Great Zimbabwe - africký unikát

Nakoľko sa nezachovali žiadne písomné záznamy o tomto mieste, všetky poznatky vychádzajú z archeologických nálezov, legiend a vyvodzovaní záverov z poznatkov iných výskumov. Archeológovia v neskorších rokoch objavili menšie, ale podobne konštruované obydlia v tejto časti Afriky, až po Mozambik a Tshwane (oblasť Pretórie a Johannesburgu v JAR). Sú však pravdepodobne mladšieho dáta a tak je predpoklad, že vznikli ako dôsledok obchodnej činnosti Veľkého Zimbabwe. 

Veľké Zimbabwe bolo vybudované niekedy medzi 11. a 15. storočím. Hlavným stavebným materiálom je žula, alebo granit. Opracované veľké kusy granitu boli vyskladané do rôznych stavieb, veží, vežičiek, múrov, brán či schodísk.

Na stavbu nebol použitý žiadny spojovací materiál a jednotlivé bloky boli na seba ukladané a prispôsobované jeden druhému. Tento spôsob je známy napríklad z inkskej kultúry v Cuzcu. Na jednotlivých stavbách je vidno, ako postupne stavitelia zdokonaľovali technológiu a na najnovších stavbách je vidno dokonalosť spracovania a dokonca aj výzdobu vytesanú do blokov.

Tento komplex bol pravdepodobne vytvorený ako kráľovské sídlo vtedajších vládcov Zimbabwského kráľovstva. Mesto rástlo postupne. Celá archeologická lokalita má rozlohu viac ako 7km² s múrmi vysokými až 5 metrov. Centrálna husto zastavaná časť je, samozrejme, menšia, s rozlohou približne 80 hektárov. V minulosti sa predpokladalo, že v najväčšom rozkvete mohlo v tomto meste žiť až 20 000 obyvateľov. Dnešné odhady sú výrazne nižšie.

Celá oblasť mesta sa rozlieha v kopcovitej oblasti a aj jednotlivé stavby sa nachádzajú na rôznych miestach. Rozdeľuje sa na tri hlavné skupiny: komplex na kopci, komplex v údolí a veľká ohrada. Samotným kráľovským palácom bola pravdepodobne pevnosť na skale - akropola, ktorá bola z troch strán chránená kopcom a skalou a zo štvrtej strany bol zráz lemovaný múrom. Tu sa nachádzal hlavný „chrám“ a aj miesto na politické rozhodnutia a dokonca aj súdy. Predpokladá sa, že na „nádvorí“ bolo miesto, kde sa vykonávali popravy odsúdených.

Údolný komplex bol miestom s obydliami bežného obyvateľstva, toto miesto je rozdelené na horné a dolné údolie. Veľká ohrada mohla slúžiť ako kráľovský palác. Iné vysvetlenia hovoria o postupnom presúvaní sa kráľovských rodín. Prvou, kráľmi osídlenou oblasťou mohol byť komplex na kopci, odkiaľ sa presunuli ich nasledovníci do veľkej ohrady, následne do horného údolia a na sklonku existencie mesta do dolného údolia. Nenašli sa však žiadne relevantné informácie, ako a na čo boli jednotlivé skupiny stavieb používané a všetko sú len dohady.

Asi najznámejšou časťou stavieb je Veľká ohrada - Great Enclosure. Pozostáva z viacerých hradieb, ktoré boli postupne dostavované. Vo vnútri je najstarší a najnovší je na vonkajšom okraji. Viaceré z nich majú zdobené okraje v hornej časti.

Niektoré z múrov sú na určitých miestach až 11 metrov vysoké a štvrť kilometra dlhé. Medzi dvomi 5 metrov vysokými múrmi je vybudovaná 9 metrov vysoká veža s neznámym účelom. Jej priemer pri zemi je 5,5 metra. Táto časť sa stala symbolom celého Veľkého Zimbabwe a zobrazuje sa najčastejšie ako najtypickejšia časť areálu. Nájdete ju na bankovkách a takmer v každej publikácií o Zimbabwe.

Jedným z najdôležitejších nálezov, ktoré sa tu našli, je vtáčí symbol z mastenca. Bol pravdepodobne kráľovským symbolom. V konečnom dôsledku sa našlo až 8 týchto vtákov. Predpokladá sa, že spodobuje orla, na niektorých z nich sú antropomorfné prvky – ľudské nohy a ústa.

Najznámejší z nich, ktorý je aj v štátnom znaku, na bankovkách a ďalších oficiálnych znakoch, sa spolu s ďalšími troma z dnešného Zimbabwe na konci 19. storočia dostal do Juhoafrickej republiky, odkiaľ sa ho podarilo získať až v roku 1981 výmenou za iné artefakty. Podstavec, na ktorom stál, sa z Nemecka dostal do Zimbabwe až v roku 2003. Posledný kus sa z JAR dostal späť do Zimbabwe v apríli 2026.

Okrem týchto vtáčích symbolov sa tu našlo množstvo „cudzích“ artefaktov. To naznačuje čulému obchodnému ruchu medzi Veľkým Zimbabwe a pobrežím. Keďže východné pobrežie Afriky bolo už pred objavom obchodnej cesty Portugalcami okolo južného cípu kontinentu známe medzi arabskými aj čínskymi obchodníkmi, väčšina nálezov pochádza z týchto končín sveta. Je priam neuveriteľné, že relatívne malá komunita uprostred juhoafrickej náhornej plošiny obchodovala s Arabmi a Číňanmi.

Našli sa tu črepy čínskeho porcelánu, arabské mince a ďalšie drobnosti z rôznych kútov prevažne Indického oceánu. Hlavným obchodným artiklom bolo zlato, o ktorom sa hovorí, že sa tu vyťažilo počas trvania tohto kráľovstva až neuveriteľných 20 miliónov uncí (približne 622 000 kilogramov). Ďalším a nemenej dôležitým artiklom bola slonovina. Rovnako obchodovali aj s dobytkom, ktorý tu vo veľkom chovali a migrovali po pastvinách v širokom okolí. 

Úpadok nastal niekedy okolo roku 1450. Nie je presne jasný dôvod, s veľkou pravdepodobnosťou nastal v dôsledku ochabnutia alebo ukončenia obchodu so swahilským pobrežím vďaka vyčerpaniu ložísk zlata.

Ďalšími pridruženými dôvodmi mohlo byť dlhotrvajúce sucho, ktoré spôsobilo hladomor, nadväzne politickú nestabilitu. Zo severnej vetvy Veľkého Zimbabwe sa odtrhla skupina ľudí, ktorých vodca založil vlastné kráľovstvo Mutapa, ktoré sa dostalo na vrchol v 15. storočí. Toto kráľovstvo mohlo tiež prispieť k úpadku Veľkého Zimbabwe. 

Prvé európske správy o podobných kamenných sídlach a zimbabwianskej oblasti priniesli portugalské texty zo 16. storočia. V roku 1513 písal portugalský cestovateľ António Fernandes popísal kamenné mestá vo vnútrozemí Afriky. Popisoval veľké stavby vybudované z kameňa bez použitia malty a iných spojovacích materiálov. Pri svojej výprave do vnútrozemia však toto miesto minul a nemohol podať osobný popis, preto nie je isté, či vôbec popisoval Veľké Zimbabwe. Istejšiu správu podal až v roku 1531 Vicente Pegado. Objavovalo sa viacero popisov miesta menom Symbaoe (portugalský prepis Zimbabwe), nikto však miesto osobne nenavštívil.

Prvým doloženým návštevníkom z Európy je Adam Render, americko-nemecký lovec, prospektor a obchodník, ktorý pri jednej z loveckých výprav ruiny našiel v roku 1867. On ukázal toto miesto v roku 1871 nemeckému objaviteľovi a geografovi, Karlovi Mauchovi. Ten na základe starších informácií od portugalských cestovateľov vytvoril legendu, že miesto navštívil, poprípade postavil kráľ Šalamún s kráľovnou zo Sáby. Podľa neho dokonca Veľká ohrada je kópiou paláca kráľovnej zo Sáby z Jeruzalema a drevený preklad nad vchodom mal byť z libanonského cédra privezeného Feničanmi.

Začiatkom 20. storočia sa miesto hemžilo archeológmi a bádateľmi, ktorí tu našli viacero zaujímavých nálezov. Niektoré pravdepodobne pochádzajú zo starého Egypta, z rokov 1000-1500, poprípade to boli úlomky ešte starších sošiek. 

Práve tieto nešťastné amatérske „kopania“, zničili množstvo informácií, ktoré mohli v neskoršej dobe pomôcť identifikovať miesto a spresniť jeho účel a existenciu. Všetky cennejšie nálezy zo zlata a drahých kovov, všetko, čo nebolo rozbité bolo odnesené preč a skončilo prevažne v súkromných zbierkach, kde sú v podstate nevypátrateľné.

Výskumy prevádzané na mieste po roku 1945 napovedajú, že osídlenie bolo vybudované kultúrou Gokomere, jazykovej skupiny Shona, východnej vetvy Bantu. 

Jedinečnosť a dôležitosť Veľkého Zimbabwe dostala toto archeologické miesto v roku 1986 na zoznam historických pamiatok UNESCO. Spolu s ním sa tu ocitli aj ďalšie ruiny v Zimbabwe - Khami pri meste Bulawayo. 

Neďaleko ruín Great Zimbabwe bola v roku 1999 otvorená univerzita, ktorá sa zameriava na kultúru a umenie Zimbabwe. Na ruinách prebieha neustály archeologický výskum. 

V samotnom Zimbabwe bolo postupom času objavených viac ako 150 podobných osídlení, aj keď ani jedno z nich nedosahuje rozmerov Veľkého Zimbabwe. Nedávno sa objavili informácie aj o objavoch kamenných miest v Juhoafrickej republike a Mozambiku. O tom sa v Mozambiku zverejnila informácia, že by mohlo byť staré až 200 000 rokov. To by prepísalo celú históriu moderného ľudstva a spôsobilo by to slušný rozvrat medzi historikmi a archeológmi. Táto informácia je však zatiaľ braná s veľkou rezervou. Každopádne sú tieto miesta veľmi malé, nedajú sa ani zďaleka porovnať s tým v Zimbabwe.