Najexotickejšie svadby sveta - sobáš z Las Vegas si sprievodcovia BUBO zopakovali na Papue

Etiópia je jedinou africkou krajinou, ktorá nebola nikdy kolonizovaná, a aj preto je dodnes sama sebou. A to aj čo sa týka svadobných rituálov. Na juhu Etiópie pri rieke Omo nájdeme najexotickejšie kmene celej Afriky a netradičné svadobné rituály či zvyky sú tu na každom kroku.

Známy je kmeň Hamar, ktorého príslušníčky sa skrášľujú zmesou kravského tuku a hliny. Tu sa pred svadbou musí zaplatiť veno v podobe dobytka. A keďže mladíci nemajú svoje veľké stádo, oženia sa obvykle ako 30-roční. Ich manželka je výrazne mladšia, môže mať len 17 rokov. Tu to tak skrátka chodí. Svadby tu zvyknú fungovať aj na „úver“.

„Mladý muž vyplatí určitú časť v dobytku a následne rodine svojej manželky spláca. Pokiaľ sa mu to nedarí, obracajú sa na jeho rodinných príslušníkov a nárokujú si u nich. Takto zadĺžený muž v podstate nemá možnosť zbohatnúť, keďže mu ihneď prichádzajú veritelia zobrať, čo sa mu narodí v jeho stáde,“ vysvetľuje africký expert Martin Karniš v blogu Kmene južnej Etiópie.

Tiež dodáva, že napríklad v kmeni Konso musí byť mladík, ktorý má záujem ženiť sa, schopný zdvihnúť nad hlavu a hodiť za seba 50-kilový kameň. Ten je položený v centre dediny pri generačnom stĺpe. V kmeni Karo je zase povolené mnohoženstvo, pričom ženích môže manželku zdediť, prípadne si ju uniesť. Väčšinou však býva svadba dohodnutá rodičmi.

Pri kmeni T’Semay sú zase nevesta a ženích oslobodení na 6 až 12 mesiacov od práce na poliach a s dobytkom. Ešte špecifickejšie sú svadby kmeňa Malle.

„Tu požiadajú starešinov, aby šli na pytačky. Zoberú sa s palicou a lojom z kozy k rodičom nastávajúcej nevesty. Pokiaľ prijmú návrh, natrú si lojom ramená a príjmu palicu. Potom dohodnú dátum svadby. Ženích nachystá ako dary med, kávu a tabak. K hostine sa najčastejšie zabijú štyri kusy dobytka. Po obede zoberú nevestu, spravia jej obriezku a odvedú do domu ženíchových rodičov. Zabije sa ovca a jej chvost sa pripraví, aby ho mladomanželia zjedli a kusom kože im zviažu ruky,“ približuje Martin Karniš.

V Etiópii však viete zažiť aj klasickú kresťanskú svadbu. Najscestovanejší Slovák Ľuboš Fellner takú videl na návšteve krajiny po veľkonočnom období. Všetky kostoly boli v tom čase otvorené, natrieskané do prasknutia. „Veď po dlhočiznom veľkonočnom pôste, ktorý sa tu dodržiava je obdobie hojnosti, a to treba využiť. Odfotil som sa s mladomanželmi, podržal im dáždnik slúžiaci nie proti dažďu, ale proti silnému africkému slnku,“ spomína na unikátny zážitok z dovolenky v Etiópii.

Dodáva, že v Etiópii sa nedá rozviesť. „Svadba je na celý život! A tak to má byť. Etiópia je krajinou, ktorá zachránila kresťanstvo. Mocná Axumská ríša ho na začiatku 4. storočia prijala za štátne náboženstvo a týmto konkuruje Arménsku v boji o to, ktorá krajina bola prvou kresťanskou na celom svete. No je to priateľský súboj, lebo obidve cirkvi sa majú radi, spolupracujú a Armén sa ide pomodliť do etiópskeho kostola a vice versa,“ pripomína Ľuboš.

Svadby vo Vietname patria medzi najvýznamnejšie obrady a ceremónie krajiny juhovýchodnej Ázie. Tradičná vietnamská svadba sa skladá z viacerých krokov. Ak odhliadneme od historickej praxe, kedy rodičia dohadovali manželské zväzky svojich detí (čo už dnes nie je bežné, keďže si partnera volí každý sám), prvým oficiálnym krokom sú zásnuby zvané Đám Hỏi.

Zásnuby slúžia ako oznámenie rodine, známym, komunite a svetu, že svadba je na obzore. Kým v minulosti sa zvykli konať asi šesť mesiacov pred samotnou svadbou, dnes už sa tento časový odstup nedodržiava tak striktne.

„Samotná svadba sa začína príchodom ženícha spolu s jeho sprievodom do domu nevesty. Tradičný ženích prichádza s rodinou a slobodnými kamarátmi, ktorí nesú dary – ovocie, oriešky, betelové listy, čaj, víno alebo grilované prasiatko. Všetky tieto darčeky sú uložené v krabičkách zakrytých červenými prikrývkami, keďže červená symbolizuje šťastie. Nepárny počet darov, takisto spojený so šťastím, je ďalším charakteristickým znakom tejto tradície. Jeden zástupca ženíchovej rodiny a jeden z nevestinej strany formálne predstaví svojich príbuzných, na čo nasleduje odhalenie darov pred rodinou nevesty,“ opisuje detailne svadobné zvyklosti vo Vietname sprievodkyňa BUBO Zuzana Hábeková.

Vietnamci si, samozrejme, vysoko cenia svojich predkov, časť z týchto darov je preto umiestnená na oltár predkov ako obetný dar. Až potom ženích dostane povolenie stretnúť sa s nevestou. Spoločne s rodičmi dvojica zapáli vonné tyčinky na oltári a požiada predkov o požehnanie.

Nevesta a ženích sa poklonia svojim rodičom na znak vďaky za starostlivosť a výchovu. Počas ceremónie so sviečkami a čajom, ktorú sprevádzajú príhovory, prichádza na rad odovzdanie darov od nevestinej rodiny. „Medzi nimi je aj pár náušníc a tradičný náhrdelník (kièng), ktorý neveste pripne svokra – gesto, ktoré má novomanželom priniesť šťastie,“ pokračuje Zuzka.

Samozrejme, aj na zájazdoch vo Vietname badáme vplyv západnej kultúry. Často teda nadväzuje obrad v kostole alebo na inom mieste. Počas tradičnej časti sú nevesta a ženích oblečení do ázijských rúch (Áo dài), na „západný“ obrad sa prezliekajú do bielych šiat a obleku. „Práve takto sme mali možnosť vidieť jeden vietnamský pár v malebných uličkách mesta Hoi An počas nášho BUBO zájazdu. Nedalo nám neodfotiť ich. Následne nám ostalo už len zaželať im veľa lásky a šťastia na spoločnej ceste životom,“ zakončuje príhodu z Vietnamu Zuzka.

Výber životného partnera rodičmi je fenomén známy po celom svete. Aj na obľúbenej Srí Lanke, ktorú v BUBO prezývame rajská záhrada, rodičia ešte donedávna rozhodovali o tom, koho si ich deti vezmú. Dokonca aj dnes je tento zvyk v niektorých vidieckych oblastiach stále živý.

Túto úlohu často preberajú učitelia na dôchodku, pretože majú vynikajúci prehľad o rodinách vo svojom okolí. Takýmto ľuďom sa hovorí "matchmaker" (doslova tvorca zhôd) a zvyčajne počas nedeľných návštev prechádzajú dedinou, aby sa zastavili pri rodinách so slobodnými potomkami.

Títo sprostredkovatelia nosia fotografie mladých ľudí z okolia a najprv ich ukazujú rodičom, s ktorými diskutujú o možnej vhodnosti spojenia. Ak rodičia uznajú, že niektorý z kandidátov by bol pre ich dieťa správnou voľbou, predstavia ho aj samotnému dieťaťu.

„Rozhodovanie však nie je iba záležitosťou najbližšej rodiny – na Srí Lanke je dôležité, aby sa so zväzkom stotožnila aj širšia rodina. Berú sa pritom do úvahy faktory ako spoločenské postavenie, majetok, zamestnanie a povesť oboch rodín,“ hovorí v detailoch sprievodca BUBO Martin Ferenčík, ktorý navštívil Srí Lanku desiatky ráz.

Počas dvoch rodinných návštev, kde sa mladí ľudia vidia prvý a druhýkrát, sa rozhodne, či sú pre seba vhodní. Ich spoločné chvíle sú však veľmi krátke a vždy prebiehajú v prítomnosti celej rodiny. Ak sa dohodne svadba, matchmaker dostane štedrú odmenu od oboch rodín.

„Na našich zájazdoch Srí Lankou nám miestni sprievodcovia často zdieľajú osobné príbehy a zaujímavé detaily o tejto tradícii. Sú to jedinečné a fascinujúce skúsenosti, presne tie, ktoré v BUBO tak radi objavujeme," hovorí Martin Ferenčík.

Moslimský svadobný obrad s názvom Nikah sa koná v každej krajine sveta, v ktorej dominuje islam. Ľuboš Fellner zažil od roku 1993 na cestách po celom svete mnohé moslimské svadby a v riadkoch nižšie vysvetľuje, ako to funguje.

Nikah predstavuje kľúčový moment, keď sa nevesta a ženích pred Bohom zaväzujú k manželstvu. Počas tohto obradu sa podpisuje manželská zmluva a obaja si vyslovia „áno". Tradične sa Nikah koná v mešite pod vedením imáma, no dnes sa často uskutočňuje aj v domoch alebo iných priestoroch, pričom moderné rodiny často kombinujú islamské a západné prvky. Napriek tomu má byť Nikah jednoduchý a finančne nenáročný, aby bola jeho dostupnosť univerzálna.

Nikah legitimizuje manželstvo podľa islamského práva a je jedinou povolenou cestou na uzavretie zväzku. Pred samotným obradom prebieha návrh – môže ho iniciovať muž, žena alebo ich rodina. Tento postup je založený na tradícii proroka Mohameda, ktorého prvá manželka Chadídža sama požiadala o sobáš. Medzi návrhom a prijatím má pár možnosť spoznávať sa, avšak výhradne za prítomnosti sprievodu alebo na verejnosti.

Kľúčovou súčasťou Nikah je prijatie návrhu oboma stranami slovami „Qubool“ (akceptujem). Tento súhlas musia potvrdiť najmenej dvaja mužskí svedkovia, ktorí dosvedčia, že nevesta aj ženích konali slobodne a bez nátlaku. Zároveň sa nevesta a ženích nezaväzujú výmenou sľubov, ale podpisom zmluvy, ktorú sprevádzajú verše z Koránu a kázeň o právach a povinnostiach manželov.

Svadobná dohoda obsahuje aj podmienku daru, tzv. Mahr, ktorý ženích poskytuje neveste - peniaze, zlato, dovolenka alebo čokoľvek, na čom sa dohodnú. Nevesta má byť spravodlivá a zohľadniť možnosti ženícha. Ovplyvňuje to však aj iný faktor. „Čím vzdelanejšia nevesta a z lepšej rodiny, tým je veno vyššie. Mám skúsenosť, že sestričky v nemocnici sa vydávali skôr, lebo ich ženích dokázal ľahšie zarobiť na veno, ale lekárky ostávali samy aj z titulu, že ich vysoké veno nemali potenciálny nápadníci ako zaplatiť,“ prekvapuje Ľuboš.

Dôležitú úlohu v obrade hrá Vali, otec nevesty, ktorý ju symbolicky odovzdáva ženíchovi. Tradičný Nikah nepozná hudbu a svadobné oslavy prebiehajú bez alkoholu, no moderné rodiny si tieto aspekty často prispôsobujú. „Dekorácie v neutrálnych farbách ako biela, krémová či zlatá dodávajú svadbe elegantný nádych, a hostiny, hoci striedme, pripomínajú tie naše,“ dodáva šéf BUBO.

Pre netradičné svadobné zážitky netreba cestovať len do vzdialených kútov sveta. Medzi zaujímavé svadobné rituály, ktoré si ctia históriu, patrí napríklad aj roľnícka svadba v juhotirolskom (talianskom) Castelrotto patrí medzi najzaujímavejšie historické rekonštrukcie svadby. Jednu takú zažila aj naša sprievodkyňa Eva Andrejcová.

Hovorí, že ide o oživenie vidieckej svadby zo života roľníkov v 19. storočí. Prípravy na svadbu kedysi začínali už dávno pred samotným obradom. Budúci ženích nosil klobúk ako symbol svojej lásky a záväzku. Súčasťou tradície bolo aj dvanásť farebných vajíčok, ktoré mal priniesť ako prísľub, že sa so snúbenicou ožení do roka.

Nevesta prispela do manželstva praktickým venom – posteľnou bielizňou, kuchynským riadom, hrncami a panvicami. Aby preukázala svoje kuchárske schopnosti, musela pripraviť večeru pre ženícha a jeho priateľov. Zaujímavosťou bolo, že sestry nevesty pred svadbou tradične kúpili kozu.

Svadobný deň samotný bol rovnako jedinečný. „Samotná svadba sa začínala sprievodom, v ktorom nevesta a ženích kráčali spolu s celou dedinou. Obyvatelia sa pridávali pešo, na koňoch alebo na saniach. Prehliadka na koňmi ťahaných saniach štartovala pri kostole sv. Valentína a pokračovala do historického centra Castelrotta.

Účastníci svadby boli oblečení v tradičných krojoch. Vydaté ženy mali vlasy zviazané na zátylku, malé dievčatá nosili biele šaty, zatiaľ čo chlapci boli oblečení v čiernych pelerínach z lodenu a ženilkových košeliach. Ceremoniár nosil veľký klobúk ozdobený čierno-bielym pštrosím perím,“ priblížila Eva fungovanie takejto svadby.

Sprievod, neodmysliteľne, smeroval na svadobnú hostinu, kde sa podávala tradičná svadobná torta s názvom Hoazetkuchl. Hostia si však mohli pochutnať aj na typických tirolských špecialitách, ako sú knedle, guláš či krapne.

Nepál je kútom sveta plným prekvapení a o úžasný zážitok z himalájskej krajiny sa podelili sprievodcovia BUBO Viktória Kallayová a Ladislav Vöntszemü. Tí najprv zažili zásnuby pri východe slnka nad Annapurnou, čo môžeme pokojne označiť za jednu z najväčších romantík našej planéty.

Pokračoval presun do nádherného národného parku Chitwan plného nosorožcov, slonov či krokodílov. Niet divu, že zasnúbení klienti viackrát spomenuli, že by im nevadilo mať svadbu počas zájazdu v Nepále.

„Viac nám nebolo treba. Nášmu Lacimu a miestnemu sprievodcovi Salisovi sa podarilo zorganizovať česko-slovenskú hinduistickú svadbu v priebehu štyroch hodín. Samotné prípravy sme stihli za hodinu. Nevestu vychystali chitwanské ženy v miestnom beauty salóne. Nesmelo chýbať tradičné červené sárí, množstvo šperkov a trblietavých prvkov. Ženícha odeli miestni muži do hinduistického “obleku” – sherwani,“ spomína Viki.

Pripomína, že hinduisti pozývajú na svadbu aj ľudí, ktorých stretli raz v živote. V BUBO sme o tomto, samozrejme, vedeli, a tak sme dodržali tradíciu. Svadobčanov tvorila naša dobrodružná malá skupina klientov.

„Pred zájazdom sme sa nepoznali, postupom času však nadobúdame pocit, že sme rodina. Obrad prebehol v prítmí sviečok na nádvorí útulnej tropickej záhrady luxusného hotela s rodinnou atmosférou, s ktorým v BUBO spolupracujeme už roky,“ dodáva Viki.

Snúbencov oddával miestny hinduistický kňaz, takzvaný pandit. Nevesta a ženích si vzájomne namaľovali na čelo červenú bodku bindi ako symbol lásky, vzájomnej úcty a hojnosti. Vymenili si tradičné vence z rituálnych kvetov, zažili komorný a intímny obrad plný lásky. Nechýbali konfety či svadobná torta. A o zážitok na celý život bolo postarané.

,,Milujem ťa, ale nemôžem si ťa vziať. Moja rodina s tým nebude súhlasiť.” Ide o vetu, ktorá zaznie v mnohých indických rodinách. Tie si zakladajú na iných hodnotách a láska sa podľa nich objaví medzi mužom a ženou až časom. Dnes to už nie je úplné pravidlo, avšak väčšina sobášov je dodnes dohodnutá vopred.

Rodiny u novomanželov hľadajú najmä kompatibilitu z hľadiska rovnakého náboženstva, kasty, socioekonomického postavenia, vzdelania, povolania, ale aj astrologických znamení. Často sú zapojení profesionálni dohadzovači, sprostredkovatelia manželstva, vodcovia komunít či weby.

,,Dostal som desiatky fotiek a mám si vybrať svoju budúcu ženu. Mne je to jedno. Som zamilovaný do niekoho iného, ​​ale moja rodina nesúhlasí. Mám 30 rokov, a to je míľnik pre moju mamičku, aby som sa tento rok oženil. Nechávam to na nich,” povedal Ind Saruul svojej kamarátke a BUBO sprievodkyni Darii Černej počas jej dovolenky v Indii.

Prezradil jej tiež, že svoju budúcu nevestu videl raz a druhýkrát to príde až na zásnubách. Tie sú rovnako unikátne. Začínajú sa často obradom Tilak, kde je čelo ženícha označené tilakom (červená alebo žltá značka) rodiny nevesty. Ide o prijatie ženícha a formalizáciu zasnúbenia. Požehnané sú (staršími) prstene predtým, než si ich dvojica vymení. Pár sa následne dotkne nôh starších.

Samotné svadby potom trvajú obvykle až tri dni. Niektoré dokonca až týždeň. V prvý deň obvykle nevesta navštívi profesionálnu kozmetičku, ktorá jej telo ozdobí dočasným tetovaním henou. Počas maľovania blízka rodina (matka, sestry, priateľky) spievajú náboženské piesne a modlia sa za jej šťastné manželstvo.

Na druhý deň prebehne rituál Haldi, kedy natierajú mladomanželov pastou z kurkumy (očisťuje od negatívnej energie). Nasleduje rituál, pri ktorom mladomanželia s rodinou sedemkrát krúžia okolo večného ohňa a dávajú si pritom sľuby.

V tretí deň prebehne samotný akt svadby, kedy sa celá rodina zíde v krásne vyzdobených priestoroch. Nevesta je oblečená v tradičnom sárí, väčšinou červenej farby, ktorá symbolizuje silu a hojnosť. Ženích má tradičný svadobný odev s turbanom na hlave v menej výrazných farbách. Obrad vedie kňaz, ktorý im žehná šťastnú a hojnú budúcnosť.

V Číne sú zaujímavé nielen svadby, ale aj spôsob, akým sa dohadujú. Jeden z bizárov objavíte aj v centre Šanghaja. V najväčšom čínskom meste neobíďte Ľudový park v centre mesta. Každú nedeľu sa tu totiž odohráva veľmi jedinečné a zároveň bizarné stretnutie zväčša starších ľudí.

Okraje chodníkov tu lemujú položené otvorené dáždniky, na ktorých sú nalepené papiere s čínskymi nápismi. Sedia za nimi staršie dámy, miestni sa prechádzajú pomedzi a obzerajú. Atmosféra je napätá. Prečo? Babky a dedkovia ponúkajú svojich nezadaných potomkov na vydaj.

„Na papieri máte napísaný vek, vzdelanie, profesiu, ba dokonca aj mesačný príjem - údaj, ktorý je pre Číňanov veľmi dôležitý. Veľmi pomôže aj vlastníctvo bytu v meste. Aj keď sa čínska spoločnosť modernizuje závratnou rýchlosťou a Šanghaj je toho žiarivým príkladom, stále máte takto možnosť „pričuchnúť“ k tradičnému spôsobu čínskej verzie dohodnutých sobášov,“ opisuje takúto staromódnu zoznamku sprievodca BUBO Tomáš Horňák vo svojom blogu tipy na Šanghaj.

Aj samotná svadba je úžasné a skvelé divadlo pre diváka, ktoré svoju históriu píše už od legendárnej dynastie Sia. Ale byť čínskym mladomanželom nie je výhra. Oni totiž musia na svadbu pozvať všetkých, ktorých poznajú. A tiež tých, čo poznajú ďalších. Keby sa na niekoho zabudlo, bralo by sa to ako veľká urážka a hostia by mohli odísť.

Čína je taká, lebo sa tu dbá na vzťahy a kontakty. S obrovskou základňou známych stúpate vyššie v spoločenskom rebríčku. Čínski taxikári zvyknú niekedy otvoriť okno a chváliť sa, že si našli kamaráta cudzinca (klienta). Všetci mu vtedy závidia.

Vráťme sa však k svadbe, lebo pri nej musíme povedať, že stoly taktiež potrebujú byť bohaté. Keby totiž počas svadby došlo jedlo, išlo by o veľký spoločenský trapas. Čínsky hosť sa tiež musí na svadbe poriadne opiť a vyfajčiť obrovské množstvo cigariet – špeciálnych, s obsahom nikotínu nie 0,20 ale 20!

Zaujímavé tiež je, že svadobčania si nedávajú vytúžený bozk, ale spoločne si odhryznú z jablka zaveseného nad pódiom. Ak nie je červavé, je všetko ok, pokiaľ nie... Ceremoniál vedie moderátor, zároveň spieva, robí súťaže už nevládnym a opitým Číňanom.

Čo sa stane vo Vegas, ostane vo Vegas, hovorí sa. No o svadbe to tak úplne neplatí. Sobáše tu nie sú len tak na okrasu, ale ak si tu poviete svoje áno, je platné. Poznáme to z mnohých filmov, no ako vyzerá svadba v Las Vegas v skutočnosti? Sprievodcovia BUBO Dominika Ďurišová a Tomáš Matejovič sa spoznali na západe USA a tu sa aj zobrali.

Dominika aj v našom podcaste Uchom po mape hovorí, že svadba v Las Vegas je neuveriteľne jednoduchá na zorganizovanie. Samozrejme, platí to o malej svadbe v niektorej z kaplniek. Tú si najprv treba nájsť, viaceré majú online rezervačný systém, kde si iba vyberiete konkrétny termín a čas.

„My sme bookovali termín cca týždeň pred plánovanou svadbou. Viete si vybrať z viacerých balíčkov podľa počtu hostí či fotografií alebo priestorov. Najlacnejšie sú svadby takzvané Drive Thru, teda kedy vás oddajú v aute. Ich ceny začínajú na približne 70 USD. My sme si zvolili balíček do 20 hostí, v interiéri kaplnky, s kytičkou a piatimi fotografiami v hodnote 260 USD. Boli sme iba štyria, my dvaja a dve naše klientky, ktoré nám zároveň išli za svedkov,“ opisuje Dominika tento svadobný zážitok.

Dopĺňa, že pred svadbou treba ešte navštíviť Marriage License Bureau na 201 E Clark Avenue. Tam vám na počkanie vystavia licenciu k sobášu, ktorú musíte mať so sebou (102 USD). So sebou ešte potrebujete mať pas či tringelt pre úradníka, ktorý vás oddá a fotografa (odporúča sa aspoň 100 USD).

„Svedkov mať nemusíte. V Las Vegas je tiež možné si zapožičať aj svadobné šaty a oblek. My sme túto možnosť nevyužili a vzali sa tak, ako sme boli. A či vás môže oddať Elvis? Áno, môže. Túto možnosť si viete vybrať priamo pri rezervácii vášho svadobného miesta,“ píše ďalej Dominika.

Kaplnka vám následne na vyžiadanie odošle na vašu adresu svadobný list (trvá to niekedy aj mesiace). Na matrike vám následne sobáš uznajú a bude platným aj na Slovensku.

„My sme boli z našej svadby nadšení. Počas sprevádzania sme nemali skoro žiaden čas na organizáciu, a preto trvala dokopy štyri hodiny (hľadanie kaplnky, svadobná licencia, kupovanie obrúčok i výber úvodnej skladby). Celý obrad trval do 30 minút aj s fotením. Po svadbe sme si sadli do kasína s našimi svedkami a oslávili nové manželstvo pri drinku. Jednoduché, a pritom magické. A drží už takmer tri roky,“ zakončuje Dominika.

Z kategórie exotických svadieb sme si nechali na záver absolútnu pikošku. Veď čo je väčšia exotika ako svadba na Papue-Novej Guinei? V kmeni Gimmesave vás namaľujú oranžovou farbou a oblečú do miestneho kroja. Nevestu na svadbu chystá 5 či 6 žien, príde aj papuánska mama a plačka.

Po spoločných tancoch a spevoch nevestu odovzdajú ženíchovi. Miestni muži musia za nevestu zaplatiť aj niekoľko tisíc dolárov a prihodiť zopár prasiat. Zahraniční návštevníci to majú lacnejšie. Stačí prichystať po svadbe zábavu v dedine a nakúpiť lokálne víno.

Znie to ako sen? Na takúto svadbu určite nikdy nezabudnete, čo potvrdzuje opäť naša sprievodkyňa Dominika Ďurišová. So svojím milým Tomášom Matejovičom si svadbu z USA zopakovali tentoraz v oveľa väčšej exotike. Druhýkrát si povedali svoje áno práve na Papue.

„Veľmi sa smiali, keď som si naoranžovo namaľovala aj tvár, od turistky toto naozaj nečakali. Dali mi aj sukňu z lístia a na krk zavesili náhrdelník z kostí. A odovzdali ma môjmu Tomášovi. Ten ma dostal za úsmev,“ hovorí dnes už aj členka marketingového tímu BUBO. Tam sa to, čo sa týka svadby, nekončilo.

„So ženami sme sa následne išli umyť do vedľajšej dediny do rieky. Opäť krásny zážitok, keďže to bolo veľmi osobné. Kúpili sme si aj ich domáce víno vyrábané z troch druhov surovín - bazy, stromových paradajok alebo zázvoru. Vyzerá to ako motorový olej, podáva sa aj presne v takých nádobách, a chutí hrozne. Aj preto ho miešajú s Fantou,“ približuje ďalší skvost.

Tak čo, snívali ste o exotickej svadbe? Či už by ste chceli svoju polovičku požiadať o ruku a následne si ju zobrať pod nepálskymi Himalájami, v kaplnke hriešneho Las Vegas či u príslušníkov kmeňov Papuy... Obráťte sa na nás v BUBO. Veríme, že vás tento blog presvedčil o našich bohatých skúsenostiach so sobášmi po celom svete.