Toskánsko nielen pre gurmánov

Keď cítite, že potrebujete vo Vašom živote silný pozitívny výboj, priniesť farbu do bežnej šede odporúčam predlžený toskánsky  víkend. S BUBO! Po krátkom priamom lete pristávame v údolí rieky Arno, na severe nádherné ešte zasnežené vrchy a inde silné slnko osvetľujúce sýtozelenú Toskánsku pahorkatinu. Náš hotel je najbližšie k Ponte Vecchio (Karlov most Florencie) a patrí rodine obuvníka Salvatore Ferragamo. V cene malého útulného designového hotela je aj vstup do jeho múzea, kde nájdete topánky, ktoré ušil pre Gretu Garbo, Evitu Peron či Marilyn Monroe. Plus terasa na streche, kde pri Aperol šprici vidíme nad strechami to najkrajšie z mesta, od Brunelleschiho kupole dómu, cez Palazzo Vecchio cez tú vravu na najstaršom moste mesta – nádhera.  Moja mama Florenciu miluje a ja som teda vyrastal s podrobnosťami o hrobkách Medičiovcov z baziliky St. Lorenzo. Potom som navštívil Florenciu desaťkrát a začal som ju mať rád. Sadnúť si v Relais na macchiato s domácou čokoládou a s fľaštičkou ružového Taittingera a pozorovať najväčšiu výstavu sôch pod otvoreným nebom Európy je príjemné. Tu na Piazza Signoria upálili dominikánskeho mnícha Savonarolu (predtým ho humánne obesili) a tu stál vyše tristo rokov originál Davida. Teraz tu stojí kópia a na originál sa stoja mnohohodinové rady. No my prídeme na kočoch s fľaškou šampanského a predbehneme sa bez toho, aby nám ktokoľvek nadával. Máme totiž objednaný vstup – je to legálne a iba príjemné – a ide o značné ušetrenie času. Vyše päťmetrový gigant je dokonalý, každý sval a každá žila je na svojom mieste a ja si spomínam na hodiny anatómie a na pitvy, ktoré potajme realizovali aj Michelangelo a Leonardo z blízkej dedinky Vinci. Michelangelo je génius! Dávid je nádherný zdiaľky aj zblízka. Tu si všimnete, že prsty ľavej nohy v roku 1991 jeden bláznivý Talian kladivom odrazil a vidieť, že sú síce z toho istého materiálu, ale dorobené. Michelangelov židovský kráľ nie je obrezaný a tak je zrejme, že umelcovi a homosexuálovi zároveň išlo skôr o spodobenie toho najkrajšieho muža sveta, o znovuzrodenie antickej krásy. Tento David má dušu. Možno preto, lebo má zreničky? Všetci sochári si pred prácou na drahom mramore robili sadrové predlohy, no po Michelangelovi sa ani jedna nenašla. Nepotreboval ich. On išiel vždy naostro a svojimi röntgenovými očami videl tú sochu už vopred a iba ju z nadbytočného mramoru odbalil. Génius!

Etruská Voltera, stredoveký skvost San Gimignano a gotická Siena. Každé mesto je trošku iné a všetky sú nádherné, dych vyrážajúce. Máme vysielačky, v uchu drôtik ako ochrankári a tak si každý chodí, fotí a vychutnáva mesto individuálne a profesionálna sprievodkyňa nám ozrejmuje detaily a súvislosti. 

Aj keď ste boli v Siene desaťkrát, povedzte, navštívili ste niekedy centrum Contrady? Tento víkend sa oslavoval sviatok sienskej rodáčky svätej Kataríny a tak každá zo sedemnásť štvrtí bola označená svojou vlajkou – kontrady bolo teda vidieť ešte viac. Nás pustili dnu. Videli sme ich kostol, múzeum s trofejami, s víťaznými vlajkami, štandardmi z konských bláznivých pretekov Palio, kde je jedno, či jazdec padne z koňa, lebo vyhráva nie jazdec, ale kôň. Ten, kto vyhrá, vypláca peniaze tým, čo prehrali, no oslavuje najmenej tri mesiace. Je to obrovský honor. Naša kontrada oslavuje doteraz, lebo minulý rok vyhrala. Okrem kostola má vlastné námestie, vlastnú fontánu, vlastné stajne pre kone – všetko v absolútnom centre mesta. Dáme si cafe na Piazza del Campo a potom interiér pruhovanej bielo-čiernej katedrály, na ktorom sa pracovalo vyše 600 rokov – interiérom Siena s prehľadom víťazí nad Florenciou. 

Aj keď ste boli desaťkrát vo Florencií, viete o tom, že sa dá z galérie Uffizi prejsť na druhú stranu rieky až k Palazzo Pitti tak, aby Vás nikto nevidel a Vy ste videli všetkých? Áno, šípite správne, že takto, tajnou chodbou chodila rodina Medici. A teraz tadiaľ chodíme my s BUBO. Chodbu navrhol architekt Vasari, ktorý je pokladaný za prvého kunsthistorika na svete, napísal životopisy slávnych umelcov Florencie a bol to on. kto prvý raz vyslovil terminus technikus – renesancia. 

Ani do Uffizi BUBO nečaká v kilometrových radách. Za krátky čas takto vidíme viac, plus pikošky navyše a hlavne máme čas na intenzívne zážitky navyše. 

Toskánsko – to je najlepšie jedlo Talianska. Raz som strávil týždeň na farme právnika Pietra, ktorý sa našiel v tom, že pre svojich hostí varil tradičné toskánske recepty. Hosťami boli Taliani. Ste partia, ktorá chce ochutnať  to najlepšie? Poďte s BUBO na TOP gurmánsku cestu Toskánskom. Každá reštaurácia, ktorú navštívite s nami, má minimálne jednu Michelinovskú hviezdičku. Viete koľko takých hviezdičiek máme dnes na Slovensku? Žiaľ, ani jednu. Ani si neviete predstaviť, koľko som toho musel prejesť, kým som našiel pre Vás to skutočne pravé... Každá jedna reštaurácia na tejto (nielen) gurmánskej ceste bude iná od tej predošlej jedlom, interiérom, zameraním.  Na dvadsiate výročie BUBO máme pre Vás pripravený vskutku TOP zážitok aj tu za humnami v Toskánsku. 

Štandard držíme vysoko: vlastná miestnosť iba pre Vašu skupinu – a tie priestory sú nádherné. Vlastný somelier a tak sa dozviete tie najnovšie trendy. Najlepšie vína. uhhh. Kuchár sa Vám príde predstaviť a porozpráva sa s Vami a dokonca pokojne prezradí recept. Je to iný svet a zájazd určený skúseným. 

Všetky reštaurácie, ktoré teraz ponúkame, sú vysoko kvalitné. Ja Vám však v krátkosti porozprávam o jednej. Nejde o tú najlepšiu, to aj ťažko posúdiť, lebo ako som písal, každá je iná, ale na mňa zapôsobila svojou skromnosťou. Nachádza sa v srdci regiónu Chianti asi 45 minút južne od Florencie v nádhernej lokalite v srdci prírody. Nič, iba kamenné veže opátstva z 11. storočia (opátstvo bolo založené v 9. storočí). Mnoho rokov tu pobýval Galileo Galilei, ktorý mníchov vyučoval matematiku. Nikto nepochybuje, že najlepšie Chianti Classico pochádza z týchto viníc. To, čo sme zažili tu, propagujú ako ultra luxury wine tour, no ja o tom píšem preto, že mi to pripadalo veľmi milé. Aj tu sa mi potvrdilo, že luxus a intenzívne zážitky nemusia byť strojené a môžu sa ponúkať s úsmevom (tak ako sa to snažíme u BUBO). 

Šéfkuchár Marcello Cini je sympatický mladík z dobrej rodiny. Keď v štyroch rokoch otcovi povedal, že chce byť kuchárom, ten skoro skolaboval. No teraz, keď je talianskou kuchárskou hviezdou, nielen mediálnou a ako šéfkuchár spolupracuje so starou šľachtickou rodinou vinárov (vinári od 14. storočia), otec je spokojný. 

Po prehliadke vinohradov a pivníc opátstva sa usádzame a začíname ochutnávkou olivového oleja s cícerom. To aby sme vedeli, že Virgin oil nie je maximum a v tejto reštaurácii sa používa iba to najlepšie... Potom prichádza predjedlo. Flambovaný karfiol, veľa, veľa nastrúhaného parmezánu, áno olivový olej a redukcia z balzamikového octa. A k tomu biele vínko z Umbrie, preslávené Cervaro della Sala.  Je práve toto najlepšie biele víno celého Talianska? Množstvo cien, ktorým je ovenčené, by tomu aj zodpovedalo. Uhh. Víno je určené na dlhodobé skladovanie, no u mňa by dlho nevydržalo. Víno je bohaté a hlboké, cítim figy a vanilku a skóre nad 95 bodov (zo 100) môžem iba potvrdiť. 

Nasledujú ravioli plnené čerstvými paradajkami, jasné že čerstvými, všetko je maximálne čerstvé a prvotriedne, s pestom. Vyzerá to jednoducho a aj to tak bolo. Geniálne jednoduché, geniálne dokonalé. Tento kuchár nedostal Michelinovú hviezdičku za excesy a molekulárnu kuchyňu ale za dokonalé spracovanie receptov starej matere.  Ani toto jedlo nemalo prebiť chuť snáď najlepšieho vína s apeláciou Chianti a to Chianti Classico Riserva Badia a Passignamo 2007. Wow. 

A prichádza vrchol: mladý kohútik na timiáne s grilovanou zeleninou  a k tomu Tignanello, Ferrari medzi vínami. Alebo ochutnáte Solaiu, ktorá sa nerobí každý rok a kde sa hrozno zbiera iba zo slnečnej strany z vinohradu s rozlohou desať hektárov? Obe vína patria k tzv. Super Toskánskym a kašlú na to, že sa nemôžu označovať prívlastkom Chianti. Ide o značku samú o sebe z hrozna z kopcov Tignanello. Toto víno je pre Taliansko míľnikom. Aj pre nás! 

Potom nasleduje výber syrov so špeciálnymi medmi a brioškou a k tomu tuhé, rubínovo - tmavočervené Brunello di Montalcino, Pian delle Vigne 2006. Šampión ťažkej váhy. 

Čokoládová tortička s jahodovým krémom a k tomu dezertné Muffato della Sala 2007. Na záver kávička a domáce čokoládové bonbóny... 

Okrem nádherného vidieckeho prostredia a pivníc, kde víno dozrieva vyše tisíc rokov ma uchvátila nenútenosť a úžasný súlad medzi kvalitným jedlom, ktoré neprebíjalo jedno z najlepších vín, aké som kedy pil. Viem, že sem sa ešte rád vrátim! 

Toto nie je malomeštiactvo. Toto je vskutku ohromný zážitok! Raz za život. Alebo pokojne aj viac razy za život. Túto vysokú kvalitu pochopí aj barbar, za akého sa stále považujem. Keďže sme špeciálna skupina, všade máme ešte navyše vlastného someliera a zároveň osobu, ktorá je zodpovedná za vysvetľovanie jedla. Často nevie na moje otázky odpovedať (ja sa aj na trhu na Žilinskej pýtam, odkiaľ sú tie vajcia a ako sa volala sliepočka..), tak sa ospravedlní zbehne do kuchyne a príde s odpoveďou. Nestalo sa mi, že by povedali pcchch, to je hlúpa otázka. Maximálna profesionalita, niečo, čo sa dá vytvoriť iba v oblasti so starou tradíciou a ohromnou kultúrou. Hľadáte čosi na najvyššej úrovni? Tak, aby všetko prebehlo bez stresov? Aby ste za ten predĺžený víkend videli toľko, čo iní za dva týždne, ba dokonca zopár unikátnych veci, ktoré oni nemajú šancu vidieť?  Vybehnite na predĺžený víkend s BUBO. A budete spomínať celý život... 

Pozor táto cesta môže ovplyvniť Váš život! Budete sa viac usmievať.