​Biškek - kráska pod štítmi Alatau

Hneď po prílete na medzinárodné letisko Biškeku sa stretnete s dvomi vecami. So všade ospevovanou, všeobecne známou postavou Kirgizska Manasom, podľa ktorého je letisko pomenované, a ktorý je hlavným hrdinom dlhočizného národného eposu krajiny, údajne oveľa obšírnejšieho, ako všetky starogrécke eposy...Tou druhou vecou sú hodinky, ktoré si tu musíte prestaviť, a k nášmu stredoeurópskemu času prirátať ďalšie štyri hodiny. Takto pripravení a zladení s tunajším časom sa môžeme vybrať spoznávať pre Európana neznámy Biškek... Ešte predtým sa však treba predrať úradníckou húštinou a formalitami na letisku. Dnes už to ide pomerne rýchlo, no ešte vždy sa môže stať, že kým sa dostanete k okienku, kde dostanete vytúženú okrúhlu pečiatku do pasu, môže to– ak je tu hustá premávka - trvať aj hodinu.  

Potom už len posledný, no dôležitý krok pred spoznávaním tajomného Biškeku – vymeniť si peniaze. To môžete urobiť hneď na letisku, nájdete tu dve zmenárne.  Občas musíte zobudiť obsluhu v okienku, no nebojte sa – sú tu na tozvyknutí, a keď vás obslúžia, do minúty opäť pokojne zaspia. Kirgizsko nie je drahá krajina, no bez ich meny – somy, sa tu nezaobídete. Ak náhodou zameníte viac, ako ste schopní minúť, nič to. Po Kirgizsku môžete pokračovať vo výlete do susedného, nemenej atraktívneho Kazachstanu, a tam si ich poľahky vymeniťza kazašské tenge...

​Cesta z letiska do centra mesta trvá niečo vyše pol hodiny /podľa hustoty dopravy aj viac/, dostanete sa sem pohodlne taxíkom, alebo tunajšou kyvadlovou dopravou – maršrutkou, ktorá je zážitkom sama o sebe. Už pri príchode do Biškeku môžete z diaľky pozorovať pôsobivý obrázok mesta, učupeného pod panorámou zasnežených vrchov vznešeného pohoria Alatau. Kirgizská metropola je najväčším mestom krajiny, s populáciou viac ako 800 tisíc obyvateľov, a staršie generácie ho poznali pod názvom Frunze. Tak /podľa veliteľa Červenej Armády/ sa mesto volalo až do roku 1991, kedy krajina získala nezávislosť. Mestské sídlo, ležiace na niekdajšej križovatke Hodvábnej cesty, založené v r. 1878 ako ruská pevnosť Pišpek, je dnes rušnou metropolou, s čarovnými kontrastami moderného a stroho socialistického, nového aj ošarpaného, príchuťami viacerých kultúr a národností, ´uvarených´ z nomádskych, moslimských aj sovietskych vplyvov. Dodnes tu žije veľa Rusov, Uzbekov, Kazachov... Tomu všetkému dominuje veľa zelene a úchvatných parkov. Čo Európana možno prekvapí, je v Ázii normálne – prírode a zeleni  sa tu slúži a ustupuje, a nie naopak. A tak, očarení prvým dotykom s Biškekom, môžeme sa vybrať spoznávať ho detailne...  

​Samotnú prehliadku Biškeku treba začať, ako inak, výdatnými raňajkami na východný spôsob! Vychutnajte si štart do nového dňa s ruským podtónom a dosýta – nádherne nadýchané bliny /tunajšie palacinky nakyslo či na sladko/, vajcia, omelety, výživné kaše, a samozrejme, so šálkou voňavého pariaceho čaju. Je ráno 8. 30, naším východiskovým bodom je známy Hotel Rich na ulici Timirzajeva – príjemný hotel v tichom prostredí len pár minút od hlavnej tepny mesta s ľahko zapamätateľným názvom Chuy /čítaj Čui/. Keď sa v Biškeku držíte tejto ulice, máte postupne po ruke prakticky všetci zaujímavosti, ktoré budete chcieť v tomto meste vidieť, takže jej meno si určite dobre zapíšte do hlavy...

​K našej prvej zastávke sa vyberieme z hotela doprava, na rušnú hlavnú ulicu Žibek Žoli. Cestou budeme mať za sebou pôsobivý pohľad na centrálnenámestie Biškeku – Ala-too, ku ktorému sa ešte neskôr na našich potulkách vrátime. Teraz však pokračujeme ďalej... Keď odbočíme zo Žibek Žoli doprava, po svižných 15 minútach sa pred nami objaví impozantná stavba –  Ortodoxný kostol Svätého Michala. Je najstarším v dnešnom Biškeku, a tak si určite nenechajte ujsť príležitosť pozrieť si jeho nádvorie, aj interiér, kde je všakprísne zakázané fotiť. Kostol bol tri roky vo veľkej rekonštrukcii, no dnes je už opäť v plnej kráse, a je na ňom čo obdivovať. Ak vám po doterajšej prechádzke vyhladlo, v Biškeku žiadny problém, kdekoľvek v meste si môžete u ´bábušiek´ kúpiť chutné tradičné domáce koláčiky. Gastronómia Kirgizska a Biškeku vôbec je kapitola sama o sebe, a pre našinca niečo určite netradičné a nezabudnuteľné. Stačí ochutnať napríklad zo zaujímavých guľôčok zo sušeného jogurtu, či typického kyslého kobylieho mlieka – kumysu, a na Kirgizsko určite len tak ľahko nezabudnete....

Po malej ochutnávke kirgizskej kuchyne pokračujeme priamo do zeleného srdca Biškeku. Od kostola sa vydávame smerom do Panfilovho parku.  Dostaneme sa tam cez cestu (dva semafory) a pokračujeme po ulici Togolok Moldo až po najbližšiu križovatku. Po pravej strane na križovatke uvidíme elegantnú budovu Ekonomickej univerzity. Mimochodom, v týchto miestach si dávajte dobrý pozor pod nohy, pretože sem-tam sú tu chodníky rozbitejšie ako na Slovensku! Prejdeme na druhú stranu a víta nás obrovský štadión Spartak,kde hrajú Kirgizi svoje národné futbalové zápasy. Odbočíme naľavo a pokračujeme po ulici Frunze okolo štadióna. Na konci ulice sa nám dokonca naskytne pohľad do jeho útrob. Tam už sa začína park, do ktorého smerujeme.Panfilov park je príjemnou zelenou oázou metropoly s nádhernými arkádami, a tiež rušným miestom relaxu domácich, plným atrakcií a zábavy. Keď sa preštrikujeme parkom až na druhý koniec, uvidíme týčiť sa pred nami zlatistú sochu generála Panfilova, ktorý dal parku meno, a ktorý kedysi v Strednej Ázii úspešne bojoval proti Basmačom, preto sa stal národným hrdinom.

Park je príjemným a zaujímavým miestom, a my v BUBO vám určite odporúčame sa sem podvečer ešte vrátiť, pretože v Biškeku by ste o tomto časedarmo hľadali živšie miesto. Večer sa tu schádzajú rodiny s deťmi, kamaráti, partie, páry, a užívajú si prírodu v parku, ale aj mnohé kolotoče, či veľké ruské kolo, ktoré prešlo rekonštrukciou a viete na ňom uloviť dokonalý pohľad a nezabudnuteľný zážitok z mesta s neopakovateľnou atmosférou. Veď koniec koncov, poznáte ešte niekoho, kto sa vozil v Biškeku na ruskom kole?...

Na konci Panfilovho parku už vidno impozantnú, neprehliadnuteľnú budovu Prezidentského paláca, i keď zatiaľ len z opačnej strany. Obídeme ho po ľavej strane, a už ho jeho pôvab môžeme obdivovať tvárou v tvár. Hneď pochopíme, prečo mu domáci hovoria aj ´Biely dom´. Na jeho pravom rohuvidíme niekoľko tabuliek s menami. Je to pripomienka obetí posledného tunajšieho prevratu v roku 2010, keď sa Kirgizsko dostalo do hlavných správ po celom svete, a kedy palác zachvátili plamene. Pri štátnom prevrate vtedy prišiel o svoje miesto dovtedajší prezident Bakajev a uvoľnil stoličku svojej nasledovníčke Roze Otumbajevovej. Nasajeme kúsok novodobých dejín mesta a krajiny, a pokračujeme po hlavnej ulici Chui, kde sa vraciame na sľubované centrálne námestie Ala Too. Cestou ešte stihneme poobdivovať pamätník Sovietsko-kirgizského priateľstva a za pár minút sme v našom cieli.

Námestie Ala Too sa kedysi volalo Leninove námestie, a hoci časy sa zmenili, a s ním aj názov tohto srdca mesta, zaujímavým faktom zostáva, že v Kirgizsku dodnes nájdete najviac Leninových sôch v celej strednej Ázii. Ešte do roku 2003 báťuška Lenin dohliadal na ruch mesta aj zo stredu tohto námestia, dnes tu namiesto neho nájdete bájneho hrdinu, už spomínaného Manasa, a obďaleč veľkú červeno-žltú vlajku krajiny. No až tak celkom sa tu Lenina nevzdali, len ho premiestnili o kus ďalej, na menej nápadné miesto – za budovu Múzea národnej histórie a októbrovej revolúcie na námestí, pripomínajúcu čudnú bielu kocku. Tam sa ešte určite vrátime...

Čím bližšie k múzeu budeme, tým krajší pohľad budeme mať na hory Alatau naproti. Najlepší pohľad sa nám ponúkne až takmer od vchodu do múzea, kde treba určite vytiahnuť fotoaparát a urobiť si pamiatku na tento nezabudnuteľný pohľad. Veď nie nadarmo sa Biškeku, ležiacemu v nadmorskej výške  až vyše 750 metrov, hovorí aj ´mesto v horách´...​ Na opačnej strane námestia stojí socha slávneho rodáka Biškeku, spisovateľa Čingiza Ajtmatova, verného svedka mnohých festivalov a demonštrácií, ktoré sa práve na tomto námestí často konajú. Je čas na prehliadku múzea. Zaplatíme vstupné (250 S) a ideme sa prejsť dejinami Kirgizska. V múzeu sú uložené exponáty celej zeme, vrátane artefaktov, pripomínajúcich komunistickú éru krajiny. Jedna expozícia sa podrobne venuje októbrovej revolúcii, jednej z najdôležitejších udalostí celého Ruska a Sovietskeho zväzu. Ak už máte histórie dosť, máte tu po ruke aj dva obchodíky so suvenírmi. BUBO vrelo odporúča vybrať nejakú pamiatku na domov práve tu, pretože nie je veľa iných miest a príležitostí, kde v Biškeku nájdete vhodný darček. Po prehliadke si určite ešte odfoťte už spomínanú Leninovu sochu za budovou, najväčšiu v Strednej Ázii! Oproti soche je budova kirgizského parlamentu, a o pár krokov ďalej dokonca objavíte aj sochu kontroverznej dvojice Marxa a Engelsa, ktorá len dotvára celkový bizarne socialistický dojem z mesta, ktoré nepochybne kedysi patrilo pod sovietske impérium.

Rozlúčime sa s gigantickým Leninom a pokračujeme po jeho ľavej strane.Tak sa o chvíľku ocitneme v obľúbenom Dubovom parku. Príjemné miesto s množstvom stromov, viacerými osviežujúcimi fontánami a neodmysliteľnými sochami je najstarším parkom v meste. Starší obyvatelia mesta posedávajú na lavičkách, debatujú, deti behajú, pouličné stánky lákajú dobrotami, a vy môžete oddychovať a nasávať autentickú, príjemnú atmosféru kirgizskej metropoly... Keď prejdeme naprieč parkom až na jeho druhý koniec, prídeme k ruinebývalého kostola, ktoré dnes slúži ako múzeum moderného umenia.Pokračujeme touto uličkou, po pravej strane budeme vidieť obrovskú knižnicu, za ňou prejdeme hlavnú cestu. To už priamo pred nami stojí impozantná Opera - jedna z najkrajších budov mesta. Keď ju obídeme z pravej strany, prídeme k hlavnej ceste, za ktorou sa už rozprestiera hrdé Námestie víťazstva. Jeho dominantou je kamenný oblúk s večným ohňom a sochou matky, čakajúcej na syna, symbolizujúcou spomienku na druhú svetovú vojnu. Z tohto miesta si môžeme odfotiť aj siluetu modernej mešity, ktorá vyrástla obďaleč po osmanskom vzore známej Modrej mešity v Istanbule. /Prevládajúcim náboženstvom v Kirgizsku je islam, ku ktorému sa hlási 75 percent obyvateľstva, no na uliciach a v bežnom živote domácich sa z pohľadu turistu nijako výrazne a viditeľne neprejavuje/.

Na tomto mieste  môžeme spokojne prehlásiť, že sme prešli naprieč celým centrálnym Biškekom a je čas vrátiť sa nazad na námestie Ala Too. Z Námestia víťazstva je to jednoduché, ulica Shopokov nás odtiaľto dovedie priamo na hlavnú tepnu Chuy. Tu, na rohu Shopokovej a Chuy nájdete námestie s obchodným centrom TSUM. Dnu sa budete cítiť priam ako v raji elektroniky, mobilov a najrôznejších domácich potrieb, no na najvrchnejšom poschodí, kam sa pohodlne odveziete sériou eskalátorov, nájdete aj malé kníhkupectvo a dokonca niekoľko predajní suvenírov, kde ešte môžete kúpiť nejaký darček na domov, ak ste si nevybrali nič v múzeu. Naproti cez cestu je modernejší ekvivalent TSUMU, jeho mladší brat GUM, kde na spodnom podlaží nájdete obrovský supermarket s potravinami a niekoľko desiatok ďalších obchodov, butikov, podnikov... Vedľa GUMu je príjemné námestie s fontánou, posiateniekoľkými stánkami s občerstvením, tak neváhajte, a ochutnajte z chutnej stredoázijskej kuchyne a jej lahôdok...

Ak ste verní starým tradíciám a chcete niekoho prekvapiť milým osobným suvenírom, pošlite svojim blízkym pohľadnicu z Kirgizska! A tak, keď ste dosýta nasýtili svoje nákupné túžby aj chuťové poháriky, vraciate sa od GUMU smerom k Ala Too, a na opačnej ulice Chuy zazriete námestie s poštou a budovou telekomunikácií, využite to, buďte originálni a potešte niekoho doma týmto starosvetským spôsobom...

​A keď túžite pokračovať v autentickom vychutnávaní si Biškeku, zaujímavým tipom na obed je priamo na námestí Ala Too tradičná sovietsko-kirgizská táckáreň, kam chodia jesť domáci. Nájdete ju po ľavej strane múzea, pod arkádou dolu schodmi, kde zbadáte nápis v azbuke: NA PLOŠČADI. Ponorte sa do davu, staňte sa nachvíľu Kirgizom, dajte si dobrý boršč, lagman (chutné cestovinové jedlo so zeleninou), alebo šašlík s chlebom, a po ňom trebárs pohárik dobrého koňaku... Dobrú chuť a na zdravie!

Takto posilnení sa z námestia Ala Too vyberieme opäť po bulvári Chuy, spoznávať ďalšie miesta a zákutia Biškeku. Ako budeme na hlavnom bulvári míňať reštaurácie, bary, obchodíky, po asi 20 minútach natrafíme na monumentálnu, v typickom sovietskom duchu ladenú budovu Filharmónie. Ak máte šťastie, a práve niečo hrajú, nenechajte si ujsť príležitosť!  Domáci radi navštevujú tunajšie koncerty, filharmónia je neodmysliteľnou súčasťou mesta a života Biškekanov. Hneď vedľa Filharmónie je študentský park, ktorý ústi pri budove univerzity, a priamo oproti filharmónii zazriete aj budovu biškekskej radnice. To už máme v nohách zhruba 7-8 kilometrov, a tak je čas na zaslúženýoddych, či už túlaním sa po bulvári Chuy alebo návratom na hotel, aby ste načerpali novú energiu na podvečernú prechádzku a príjemnú kirgizskú večeru.

Keď dobrá večera, BUBO vám určite odporúča skvelú reštauráciu Taksim na križovatke ulíc Chuy a Akayev, je priam nemožné ju tu prehliadnuť. V menu reštaurácie nájdete aj tureckú kuchyňu, veľa skvelých domácich jedál. Robia tu naozaj výborný boršč, sýte polievky, rôzne šašlíky, podávajú aj čapované kirgizské pivo, a môžete tu dokonca ochutnať aj kirgizský koňak menom Biškek. Dokonalá, symbolická bodka za ochutnávkou kirgizskej metropoly. Sympatického mesta, kde sa bizarne mieša moderný rytmus súčasnosti s kulisami a dychom starého sovietskeho impéria. Moslimské s kresťanským, Ázia so štipkou Európy, staré s novým. Mesto, ktoré vás určite niečím prekvapí, pretože - ak ste aj doteraz meno Biškek nikdy nepočuli, po jeho návšteve vám všetky jeho tváre a chute navždy zostanú v pamäti...