TOP 10: Najväčšie zážitky zo zájazdu Peru, Bolívia a Čile

Peru a Bolívia sa navzájom dokonale dopĺňajú. Peru vás očarí bohatou históriou, pamiatkami a vychýrenou gastronómiou, zatiaľ čo Bolívia ponúka divokú nespútanú prírodu a autentické zážitky ďaleko od davov. Práve ich kombinácia umožňuje spoznať rozmanitosť andského sveta v celej jeho kráse.

Cestu zakončuje návšteva Čile – najdlhšej krajiny sveta, ktorá vás prekvapí kontrastmi medzi púšťou Atacama, ľadovcami a modernými mestami. Každý deň na tejto trase prináša nové objavy, či už ide o plavbu po jazere Titicaca, prechádzky po soľných pláňach Uyuni alebo ochutnávku miestnych špecialít.

V tomto blogu vám predstavíme tie najlepšie zážitky z expedície Peru, Bolívia, Čile – od legendárnych pamiatok až po menej známe miesta, ktoré robia z tejto cesty nezabudnuteľné dobrodružstvo.

Naše poznávanie Peru začíname v hlavnom meste, Lime – neskutočnej 12-miliónovej metropole postavenej na suchom peruánskom pobreží. Precestovala som už takmer všetky hlavné mestá Latinskej Ameriky, ale Plaza de Armas a samotné centrum Limy považujem za najkrajšie. Mnoho turistov smerujúcich do Peru iba prestúpi na letisku v Lime a smeruje priamo do Cuzca, čo mi príde ako veľká škoda. Lima má toho mnoho, čo ponúknuť, a aj keby ste si tu naplánovali zopár dní navyše, nudiť sa určite nebudete.

Lima ponúka okrem koloniálnej architektúry, skvelej gastronómie a nočného života aj športové a adrenalínové zážitky. Peruánske pobrežie je jedným z najvhodnejších pre všetky úrovne surferov, aj pre tých začínajúcich. Priamo na plážach v meste si viete objednať svoju lekciu surfu s inštruktorom, kde vám požičajú okrem dosky aj neoprén, pretože vody Tichého oceánu sú celoročne skutočne chladné.

Počas sprevádzania som viackrát išla na vodu a môžem len potvrdiť, že pre začiatočníkov je táto destinácia ideálna. Vlny mi pripadali primerane veľké a najviac sa mi páčilo, že sa vytvárali pomerne ďaleko od brehu, takže trvali dlho a mala som dosť času zaujať správnu pozíciu a vychutnať si jazdu.

Popri surfovaní som si všimla, že nad pobrežím lieta aj mnoho paraglidov s motorom. Tento zážitok som si, samozrejme, nemohla nechať ujsť. Let trvá zhruba 10 minút a počas neho sa naskytnú úžasné pohľady na limské útesy, celé mesto a dokonca aj na prvé výbežky Ánd. Zážitok z letu helikoptérou či menším lietadlom je sám o sebe výnimočný, no sedieť na sedačke, pripútaný iba bezpečnostným pásom – tento pocit prekonáva. Ak máte chuť na viacej adrenalínu, pilot vie s vami spraviť rôzne otočky a vývrtky. Pocit ako na húsenkovej dráhe!

Či už to je surfovanie, paragliding, alebo ideálne obe aktivity – myslím si, že to je skvelý nápad, ako začať svoju dovolenku v Peru!

Bájne mesto Inkov patrí pre mnohých medzi highlighty cesty do Peru. Už len samotné putovanie k Machu Picchu je zážitkom. Tento novodobý div sveta je totižto najťažšie dostupným zo všetkých. Po prílete do hlavného mesta Limy vás čaká ešte vnútroštátny prelet do Cuzca, niekdajšieho hlavného mesta Inkov. Machu Picchu sa odtiaľto nachádza ešte približne 75 kilometrov vzdušnou čiarou.

Po ceste sa dá prísť len do mesta Ollantaytambo, kde sa buď vydáte na približne 4-dňové putovanie pešo po chodníku zvanom Inca Trail, ktorý bol kedysi súčasťou rozsiahlej siete ciest po celej Inkskej ríši. Jednoduchším variantom je absolvovať trasu vláčikom s panoramatickými oknami popri rieke Urubamba. Mestečko Aguas Calientes alebo Machu Picchu Pueblo, ktoré sa nachádza pod ruinami, je totižto dostupné len pešo alebo železnicou.

Cestou do Ollantaytamba vám odporúčame prechádzať sa Posvätným údolím Inkov a navštíviť zopár zaujímavých miest ako Chinchero. Tam sa doteraz tradičným spôsobom spracováva vlna z alpák a vikúň, inkské agrikultúrne experimentárium Moray, soľné bazéniky Maras či inkskú pevnosť v Ollantaytambe.

Z mestečka Aguas Calientes vás následne vyvezie hore k ruinám ešte kyvadlová doprava a už stačí prejsť len zopár krokov, aby sa pred vami ukázalo v plnej kráse starobylé inkské mesto. Pre aktívnejších lovcov zážitkov je možnosť vyjsť hore peši turistickým chodníkom cez dažďový prales. Treba prekonať výškový rozdiel približne 400 metrov, chodník tvoria z veľkej časti kamenné schody.

Nie je to ale nič nesplniteľné, tento výstup trvá približne jeden až jeden a pol hodiny. Oproti iným divom sveta, ktoré sú jednoduchšie dostupné a na návštevu vám stačí pár hodín alebo nanajvýš jeden deň, toto putovanie k Machu Picchu je vzrušujúce a odmenou sa vám stáva neskutočná energia miesta.

Medzi TOP zážitky Peru patrí určite aj jeho gastronómia. Mnoho turistov sa teší predovšetkým na inkské ruiny, no veľa ľudí zostane milo prekvapených z peruánskej gastronómie, ktorá patrí medzi najlepšie na svete. Síce Michelin Guide v Peru ešte neoperuje, mnohé reštaurácie sa umiestňujú na popredných miestach TOP reštaurácií sveta.

V Lime si môžete zájsť na to najlepšie ceviche napríklad do reštaurácie Central, Maido alebo Astrid y Gastón. V Cuzcu nájdeme reštaurácie ako Chicha, Morena Peruvian Kitchen, Kusykay či Yaku Restaurant, ktoré zaujmú krásnou prezentáciou, servisom a vysokou kvalitou jedla. Ak máte záujem, počas našich zájazdov vám v reštauráciách radi pomôžeme s rezerváciou stola.

Tradičné jedlo, ktoré nemôžete v Cuzcu vynechať, je pečené morské prasiatko – cuy. Čašníci vám ho najprv donesú vcelku, ozdobené peruánskou čiapočkou a stužkou na fotku, neskôr vám ho opäť odnesú do kuchyne, aby vám ho naporcovali pre jednoduchšiu konzumáciu.

S ochutnávaním cuya mám tiež vtipnú historku. Večerali sme spolu s našou lokálnou sprievodkyňou a ku koncu sa ma opýtala: „Tú hlavu nebudeš?“ Ja, prekvapená, som jej odpovedala, že asi veru nie. Tie malé zúbky nevyzerali príliš lákavo. Tak sa teda opýtala, či si môže dať, a popritom, ako si zahryzla do čela morského prasiatka, povedala, že to je tá najchutnejšia vec!

Odvtedy hovorím klientom, že hlava je najchutnejšia a vždy sa nájde nejaký skutočný lovec zážitkov, ktorý túto teóriu rád overí. Aj pri večeraní mávame obrovskú zábavu. Morské prasiatko je domorodé zviera Južnej Ameriky a tradične sa konzumuje na dôležité dni počas roka, ako sú narodeniny či Vianoce. Ak vás ale nelákajú na tanieri malé zúbky a pazúriky, určite si vyberiete z chutnej ponuky menu reštaurácie.

Do Peru vám odporúčam prísť s poloprázdnym kufrom. Krajšie a farebnejšie suveníry som nikde inde nevidela a je veľmi náročné im odolať. Na každom rohu nájdeme obchodíky s farebnými peruánskymi svetrami, pončami, čiapkami, rukavicami, ponožkami, šálmi a iným oblečením vyrobeným z vlny z alpaky alebo vzácnejšej vikune.

Tradícia spracovávania vlny alpák a vikúň pochádza už od pôvodných obyvateľov pred príchodom Španielov. Vedeli ste, že vlna vikune je tá najkvalitnejšia a zároveň najdrahšia na svete? Priemer vlákna je len 12 – 13 μm, čo je približne šestina ľudského vlasu. Taktiež pri jednom strihu vikune je výťažok iba 200 gramov.

Navyše, vikune sú nedomestikované, žijú vo voľnej prírode vo výškach približne od 3 000 do 50 00 m n. m., a preto je ich strihanie komplikovanejšie. Pri kúpe výrobku z vlny z vikune dostanete certifikát pravosti, na základe ktorého si danú vec viete dokonca aj poistiť.

Keď už existujú rôzne rebríčky ako prírodné divy sveta či technologické divy sveta, La Paz patrí podľa rebríčka vytvoreného National Geographics medzi mestské divy sveta. Ja nemôžem nesúhlasiť. Už prvý pohľad na toto dvojmiliónové mesto vám vyrazí dych. La Paz je uložené v údolí rieky Choqueyapu a jeho najvyššie položené osídlenia siahajú až do 4 200 m n. m. a najnižšie do približne 3 000 m n. m.

Často do kopcov vedú len kľukaté cesty, a preto verejnú dopravu v podobe veľkých autobusov tu nenájdete. Behajú tu menšie vany zvané „colectivos“, ktoré majú svoje trasy a nastúpiť a vystúpiť môžete kdekoľvek. Od roku 2014 tu mesto La Paz ako prvé na svete spustilo lanovky ako nosnú formu verejnej dopravy. Dnes tu premáva 10 liniek a namiesto čakania v kolónach sa rýchlo viete dostať z bodu A do bodu B „ponad“ mesto.

Lanovky umožňujú mnohým ľuďom rýchlo sa presunúť aj z okrajových častí mesta do centra, čím napríklad zlepšujú prístup k pracovným príležitostiam. Pre nás turistov je jazda lanovkou nezabudnuteľný ulovený zážitok a mnohí klienti mi vravia, že by sa dokázali voziť aj celý deň a pozerať sa na tú spleť neomietnutých tehlových domov postavených v strmých svahoch.

Zaujímavosťou Bolívie je, že La Paz je síce najznámejšie mesto Bolívie, no nie je ani hlavné, ani najväčšie. Oficiálne hlavné mesto Bolívie je Sucre, ktoré je sídlom Najvyššieho súdneho dvora, Ústavného súdu, Súdnej rady a Hlavnej republikovej prokuratúry. Sídlo vlády sa nachádza ale v La Paze, a preto mnohí tvrdia, že Bolívia má dve hlavné mestá. Najväčším mestom je Santa Cruz de la Sierra, ktoré má cez 2,3 milióna obyvateľov a veľká časť industrie sa nachádza práve tam.

Pre mňa je Bolívia krajinou, kde sa dá zažiť mnoho extrémneho. Aký je váš výškový rekord? Pokiaľ ste pred návštevou Bolívie nevystúpili na Kilimandžáro (5 895 m n. m.), tak v Bolívii si pravdepodobne viete prekonať svoj osobný výškový rekord – a to pomerne jednoducho!

Typickým bolívijským vanom sa viete vyviezť po štrkovej ceste, ktorá je tiež mimochodom označovaná ako jedna z ciest smrti, až do výšky 5 230 metrov, kde sa kedysi nachádzalo najvyššie položené lyžiarske stredisko na svete. V minulosti horu pokrýval ľadovec, ale v roku 2009 sa po cca 18 000 rokoch kompletne roztopil.

Nadmorská výška už všetkých určite zasiahne celú našu malú skupinu BUBO klientov, aj tých, čo statočne bojovali v 3 500 metroch. Dáme si pár kokových listov a krok po kroku sa s hlbokým dýchaním šplháme až na vrchol hory Chacaltaya.

Nasledujú šťastné fotky s ikonickou kamennou tabuľkou označujúcou výšku 5 435 metrov. Nachádzame sa napríklad vyššie ako horolezci v základnom tábore Mt. Everestu (5364 m)! Trasa od parkoviska má iba cca 1,1 km, prekonáme asi 200 výškových metrov a výstup trvá približne hodinku, záleží od dychu.

Ďalším unikátnym zážitkom pre adrenalínových nadšencov je 64-kilometrový zjazd po Ceste smrti. Bolívijským vanom s bicyklami na streche sa ráno vyvezieme do výšky 4 700 m n. m. a počas dňa zídeme až do dažďového pralesa vo výške 1 200 metrov. Na vrchole sa oblečieme do tenkých kombinéz, ktoré majú naše oblečenie hlavne ochrániť pred blatom, dáme si rukavice a prilby a zjazd sa môže začať.

Ráno môže byť ešte pomerne chladno, špeciálne počas zjazdu, poobede sa už ale postupne vyzliekame. Prvých 20 kilometrov ideme po asfaltovej ceste, aby sme sa zoznámili s našimi strojmi. Spolu s nami jazdia aj dvaja skúsení sprievodcovia, ktorí nám prezradili, že túto trasu idú približne 4 až 6-krát týždenne v závislosti od sezóny.

Zavedú nás do miestneho podniku, kde nám šikovné pani pripravia menšie raňajky v podobe žemle, vajíčka, banánu a teplého čaju, a pokračujeme ďalej. Teraz začína tá pravá zábava. Schádzame 40 kilometrov po štrkovej ceste, zastavujeme na fotky – nad útesom, pod vodopádom, s tabuľou „Death Road Bolivia“… sprievodcovia už presne poznajú tie najlepšie fotospoty.

Táto cesta bola vybudovaná v roku 1930 paraguajskými zajatcami po bolívijsko-paraguajskej vojne. Bola to jediná spojnica La Pazu a mesta Coroico, čiže neúrodného Altiplana a úrodného dažďového pralesa, a touto cestou sa zásobovalo veľkomesto La Paz. Počas jej stavby v útese zahynulo množstvo ľudí. Rovnako dochádzalo aj k množstvu dopravných nehôd, keďže cesta je vo všeobecnosti úzka, priemerne má tak 3 metre, a neraz sa museli na nej vyhýbať veľké autá.

Momentálne od roku 2009 funguje ako spojnica La Pazu a nižších oblastí nová dvojprúdová asfaltová cesta a Cesta smrti, alebo oficiálne Yungas Road, sa používa už iba na takéto adrenalínové zážitky. Tak či tak, popri ceste často nie sú zvodidlá a útesy môžu dosahovať výšku až 600 metrov, preto treba byť pri zjazde veľmi opatrný!

Autobus vymeníme za terénne autá a naše putovanie po Južnej Amerike začne naberať expedičný charakter. Soľná pláň Salar de Uyuni je skutočne ako z inej planéty. Počas prechodu soľnej pláne sa zastavíme na viacerých zaujímavých miestach. Navštívime cintorín vlakov, ktorý nám pripomína niekdajšiu ťažbu nerastných surovín v okolí a ich vývoz do prístavov na pobreží Tichého oceánu.

Navštívime dedinku Colchani, kde sa dodnes venujú tradičnému spracovávaniu soli. Ďalej nás čakajú vyvierajúce studené pramene, ostrov vlajok, monument pretekov Rally Dakar či ostrov Incahuasi, na ktorom rastú kaktusy.

Najväčšia zábava je ale hra s perspektívou. Slovo „perspektíva“ tu naberá naozaj iný rozmer. Rozdiel nadmorskej výšky celej soľnej pláne je iba jeden meter, čiže vzhľadom na jej rozlohu 10 500 km², by sa dalo povedať, že je tu dokonalá rovina. Dokonca NASA tu testuje a kalibruje svoje roboty, ktoré neskôr vysiela napríklad na Mesiac.

Táto skutočnosť nám umožňuje vytvoriť naozaj geniálne a zábavné fotky. Môže vás naháňať dinosaurus alebo budete sedieť na plechovke od piva? Kreativite sa medze nekladú. Deň zakončíme krásnym západom slnka s vínkom a orieškami.

Najväčšia soľná púšť na svete s dĺžkou viac ako 200 km a šírkou 80 km disponuje zásobou viac ako 64 miliárd ton soli, ale zároveň sa tu nachádza viac ako 21 miliónov ton lítia, čo tvorí približne polovicu svetových zásob. A tu nastáva aj menší problém.

Bolívijský Salar de Uyuni je bielym magnetom pre turistov z celého sveta. Ide predsa o najväčšie a najpôsobivejšie soľné pláne na Zemi. No rovnako je tu aj veľký záujem bolívijskej vlády o ťažbu lítia. S rastúcim dopytom po lítiových batériách sa preto môže stať, že tieto nedotknuté soľné pláne sa čoskoro stanú len legendou. Preto sme v BUBO túto lokalitu zaradili medzi miesta, ktoré treba vidieť, kým nezmiznú.

Budíme sa v jednoduchom soľnom hoteli, ktorý je zážitok sám o sebe. Často netečie teplá voda, elektrinu na noc vypínajú, no zato sa môžeme kochať neskutočnou nočnou hviezdnou oblohou. Nezabudnite si na cestu pribaliť aj teplú páperku, v noci môžu teploty klesnúť aj pod bod mrazu.

Pokračujeme s našou expedíciou cez bolívijské Altiplano, ktoré podľa mnohých názorov častokrát prekonáva aj samotné Machu Picchu či Salar de Uyuni. Celý deň nás sprevádzajú nádherné scenérie, sopky, ktorých výška presahuje 5 000 metrov, a lagúny, kde pozorujeme desiatky či niekedy stovky plameniakov. Cítime sa ako v prírodopisnom dokumente.

Nasledujúce ráno vstávame ku gejzírom ranného slnka, ktoré, ako ich názov napovedá, sú najkrajšie počas východu slnka. Je to jedno z najvyššie položených geotermálnych polí s prameňmi síry na svete.

Táto geotermálna oblasť, ktorá sa rozprestiera na rozlohe viac ako 10 km², leží v nadmorskej výške medzi 4 800 až 5 000 m n. m. Vulkanická činnosť je významná a sírne pramene a bahenné jazerá nepretržite bublú a sálajú paru. Bolívia dokonca vybudovala elektráreň na geotermálnu energiu, aby predala uloženú energiu do Čile, ale využívanie miesta je neekonomické.

Z geotermálnej činnosti nám tu vyvierajú aj teplé pramene. Nie je nič krajšie, ako sa ohriať v teplom bazéne za studeného rána a pozorovať krásne scenérie Altiplana a pasúce sa alpaky.

Po troch dňoch strávených v džípe sa lúčime plní zážitkov s Bolíviou a prechádzame hranicou do Čile. Všetka batožina je skontrolovaná, do Čile sa totižto nemôže dovážať nič čerstvé rastlinného ani živočíšneho pôvodu. Táto krajina sa tiahne viac ako 5 000 kilometrov popri tichomorskom pobreží, oddelená majestátnymi Andami od zvyšku Južnej Ameriky.

Vyvinula sa tu jedinečná flóra, a preto je zákaz dovážať nespracované produkty. Čile vďaka svojej dĺžke prechádza viacerými klimatickými podnebiami – od suchej púšte na severe, cez úrodné údolia v strednej časti krajiny, až po ľadovce, ktoré formujú fjordy na juhu v Patagónii.

Počas nášho zájazdu navštevujeme oblasť púšte Atacama, najsuchšej púšte na svete. Vyberieme sa do Údolia Mesiaca a vystúpime na piesočnú dunu! Dôležitá je pokrývka hlavy a dostatočná hydratácia.

Atacama sa rozprestiera v dĺžke približne 1 000 kilometrov od hraníc s Peru smerom na juh do Čile. Na východe ju lemuje pohorie Ánd, z ktorého síce stekajú menšie potoky, no nedokážu preniknúť až k oceánu. Ročný úhrn zrážok v niektorých častiach púšte dosahuje asi 75 mm, no existujú aj oblasti, kde za celý rok nespadne ani milimeter dažďa. Sú miesta, kde nepršalo celé stáročia.

Za extrémne sucho v Atacame môže viacero faktorov. Kľúčovú úlohu zohráva studený Peruánsky (Humboldtov) prúd, ktorý prúdi pozdĺž pobrežia od Antarktídy a ochladzuje oceánsku vodu. Voda pri pobreží je tak chladnejšia než vzduch nad ňou, čo spôsobuje vznik hmly a oblačnosti, ale nie dostatočné zrážky – oblačnosť sa neprejaví dažďom. Druhým významným faktorom sú Andy, ktoré bránia prenikaniu vlhkého vzduchu z východu, z oblasti Amazónie. Tým vzniká takzvaný dažďový tieň – vlhkosť sa nedostane až do púšte a Atacama zostáva jednou z najsuchších oblastí sveta.

Vďaka nízkej oblačnosti sa v oblasti nachádzajú viaceré významné observatóriá, vrátane ALMA Observatory, najväčšieho astronomického projektu na svete, a observačné centrá pre turistov. Mesto, kde počas zájazdu nocujeme, San Pedro de Atacama, je vďaka suchému podnebiu, vysokej nadmorskej výške a minimálnemu svetelnému znečisteniu považované za jedno z najlepších miest na svete na pozorovanie hviezd.

Cesta naprieč Peru, Bolíviou a Čile je skutočným dobrodružstvom, ktoré vás zavedie od tajomného Machu Picchu, cez rozľahlé soľné pláne Salar de Uyuni, až po vysoké vulkány a púšť Atacama. Každá krajina ponúka jedinečné zážitky – od fascinujúcej histórie Inkov, cez kontrasty andskej prírody, až po nezabudnuteľné gastronomické objavy ako ceviche, cuy, steak z alpaky či ikonický pisco sour.

Verím, že tento blog vás inšpiroval vydať sa na cestu do tohto výnimočného kúta sveta, kde každý deň prináša nové výzvy, objavy a stretnutia s pohostinnými ľuďmi. Nechajte sa očariť krásou Ánd, silou dávnych civilizácií a rozmanitosťou kultúr, ktoré tu žijú dodnes. Vydajte sa s nami na cestu plnú poznania, dobrodružstva a zážitkov, ktoré si budete pamätať celý život.