... príbehy z krajiny, ktorá je dnes domovom vyše miliardy ľudí, druhej najľudnatejšej na svete. Z kotla, v ktorom to neustále vrie, hýbe sa, a všetko sa mení, ale aj subkontinentu, kde sa niektorých tradícií nemôžete dotknúť už štyri tisícky rokov. India je krajina totálneho luxusu, aj hladu a biedy. Najväčších mozgov sveta aj neuveriteľnej negramotnosti. Špina a najmodernejšie technológie vedľa seba. Srdečnosť a česť, podvody a klamstvá... Čo ste o voľbách, svadbách, láske a kastovom systéme netušili.

V Indii sa práve skončili voľby. Vyhral Narendra Modi. Je to veľká vec, veď ide o najväčšie demokratické voľby na našej planéte. India (29 štátov) má obdobný počet štátov ako Európska únia (28 členských štátov). Európske voľby sa konajú tento víkend. V Indii to bola vyše mesačná (6 týždňov) záležitosť. V celej Európskej únii hlasuje čosi cez 400 miliónov voličov, v Indii takmer 900 miliónov. V Indii je všetko väčšie. Epos Mahabharata má 1.8 milióna slov a je starší a desaťkrát rozsiahlejší než Ilias a Odysea dokopy. Volebná kampaň na prezidenta je u nás na Slovensku obmedzená čiastkou 500 000 eur. Kampaň, ktorá dostala dnešného premiéra Narendra Modiho do kresla v roku 2014, stála 5 miliárd. 

V týchto indických voľbách súťažil úradujúci premiér Narendra Modi s Rahulom Gandhím, (ktorého otec, dedo a pradedo boli premiérmi). Modiho BJP bojuje proti gandhiovskému Kongresu.

Rahul Gandhí je z prominentnej rodiny. Narendra Modi robil ako malý chlapec chaiwalu, čo je horšie než čistič topánok. Chlapec, ktorý na vlakovej stanici, nalieva čaj. Je z poslednej kasty… No vypracoval sa a aj môj partner, ktorý je brahmán = najvyššia kasta Modiho uznáva. Narendra Modi je prohinduistický a vyše sto miliónov indických moslimov ho v láske nemá. Narendra Modi tvrdi, že Mahatma Gandhí urobil v jeho láske k moslimom chybu. Narendra Modi je zároveň v úzkom kontakte s biznismenmi z Gudžarátu a ide o tých najbohatších Indov žijúcich dnes v Bombaji. 

Modi prerába indickú spoločnosť. Špinavú Indiu čistí od odpadkov a korupcie. Páči sa mi neuveriteľný trik, ktorý spravil, keď zakázal zo dňa na deň používať bankovky v hodnote 500 a 1000 rupii. Všetky úplatky gandhiovskej dynastie boli v keši a práve v týchto veľkých bankovkách. Politici ich nemohli priznať a tak sa z ich nakradnutého majetku stali bezcenné papieriky.

Výhra Narendru Modiho je pre Indiu dobrou správou. Aspoň my v BUBO ako najväčší predajcovia Indie za posledného štvrťstoročia to tak vidíme. India sa pod týmto premiérom veľmi rýchlo rozvíja. Držíme jej palce...

V tomto blogu sa dozviete informácie, ktoré sa dajú získať iba opakovanou návštevou a systematickým hľadaním pravdy. Fotografia: archív Ľuboš Fellner

Preklínal ju, keď ho podviedla, či sklamala jeho očakávania pohodlia typického Západniara. Spal v najzúfalejších kuticiach aj v rozprávkovom prepychu, stretol sa s bedármi aj s najbohatšími ľuďmi sveta.

Autor článku navštívil túto krajinu 40-krát. A stále ho prekvapuje, stále nemá dosť, stále ju nepozná. Prvý raz si ju osobne ohmatal už v roku 1996. Letenka do Indie bola vtedy nedostupne drahá a tak sem išiel stopom. A prišiel sem so všetkými možnými predsudkami, ktoré voči Indii existujú. Postupne spoznával všetky jej tváre a podoby. Preklínal ju, keď ho podviedla, či sklamala jeho očakávania pohodlia typického Západniara. Spal v najzúfalejších kuticiach aj v rozprávkovom prepychu, stretol sa s bedármi aj s najbohatšími ľuďmi sveta. Vstrebával ich názory, jedol s nimi, zabával sa s nimi, učil sa ich uvažovaniu, cez detaily a každodenné situácie spoznával neuveriteľnú históriu ich národa. Aj vďaka tomu dnes môže povedať, že Indiu síce ešte stále celkom nepozná (dá sa to vôbec?...), no už dávno netrpí povrchnými súdmi a názormi na túto krajinu, s akými sem prišiel pred 25 rokmi. Počúval, a dodnes počúva ich príbehy a múdrosti, cez ktoré sa mu rozprestiera pred očami tajomstvo dnes jednej z najfascinujúcejších a najkontrastnejších krajín planéty...

Krajina, kde sa neboja nahlas povedať slovo kasta, na rozdiel od zvyšku sveta, a kde si v takomto podelení nažívajú vo zvláštnej spoločenskej symbióze dodnes. Niekomu sa to môže nepáčiť, niekoho môže India aj so svojimi paradoxami desiť a nikdy si nezvykne na vzťahy, pravidlá a tradície, ktoré tu panujú. Pre niekoho to môže byť skrátka too much. No keď sa pozriete hlbšie, pod pokrievku toho, čo sa o Indii píše v bežných komerčných bedekroch a hovorí letmo v médiách, objavíte fascinujúce veci, súvislosti a prekvapenia, ktoré si nezaslúžia nič iné, len hlboký obdiv... Akokoľvek je India iná a pre nás možno nepochopiteľná, je zároveň veľmi rafinovaná, v mnohom neuveriteľne vyspelá. A jej neustále hlbšie a hlbšie poznávanie sa môže stať akousi drogou...

Západ slnka vo Fatehpur Sikri, v krásnej pevnosti múdreho Akbara, ktorý bol zrejme najmocnejším panovníkom v celej histórii Indie. No tu urobil chybu a jeho mesto ostalo opustené. Foto: Ľ. Fellner-BUBO

Svadba bez lásky. No veľa sexu.

“Svadba? To je otázka ponuky a dopytu,” absolútne neromanticky zhodnotí túto tému Surya. “Dobrý materiál sa predáva ľahšie. Keď dievča kríva, nevidí na jedno oko, je z nižšej kasty, ide to ťažšie... Ja som mal, samozrejme, arranged marriage, tak ako všetci. A aj moje deti budú mať arranged marriage. U nás je to zvyk, vysvetľuje zmierlivo, lebo pozná Západniarov veľmi dobre, a vie, že majú problém stráviť niečo takéto. "Vieš, nám to takto funguje už vyše tritisíc rokov a veľmi dobre, veď o chvíľu bude India najľudnatejšou krajinou sveta!” smeje sa. 

Radžastánska svadba v Jaipure.  Ženích išiel v pozadí na koni. Všetci nás volali, nech ideme na hostinu s nimi. Video: Ľ. Fellner

Radžastánska svadba v Jaipure. Ženích išiel v pozadí na koni. Všetci nás volali, nech ideme na hostinu s nimi. Video: Ľ. Fellner

Kráčam okolo novučičkého štadióna v Jaipure. Kriketový boh Virat Kohli práve skóroval šesť bodov, štadión buráca. Mierim z juhu mesta od hotela Hilton, kde dnes bývame, do centra, som na hlavnej ulici. Náhle sa oproti mne vynorí veľká procesia! Bubny a trúbky, ktoré sa z nej ozývajú, prehlušujú nadšené masy na štadióne, ktorý mám ešte stále v dohľade. Pred očami mi práve defiluje typická rajastánska svadba. Tradícia je skrátka tradícia, a nemôže ju zastaviť ani táto širokánska asfaltka, po ktorej svadobčania práve hrdo vykračujú. Inak je všetko ako kedysi. Chlapci sa chytia za ruky a točia sa dokola, ako sme to robili aj my, keď sme boli malí. Na to im kontrujú dievčatá. Chodidlami pri sebe, opierajú sa o seba, telá položené dozadu, vlasy im v tom teplom vzduchu tancujú okolo tváre. Dokonale tu funguje odstredivá energia, alebo – absolútne sa spoľahnutie na toho druhého. Jednoducho sa do toho položíš, a s pomocou druhého neguješ gravitáciu. Spoločne sa dá dokázať všetko! Celkom vzadu ide ženích na krásne ustrojenom koni. Rituál má svoje jasné pravidlá – táto procesia je ženíchova a jeho rodiny.

„Poďte s nami, pozývame vás k stolu! Poďte sa s nami najesť, oslavovať!” prihovára sa mi niekoľkých staršinov z pestrofarebného zástupu. Som príjemne zaskočený tým milým pozvaním, veď nie sme v žiadnej odľahlej dedinke! Jaipur sa neustále hmýri státisícami turistov, a ja – Slovák v miliardovej Indii som dostal pozvanie na ich svadbu...

Surya, patriaci do kasty kšátriov-vojakov (niečo ako naša vtedajšia šľachta) pokračuje: “U vás sa mladí ľudia najprv stretnú, spoznávajú sa, je tu fyzická láska, potom sa zoberú a narodia sa im deti. U nás je to inak: mladých zoznámia rodičia, zosobášia sa, až potom je na rade fyzická láska. Tá – ako vieme, funguje ako lepidlo, a keď ten prvý ošiaľ lásky pominie, narodia sa deti – najväčšie puto, ktoré drží vzťah pokope. Mladí sa postupne, už v manželstve, spoznávajú, prekvapujú a nachádzajú k sebe cestu. To, že sú z rovnakej kasty znamená, že veľmi pravdepodobne budú mať aj rovnaký pohľad na výchovu, rovnaké záľuby, veľmi podobný názor na svet. A že manželstvo teda vydrží...

Zo suterénu sa v Indii nevyhrabeš 

“Kedysi bolo v Indii tisíc kást, dnes sú tu iba dva druhy ľudí: Ľudia s veľkými a s malými bruchami. A čakajú vás len dva osudy: Jesť, alebo byť zjedený,” píše hlavný hrdina v mojej obľúbenej knihe Biely tiger. Je to fascinujúci román Aravinda Adigu, odhaľujúci tvár dnešnej kontroverznej Indie. A čím viac Indiu poznáte, tým viac sa budete pri jeho čítaní smiať. Hlavnému hrdinovi príbehu Balramovi Halwai dal toto meno jeho učiteľ. Dovtedy ho volali jednoducho Munna – Chlapec. Nič viac. Pochádza z poslednej kasty, jeho otec bol rikšiarom, celá rodina žila ako tlupa opíc – bez minulosti, s nulovou budúcnosťou. Tak nepokladali za nutné ani len pomenovať svoje dieťa... Áno, v tejto krajine sa dá byť až na takom dne.

Osobne poznám Indiu od jej absolútneho suterénu až po to najlepšie, najluxusnejšie, najmúdrejšie v nej. Za tých 25 rokov, čo Indiu navštevujem (a stihol som to už desiatky razov) a neustále vášnivo študujem do ďalších prekvapivých detailov, som spoznal ľudí z rôznych kást a rôznych tried. Najprv ma prekvapovalo, s akou pokorou niektorí Indovia slúžia a vykonávajú tie najpodradnejšie činnosti, ako keby v sebe nemali ani kvapku hrdosti. No postupne som naberal skúsenosti, že títo Indovia z najnižších vrstiev nemajú síce hrdosť, no nemajú ani škrupule, a často som sa stretol s tým, ako klamali a podvádzali. Len preto, aby taxikár zarobil o desať rupií viac, bol schopný nechať mi uletieť lietadlo. Inokedy sa mi stalo, že mi nejakí podnikavci najprv na topánky nastriekali čudnú smradľavú gebuzinu, aby ju potom za peniaze mohli odstrániť a topánky vyčistiť. Spomínam si aj na to, ako som si po namáhavej trojdňovej ceste Himalájami kúpil izbu so sprchou, aby som sa mohol dať do poriadku. Keď som konečne stál nahý v sprche a krútil kohútikom, prišiel som na jeden malý detail – netečie voda! “Chcel si izbu so sprchou. Nehovoril si, že chceš aj vodu...” bránil sa recepčný.

Chcel si izbu so sprchou. Nehovoril si, že chceš aj vodu... bránil sa recepčný.

Bolo to miestami naozaj strašné, pamätám si, ako sme s Rišom (spriaznenou cestovateľskou dušou, dnes robí lekára vo Švédsku) sedeli v auguste 1996 na polorozpadnutej lavičke v špinavom, smradľavom Varanasi – dvaja silní mladí muži plakali od zúfalstva. Preklínal som celú Indiu, všetkých Indov som hádzal do jedného vreca spolu s cigánmi. Až neskôr, po mnohoročných skúsenostiach som pochopil, že išlo o najnižšiu kastu, ktorá celkom zabudla na pravidlá slušnosti a stratila všetky škrupule. Trvalo mi, kým som sa naučil s Indami jednať a začal som ich mať rád, tak ako mám rád aj cigánov, a postupne som sa do ich svojskosti zamiloval. 

Kasty pritom v skuotočnosti nie sú špecialitou Indie, táto krajina sa k nim iba otvorene priznáva. Inak, kasty fungujú všade na svete, a nemyslím tým iba aristokraciu. Kasty sú vo Francúzsku, napriek tomu, že si tu šľachtu po roku 1789 vyvraždili. Vytvárajú ju elitné školy, byty v elitných lokalitách, rodinné vrodené privilégiá. Na ich druhom póle sú periférne arrondissementy, podobné na tie najzúfalejšie slumy, z ktorých biedy a bahna je takmer nemožné vyštverať sa vyššie. Kasty sa budú iba utvrdzovať vo svoje pravde, uzatvárať do seba, a vydržia až po ďalšiu revolúciu, kedy chudoba vyvraždí bohatých. Taký je kolobeh sveta.

V Indii sa vyštverať po spoločenskom rebríčku nedá. Kasty sú tu vrodené a nemenné. A nikto proti tomu tisíce rokov neprotestoval. Ak ste sa teda do určitej kasty pred tritisíc, či štyritisíc rokmi narodili a dostali, tak v nich vaša rodina zostala až do dnešných dní. Áno, kasty sú neodmysliteľnou realitou Indie napriek tomu, že ich Mahátmá Gandhí oficiálne zrušil. Stačí si kúpiť akékoľvek nedeľné noviny so svadobnými inzerátmi. Svadba a všetky pravidlá okolo nej dokonale stelesňuje kastovného ducha tejto krajiny.

Surya je zo štátu Rajastán, vlastní rodinný palác v blízkosti Udajpuru, a je to šľachtic z druhej najvyššej kasty Kšátriov. Chodí krásne vzpriamený ako podľa pravítka, je za každých okolností čestný, hrdý na svoju rodinu a predkov. Vie sa biť s nožom aj šabľou, hrdinstvo a česť je pre neho normálna vec, ktorú nasal už s mliekom od svojej matky a následne výchovou svojho otca, strýka, vlastne celej rodiny. Lebo Kšátriovia sú, boli a budú všetci rodinní známi okolo neho, od veky vekov to tak bolo a nič sa na tom ani dnes nemení. Výchova Kšátriov by sa v niečom dala prirovnať k tej našej: Keď chlapec spadne, neľutujeme ho a nechlácholíme, ale zvykneme mu dohovoriť, aby neplakal, lebo chlap má niečo vydržať. Na rozdiel od dievčatka, ktoré utešujeme a pohladíme po vláskoch, nech sa vyplače. Kšátriovia sú odmalička formovaní tvrdo. Sú to vojaci, generáli, pre ktorých je česť nadovšetko. Ide o akumulované vlastnosti danej kasty.

Hrdina z Bieleho tigra nemá žiadne tradície, žiadnu morálku, je ako potkan, ochotný sa čomukoľvek prispôsobiť. No má jedno obrovské šťastie – je inteligentný a ako jediný žiak z celej školy sa naučí čítať. Totálna výnimka – biely tiger v džungli... V reálnej Indii sa veľa takýchto rozprávok nedeje...

Ako sa zrodili kasty...

Keď prišli Árijci odniekiaľ z oblasti dnešného Afganistanu, z Perzie, usadili sa v podhorí Himalájí, a vybudovali si tu svoje chámy – ašrámy. Doniesli sem vzdelanosť, boli to striktní vegetariáni vyznávajúci ahinsu – absolútne nenásilie. Aby títo ľudia ochránili svoje rodiny, dohodli sa s lokálnymi náčelníkmi spoločenstiev a dedín. Za to, že budú vzdelávať ich deti, ich budú náčelníci chrániť. Z Árijcov takto vznikla postupne najvyššia kasta brahmánov, starajúca sa o náboženské úkony a vzdelanosť. Z náčelníkov – ich ochrancov, zasa vznikli kšátriovia. Potom ešte do svojho kruhu pribrali tretiu kastu obchodníkov – vaišov. Všetci ostatní boli šúdrovia, posledná a najnižšia kasta.

Brahmánov a kšátriov bolo logicky odjakživa najmenej, šúdrov zasa najviac. Každý mal v spoločnosti svoju jasnú úlohu, a aby to nebolo jednoduché, tieto základné kasty, či varny (farby) boli rozdelené do ďalších stoviek podkást. Niektorí varili čaj, druhí prali bielizeň, čistili kanalizáciu... Existuje dokonca aj kasta rodených prostitútok. A napriek tomu, že bolo kastovanie v spoločnosti oficiálne zakázané, kasty sú tu funkčné do dnešných dní. Zvyk je zvyk, nikto nechce prísť o svoje spoločenské postavenie, či nebodaj ho prenechať tým nižším.

Za peniaze si aj kastu kúpiš...

Mojím partnerom vo svete cestovania je už celé roky P.D. Sharma. To, že je brahmán, viete už podľa jeho mena. Táto najelitnejšia kasta tvorí päť percent indickej populácie. Keď bol po prvý raz v Bratislave, moja žena mu uvarila zeleninovú polievku, no on sa iba dotkol pier a povedal, že nie je hladný. Keď som dotieral a chcel vedieť prečo, odvetil mi, že tam je niečo živočíšne. Nakoniec sme sa dopracovali k tomu, že cibuľka bola osmahnutá na malej hrudke masla. A náš hosť to v tom veľkom hrnci polievky cítil. “Vieš, moja rodina nejedla živočíšny produkt štyri tisícročia...,” zdôvodnil jasne a jednoducho.  P.D. je hĺbavý, zadumaný, niekedy trošky pomalší, ako vznešený profesor na univerzite. Svoju kastu si so sebou elegantne nesie, vyžaruje niekoľko tisícročnú tradíciu svojho rodu a krajiny všade, kam vstúpi...

Ďalší môj indický kamarát je zasa z kasty vaišov, a ja pri ich vzájomnom porovnávaní môžem fascinovane pozorovať tie rozdiely medzi kastami... Jeho otec rozdelil fabriky medzi dvoch svojich synov, on dostal dve. Je vždy plný energie, má prenikavý šibalský pohľad, a nikdy som s ním na žiadnu tému neviedol hlbšiu intelektuálnu debatu, hoci on, jeho žena aj deti vyštudovali na univerzite v USA. Pred 15 rokmi, v Bombaji plnom rikší a typických žltých Ambasadorov, sa jeho novučičká S-klasa s plnou výbavou vynímala v uliciach mesta doslova ako ufo. Miluje luxus a patrične ho aj vystavuje. Páčia sa mu slovenské baby a podozrievam ho, že sa so mnou kamarátil preto, lebo sa mu páčila moja žena Miška.

Raz nás pozval na svadbu svojho priateľa do najlepšieho hotela Taj (zhodou okolností, dva týždňe nato hotel prepadli pakistanskí teroristi) a zoznámil ma so svojimi ďalšími kamarátmi. Miška sa bavila s indickými paničkami o ich rozsiahlom služobníctve a problémoch s ním.  “Ak náš záhradník bude mať ešte jedno dieťa, tak im prestanem platiť školy. Päť úplne stačí, jasne som mu to včera povedala,” sťažovala si jedna z nich...  Keď sme sa rozhodli po svadbe urobiť si prechádzku pešo po nábreží do hotela, medzi paničkami to vyvolalo šok,  “Zoberte si môjho šoféra, on vás odvezie, prečo chodiť!” ´...a čeliť tej chudobnej chamradi na uliciach´, zostalo nedopovedané...

Mňa v mužskom krídle svadby stihli zoznámiť s niekoľkými šéfmi bánk, veľkých indických spoločností, a dokonca s Mukeshom Ambanim – najbohatším Indom! Keď som sa divil, že tu je aj tento mogul, dostal som od môjho kamaráta hádam tú najparadoxnejšiu odpoveď: “Bombaj je malý, my sa všetci poznáme!” Nuž, nie každý je v 17-miliónovom meste elitou. A tá drží pokope...

Ešte pred dvoma generáciami by sa dcéra môjho kamaráta ako vaiša nemala šancu vydať za brahmána. Brahmánska rodina by to nikdy, ale nikdy nedovolila! Dnes, pri tých obrovských peniazoch, aké dokážu obchodníci v Indii zarobiť, aj brahmánske rodiny sklopia zrak a sú ochotné kastu prehliadnuť. Napriek tomu však stále platí, že kasta tiahne ku kaste. A tak si aj Mukeshova dcéra nedávno radšej vzala za muža syna ďalšieho obchodníka.

Bol som tu viac než 20-krát. Skoro ráno pri východe slnka, pri západe slnka, cez deň. Taj Mahal je prekrásna stavba z diaľky aj z 5 cm. Video: Ľ. Fellner

Bol som tu viac než 20-krát. Skoro ráno pri východe slnka, pri západe slnka, cez deň. Taj Mahal je prekrásna stavba z diaľky aj z 5 cm. Video: Ľ. Fellner

Surya aj P.D. si vždy len vzdychnú: "Lubo, už si nevieme poradiť s našimi deťmi, oni si samé hľadajú partnera, doba sa tak mení, ach jaj..." Obom mojim indickým kamarátom našli partnerky ich rodičia. A tak aj oni svojim deťom. No najmladšia dcéra môjho brahmanského kamaráta sa napriek tomu vydala za sikha. Ok, to aspoň nie je žiadna kasta, ale aj tak... Sikhovia sú akísi odídenci, ktorí pred 500 rokmi ubzikli z kastového systému. Títo Pandžábci s obrovskými očami a hustými vlasmi majú omnoho silnejšiu stavbu tela než ostatní Indovia. Mnohí z nich sú veľmi šikovní a toto oslobodenie z nich urobilo udatných, vzdelaných a bohatých ľudí. Chmatli po profesiách, ktoré hinduistické kasty nemali medzi sebou z historického hľadiska rozdelené, napríklad šoférovanie – od rikše až po Boeing. Aj rodina P.D.-ovho zaťa sa vyšplhala po spoločenskom rebríčku riadne vysoko, sú bohatí a vzdelaní. "Dcéra je šťastná," hovorí mi P. D. s nešťastným výrazom v tvári a zvädnutými ramenami: Tá pozitívna veta je v bizarnom kontraste s jeho celkovým výrazom. Rozum mu hovorí, že by mal byť spokojný, ale celá jeho podstata mu hovorí nie.

Keď som s iným mojím bohatým indickým kamarátom sedel v reštaurácii U Albrechta – v tej dobe v najlepšej reštaurácii Bratislavy, objednal si so samozrejmosťou teľacie. Myslel som si, že zle počujem. Si si istý?? Veď to je krava! Iba sa usmial a mávol rukou, že on tie hinduistické žvásty neberie tak vážne. Áno, aj keď je tisíckrát bohatší než P.D., je z tretej kasty vaišov a byť v jeho pozícii v pozore sa mu nechce. Je treťou kastou, ale najvyššou spoločenskou triedou. Je vtipný, vždy ho vidím vo vynikajúcom obleku, srší humorom a energiou, je zvyknutý riskovať. Jeho rodina štyritisíc rokov obchodovala a on má obchod v krvi. Keď som tomuto miliardárovi vybavil noc v bratislavskom hoteli o jedenásť eur lacnejšie, naše priateľstvo sa ešte viac utužilo. Darmo, je to typický podnikateľ. A musím povedať, že teraz ide jeho majetok rapídne hore, pri najnovšej vláde Narendru Modiho mu jednoducho ide a ešte len pôjde karta.

Nemôžem si pomôcť, mne sa indické rozdelenie spoločnosti páči. Imponuje mi, že vzdelanosť a hrdosť je tu stále oceňovanejšia než peniaze, skrátka tu tieto veličiny stále fungujú, vznášajú sa v povetrí krajiny. Na Slovensku majú dnes bohatí podnikatelia obdiv a je pritom jedno, ako k svojmu majetku prišli. Toto je prvá chyba a choroba spoločnosti. Ďalšou chybou je, že podceňujeme dôležitosť vzdelania. Vzdelanie je obrovská hodnota, často väčšia než peniaze. V tomto kapitalistickom svete je to ťažké ustáť, no ja som presvedčený, že vzdelanosť je nesmierne dôležitá a jej hodnota v blízkej budúcnosti narastie. Napokon, keď brahmánska tradícia vydržala štyritisíc rokov, vydrží aj naďalej. To je jedna z istôt, ktorých sa môžete v obrovskej neuchopiteľnej Indii držať... Hľadáte dovolenku v Indii? Nájdete ju tu.

Máte chuť na ďaľší blog z krajiny o ktorej ste si mysleli, že ju poznáte?

Indické mozgy na vrcholoch najväčších značiek, miliardárske celebrity, a indická bratislavská kaviareň.

Posledná úprava článku | 2915

Odporúčame tieto zájazdy

K

Ázia  

India


náročnosť

13 dní

Trvanie

2660
E

Ázia  

Himaláje, Pakistan, India


náročnosť

18 dní

Trvanie

3060

Neuveriteľná India

India - zlatý trojuholník
K

Ázia  

India


náročnosť

6 dní

Trvanie

1190
E

Ázia  

India


náročnosť

16 dní

Trvanie

2595

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva