Desať faktov o Namíbii, ktoré vás prekvapia

Počet obyvateľov Namíbie presahuje tesne 3 milióny, čo z nej robí pre jej rozsiahlu rozlohu 825 000 km² druhú najmenej zaľudnenú krajinu sveta hneď po Mongolsku. Na 1 km² pripadajú ledva štyria ľudia. Mierite skutočne do odľahlých, no bezpečných miest.

Výnimkou je hlavné mesto Windhoek a pobrežné mesto Swakopmund, kde sa odporúča byť opatrný pri prechádzkach v noci a vyhýbať sa noseniu drahých predmetov. Predídete tak možným krádežiam, prípadne iným nepríjemnostiam. Samozrejme, človek si musí dávať pozor všade, na tomto kontinente z nás nepochybne kričí, že sme turisti. Domáci sú však spravidla nápomocní, usmievaví a milí.

Síce ich nie je veľa, z približne 50 000 km ciest je zhruba 8 000 km asfaltových, no ich kvalita je na skutočne vysokej úrovni. Človek by si miestami myslel, že ide po diaľnici a po čase ho čaká colná stanica, opak je pravdou. Tiahnu sa na všetky strany, najmä z hlavného mesta Windhoek, ktorý navštevujeme na našom zájazde aj my. Prebádame jeho centrum a pozrieme si jeho dominanty a pokračujeme v objavovaní smerom k západnému pobrežiu.

Užívajte si široké autostrády, sú nekonečné, doslova! Po zadaní nasledujúcej destinácie nie je nezvyčajné, že po prepočítaní navigácia zahlási najbližšiu odbočku po 360 km. Po čase sa však úhľadné asfaltky zmenia na autentické šotolinové cesty, z ktorých vám vytrasie kosti. To je zážitok, ktorý zostane v pamäti oveľa hlbšie.

Chystáte sa do Namíbie s BUBO alebo na vlastnú päsť? Spoznávanie krajiny na štyroch kolesách je ultimátnym zážitkom tak či tak. Precvičíte si nie len trpezlivosť a šoférske schopnosti, ale aj technické zdatnosti. Pri preberaní auta totiž s veľkou pravdepodobnosťou budete musieť prejsť inštruktážou, ako si poradiť s výmenou kolesa, ktoré dostalo defekt. Naši sprievodcovia vyškolení v BUBO Cestovateľskej Akadémii vedia, ako na to. Nemusíte sa ničoho báť, dozrite len na to, že vás pri výmene kolesa niekde v divočine nesleduje extra pár očí.

Na našom zájazde Namíbiou uvidíte skutočnú rozmanitosť, ktorá začína náročnými presunmi, pokračuje dych berúcimi výhľadmi a končí v autentických pohodlných lodgiach.

Zabudnite na vyblýskané niekoľkoposchodové hotely s mramorovými lobby. Vitajte v útulných klimatizovaných a vkusne zariadených hoteloch, často prevádzkovaných ako rodinné biznisy. Máte chuť na večerný drink pri bazéne? Možno práve dnes uvidíte z pohodlia terasy obyvateľov divočiny, ktorí sa cez deň ukrývali pred rozpáleným slnkom. Pribaľte si do batožiny kvalitný ďalekohľad, príležitostí na jeho využitie bude viac než dosť!

Keď píšeme o ekológii, Alte Kalköfen Lodge je oddaná zodpovednému turizmu a ochrane prírody, najmä prostredníctvom výskumného programu The Cole Lithoparium. Chata bola navrhnutá s cieľom ochrániť faunu a flóru v ich prirodzenom prostredí, zároveň poskytujúc nezabudnuteľný zážitok z prírody, pričom sa kladie veľký dôraz na ochranu ekosystému tejto oblasti.

Lodge sa nachádza na farmách Sandverhaar a Simplon v regióne Karas v Namíbii a ponúka rôzne možnosti ubytovania, vrátane ekologických možností pre tých, ktorí preferujú prírodu pred luxusom. Návštevníci sa môžu ponoriť aj do miestnej kultúry a spoznať tradície ľudu Nama.

Názov „Kalköfen“ je odvodený od dvoch starých vápencových pecí na farme, ktoré sú spojené s históriou vápencového priemyslu v regióne.

Keď už sme pri tom užívaní si zaslúženého oddychu, nezabúdajme na vychýrenú divinu! Ochutnáte už mini steak jednej z najväčších antilop – kudu? Prípadne z rohatého majestátneho priamorožca, ktorý je národným zvieraťom krajiny? Antilopa skákavá a hovädzie sú klasikami, ktoré sú na stole prítomné vždy. Objednajte si svoju večeru priamo u šéfkuchára za kuchynským pultom, pripraví vám mäso podľa vašej preferencie.

Fantastická chuť priamo z nekonečných plání rozľahlých fariem. Áno, fariem. Tak, ako my chováme hovädzí dobytok, tu je bežné chovať inú zver. Môže byť určená na mäso alebo ako trofej (áno, v Namíbii je povolený aj tento spôsob). Podmienky a pravidlá odstrelu sú, samozrejme, veľmi prísne regulované. Pri trofejných jedincoch ide napríklad o zebry či žirafy.

Predstavte si niečo ako revír poľovníka, ktorý sa o svoje vyčlenené územie musí starať. Chrániť ho pred pytliakmi, dravcami, ale aj chorobami a v prípade suchých oblastí, akými je aj Namíbia, aj pred suchom.

Málokto vie, že Namíbia bola bývalou nemeckou kolóniou. Nebolo tomu tak dávno, kedy sa domorodí obyvatelia bolestivo prehýbali pod palicami a paľbou kolonizátorov a vykorisťovateľov z viacerých frontov.

Krvavá genocída vedená pomýlenými ideálmi započala práve tu. Vedeli ste, že práve v Namíbii bol postavený prvý koncentračný tábor? Snaha o diverzifikáciu a nadradenosť viedla k masakrovaniu a v niektorých prípadoch k takmer úplnému vyhladeniu kmeňov.

Krajina bohatá na diamanty či prírodné krásy dnes hladuje. Jej pastviny a náleziská totiž ležia v rukách cudzincov, z ktorých sa za generácie stali domáci. Ako k tomu došlo? Prečítajte si blog Lüderitz a Kolmanskop. Vysvetľujeme v ňom podrobne udalosti, ktoré ovplyvnili dnešnú tvár tejto nádhernej krajiny.

Viete si predstaviť šoférovať v národnom parku a hľadať zvieratá podľa intuície? V závislosti od obdobia dažďov či sucha, zastavovať oproti idúce jeepy a stopovať zver ako praví dobrodruhovia? Národný park Etosha sľubuje presne takýto zážitok pre naše malé skupiny BUBO klientov!

Vstávame skoro, už s východom slnka, aby sme boli v parku medzi prvými. Pamätajte na to, že národné parky otvárajú s východom slnka a zatvárajú pri západe slnka. Pri vstupe dostaneme mapku parku a naša cesta sa začína. Pôjdeme k napájadlám alebo na voľné priestranstvo? Aj zvieratá majú svoj režim a každé preferuje v kŕmení inú časť dňa. Tak ich môžeme vidieť po celý deň.

Pozor, pri vstupe aj výstupe do národných parkov vám strážcovia parkov skontrolujú kufor, či neprevážate divinu. Je prísny zákaz nosiť do národných parkov aj mäsové výrobky. Ak vám v batožine nájdu šunky či salámy, zoberú vám ich.

Predstavte si návštevu kmeňa, ktorý žije tým istým spôsobom života ako pred stovkami rokov. Možno so smartfónom niekde v chalupe a Coca Colou v igelitke, no v rovnakom spojení a rešpektom k prírode a s tradíciami hlbokými ako korene stromov.

Byť svedkom takéhoto zážitku máte napríklad pri návšteve kmeňa Himba. Mierumilovní obyvatelia žijú v skromných podmienkach jednoizbových chatrčiach z blata a slamy. Chodia bosí a takmer nahí. Ženy sa natierajú zmesou hlinky a hovädzieho tuku, aby ochránili svoju pokožku pred slnkom, hmyzom či kvôli hydratácii pokožky. Himby žijú v oblastiach s obmedzeným prístupom k vode, týmto spôsobom si udržujú pokožku čistú. No a samozrejme, červený odtieň pokožky je vnímaný ako znak krásy. Himby túto farbu považujú za symbol vitality a plodnosti.

Ich postavenie a hierarchiu určujú účesy či dekorácie rôznych foriem. Spôsob zapletania vlasov napovie vek, náhrdelník vyspelosť či to, či je žena slobodná. Počet náramkov zas to, koľko detí má. Všetko má svoj význam a riadi sa jasnými pravidlami, ktoré dodržiavajú, pričom každý plní svoju úlohu.

Pochopiť zmýšľanie a motiváciu takéhoto životného štýlu sa počas jednej návštevy dá len ťažko. Navštívte však tieto miesta s otvorenou mysľou a nechajte sa vtiahnuť do atmosféry tanca, ručne vyrobených suvenírov a jednoduchosti bytia týchto prapôvodných obyvateľov čierneho kontinentu. Odídete s úžasom, obdivom a pokorou.

Cestovanie do Namíbie by nemohlo byť ľahšie! Pohodlný let priamo z Viedne s jedným prestupom, najčastejšie so spoľahlivou Ethiopian Airlines, vás za niekoľko hodín premiestni na prehľadné letisko hlavného mesta Windhoek. Po vystúpení stačí vypísať na formulár (a zaplatiť poplatok) na vízovom oddelení hneď vľavo po vstúpení do haly a následne si vystáť radu po pečiatku do pasu.

Čo sa týka očkovania, nie je potrebné žiadne. Keďže krajina je prevažne suchá, nedarí sa tu ani komárom, ktoré by vás mohli ohroziť maláriou. Výnimkou je iba malá oblasť na severe pri hraniciach a Angolou, no aj tam je iba nízke riziko nákazy.

Tým, že Namíbia bola nemeckou kolóniou, je úplne prirodzené, že bežne na ulici uvidíte niektoré názvy ulíc či podnikov v nemčine, ba dokonca samotná architektúra pripomína niektoré európske mestá. Nemôže vás ani prekvapiť jedálny lístok napísaný v nemčine, či samotná ponuka jedál. No napadlo by vám, že si môžete dať viedenský rezeň v Namíbii, alebo, že práve tu budete jesť to najlepšie bravčové koleno?

Ak sa vyberiete na dovolenku do Namíbie, nemusíte sa obávať, že sa nedorozumiete. Všade sa dohovoríte angličtinou, ktorá je ich úradným jazykom, prípadne nemčinou. Medzi miestnymi je dosť populárna afrikánčina a oshiwambo (najrozšírenejší materinský jazyk).

Mierite do Namíbie a čakáte vyprahnutú púšť? Vaše prianie bude určite splnené návštevou Deadvlei a pohľadom na tisícročné akácie, ktoré strážia vysoké červené duny prevaľujúce svoje piesky s každým poryvom vetra. Vyleziete na Big Daddy - najznámejšiu z nich? Pripravte sa to je len zlomok toho čo vás čaká!

Počas zájazdov v Namíbii sa denne presúvame stovky kilometrov, ktoré nás dovedú na miesta, o akých ste nesnívali. Navštívime druhý najväčší kaňonový systém sveta i moderné hlavné mesto? Míňame ho po jednodňovej návšteve a mierime na západné pobrežie lemované najstaršou púšťou sveta Namib. Tu sa oceán stretáva s dunami priamo pred vašimi očami, sem prináša Bengálsky prúd diamantové bohatstvo a premieňa svoju vlhkosť na hmlu, ktorá zmarila toľko moreplaveckých výprav a životov. Na týchto nehostinných miestach sa usídlila najväčšia kolónia uškatcov na svete, ale aj dlhé brodivé nohy húfov ružových plameniakov.

Stále málo? Pokračujeme na sever, zem praská v horúčave a za naším autom sa valí kúdoľ prachu, ktorý usadne až po pár minútach. My sa však vezieme v klimatizovanom aute a pred extrémnymi teplotami sme v bezpečí. Navštevujeme skamenený les, aj múzeum Damarov a učíme sa, ako sa v tak nehostinných oblastiach dá predsa len prežiť.

Blížime sa k soľnej panve, ktorá sa stala národným parkom a domovom tisícok zvierat. Rozľahlá Etosha nám ukazuje svoje hojné stáda zebier, žiráf, pakoňov... Budete mať šťastie a uzriete levy? Alebo dokonca nosorožca? Autentické safari od úsvitu do západu slnka!

Ešte stále to nie je všetko. Presúvame sa na východ, akoby vystrčeným prstom krajiny a nasledujeme rovné cesty Capriviho pásu. Krajina naberá podobu, akú sme doteraz nevideli. Vyprahnuté pláne sa zazelenajú, kríky sa menia na stromy čoraz vyššie a vyššie. Popri ceste sa pasie dobytok sprevádzaný miestnymi deťmi, ktoré naň dohliadajú. V bujnej zeleni, kde – tu zahliadneme žirafu alebo popletené perličky.

Za dva týždne prejdeme krajinu krížom-krážom. Naše stopy zostávajú odtlačené v šotolinových cestách a my si ich prach odnášame so sebou. Na pamiatku si odnášame ručne vyrábané suveníry a ako bonus nám slnko opálilo pásiky z niekoľko rozličných tričiek, len tak, aby bolo všetkým jasné, že ideme z Afriky...