Šimpanzy a gorily - takto vyzerá safari v Ugande i Rwande

Túto výnimočnú destináciu sa mi podarilo navštíviť tento rok vďaka BUBO. Na našom zájazde sme strávili väčšinu času v Ugande, ktorá sa nie nadarmo nazýva perlou Afriky.

Uganda je krajina plná zelenej prírody s rozsiahlymi čajovými a banánovými plantážami, národnými parkami s mnohými jazerami či zvieratami a milým, pohostinným miestnym obyvateľstvom. 

Šimpanzy a gorily s nami zdieľajú až 98 % spoločnej DNA, čo z nich robí našich najbližších príbuzných v živočíšnej ríši. Práve táto genetická blízkosť a s ňou spojené správanie a výzor nás fascinovali natoľko, že sme sa rozhodli absolvovať trek do lesov, v ktorých žijú. Šimpanzy sú známe svojou vysokou inteligenciou a schopnosťou riešiť problémy. Vedia si poradiť s rôznymi úlohami, napríklad používajú palice na vyberanie hmyzu zo zeme alebo kamene na rozbíjanie orechov. 

Šimpanzy patria medzi ohrozené druhy a žiaľ, miest, kde je možné ich vidieť vo voľnej prírode ubúda. Najväčšie hrozby pre ne predstavujú - strata prirodzeného prostredia, šírenie chorôb a nelegálny lov, často kvôli obchodu s mäsom divokej zveri. Tieto hrozby zároveň zhoršuje pomalá reprodukčnosť šimpanzov – ak príde o život dospelý jedinec, môže trvať aj 14 až 15 rokov, kým bude nahradený.

Medzi najlepšie miesta na pozorovanie šimpanzov v ich prirodzenom prostredí patria Tanzánia, Rwanda a Uganda. Hoci ide o divoké zvieratá, viaceré skupiny sú už zvyknuté na prítomnosť ľudí, čo umožňuje jedinečný zážitok z blízkeho kontaktu. Pre trek sme sa rozhodli ísť do Kibale Forest National Park, ktorý sa nachádza približne päť hodín jazdy od ugandského hlavného mesta Kampala. Tento národný park je domovom až 13 druhov primátov – čo z neho robí miesto s najväčšou rozmanitosťou primátov na africkom kontinente. Najväčšiu pozornosť si právom získavajú šimpanzy, ktorých tu žije viac než 1 450.

Vďaka tomu patrí Kibale medzi najlepšie lokality na ich pozorovanie v prirodzenom prostredí. Trek za šimpanzami, hoci často v tieni známejšieho gorilieho treku, patrí medzi najintenzívnejšie zážitky, aké Afrika ponúka milovníkom prírody. Priznám sa, že ma tento zážitok príjemne prekvapil. Od návratu z Ugandy už prešiel takmer mesiac, no stále premýšľam, či bol pre mňa silnejší práve tento trek, alebo ten gorilí. V skutočnosti ich vnímam ako rovnocenné (a možno by som trek za šimpanzami radila na vyššiu priečku).

V národnom parku Kibale sa každý deň konajú za šimpanzmi dva treky, jeden ráno a druhý poobede. Náš sa začal o 8:00 ráno krátkou inštruktážou priamo v parku, kde sme dostali základné informácie o správaní šimpanzov vo voľnej prírode. Ide o šimpanzy, ktoré sú zvyknuté na ľudskú prítomnosť, čo znamená, že nemusíte ísť tak ďaleko, kým narazíte na prvú skupinu.

Celý trek trval približne 3 hodiny, pričom hodina bola venovaná priamo pozorovaniu týchto fascinujúcich tvorov. Už po približne 45 minútach sme natrafili na prvú skupinu. Najskôr sme ich sledovali, ako si pokojne vychutnávajú raňajky v korunách stromov, neskôr však zišli dolu a kráčali priamo okolo nás – zážitok doslova zoči-voči. Počas celého pozorovania sú k dispozícii skúsení rangeri, ktorí nám ochotne vysvetľovali správanie šimpanzov, takže sme mali vždy jasný prehľad o tom, čo práve robia.

Terén v lese je relatívne ľahký, hlavne v porovnaní s náročnejším terénom pri trekingu za gorilami v národnom parku Bwindi. Vďaka tomu je tento trek dostupnejší a príjemnejší aj pre tých, ktorí nemajú chuť na extrémne fyzické výzvy.

Minimálny vek pre absolvovanie treku je 15 rokov a na vstup je potrebné špeciálne povolenie, ktorého cena je momentálne 200 USD. Kvôli veľkému záujmu odporúčame rezervovať permit s dostatočným predstihom.

Trek za horskými gorilami bol primárny dôvod mojej návštevy Ugandy. Horské gorily žijú v horských oblastiach Ugandy, Rwandy a Konžskej demokratickej republiky. Vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu treky v Kongu neodporúčame. 

My sme si vybrali Bwindi Impenetrable Forest v Ugande, kde sme zažili naozaj výnimočný zážitok. Základom je mať kvalitnú turistickú výbavu – pohodlné oblečenie a dostatok jedla a vody. Pri tomto treku nikdy presne neviete, či strávite v lese hodinu alebo päť, preto je dôležité byť dobre pripravený.

V našej lodge, kde sme boli ubytovaní nám pripravili chutný obedový balíček a so sebou sme mali ešte nejaké snickersky a proteínové tyčinky na doplnenie energie. Ráno nás čakal skorý budíček, raňajky a potom sme vyrazili. Z lodge k národnému parku to bolo približne 30 minút jazdy. Na začiatku sme absolvovali krátky breefing a tradičné miestne tance, ktoré nás naladili a vytvorili úžasnú atmosféru.

Následne sme sa rozdelili do skupín a zoznámili sa s našimi rangermi, ktorí nám povedali, akú skupinu ideme trekovať. Skupina, ktorú sme išli hľadať sa volala Mishaya a má 3 mladé vo veku 1, 2, a 3 a pol roka. Je to najväčšia habituovaná skupina, ktorá v tomto národom parku žije. 

Trekovali sme v malej skupine 6 ľudí + traja rangeri. Trek trval iba neuveriteľných 45 minút. Cesta bola mokrá, stŕma a hustá. Rangeri pred nami cestu vysekávali mačetou a každý sme mali k dispozícii veľkú palicu, ktorá nám pomáhala ako opora. Nie nadarmo sa tento prales volá Impenetrable čo v preklade znamená nepreniknuteľný.

Po 45 minútach sme uvideli našu goriliu skupinu. Najskôr sme ich podobne ako šimpanzy pozorovali na stromoch. Po chvíli sa však silverback (alfa samec) postavil a začal zliezať. Za ním sa spustila celá rodina, ktorá ho nasledovala hlbšie do lesa. Za nimi sme ich s našimi rangermi nasledovali my. 

Po treku sme mali možnosť porozprávať sa s rangermi a klásť im otázky o gorilách či fungovaní národného parku. V Bwindi žije približne 300 goríl rozdelených do 50 skupín. Cena permitu v Ugande je momentálne 800 USD, v Rwande 1 500 USD. Okrem cenového rozdielu je trek v Rwande podstatne jednoduchší. Permit je potrebné objednať s dostatočným časovým predstihom, vekový limit je 15 rokov.

Po niekoľkých metroch si sadli a začali jesť. Gorily sú na 99 % vegetariáni a za deň dokážu zjesť až 25 kg listov. Najvtipnejšie bolo sledovať mladé, pretože sú hravé, húpu sa na konároch stromov a padajú. Po cca hodine a štvrť sme sa pomaly s gorilami rozlúčili a smerovali späť do základného tábora. 

Po treku sme mali možnosť ešte s rangermi sa rozprávať a pýtať sa ich otázky, ktoré nás ohľadom goríl či fungovania národného parku zaujímajú. V Bwindi žije dokopy spolu cca 300 goríl v 50 skupinách. Cena permitu v Ugande je aktuálne 800 USD a v Rwande 1 500 USD. Okrem cenového rozdielu je rozdiel aj v náročnosti treku, v Rwande je trek podstatne jednoduchší.

Permit je potrebné objednať taktiež s veľkým časovým predstihom a vekový limit je 15 rokov.

Trek za horskými gorilami je možný počas celého roka, realizuje sa aj v období dažďov kedy sme ho absolvovali aj my. 

Výhody tohto termínu sú lacnejšie služby a menej turistov. Počas celého nášho pobytu nám pršalo cca 3 dni a aj to skoro ráno a večer. Cez deň bolo sucho a horúco. Počas treku sme mali slnečné počasie a jemne mokrú pôdu. 

V lete začína top sezóna kedy je obdobie sucha no zároveň sú ceny služieb dvojnásobné a hotely plné turistov. To znamená, aj nižšiu dostupnosť permitov, nakoľko sa rýchlo vypredávajú. Ak plánujete cestu počas júna až augusta kupujte permit s veľkým časovým predstihom!

Prechádzka so žirafami? Áno, aj toto môžete zažiť s BUBO!

Lake Mburo National Park je jedným z najmenších, no zároveň najprístupnejších národných parkov v Ugande. Nachádza sa len približne 240 kilometrov od hlavného mesta Kampala, a preto je ideálnou zastávkou pre tých, ktorí chcú zažiť divokú africkú prírodu bez dlhého presunu.

Na rozdiel od väčšiny savanových parkov v Ugande tu síce nenájdete slony, no to vôbec neuberá na atraktivite. Lake Mburo je domovom pre stáda zebier, impál, byvolov, hrochov, hyien, krokodílov, rôzne druhy antilop a predovšetkým majestátnych žiráf. 

A práve žirafy boli hlavným dôvodom, prečo sme sa rozhodli absolvovať pešie safari. Tento jedinečný spôsob spoznávania africkej divočiny namiesto bežného sledovania zvierat z džípu sme museli vyskúšať. Skoro ráno sme sa vydali do terénu po vlastných, sprevádzaní skúseným rangerom, ktorý nás oboznámil s pravidlami pohybu v blízkosti divokej zveri.

Rothschildova žirafa, ktorá tu žije patrí medzi najohrozenejšie poddruhy žiráf na svete. Vyznačujú sa svetlejším sfarbením, menej kontrastnými škvrnami a chýbajúcimi škvrnami na spodných častiach končatín. Sú vysoké až 5 m a keď sa k nim dostanete na vzdialenosť niekoľkých metrov, ich impozantná veľkosť vás doslova ohromí.

Ranger nám vysvetlil, že žirafy sú plaché, ale zvedavé tvory. Ak sa k nim približujete rýchlo alebo hlučne, utečú. No ak kráčate pomaly a s rešpektom, môže sa vám stať to, čo mne – zastala som necelé tri metre od jednej z nich. Stáť v tichu vedľa 5-metrového tvora, počuť jej dýchanie a sledovať, ako sa pokojne pasie, je neopísateľný zážitok. 

Okrem pešieho safari môžete v  Lake Mburo NP absolvovať aj lodné safari odkiaľ môžete vidieť hrochy či rôzne druhy vtáctva. Lake Mburo je raj pre ornitológov, nakoľko tu žije až 315 druhov vtákov. Pre tých, ktorí preferujú pohodlnejší spôso, je tu možnosť aj safari na bicykloch ale aj klasických safari džípoch.  

Veľká päťka a levy lezúce v stromoch. Queen Elizabeth National Park patri medzi najznámejšie najstaršie národne parky Ugandy s najväčšou biodiverzitou.

Je domovom pre 95 druhov cicavcov, z ktorých až 4 patria do tzv. veľkej africkej päťky (lev, slon, byvol, leopard). Nájdete tu aj nosorožca no oficiálne je súčasťou veľkej päťky nosorožec čierny, ktorý tu nežije.

Ak túžite po klasickom africkom safari tak Queen Elizabeth je tá správna voľba.  Safari je tu možné absolvovať na džípoch alebo na vode po kanáli Kazinga, ktorý spája jazerá George a Edward.

Okrem toho ponúka tento národný park aj veľkú raritu. Ak budete mať šťastie môžete vidieť tzv. tree climbing lions, čo v preklade znamená levy lezúce po stromoch. Ide o unikátne správanie levov, ktoré nie je bežné u väčšiny ich populácie. Vidieť levy na stromoch je vzácnosť. V Queen Elizabeth NP ich môžete vidieť na juhu parku v sektore Ishasha, kde zvyknú ležať v korunách figovníkov.

Ďalším miestom na tento jedinečný úkaz je Národný park Serengeti v Tanzánii alebo Kruger v Juhoafrickej republike.

Shoebill v preklade člnozobec africký. Vták, ktorý je známy najmä kvôli svojmu zaujímavému vzhľadu a veľkému zobáku. Je vysoký až 1,5 metra a rozpätie krídiel má viac ako dva metre.

Člnozobce žijú v odľahlých močiaroch a pozorovať ich vo voľnej prírode je veľmi náročné. Sú samotári a sú veľmi plachí.

My sme sa vybrali ich hľadať močiaroch na brehu Viktóriinho jazera, kde sa nám podarilo jedného vidieť.

Ak uvažujete či výlet absolvovať tak rada znie - určite áno! Už len samotná plavba je scénická a zážitková. Najprv sa plavíte po otvorenom jazere na motorovej lodi a potom na malých drevených lodiach v močiaroch obklopení papyrusom.

Člnozobce žijú v krajinách východnej Afriky najmä v Ugande, Zambii a Južnom Sudáne.

Pôvodne sa myslelo, že člnozobec je príbuzný bocianom, no výskumy potvrdili, že je viac príbuzný pelikánom a volavkám.

Nazývané aj Ugandské klenoty sopečného pôvodu. Kráterové jazerá v Ugande, vznikli pred približne 8 000 až 10 000 rokmi. Na rozdiel od ostatných sopiek, ktoré si vytvárajú kužele na svojom vrchole, tieto pri explózii vyvrhli lávu, popol a skaly ďaleko po okolí, kde zanechali veľké krátery, ktoré sa časom naplnili vodou a dnes tvoria sieť čarovných kráterových jazier, najmä v západnej časti krajiny.

Jednou z najúchvatnejších oblastí je oblasť Ndali-Kasenda, ktorá sa nachádza pri meste Fort Portal, kúsok od Kibale Forest NP - môžete ich jednoducho navštíviť pred alebo po treku so šimpanzmi. 

Medzi najznámejšie jazerá tejto oblasti patria Kifuruka, Nyabikere, Nkuruba či Nyinambuga. Tieto krátery sa rozprestierajú na približne 10 kilometroch, čo umožňuje absolvovať asi trojhodinovú prechádzku po kráterovom chodníku.

Aj keď Keňa patrí medzi najväčších producentov čaju na africkom kontinente, do popredia sa čoraz viac dostávajú aj ďalšie krajiny ako Uganda či Malawi. 

Uganda, ležiaca priamo na rovníku, ponúka výnimočné podmienky pre celoročné pestovanie čaju. Čaj sa tu pestuje najmä vo vysočinách, kde je ideálna kombinácia vhodnej nadmorskej výšky s dostatkom zrážok a samozrejme úrodnou pôdou.

Najväčšie čajové plantáže nájdeme v regiónoch ako Fort Portal, Bushenyi, Hoima či Mityana. Práve v týchto oblastiach vzniká čaj výnimočnej kvality, ktorý si postupne získava uznanie aj na globálnych trhoch. Uganda sa špecializuje najmä na produkciu čierneho čaju, pričom až 90 % z neho putuje na export.

Zaujímavosťou je, že čajové plantáže sú často vlastnené malými farmármi, ktorí tvoria základ tohto odvetvia. Tí spolupracujú s družstvami a väčšími spracovateľskými firmami, čo nielenže zvyšuje kvalitu produkcie, ale aj prispieva k rozvoju vidieckych komunít a podpore miestnej ekonomiky.

Ak vás pestovanie a produkcia čaju zaujíma môžete absolvovať tzv. čajové safari, kde sa dozviete ako sa čaj pestuje, suší a spracováva.  

Čajové safari v Ugande je zároveň dôležitým vzdelávacím prvkom aj pre školákov. Návšteva čajových plantáží, patrí k aktivite, ktorá v Ugande vzniká ako súčasť celého cestovného ruchu.

Mesto Jinja na svojej ceste po Ugande navštívite najmä z dôvodu plavby k prameňu najdlhšej rieky sveta Níl. Z Viktóriinho jazera (najväčšieho afrického jazera) vyteká Biely Níl, a práve toto miesto je považované za jeden z možných prameňov. Níl má dva hlavné toky a to práve Biely Níl a Modrý Níl, ktoré spolu tečú cez 11 afrických krajín až do Stredozemného mora.

Práve v Jinji majú turisti jedinečnú možnosť previesť sa k prameňu cez Viktóriino jazero loďkou. Jinja je vzdialená približne dve hodiny jazdy od hlavného mesta Kampala. Okrem nezabudnuteľnej plavby k tomuto zdroju môžete absolvovať širokú paletu adrenalínových aktivít ako napríklad rafting, bungee jumping kajakovanie, jazda na vodnom skútri či zipline.

Aké je to prejsť sa po najdlhšej rovnobežke, ktorá rozdeľuje Zem na severnú a južnú pologuľu?

Niektorí ľudia hovoria, že prechádzka po rovníku má vyvoláva aj zvláštne energetické pocity, je to naozaj tak?

Rovník prechádza 11 krajinami Zeme: Gabon, Konžská republika, Demokratická republika Kongo, Uganda, Keňa, Somálsko, Malajzia (Borneo), Indonézia, Ekvádor, Kolumbia, Brazília. Na mnohých miestach sú vytvorené rôzne turistické atrakcie ako pamätníky, múzea, vedecké stanice alebo tak ako v Ugande vyznačenú rovníkovú líniu po ktorej sa môžete prejsť.

My sme navštívili nový monument, otvorený v septembri 2024 nachádzajúci sa v Kikorongo Kasese v blízkosti národného parku Queen Elizabeth. 

Kým Uganda je často nazývaná „perlou Afriky“ pre svoju bohatú prírodu a neuveriteľnú rozmanitosť, Rwanda si zase vyslúžila prezývku „africké Švajčiarsko“. Rwanda je krajina, ktorá prekvapuje svojou upravenosťou, čistotou a rozvinutou infraštruktúrou, ktorá kontrastuje s obrazom mnohých iných afrických štátov. Bola som preto nesmierne zvedavá, či tento obraz naozaj zodpovedá aj skutočnosti musím skonštatovať, že hneď po prekročení hranice som pocítila prvé rozdiely.

Zrazu sme z rozbitej, miestami takmer neprejazdnej cesty prešli na hladký asfalt, ktorý by sa bez hanby mohol porovnávať s cestami v Európe. Táto náhla transformácia bola taká výrazná, že som si uvedomila, ako veľký dôraz Rwanda kladie na modernizáciu a rozvoj infraštruktúry. Ľudia, ktorých sme stretávali, boli priateľskí, no všimla som si, že sa menej usmievajú ako v Ugande. Taktiež aj ich oblečenie pôsobilo modernejšie, sofistikovanejšie akoby sa v tejto krajine začali stretávali tradície s trendmi globálnej módy.

Naša cesta začala v hlavnom meste Rwandy Kigali. Kigali ma očarilo nielen svojou čistotou a usporiadaním, ale aj pocitom bezpečia, čo je v mnohých afrických metropolách stále výnimočné. Po dlhšej dobe strávenej na ugandských vidiekoch sme si dopriali luxusnú večeru v jednej z reštaurácií s výhľadom na celé mesto. Bola to príjemná zmena po tradičných ugandských kuchyniach, ktoré sú síce autentické a chutné, no tentokrát sme si užívali jemnejšie chute a elegantnejšie podanie, ktoré sa hodilo k modernému prostrediu okolo nás.

Afrického safari nikdy nie je dosť a Rwanda ponúka viac než len známy trek za horskými gorilami. Na severovýchode krajiny, pri hraniciach s Tanzániou, sa rozprestiera najväčší národný park v krajine s rozlohou 1 200 km². Je pomenovaný po rieke Kagera, ktorá napája celý rad jazier a mokradí vrátane známeho jazera Ihema, ktorý je domovom hrochov, krokodílov a desiatok vtáčích druhov.

Akagera je miestom, kde sa stretáva savana s mokraďami a jazerami, čo vytvára ideálne podmienky pre bohatú diverzitu voľne žijúcich živočíchov od žiráf až po obávané šelmy. Akagera je jediný národný park v Rwande, kde môžete vidieť veľkú africkú päťku. 

V 90. rokoch bol park ťažko zasiahnutý rwandskou genocídou, čo spôsobilo výrazné zníženie populácie levov či nosorožcov. Vďaka odhodlaniu ochranárov a spolupráci s vládou sa však  Akagera stala symbolom úspešnej obnovy biodiverzity.

Safari v Akagere môžete absolvovať na lodi alebo v klasických safari džípoch. Cena safari je oproti Ugandskému podstatne vyššia. 

Pre porovnanie - cena vstupu do národného parku Queen Elizabeth je aktuálne (r. 2025) 40 USD a do národného parku Akagera 150 USD. 

Volcanoes je jedným z najstarších národných parkov v Afrike. Nachádza sa v severozápadnej časti Rwandy, približne 2,5 hodiny od hlavného mesta Kigali. Národný park Volcanoes bol domovom a najdlhším výskumným centrom slávnej primatologičky Dian Fosseyovej a je pravdepodobne najnavštevovanejším zo všetkých národných parkov v tejto krajine. 

Dian Fossey, priekopníčka výskumu horských goríl, prišla do Afriky na podnet antropológa Louisa Leakeyho. V Rwande začala dlhoročný výskum správania goríl, ktorý významne prispel k ich ochrane. Napriek mnohým výzvam zasvätila svoj život boju proti pytliactvu a ochrane týchto ohrozených primátov. Jej odkaz žije dodnes prostredníctvom organizácie Dian Fossey Gorilla Fund.

Aké aktivity sa tu dajú robiť?

• Trek za horskými gorilami - najznámejšia a najvyhľadávanejšia je trek za horskými gorilami. Ako som už písala vyššie, cena permitu je tu aktuálne 1500 USD na osobu čo je takmer jedennásobok v porovnaní s permitom v Ugande.
• Ďalšou zaujímavou aktivitou je sledovanie Golden monkeys (zlatých opíc), ktoré žijú v bambusových lesoch na úpätí sopiek.
• Výstup na horu Bisoke - Scénický trek s kráterovým jazerom na svojom vrchole s výškou 3711 m n. m. 
• Výstup k hrobke Dian Fossey - Dian bola pochovaná na cintoríne vedľa gorily Digit a v okolí mnohých ďalších goríl, ktoré boli zabité pytliakmi. 
• Ceremónia novonarodených goríl - Každý nový prírastok je nielen dôkazom úspešnej ochrany tohto ohrozeného druhu, ale aj dôvodom na výnimočnú oslavu. Kwita Izina – čo v národnom jazyku kinyarwanda znamená „dať meno“ – je jedinečný každoročný ceremoniál, počas ktorého Rwanďania vzdávajú hold týmto pozoruhodným tvorom. V inšpirácii hlboko zakorenenou v miestnej tradícii, kde sa komunity stretávajú, aby oficiálne pomenovali novorodencov, sa počas tohto obradu každému goriliemu mláďaťu udelí významné meno.

Spomenutá ceremónia sa koná pri sídle Kinigi v Národnom parku Volcanoes, v spektakulárnej scenérii sopečných vrchov a hmlistých pralesov. Pri tejto príležitosti je každý rok postavená aj prírodná socha v tvare gorily, ktorá pripomína ich výnimočné miesto v prírodnom svete. 

O genocíde v Rwande vie takmer každý. Odohrala sa v roku 1994 a trvala približne 100 dní. Masová vražda príslušníkov etnickej skupiny Tutsiov, ktorú organizovali extrémistickí predstavitelia väčšinovej skupiny Hutuov, počas ktorej bolo zabitých viac ako 800 000 ľudí. Genocída bola vyústením dlhodobého etnického napätia, šírenia nenávistnej propagandy a zlyhania medzinárodného spoločenstva, ktoré nezasiahlo včas. Vraždenie prebiehalo systematicky, s podporou vtedajšej vlády, a podieľali sa na ňom aj bežní civilisti.

Dnešná Rwanda je krajinou mieru, odpustenia a zmierenia. Jej obyvatelia sú odhodlaní bojovať proti ideológii genocídy a udržiavať pamiatku na obete. Po celej krajine sa nachádzajú viaceré pamätníky, ktoré sú dojímavými svedectvami o ukrutnom utrpení z roku 1994.

Nájdete tu aj stenu mien, ktorá je venovaná tým, ktorí počas genocídy zomreli. Žiaľ, mená mnohých obetí ešte neboli zistené, a tak v hroboch odpočívajú stovky tiel, ktoré neboli identifikované. Centrum zároveň poskytuje podporu pozostalým, najmä vdovám a sirotám.

V Kigali nájdeme aj pamätník, ktorý je venovaný pamiatke desiatich belgických vojakov mierovej misie OSN, ktorí tragicky zahynuli na začiatku rwandskej genocídy v roku 1994.

Títo vojaci, príslušníci jednotky UNAMIR (United Nations Assistance Mission for Rwanda), boli nasadení s cieľom ochrániť premiérku Agathu Uwilingiyimana. Dňa 7. apríla 1994, len niekoľko hodín po začiatku genocídy, vtrhli do rezidencie premiérky príslušníci prezidentskej gardy, ktorí premiérku kruto zavraždili a belgických vojakov násilne odviedli do vojenského tábora.

Napriek tomu, že vojaci neboli ozbrojení a boli súčasťou mierovej misie boli brutálne mučení a zavraždení. Ich smrť sa stala symbolom zlyhania medzinárodného spoločenstva a odvahy tých, ktorí riskovali svoje životy v snahe zabrániť násiliu.

Na ich pamiatku tu dnes stojí malé, no výnimočne silné múzeum.

Desať kamenných stĺpov, každý symbolizujúci jedného z padlých vojakov, slúži ako tiché a dôstojné pripomenutie ich obete.

Víza 

Do Ugandy a Rwandy potrebujú občania SR platný pas a víza. Ak cestujete naraz do oboch krajín môžete si požiadať online o tzv. východoafrické víza, ktoré platia do Ugandy, Rwandy a Kene. Cena víz je aktuálne (rok 2025) 100 USD. 

Antimalariká

Okolie Viktóriinho jazera, ktoré leží na hranici Kene, Tanzánie a Ugandy patrí medzi regióny s najvyšším výskytom malárie na svete. Vysoké teploty a vlhké podnebie vytvárajú ideálne podmienky pre komáre rodu Anopheles, ktoré maláriu prenášajú. Práve z tohto dôvodu odporúčame preventívne užívanie antimalarík napr. Malarone, ktoré výrazne znižujú riziko nákazy. Okrem liečby antimalarikami odporúčame mať so sebou zbalený aj účinný repelent a na mieste používať moskytieru a mať so sebou oblečenie s dlhými rukávmi a obmedziť tak expozíciu kože. 

Správne oblečenie 

Treky v husto zarastených pralesoch si vyžadujú dôkladnú prípravu, čo sa týka kondície, ale aj správneho oblečenia. Zbaľte si so sebou kvalitné vysoké turistické topánky, vysoké ponožky, turistické nohavice a tričko s dlhým rukávom, ktoré vás ochráni pred poškriabaním, popŕhlením či bodavým hmyzom. Určite oceníte aj turistické návleky na topánky, ktoré vás ochránia pred mravcami a nepremokavú bundu. 

Charita

V Ugande sú najviac cenené školské pomôcky, ako zošity, perá, ruksaky a oblečenie či už pre deti ale aj dospelých. Oblečenie môže byť nosené, ale hlavne aby bolo dôstojné a čisté. Vítaná je aj finančné podpora no dostupnosť oblečenia či iných pomôcok je na mieste veľmi nízka. Preto je ideálne myslieť dopredu a pripraviť si veci, ktoré chcete darovať už doma. Oblečenie môže byť samozrejme nosené no je dôležité si uvedomiť, že napriek tomu, že ľudia, ktorí ho prijímajú prežívajú ťažké  životné chvíle si zaslúžia nosiť oblečenie, ktoré je dôstojné (nie veľmi poškodené a čisté).

Prvý zájazd do Ugandy a Rwandy sme v BUBO realizovali už v roku 2008. Teraz organizujeme zájazdy do týchto destinácií na pravidelnej báze a stali sa favoritom pre najscestovanejších Slovákov, ktorí hľadajú v malých skupinách náročnejšiu a autentickú Afriku.

Obľúbenými sa stali kombinácie viacerých krajín ako napríklad zájazd Burundi, Uganda, Rwanda alebo Burundi, Rwanda, Konžská demokratická republika. Ak preferujete pri cestách len návštevu jednej krajiny k dispozícii máme zájazdy Uganda - perla Afriky a To najlepšie z Ugandy.

Budeme sa na vás tešiť!