TOP 10: Najkrajšie miesta Bolívie

Dve archeologické významné náleziská hneď za hranicami Peru (dve hodiny od jazera Titicaca). Kultúra Tiwanaku a jej predchodcovia sa usídlili práve tu na tomto mieste, ktoré nemôže chýbať v našom itinerári. Preto na tieto miesta smerujú prvé kroky BUBO na zájazdoch v Bolívii.

Tiwanaku je akýsi súbor chrámov, ktoré sa postupne odkrývajú. Celú oblasť postavili okolo roku 800 nášho letopočtu (hoci sa našli aj staršie základy chrámov alebo keramika). Najväčší rozmach malo Tiwanaku okolo roku 800 až 1 000, a teda pred príchodom bájnych Inkov.

Komplex sa skladá z troch najdôležitejších častí. Pyramída Akapana je (de facto) hora, do ktorej je vstavaná trojstupňová pyramída. V Tiwanaku a neskôr inkskej kultúre je číslo 3 posvätné a odkazuje na božstvá (Hana Pacha, Kay Pacha a Uku Pacha), ktoré strážia a ochraňujú pozemský život.

Druhou časťou je chrám Kalasaya. Obdĺžniková stavba zaujímavá Bránou Slnka zasvätenou bohovi menom Virakocha.

Treťou zaujímavou stavbou je Subterranea pod úrovňou zeme, čiže pod hladinou chrámu Kalasaya. Stavba má štvorcový tvar a na jej stenách nájdete rôzne tváre. Táto časť Tiwanaku odkazuje na podzemné božstvo. Tým, že má veľa tvárí skôr mimozemský zjav, chytili sa toho teoretici a spisovatelia, ktorí začali písať rôzne knihy o mimozemšťanoch a ich vplyve na ľudstvo.

Puma Punku je malá archeologická oblasť ležiaca len zopár krokov od Tiwanaku. Najzaujímavejším na tomto mieste sú dokonalo opracované kamene, ktoré sú naozaj tak hladké, až neveríte, že ide o dielo človeka.

Ernesto „Che“ Guevara je zrejme najslávnejší partizán a revolucionár na celom svete. Jeho slávny portrét môžete vidieť na rôznych protestoch po celom svete, stal sa totiž symbolom revolúcie. Čo má tento Argentínčan spoločné s Bolíviou? Veď celý svet ho pozná ako osobnosť, ktorá spoločne s Fidelom Castrom zvrhla režim Fugencia Batistu na Kube, kde neskôr pôsobil ako jeden z vedúcich predstaviteľov Castrovho režimu.

Tento slávny partizán zakončil svoj život, ako inak, práve v Bolívii. Už v roku 1966 sa presunul do Bolívie, aby započal ďalší boj za svoje ideály. Predpokladal, že sa socialistická revolúcia musí začať práve tu, keďže táto krajina je v srdci Južnej Ameriky a neskôr sa rozšíri do okolitých štátov.

Všetko započalo v novembri 1966. Che vytvoril malú, približne 50-člennú skupinu, ktorej sa spočiatku darilo úspešne bojovať proti miestnej vláde. No už v tom čase bol Che naozajstnou „celebritou“ a šlo po jeho krku viacero zahraničných tajných služieb. Bolívijská vláda sa spojila s americkou CIA, ktorá mala veľký záujem Guevaru dopadnúť a zastaviť ho v jeho boji proti kapitalizmu.

Guevarovi sa nedarilo zmobilizovať miestnych obyvateľov proti vláde, ako sa to podarilo na Kube. Jeho jednotka bojovala s džungľovým terénom v horách a proti vojakom, miestni boli pripravení. Za pomocí CIA sa podarilo vypátrať skupinu a 8. októbra 1967 padlo viacero partizánov a, hlavne, podarilo sa zajať Che Guevaru. O deň neskôr ho v dedinke La Higuera popravili. Bez súdu.

Dnes je táto dedinka turistickou atrakciou, kam sa chodia ľudia pozrieť na miesto, kde to všetko skončilo. V tunajších hotelíkoch a baroch sú všade sochy, fotografie a rôzne artefakty zo života revolucionára.

Amazonský prales tvorí až 43 % celej rozlohy Bolívie, čo je naozaj obrovská oblasť. Podľa sčítania obyvateľov tu žije približne 1,3 milióna ľudí. Celkovo tu má svoj domov až 29 domorodých kmeňov ako Araonas, Lecos, Nahuas, Movimas, Yukis a ďalšie.

V tejto oblasti veľakrát neexistuje žiadna cestná komunikácia a jedine v období sucha sú sprístupnené niektoré cesty. Hlavným dopravným prostriedkom je teda malý čln, s ktorým sa prepravujete po ramenách riek.

Amazonská oblasť je dnes veľmi populárna a využívaná najmä na ťažbu dreva, alebo sa kultivuje les kvôli využitiu jeho plochy na poľnohospodárstvo, čo zákonite ničí prirodzený život biotopov a ľudí v tejto oblasti. Preto je citlivou témou. V BUBO podporujeme ekologické aktivity a kmeňom Amazónie sme finančne i materiálne pomohli pri výstupe na najvyšší vrch „pľúc našej planéty“.

Populárnou aktivitou v Amazónii celkovo je hlavne turistika. Nekonečná džungľa a rozmanitý život, to skrátka treba okúsiť. Určite tu však musíte využiť služby skúsených sprievodcov, najmä tých domorodých. Bez nich je orientácia v pralese a jeho členitom teréne takmer nemožná.

V Bolívii sú ideálnymi vstupnými bránami do pralesa mestá Cobanija, Trinidad, Guayaramerín, Santa Cruz de la Sierra či Rurrenabaque, ktorý spomínam v bode číslo sedem.

Pre mňa ide o najkrajšiu časť bolívijskej Amazónie, do ktorej je vstupnou bránou práve spomenutý Rurrenabaque. Ide o neuveriteľne rozmanitý národný park na severozápade Bolívie. Jeho rozloha je približne 19 000 km2.

Park Madidi má oblasti, ktoré ležia iba vo výške okolo 250 m n.m., ale taktiež sú jeho súčasťou vrcholky Ánd s nadmorskou výškou vyše 5 700 metrov. Toto všetko veľmi nahráva obrovskej rozmanitosti ekosystému.

Žije tu vyše 1 200 druhov vtákov, 270 cicavcov, 204 plazov a neuveriteľných 120 000 druhov hmyzu. Mnohé živočíchy sú tu endemické. Zo zvieracej ríše si predstavíme aspoň niektoré najznámejšie - kondor kráľovský, jaguár americký, delfínovec amazonský alebo anakonda veľká. Oblasť dodnes obývajú aj pôvodní ľudskí obyvatelia ako kmene Ese Ejja, Tacana, Mosetan, Toromona či Tsiman.

Táto prírodná rezervácia sa nachádza na juhozápade krajiny. Meno nesie podľa hrdinu bitky o oblasť Antofagasta, ktorý tu zahynul v boji. Táto oblasť, na rozdiel od Madidi, je úplne iná. Je to v podstate hranica púšte Atacama, čo je najsuchšia a najvyparenejšia púšť na svete. Priemerné ročné zrážky sú tu len okolo 10 mm, ale taktiež sa tu nájdu oblasti, kde nepršalo už niekoľko miliónov rokov.

My z BUBO toto miesto objavujeme na expedičnej časti zájazdu Chile, Peru, Bolívia. V tejto rezervácií by ste známky ľudského osídlenia hľadali márne. Cestujeme na jeepoch niekoľko dní, kým prejdeme celú rezerváciu. So sebou si musíme vziať všetko od jedla cez záložnú naftu.

V rezervácií sa nachádza len niekoľko vybudovaných malých sídiel, kde si môžeme večer skloniť hlavu a uvariť si jedlo. Žiaden luxus tu ale nehľadajte. Zato zážitkov a prírodných krás drsnej vyprahnutej krajiny je neúrekom.

Pre našich klientov je zrejme najfotogenickejšia scenéria rozsiahleho prázdneho priestoru, ktorým jazdíme. Nachádzajú sa tu aj krásne jazerá, kde sa stravujú takpovediac miestni obyvatelia - plameniaky. Občas narazíme aj na vikune alebo viskače, ktoré obývajú toto veľmi nehostinné miesto na život.

Dňa 14. februára 1879 sa začal jeden z najväčších konfliktov v Južnej Amerike. Chile napadlo pobrežné oblasti Bolívie a Peru. Počas tohto konfliktu padlo v boji približne 28 000 ľudí. Chile vojnu vyhralo a vytlačilo Peru viac na sever a Bolíviu odrezalo od prístupu k oceánu.

Kvôli tejto vojne Bolívia jednoznačne schudobnela a dodnes sa vedú spory o tom, či má mať Bolívia prístup k pobrežiu. Je jednou z dvoch krajín Južnej Ameriky (spolu s Paraguajom), ktorá nemá bezprostredný prístup k oceánu.

Nešlo len o získanie pobrežného územia, ale hlavne o pôdu, v ktorej sa nachádza veľa nerastného bohatstva. Bolívia si túto trpkú udalosť  stále pripomína tým, že 23. marca domáci každý rok oslavujú „Deň mora“.

Prečo 23. marca? Vyššie spomínaný Eduardo Abaroa padol totiž práve 23. marca 1879 počas ochrany svojho rodného kraja (okolie dedinky San Pedro de Atacama) a stal sa národným hrdinom. 

Dnešnou pripomienkou vojny o Pacifik je práve cintorín vlakov pri mestečku Uyuni. Tu ostali vlaky a vlaková trať, ktoré v minulosti viedli do oblasti Antofagasta - pobrežného mesta, ktoré ale dnes už patrí Chile.

Je to masívna hora, ktorú je možné vidieť z hlavného mesta La Paz. Týči sa do výšky 6 088 m n.m. Ide zároveň o symbol Bolívie. Huayna Potosi je vyobrazená dokonca na erbe a vlajke Bolívie. Tento vrchol je naozaj dych berúci.

Expedície na túto horu sa dajú uskutočniť už v La Paze. Priamo v meste sa nachádza nespočet agentúr, ktoré vás vystroja horolezeckým vybavením a cela tour trvá približne tri dni. Je to ľadovcovo-skalnatá hora, takže istá miera skúseností s lezením (a, hlavne, s aklimatizáciou) je nutná.

Jednoduchším vrcholom je sopečná hora Chacaltaya, ktorá sa nachádza približne 30 km od La Pazu. Nespevnenou cestou sa vieme na našich zájazdoch dostať autobusom cca 200 výškových metrov pod jej vrchol a už cesta samotná je ulovený zážitok.

Z výšky 5 230 m n. m. ešte stúpame spomenuté dve stovky metrov hore (zhruba 1,1 km dlhá trasa) a zaberie nám to zhruba hodinu. Pri každom vydýchaní sa nás čakajú neskutočné výhľady na bolívijské Andy a pocit stáť napokon na vrchole je na nezaplatenie.

Čaká nás fotografia s kameňom, kde je vyrytá nadmorská výška 5 435 m n.m. a v tomto bode sa nachádzame vyššie, ako leží základný tábor Mount Everestu (5 364 m n.m.). Rovnako tak sme dvakrát vyššie, ako je najvyšší bod nášho Gerlachovského štítu!

Neskutočný prírodný úkaz. Jazero Titicaca sa nachádza na hraniciach Bolívie s Peru a je významné tým, že je najvyššie položeným splavným jazerom na svete. Denne sa na jeho vodách prepravujú ľudia a tovary do susednej krajiny. Leží vo výške 3 812 m n.m. a zároveň je to najväčšie jazero v Južnej Amerike, ktoré má takmer 8 400 km2. Naozajstný gigant medzi jazerami.

Avšak nielen jeho geografická poloha je zaujímavá. Na jazere Titicaca žije komunita Uros. Títo ľudia sú veľmi spätí s jazerom a dokonca ako jedna z mála civilizácií žijú priamo na jeho vodách. Vytvorili si na jazere umelé ostrovy, na ktorých majú svoje obydlia. Hlavný stavebný materiál je rákosie totora.

Prečo sa vlastne príslušníci Uros presťahovali priamo na jazero? Nie je to len kvôli bohatému rybolovu, ktorý tu dodnes prekvitá. Podlá miestnych mýtov sa na jazere Titicaca zjavil boh Viracocha. Ide o boha všetkých bohov v andskej civilizačnej kultúre.

Viracochu môžeme nájsť nielen v náboženstve najslávnejšej civilizácie, ktorá obývala juhoamerický kontinent – teda Inkovia - ale aj v predchádzajúcej spomínanej veľkej kultúre Tiwanaku.

My v BUBO, samozrejme, navštevujeme komunitu Uros a lovíme ďalšie zážitky. Dnes na ostrovoch žije zopár stovák miestnych obyvateľov. Vďaka turizmu si môžu naďalej udržovať a prechovávať svoju kultúru i zvyky aj napriek modernizácii.

Najvyššie položené (ne)hlavné mesto na svete. Prečo tento prívlastok? Pretože Bolívia má de facto dve metropoly. Oficiálne v dokumentoch nájdete uvedené hlavné mesto Sucre. No všetky dôležité inštitúcie krajiny ako prezidentský palác, kongres, súdy a ministerstvá sídlia práve v La Paze. Celkom bizarná situácia, ale pri Bolívii ma to neprekvapuje, je to predsa krajina podivností.

La Paz je naozaj svetový unikát a leží približne 100 km od jazera Titicaca. Celé mesto je vsadené do obrovskej prepadliny a ťahá sa do okolitých kopcov. V meste sa nachádzajú lanovky, ktoré slúžia ako miestna MHD medzi jednotlivými časťami. Neviem si ani predstaviť ako to (ne)fungovalo bez nich.

Pre nás ako cestovateľov je to skvelé miesto na vyhliadkovú cestu po celom meste. Prvé linky spustili počas roka 2014. Pre mňa ako sprievodcu Strednou i Južnou Amerikou je La Paz najviac chaotickým miestom, aké som v živote navštívil. Možno by vám skôr napadlo niečo v Indii, ale pre mňa osobne je to La Paz.

Mesto leží vo výške vyše 3 600 m n.m. a niektoré jeho časti sú vo výške presahujúcej dokonca až 4 000 m n.m. Na ľudskom organizme to je poznať. Hlavne na ľuďoch, ktorí nikdy neboli v takých výškach.

Mesto je spleťou úplne bláznivých malých uličiek ťahajúcich sa do kopcov. Aby toho nebolo málo, nad La Pazom je hneď nalepené ďalšie obrovské mesto El Alto. Je to chudobné tehlové mesto, kde žiaden dom nemá fasádu.

La Paz je však veľkým zážitkom a ponúka aj nečakaný luxus. Ubytovať sa tu viete v štvorhviezdičkovom skvelom hoteli Boutique La Casona La Paz, zahrať si golf na najvyššie položenom ihrisku na svete a v jeho okolí dokonca absolvovať Cestu smrti na bicykloch alebo navštíviť Mesačné údolie. La Paz určite odporúčam zažiť.

Víťazom tohto rebríčka je u mňa určite Salar de Uyuni, najslávnejšia a najnavštevovanejšia atrakcia Bolívie. Najväčšia soľná pláň na svete sa nachádza hneď pri vyššie spomenutom cintoríne vlakov v mestečku Uyuni.

Soľná pláň má rozlohu niečo vyše 10 000 km2. Aby sme si to predstavili bližšie, je to cca ako celé Kosovo či pätina Slovenska. Táto obrovská soľná pláň vznikla ako dôsledok náhleho vyschnutia ohromného jazera, ktoré po sebe zanechalo veľký unikát. Domáci sa však skôr opierajú o legendy, podľa ktorých vznikla pláň vďaka slzám bohyne.

Na tomto mieste sa dajú robiť neuveriteľné fotografie. Maximálne prevýšenie je tu jeden výškový meter, a tak sa viete pohrať s perspektívou ako nikde inde na svete. Na fotkách tak vystupujete z plechovky, schováte sa do batohu či sa bránite zašliapnutiu kamarátovou nohou.

Nachádza sa tu aj „ostrov“ Incahuasi, ktorý je pokrytý ostrými kameňmi a veľkými kaktusmi. Má celkovú rozlohu 24,62 hektárov a nachádza sa 80 km od dedinky Colchani, kde sa dodnes vyrába soľ tradičným spôsobom.

Taktiež cez túto soľnú pláň prechádzal aj legendárny závod Rely Dakar. V roku 2016, keď jedna z etáp prechádzala aj cez Salar de Uyuni, náš Slovák Štefan Svitko skončil v celkovom poradí na motorke na neskutočnom druhom mieste.

Bolívia je tak krajinou kontrastov a bizárov. Nadchne každého jedného cestovateľa. Nech už snívate o akomkoľvek zážitku z Južnej Ameriky, v Bolívii ho ulovíte a verím, že som vás navnadil na cesty touto krajinou.