúry sú veľmi odlišné a tento problém umocňuje aj jazyková bariéra a ich hanblivosť. To spôsobuje, že z Číny sa vždy vraciam veľmi vyčerpaný. To však neznamená, že ju nemám rád. Práve naopak, tie bizarnosti, ktoré zažijete tam, sa nedajú vidieť nikde inde.

Žiadnemu z konkrétnych zážitkov by som nedal prvenstvo. Je to skôr o tom, odkiaľ som sa vrátil naposledy a čo som zažil ako posledné. Teraz mi napadá šnorchlovanie s tisíckami sardiniek na Filipínach. Keď som medzi ne vplával, začali vytvárať rôzne obrazce.

Predtým som sa zase vrátil z cesty po západnej Afrike (Guinea – Sierra Leone – Libéria) a tam ma dostala návšteva diamantových a zlatých baní. Takto si predstavujem, že prebiehala zlatá horúčka v USA, akurát tu je to stále skutočné. Nemohli sme nič zbierať zo zeme, baníci si starostlivo strážili svoj revír. Každý tu dúfa, že nájde aspoň malý kúsok diamantu, ktorý mu zmení život.

Na ceste okolo sveta súkromným lietadlom nás na Kamčatke v Rusku chytilo také silné sneženie, že stroje nestíhali odsnežovať naše lietadlo. Celú noc sme nemohli odletieť a museli sme prespať v lietadle, lebo nás kvôli jednovstupovým vízam ani nechceli pustiť naspäť do Ruska.

Silným zážitkom bol pre mňa aj minuloročna údalosť Burning Man v Nevadskej púšti – oslovil ma do takej miery, že si ho tento rok ideme zopakovať opäť. Celá táto událosť je absolútne otvorená, a každý človek tam môže byť tým, čím chce. Fascinovalo ma, že sa tam dokázali zabaviť všetky vekové skupiny, od malých detí až po dôchodcov v šialených kostýmoch. Naša krajina na niečo také ešte ani zďaleka nie je pripravená.

Burning Man je sociálnym experimentom, ktorý sa každý rok koná v púšti v štáte Nevada (USA). Návštevníci sa stretávajú na mieste, ktoré sa volá Black Rock Desert. Na osem dní tu vznikne sebestačné dočasné mesto, ktoré funguje na vlastných desiatich pravidlách. Funguje tu akási utopická spoločnosť, do ktorej každý jednotlivec niečím prispieva. Napríklad Elon Musk, povedal, že to slovami nevie ani opísať. 

Tu platí jednoduchá mantra: Čo počujem, to zabudnem; čo vidím, to si zapamätám; čo vyskúšam a zažijem, to pochopím.

Keďže sa snažím o nezabudnuteľnú dovolenku, snažím sa ísť po už spomínaných zážitkoch. Veľa záleží aj od typu cestovateľa. Niekto rád vopred všetko plánuje, iní cestovatelia sa nepripravujú vôbec a počas cesty zbierajú zážitky tak, ako im to osud naplánoval. Veľkým prínosom ale je, ak sa v danej oblasti vyznáte vopred. Budete vedieť lepšie zhodnotiť, ktoré zážitky sa viac oplatia.

Ja osobne vyhľadávam špeciality danej krajiny. Môže to byť prírodný úkaz: pozorovanie kvitnúcich sakúr v Japonsku, chrlenie lávy z aktívnej sopky na Islande, migrácia tisícov pakoní v parkoch Serengeti a Masai Mara v Afrike alebo prechádzky pod osemtisícovkami v Nepále.

No fascinujú má aj ľudské stretnutia, napríklad Mount Hagen Festival v Papua Nová Guinea, kde sa na jednom mieste stretávajú stovky kmeňov z celej krajiny v ich tradičných maskách či pri obradoch spaľovania mŕtvych v Indii.

Domorodým kmeňom Himba v Namíbii vždy v BUBO prinesieme zásoby jedla a s masajmi v Keni pijeme krv z kráv. Všetko sú to zážitky na ktoré nikdy nezabudnete.

Odporúčam každému uistiť sa pred cestovaním v tom, či máte všetko potrebné pre vstup do krajiny. Preto si v prvom rade treba zistiť, či do danej krajiny potrebujete víza alebo očkovania (napríklad proti žltej zimnici). Ďalej zohľadniť platnosť cestovných dokumentov. Mnoho krajín pre vstup vyžaduje platnosť cestovného pasu až 6 mesiacov po očakávanom návrate domov. Taktiež treba mať dostatok voľných stránok v pase.

Stále musím tiež pripomínať potrebu cestovania s pasom do Veľkej Británie, kde sa už s občianskym preukazom nedostanete. Alebo ak ste navštívili Kubu po roku 2021 a tento rok by ste plánovali cestovať do USA, tak vás do krajiny nepustia a budete si musieť požiadať o 10-ročné turistické víza priamo na americkej ambasáde.

Myslite aj na kreditnú kartu s dostatočným limitom a mimo Európskej únie aj na kúpu lokálnej SIM karty s internetom. Nezabudnite ani na medzinárodný vodičský preukaz.

Nasleduje kúpa letenky. V BUBO máme vlastné letenkové oddelenie, ktoré sa o letenky stará. Pred odchodom na zájazd si ale vždy overte, či máte vystavené aj všetky prelety, ktoré v rámci zájazdu budete potrebovať. Ja osobne, keď idem na súkromnú cestu, si letenku nekupujem cez vyhľadávače leteniek. Hľadám na nich najvýhodnejšie letecké spojenie, no samotnú letenku bookujem priamo cez stránku leteckej spoločnosti.

Potom je jednoduchšie urobiť dodatočnú zmenu alebo dokúpiť batožinu. Naopak, hotely zase súkromne bookujem cez najväčšie bookovacie stránky. V BUBO sa o výber hotelov starajú hlavne destinačný manažéri s ich tímom, ktorého súčasťou som aj ja.

Môj región, za ktorý som zodpovedný, je Severná Amerika (Aljaška, Kanada, USA + väčšina ostrovov v Karibiku) a Japonsko s Kórejskym polostrovom. Okrem výberu hotelov sa staráme o riadny chod zájazdu. To znamená, že sa musíme postarať o služby, ako sú ubytovanie pre klientov a sprievodcov.

Musíme zabezpečiť dopravu, letiskové transfery, neustále komunikovať s našími partnermi, pomáhať riešiť krízové situácie, školiť nových sprievodcov, zasielať bližšie informácie klientom pred začiatkom zájazdu, nahadzovať termíny zájazdov, sledovať zaplnenosť termínov, komunikovať so sprievodcami v rôznych časových zónach, sledovať prelety pre sprievodcov, ak to ujde aj im, následna komunikácia s letenkovým oddelením, individualizacia služieb pre klientov, vypracovanie cenových ponúk pre klientov, tvorba nových zájazdov, sledovanie noviniek a trendov vo svete, tvorba cien, podpora predaja, pridávanie rôznych zliav...

Rovnako tak vytváranie contentu na sociálne siete, napríklad tvorba reels na instagram, písanie blogov o zaujímavych témach, natáčanie rôznych relácií o cestovaní do TV a na YouTube, nahrávanie podcastov a mnoho ďalších bodov. Vďaka silnej značke BUBO sa budete môcť vidieť a počuť v rôznych slovenských aj svetových televíziách, rádiách či podcastoch. Pripravte sa však na nepretržitú pracovnú dobu nonstop, kde vám hlave ide 24/7. Cestovný ruch je veľmi dynamické odvetvie, ktoré sa v čase extrémne rýchlo mení a vy sa tým zmenám musíte stále prispôsobovať. Preto tu veľmi ťažko dokážete zapracovať korporátne postupy.

Na pozíciu DM (destinačný manažér) musí byť človek zodpovedný, samostatný, mať perfektný time manažment, byť odolný voči stresu, pracovať pod tlakom, byť pripravený pohotovo reagovať na neustále meniace sa situácie a vedieť predvídať. To je také gro vlastností, ktoré sa ale tiež dajú časom naučiť a vycibriť. A na to slúži naša BCA - BUBO Cestovateľská Akadémia, kde sa držíme motta: Najlepší učia najlepších.

Do BUBO som nastúpil na pozíciu sprievodcu v roku 2015 a už o necelé dva roky neskôr za mnou do Japonska na zaškolenie poslali Juro Ondrejčík a Jirko Jobánek, ktorí v tej dobe mali na starosť všetkých sprievodcov, Zuzku Hábekovú (za čo im veľmi ďakujem), ktorú som mal v Japonsku zaučiť ako novú sprievodkyňu. A o 7 rokov neskôr som Zuzku požiadal o ruku na Burning Man-e a dodnes spolu tvoríme BUBO pár.

Na pozícii destinačného manažéra viete čerpať obrovské množstvo neoceniteľných informácií, riešení problémov a krízových situácií zo skúseností, ktoré ste nadobudli práve ako sprievodca. Či už z vlastnej praxe alebo nadobudnuté od služobne starších, skúsenejších sprievodcov a kolegov. To som si na tíme BUBO vždy vážil a budem vážiť. Každý z nás pracuje sám na sebe, ale zároveň kopeme ako jeden tím a pomáhame si navzájom, čo je aj filozofia našej BUBO Cestovateľskej Akadémie.

Samotná práca sprievodcu je náročná, no zároveň prináša kopec benefitov, pre ktoré je skutočne dreamjobom. Ak mám spomenúť aspoň pár, v rámci sprevádzania som mohol bývať v luxusných hoteloch sietí ako napríklad Four Seasons, Ritz Carlton či One & Only. Ochutnal som kreácie svetoznámych šéfkuchárov v top michelinských reštauráciách sveta. Nalietal som stovky tisíc kilometrov s renomovanými leteckými spoločnosťami, s ktorými lietajú aj naši klienti. Vďaka tomu som u viacerých z nich získal zlatý status a niekoľkokrát ma upgradli do Business Class. S Emirates som neraz letel v Airbuse A380, kde je celé druhé poschodie lietadla vyhradené pre Business Class a užívať si tu môžete luxus v ich vlastnom bare priamo na palube. Do finálnej destinácie tak dorazíte krásne oddýchnutí a pripravení na lovenie zážitkov.

V skratke – kvalitné služby sú návykové. A nielen pri lietaní. Aj pri ubytovaní na zájazdoch nájdete v našich doplnkových službách tie najlepšie hotely v danej destinácii, aby ste si mohli komfort počas dovolenky prispôsobiť podľa seba.

Treba byt obozretný všade, aj v najbezpečnejšej krajine sveta. Vreckári a malí zlodeji číhajú v každom kúte. V menej bezpečných krajinách si ale treba dávať pozor na to, kedy a kam idete. Skúsený cestovateľ už vie celkom dobre predvídať. Raz som sa napríklad ocitol na nelegálnej diskotéke v Botswane, kde som bol jediný so svetlou farbou pokožky. Nakoniec to kvôli mne skončilo hromadnou bitkou.

Strach som mal však iba zopárkrát, a vždy to tak aj dopadlo. Napríklad v roku 2015, keď na Sinajskom polostrove vyčíňal ISIS, sme chceli s kamarátmi v lokálnom autobuse prejsť zo Sharm El-Sheik do Káhiry. Počas osemhodinovej nočnej cesty sme mali neustále nepríjemný pocit, lebo stále na nás niekto v autobuse zazeral. Povedal som si, že nemôžem zaspať, no aj tak som zadriemal. Zrazu som počul ranu a Juro ma stiahol k zemi autobusu. Keď som sa zorientoval, uvedomil som si, že tam je veľký ruch a že v uličke ležia aj všetci domáci. Zistili sme, že okno nad našimi miestami bolo rozstrelené, no autobus ani na sekundu nezastavil a upaľoval ďalej.

Počas mojej sprievodcovskej kariéry som zažil krízových situácií neúrekom. Od takmer predčasného pôrodu klientky v eSwatini, kde sme cez africké zlaté stránky v noci hľadali čísla na doktorov, aby ju vyšetrili a hospitalizovali; až po rôzne krízové situácie, kedy ma napríklad klienti previezli bez víz do Lesotha v kufri auta.

Vo vnútrozemí Brazílie, v okolí národného parku Jalapão, boli v cestách také veľké diery, že by sa do nich vmestilo cele auto. Išli sme tadiaľ v noci po neosvetlenej ceste, kedy sme nevedeli predvídať, aké hlboké sú tie jamy. Do jednej sme vleteli tak, že nám okamžite roztrhalo obidve pneumatiky. Ostali sme visieť v absolútnej divočine a tme bez signálu, no zažili sme tam najkrajšie hviezdne nebo, aké som kedy videl.

Vo Vietname som za pätnásť minút prišiel o celú techniku. Najprv som narazil dronom do skaly, o pár minút na to mi spadol foťák na dno rokliny a celý sa rozbil. Do toho prišiel silný monzúnový dážď, ktorý vytopil môj vodeodolný Iphone. V Japonsku som zažil niekoľko zemetrasení a mohol by som pokračovať do nemoty. V každej krajine, ktorú som navštívil, sa mi stalo nespočetné množstvo zážitkov.

Veľkým zážitkom bolo preskakovanie z ostrova na ostrov v Mikronézii Island hopperom, kde je doslova vidieť viac vody ako pevniny. Milujem pohľady z lietadla na tieto tropické atolly uprostred Tichého oceánu. Rovnako ma fascinovalo aj mystično na Veľkonočnom ostrove. Na Palau sa zase viete šnorchlovať v jazere s tisíckami medúz, ktoré nepŕhlia. Keď sme pri zvieratách, tak od smiechu som odpadol, keď sme v Amazónii uvideli riečne endemické ružové delfíny, ktoré sme neskôr aj kŕmili. Ich výzor nejdem radšej ani k ničomu prirovnávať. 

Nemám ich zrátané, lebo každý rok sa to číslo mení. Ale som niekde pred číslom 100. S BUBO som prešiel všetkych sedem novodobých divov sveta súkromným lietadlom. Stál som aj na všetkých siedmich prírodnych divoch sveta.

Pamätám si, ako som sa v Tokiu v plnom vagóne v metre vysmrkal do vreckovky. Pre mňa bežná vec, Japonci však odo mňa odskočili na niekoľko metrov. Smrkanie vnímajú ako neslušný akt a radšej to neurobia.

Každá krajina má svoje vlastné špecifiká, tabu úkony a témy. Za mňa je vždy veľmi dôležité si o cieľovej destinácii vopred naštudovať čo najviac informácií. Dá sa tým len získať. Aj toto ma naučila moja práca.

Určite chcem ostať žiť na Slovensku, aj napriek tomu, že ma vytáča politická situácia. Je tu veľa vecí, ktoré nefungujú, no aj tak si každý deň hovorím, aký som vďačný za život v mojej bubline. Vyskúšal som si život vo viacerých krajinách – v Austrálii som rok študoval, v USA som žil dokopy viac ako rok, v Anglicku polroka, v Japonsku takmer rok. No aj napriek tomu chcem ostať žiť doma na Slovensku.

Mnoho ľudí na SR si stále neuvedomuje, v akej krásnej vyspelej krajine s dokonalou polohou žijeme. A okrem toho, ja stále verím, že sa konečne myšlienkovo viac otvoríme a nebudeme len ten uhundraný národ domasedov pred televízorom, ktorý sa bojí každej zmeny.

Jednou z vecí, za ktoré som v BUBO vďačný, je orientácia firmy na dôležité hodnoty. Stabilnou spoluprácou s miestnymi partnermi a sprievodcami napríklad dávame dôstojnú prácu ľuďom v regiónoch, kde život nemusí byť práve jednoduchý. Za 35 rokov existencie BUBO sme boli svedkami vojen, prírodných katastrof, revolúcií a epidémii, kde sme sa zakaždým snažili pomôcť. Charitu nosíme priamo na miesta a k ľuďom, ktorí ju potrebujú. Do školy na Srí Lanke, v Svazijsku, do rodín na Kube aj v kolumbijskom Medellíne či Egypte. Vďaka finančným darom od našich klientov a dlhodobej spolupráci s Magnou a Martinom Bandžákom sme mohli v Národnej pediatrickej nemocnici v Phnom Penh v Kambodži zriadiť nové oddelenie na liečbu infekčných chorôb, detskej obrny či HIV/AIDS.

Na Slovensku sme sa zas pustili do sadenia stromov na Sysľovských poliach pri Bratislave, aby sme pomohli chrániť ohrozené druhy vtáctva. Byť súčasťou takéhoto tímu je skutočne zadosťučinením.