Split leží na východnom pobreží Jadranského mora a je významným hospodárskym a kultúrnym centrom Chorvátska. Je druhým najväčším mestom Dalmácie s populáciou bezmála 180000 obyvateľov, aspoň pokiaľ je reč o samotnom meste, spolu s priľahlými časťami tu totiž žije viac ako 346000 ľudí, teda takmer dvojnásobok. Vďaka svojej polohe medzi Kaštelským zálivom a Splitským prielivom je tiež dôležitým dopravným uzlom nielen pre okolité ostrovy, ale aj na Apeninský polostrov. Pre našinca dnes predstavuje veľmi dostupnú dovolenkovú destináciu, kde okrem oddychu na príjemných plážach ulovíte množstvo ďalších zážitkov. Poďme sa najprv pozrieť na to, ako sa do Splitu dostanete.

Možností, ako navštíviť Split, je niekoľko. Najobľúbenejší a najrozšírenejší spôsob našincov je jednoznačne autom. Cesta sem je pomerne rýchla a bezproblémová, zvoliť môžete trasu cez Rakúsko a Slovinsko, alebo cez Maďarsko. Obe trasy sú takmer identické, rozdiel je pár desiatok kilometrov a samozrejme v diaľničných poplatkoch. Počas dovolenkovej sezóny môže rozhodnúť čas cesty, najjednoduchšie teda je pomocou navigačných aplikácií si tieto trasy porovnať a vybrať si tú rýchlejšiu.

Vďaka tomu že Split má vlastné letisko, viacero leteckých spoločností sem poskytuje priame lety z Viedne. Letenky cenovo konkurujú nákladom za pohonné hmoty pri doprave autom a pri zohľadnení amortizácie vozidla, ale aj ďalšieho pohybu v Chorvátsku sa ich oplatí zvážiť hlavne jednotlivcom, prípadne ak mierite iba do Splitu a naspäť.

Ďalšou a treba povedať že veľmi výhodnou alternatívou je cesta vlakom. Opäť záleží hlavne na tom, či je vašou finálnou destináciou Split a či si aj počas pobytu vystačíte s lokálnou dopravou. Nevýhodou tohto druhu prepravy je dlhší čas cesty, ktorá trvá okolo 16 hodín.

Zaujímavou alternatívou je kombinácia cesty vlakom aj s prepravou vášho vozidla. Ak okrem Splitu plánujete navštíviť aj iné miesta a nechcete byť viazaný na lokálnu dopravu, ak sa vám nechce tráviť hodiny za volantom cestou do Chorvátska a chcete prísť oddýchnutý a vyspatý, toto môže byť pre vás ideálny variant. Po naložení vášho vozidla si oddýchnete v lôžkovom kupé a v Splite prestúpite priamo do svojho auta. Dokonalé, však?

Ako už názov blogu napovedá, Split nie je iba o dobrom chorvátskom jedle, slnku či oddychu na pláži, zažiť tu môžete okrem iného aj návrat do dávnej minulosti. História mesta siaha až do obdobia medzi 2. a 3. storočím pred našim letopočtom, kedy tu bola pôvodne založená grécka kolónia. Keď Grékov vystriedali Rimania, v roku 305 tu vtedajší rímsky cisár Dioklecián dal postaviť majestátny chrám, ktorého časti obvodových múrov štvorcového pôdorysu tu stoja dodnes. Za jeho hradbami kedysi stála okrem najstaršej funkčnej katedrály na svete - katedrály Sv. Domínia - o ktorej si povieme neskôr, napríklad aj socha biskupa Gregora z Ninu, známeho v chorvátčine pod menom Grgur Ninski. O ňom bude tiež ešte reč. Do paláca sa po Diokleciánovej smrti nasťahovali okolití obyvatelia mesta. Počas veľkého sťahovania národov sem v 7. storočí doputovali Slovania. Odvtedy až do 11. storočia bol Split striedavo pod vplyvom Benátok a Byzantskej ríše a v roku 1069 sa stal súčasťou Chorvátskeho kráľovstva, ktoré neskôr patrilo pod Uhorsko. Benátky však nakoniec zvíťazili a počas raného novoveku zostal Split benátskym mestom, silne opevnenou základňou obklopenou osmanským územím.

V roku 1797, keď Benátky pripadli Napoleonovi, zmluva z Campo Formio pridelila mesto Habsburskej monarchii. V roku 1805 bol Split pričlenený k napoleonskému Talianskemu kráľovstvu, v roku 1806 patril do Francúzskej ríše a v roku 1809 sa stal súčasťou Ilýrskych provincií. Po obsadení v roku 1813 bol nakoniec pripojený k Rakúskej ríši. Mesto zostalo súčasťou Rakúskeho kráľovstva Dalmácia až do pádu Rakúsko-Uhorska v roku 1918 a vzniku Juhoslávie. V druhej svetovej vojne bolo anektované Talianskom, po talianskej kapitulácii v roku 1943 ho oslobodili partizáni. Potom ho však znovu obsadilo Nemecko a pridelilo ho svojmu "bábkovému" Nezávislému štátu Chorvátsko. Mesto bolo opäť oslobodené partizánmi v roku 1944 a bolo začlenené do povojnovej socialistickej Juhoslávie ako súčasť Chorvátskej republiky. V roku 1991 sa Chorvátsko počas chorvátskej vojny od Juhoslávie odtrhlo. Všetky tieto udalosti v meste zanechali svoju stopu a dnes je Split nádherným a pokojným mestom, ktoré sa určite oplatí navštíviť.

Ak prichádzate do Splitu vlakom, zo stanice vyjdete priamo v prístave. A presne tu by som prehliadku mesta odporučil začať. Ak ste v Splite autom, neďaleko nájdete aj verejné parkovisko, no a ak by ste sem mierili autobusom, takisto žiaden problém, z hlavnej stanice sa vyberte "dolu ulicou" a ste v prístave. Prečo práve prístav? Vynechali ste už niekedy v prístavnom meste prechádzku popri vode? No vidíte. Rovnako aj v Splite si na začiatku našej prehliadky pôjdeme pozrieť miestny prístav, prejdeme sa po promenáde, nadýchame sa čerstvého morského vzduchu, prípadne sa posilníme kávou či drobnou maškrtou v niektorej z množstva reštaurácií. Zároveň tu nasajeme atmosféru mesta, ale čo je najdôležitejšie, po prechádzke promenádou sa vrátime k historickému centru a ocitneme sa pred bránami najdominantnejšej miestnej historickej pamiatky, Diokleciánovho paláca. 

Spomínam si ako som pri svojej prvej návšteve pozeral na bod na mape s popisom "Diokleciánov palác" presne v mieste kde som práve stál, no vchod do paláca nikde. prešiel som sa po okolí a zmätený sa vybral do turistického infostánku. "Prosím Vás, ako sa dostanem do Diokleciánovho paláca?" Pani za okienkom sa usmiala s príjemným hlasom mi odpovedala: "Mladý muž, už ste v ňom". Úsmev sa jej ešte rozšíril spolu s mojim zdvihnutým obočím, no všetko sa mi vyjasnilo keď mi podala mapku mesta a ceruzkou v nej obtiahla obvodové múry starobylého paláca. "Vidíte? Toto celé je palác."  Na jednej strane zahanbený že som sa pripravil tak povrchne, vlastne skôr nepripravil (na moju obhajobu - bol som tu na návšteve u kamaráta a o meste som si vtedy naštudoval naozaj pramálo..) na strane druhej usmiaty a poučený, som sa pani poďakoval a vyrazil preskúmať vnútro paláca.

Rímsky cisár Dioklecián vládol v rokoch 284 - 305 počas takzvanej Krízy tretieho storočia, kedy sa mocná Rímska ríša dostala do víru povstaní, epidémií, inflácie, a musela doslova bojovať o prežitie. Dioklecián pochádzal zo skromnej rodiny, napriek tomu sa však prejavil ako veľmi talentovaný vodca. Po nástupe na trón prišiel s viacerými reformami a podarilo sa mu ríšu zachrániť. Najvýznamnejšou, alebo možno najznámejšou z nich bolo zavedenie tzv. tetrarchie - vlády štyroch panovníkov - kedy územie kontrolované Rímom bolo rozdelené na štyri časti. V každej časti vládol samostatný vládca, hoci si Dioklecián ponechal hodnosť cisára a ostatným trom panovníkom pridelil tituly spolucisár a mladší spolucisár. Do dejín sa tiež navždy zapísal ako prvý rímsky cisár, ktorý sa dobrovoľne vzdal trónu. Aj vďaka tomu vznikla jedna z najnavštevovanejších rímskych pamiatok v dnešnom Chorvátsku. Po abdikácii sa Dioklecián vrátil do rodnej Dalmácie a neďaleko mesta Salona, v dnešnom centre Splitu, nechal na ploche 180 x 215 metrov postaviť obrovský palác.

V celom komplexe žilo približne 10 000 služobníkov, ktorí sa starali o blaho toho času už bývalého cisára. Ten sa na staré kolená začal venovať pestovaniu zeleniny, v jednom z jeho listov dokonca pozýva na návštevu svojho priateľa, ktorému chce ukázať obrovskú kapustu, ktorú sa mu podarilo vypestovať. Ak Dioklecián práve nebol v záhrade, rád tiež trávil čas v kúpeľoch. Zomrel v roku 313 v pokoji vo svojom paláci. Zánik Západorímskej ríše v 5. storočí však znamenal aj zánik Diokleciánovho paláca. V 7. storočí sa do jeho zrúcanín postupne sťahovali ľudia z okolia, utekajúci pred vojnami a začali ho priebežne aj rekonštruovať. Cisárovo mauzóleum bolo neskôr prestavané na kostol a časti jeho paláca sa pomaly menili na obytné domy. Dnes je palác a jeho pamiatky zapísaný v zozname UNESCO. Čo by asi na kostoly a katedrálu vo vnútri svojho paláca povedal Dioklecián, ktorý sa okrem reforiem a záchranou ríše, preslávil aj prenasledovaním kresťanov, to sa už nedozvieme. Poďme však spolu nazrieť za jeho stále zachovalé múry.

Areál paláca mal pravouhlý obdĺžnikovitý tvar a mohli ste sa doňho dostať viacerými bránami. Stavba bola postavená v rokoch 295 až 305, no vstupné brány tu stoja dodnes. Najznámejšími sú "Zlatá brána", "Strieborná brána", "Železná brána" a niekoľko menších brán ktoré viedli priamo k brehu mora.

Za zmienku a aj za návštevu určite stojí aj Jupiterov chrám, ktorý nájdete hneď vedľa peristylu, teda námestia na fotografii vyššie. Chrám je zasvätený jednému z najhlavnejších bohov starých Rimanov, Jupiterovi a bol postavený v rokoch 295 - 305 ako súčasť paláca.

Ako sme si už spomínali vyššie, priamo v areáli paláca sa dnes nachádza aj katedrála. Pamätáte? Nie je to hocijaká katedrála, patrí jej jedno svetové prvenstvo. A práve do nej mieria naše najbližšie kroky.

Katedrála Sv. Domínia je situovaná uprostred paláca, postavená na pozostatkoch Diokleciánovho mauzólea. Verte alebo nie, táto katedrála je najstaršou funkčnou katedrálou na svete. Postavená bola v roku 305 a počas svojej existencie prakticky nebola rekonštruovaná, resp. neprešla žiadnymi zásadnými úpravami. Zvonica, z ktorej je nádherný výhľad na mesto, prístav a samotný Diokleciánov palác, sa datuje do 12. storočia. Toto miesto rozhodne stojí za návštevu, rovnako ako zdolanie schodiska na vrchol zvonice. Z nej si môžete spraviť takéto pekné zábery na mesto a pokochať sa jeho panorámou.

Po prehliadke katedrály je už prakticky na vás kam sa vyberiete. Nech sa pohnete ktorýmkoľvek smerom, stále budete v Dokleciánovom paláci. Samozrejme pokiaľ nevyjdete jednou z brán. My v BUBO vám odporúčame sa poprechádzať v starobylých uličkách a na chvíľu z paláca vyjsť Železnou bránou. Ocitnete sa na Národnom námestí, priamo pri nádhernej mestskej radnici s gotickými oknami z 15. storočia. Keď sa prejdete námestím a na jeho konci zabočíte do uličky vľavo, kroky Vás dovedú k malebnej benátskej veži postavenej rovnako v 15. storočí.

Po tejto krátkej "zachádzke" môžete pokračovať popri bývalých múroch paláca, až do parku Josipa Jurja Strossmayera. Keď budete prechádzať okolo benátskej veže, držte sa vľavo a uvidíte úzky priechod ktorým keď prejdete, ocitnete s v mieste kde sa kedysi týčili steny Diokleciánovho paláca. Vyberte sa doľava a pokračujte až kým sa pred vami neotvorí zelené námestie a ste v spomínanom parku.

Josip Juraj Strosmajer alebo len Juraj Štrosmajer bol chorvátsky rímskokatolícky biskup, národný buditeľ a politik, nemecké meno získal po prastarom otcovi, ktorý bol Rakúšan a vzal si za ženu Chorvátku. Ako predstaviteľ austroslavizmu, žiadal v rámci Habsburskej monarchie národné práva pre Slovanov, bol v kontakte s viacerými slovenskými politikmi, napr. s Jánom Kollárom. V strede parku nesúceho Strossmajerovo meno nájdete aj fontánu venovanú tejto významnej postave chorvátskej histórie. Okrem fontány vás v parku upúta aj ďalšia zaujímavosť a tou je socha prísne vyzerajúceho kňaza so vztýčeným prstom, držiaceho knihu. Ide o významnú postavu miestnej histórie, Gregora Ninského, v miestnom jazyku zvaného Grgur Ninsky.

Táto socha pochádza z roku 1929 a navrhol ju jeden z najvýraznejších chorvátskych umelcov vôbec, Ivan Meštrović. Galériu tohto sochára nájdete v parku Šuma Marjan o ktorom si povieme neskôr. Postava zobrazená v tejto majestátnej soche - Gregor Ninský, bol biskupom v stredovekom chorvátskom hlavnom meste Nin. Postavil sa na odpor katolíckej cirkvi v Ríme, ktorá odmietla jeho výzvu zaviesť do bohoslužieb v roku 926 aj národný jazyk, aby miestni veriaci lepšie rozumeli Božiemu slovu. Aj keď neuspel, Gregor sa stal dôležitou a významnou osobnosťou pre Chorvátov a v súčasnosti je považovaný za historického obrancu chorvátskej kultúry, štátnosti a jazyka. Sochu vysokú 8,5 metrov vzali z Diokleciánovho paláca v roku 1941 talianske okupačné vojská, no v roku 1954 sa do krajiny vrátila a bola umiestnená na jej dnešné miesto, hneď za jednou z mestských brán, Zlatou bránou. Gregorovho vylešteného palca na nohe sa miestni ale aj turisti chodia dotýkať, pretože veria, že sa im splní želanie v oblasti narodenia, svadby a bohatstva. Skúsite si to aj vy?

Ak preferujete výlety a viac pohybu, určite nevynechajte návštevu parku Šuma Marjan, odkiaľ budete mať na mesto najkrajší výhľad. Na tento výlet si vyhraďte viac času, park ponúka viacero trás, relatívne prudké stúpania a množstvo výhľadov, napríklad na malebný obdobný prístav, ktorý je ukrytý na severnej strane polostrova. Okrem toho tu môžete navštíviť napríklad vežu Karepića, alebo "Labirint Mudrosti". Na západnej strane parku sa tiež môžete okúpať, preto si na vávštevu tohto miesta pokojne rezervujte celý deň.

Po všetkých pamiatkach, prehliadkach, výletoch a zážitkoch, je tu konečne to, prečo väčšina ľudí, prevažne rodín s deťmi, na dovolenky chodí, zaslúžený oddych. Dá sa povedať že celé pobrežie okolo Splitu ponúka dostatok príležitostí a miest na kúpanie sa či vylihovanie na slnku, no predsa len je tu niekoľko pláží, ktoré patria medzi tie najlepšie. Pláže sú tu väčšinou kamenisté, no nájdu sa aj piesočnaté, alebo s betónovým povrchom. Na nasledujúcej mapke môžete vidieť zopár tých najobľúbenejších. Bene, Kašjuni, Bačvice, Firule, Trstenik či Žnjan, návštevu týchto pláží určite neoľutujete. No pekný deň strávite aj na východnejšej strane v časti Podstrana.

Ak máte v Splite dostatok času a máte pocit že ste si mesto užili dostatočne, porozmýšľajte nad výletom do okolitých miest. Krásny starý Trogir, či moderný Omiš zasadený pod majestátne skaly, to všetko tu máte do polhodiny autom. Alebo si spravte výlet loďou na niektorý z ostrovov, či už najbližší Brač, alebo Šoltu, Korčulu, kde sa podľa Chorvátov narodil Marco Polo, Hvar a ďalšie. Ak ste akčnejším typom dovolenkára, Split vám ponúka dostatok rôznorodých zážitkov.

Ak si chcete po našej dokonalej prehliadke vychutnať romantickú a luxusnú reštauráciu v TOP lokalite, nechajte si poradiť podnik zvaný Zoi. Ide o náš tajný BUBO tip na najlepšiu reštauráciu v meste, kde vás nenaláka len vôňa pripravovaných jedál, ale aj panoramatická terasa s unikátnym výhľadom na promenádu a splitský prístav. Nechajte si tu poradiť ochutnávkové menu, ktoré vám spárujú s vynikajúcim vínom. V ich vínnej pivnici sa ich nachádza až 84 rôznych druhov! Nie nadarmo sa o Zoi hovorí, že patrí medzi najlepšie reštaurácie celého Chorvátska!

Na prvý pohľad sa vám môže zdať že ide o poriadne bizarný zážitok. Múzeum vypchatých žiab je však svojím spôsobom skutočný unikát, mapuje totiž viac ako 10 rokov práce maďarského preparátora zvierat Ferenca Méreho, ktorý počas rokov 1910 až 1920 popri svojej práci stihol vo svojom voľnom čase vypreparovať okolo 1000 žiab. Jeho práca je dnes v porovnaní s prácou iných preparátorov považovaná za majstrovské dielo. Mére používal techniku preparovania korkovou výplňou cez ústa, ktorá nezanecháva žiadne vonkajšie poškodenie zvieraťa. Hlavne preparovanie obojživelníkov touto technikou je obzvlášť náročné a vyžaduje si veľkú precíznosť a zručnosť. Navyše, Ferencova špecialita bola žaby situovať do pozícií ľudských činností. V tomto múzeu si dnes môžete pozrieť, ako by to vyzeralo, keby žaby boli lekármi, kováčmi, rybármi, či hudobníkmi. Hoci táto výstava dnes môže naozaj pôsobiť trochu kontroverzne, treba podotknúť, že sa v prvom rade opierala o reálny vedecký výskum a žiadne žaby neboli usmrtené kvôli preparovaniu, ale naopak. Ak patríte medzi tých, čo radi ulovia aj nevšedný, či možno trochu bizarný zážitok, určite sa sem zájdite pozrieť.