Ararat – výstup na legendárnu horu

Mnohí o Ararate píšu ako o najznámejšom vrchole sveta, o vrchu, ktorý spomína Tóra, Biblia aj Korán, čo sa nedá povedať ani o Mount Evereste ani o Kilimandžáre. Názov Ararat vraj pochádza z názvu ríše Urartu, ktorá vládla oblasti pred cca. 3000 rokmi a v preklade znamená „Arménske vrchy.“ Dnes Arméni horu volajú Masis a Turci Ağrı Dağı.

Oblasti okolo Araratu ovládli po panovníkoch Urartu iránski Médi, neskôr bola oblasť súčasťou ríše Alexandra Veľkého, dlho tu vládli  Rimania, potom od 7. storočia Arabi, od 11. storočia Seldžuci a následne Osmani. Dnes tu dominujú Kurdi, ktorí dokonca nakrátko založili samozvanú „republiku Ararat“ s hlavným mestom Doğubeyazıt.

Kurdi Ararat milujú a keď sa začítate do Mem û Zîn, čo je ľúbostný príbeh venovaný Araratu, ktorý napísal kurdsky básnik Ahmad Khani v roku 1692, vybehnú Vám slzy do očí od dojatia. Ahmad Khani je pochovaný v Doğubeyazıte, odkiaľ na vrchol Araratu vyrážame. Ľúbostný príbeh je popísaný na základe skutočnej udalosti o rivalite klanov Alana Botan, a Kurdi si tento príbeh podávali ústne z generácie na generáciu stovky rokov.

Keď veľkým Arménskom v polovici 13. storočia prechádzal flámsky cestovateľ William z Rubrucku, hovorí "o veľkej hore, na ktorú sa mnohí pokúšali vyjsť, ale ešte sa to nikomu nepodarilo."

Marco Polo o pár rokov neskôr popisuje tuto horu s tým, že jednoznačne videl na jej svahoch Noeho archu a taktiež hovorí, že na stále zasnežený a ľadový kopec sa jednoducho nedá vystúpiť. Tvrdenia Marco Pola vyvolali v stredovekej Európe nadšenie pre Ararat a toto ostalo až do dnešných dní.

Tvrdenie Marco Pola však chceme my v BUBO zmeniť a chceme ten úžasný „Noeho“ pocit  - stáť na Ararate - dopriať športovým nadšencom, širokému publiku lovcov zážitkov a klientom, ktorí hľadajú aktívnu zdravú dovolenku.

Zastať na vrchole Araratu a vidieť do nekonečna! Stúpať po svahoch hory a vnárať sa do histórie ľudstva. Skutočne ide o jeden obrovský zážitok presne v duchu kalokagatie, filozofie, ktorú my v BUBO vyznávame od nášho vzniku.

Ararat to sú vlastne 2 hory, Veľký Ararat (5137 m) a Malý Ararat (3925 m). Vysoké vrchy sa nachádzajú na spojnici Turecka, Arménska, Iránu a azerbajdžanskej exklávy Nachičevan. Ide o spiaci stratovulkán a veľké zemetrasenia sú zaznamenané v roku 139 a posledné 2. júla v roku 1840.

Ohromná prominencia hory a sneh v žeravom kotle Kurdistanu robí z Araratu na prvý pohľad unikát. Dnes leží Ararat celou svojou plochou v Turecku, ale keď som povedal kamarátom, že idem na Ararat vystúpiť, mnohí reagovali: Ideš do Arménska? A naozaj Arméni Ararat milujú.

V škole sa učia, že ide o druhý najvyšší vrch sveta, aj keď to logicky nie je pravda. Arméni si však našli svoj spôsob podobne, ako je vrchol ekvádorského Chimborázo najvzdialenejším bodom od stredu Zeme. Nehnuteľnosti s výhľadom na Ararat sú v Jerevane výrazne drahšie. Arménski emigranti v Kalifornii počúvajú clivé skladby hrané na duduk zostrojený z broskyňového dreva a pozerajú sa na Ararat, lebo zrejme v každom dome nájdete jeho podobu.

Populárne arménske brandy sa vola Ararat a predáva sa u nás ako Arménsky koňak (navštívil som aj fabriku v Jerevane). Sovieti vložili Ararat do emblému Sovietskej socialistickej arménskej republiky a keď sa turecká vláda oficiálne sťažovala, že si týmto robia nárok na ich územie, Sovieti vtipne oponovali: „A vy, keďže máte v znaku polmesiac, si robíte nárok na Mesiac?“

Z Arménska západne od hlavného mesta som Ararat krásne nafotil od kláštora Khor Virap a pri peknom počasí z vrcholu Araratu vidíte jasne ulice Jerevanu. Pre Arménov je Ararat doslova symbolom identity a akýmsi brandom Arménska a arménskym „svätým vrchom.“

Mohlo by Vás zaujímať:

18. minutový film o výstupe na Ararat

Ararat -sezóna, tréning, náročnosť

Zájazd turistika na Ararat

Dlho pred všetkými prastarými kráľovstvami a príbehmi je však legenda, ktorú všetci poznáme - legenda o Noeho arche.

Výstup na Ararat je preto aj poznávacím zájazdom, ktorý nerozvíja iba fyzickú stránku človeka, ale aj duševnú. Pre mnohých ide doslova o spirituálny zážitok. Väčšina arménskych turistov sem realizuje doslova púte a sú to oni, kto znižuje percentuálnu úspešnosť výstupov. Arménske babičky sem prichádzajú bez správneho tréningu do vysokých hôr a bez správnej vysokohorskej výstroje. No my túto chybu neurobíme!

Nájsť Noeho archu sa pokúšali mnohí a väčšina výprav sa aj vrátila s nejakým artefaktom, ktorý Noemu prisudzovali.

V arménskom Vatikáne v chráme v Ečmiadzine nájdete artefakt patriarchu a svätca Hakoba (Jakuba) zo 4. storočia, ktorý doniesol, keď sa vybral vystúpiť na Ararat, aby archu našiel.

Po začatí treku na svahoch hory od vysilenia zaspal a Boží anjel mu položil relikviár z Noemovej archy pod hlavu. Anjel vo sne nariaďuje svätému Hakobovi, aby sa zobudil, vzal si relikviu a zostúpil z hory. Čiže svätec vrchol evidentne nedobyl.

A na vrchol sa ani vystúpiť nedalo, veď všetci vedeli, že na Ararate žijú draci a sem-tam chrlia oheň a síru. Prvý zdokumentovaný výstup na vrchol sa podaril Johannovi Jacobovi Friedrich Wilhelm Parrotovi, ktorý tu bol s arménskym literátom Chačaturom Abovianom a domorodými kurdskými nosičmi. Fridrich bol z nóbl rodiny, jeho otec bol rektorom a osobným priateľom ruského cára Alexandra. Je mi blízky aj tým, že Parrot študoval medicínu. Výprava sa uskutočnila s veľkou podporou ruského cára Nikolaja. Ešte nedávno to ani inak nešlo a cestovali iba bohatí vzdelanci. Teraz chceme my v BUBO našim novým konceptom najlepšieho servisu na horách dostať na vrchol všetkých lovcov zážitkov, ktorí dodržia naše propozície.

Jednou z posledných expedícii, ktorá hľadala Noemovu archu bola čínsko-turecká evanjelická expedícia v roku 2010. Po návrate si boli istí, že na 99.9% archu našli, ale svetová vedecká komunita ich nadšenie nezdieľala.

Nedávno veľké peniaze do výskumnej expedície investovali vedci z USA, ktorí hĺbili sondu aj na samotnom vrchole Araratu, ale aj keď našli mnoho súčastí z lode a staré niekoľkotisícročné drevo, opäť sa nezdá, že ide o seriózny výskum.

Najviac sa o hľadaní Noeho archy dozviete z knihy Cem Sertesena a Erkan Kösedağa  "Noemova archa" vydanej v roku 2017, ktorá popisuje 22 rokov bádania. Dozviete sa, prečo chcel Walt Disney pred 60 rokmi investovať do tureckého Doğubayazıtu, ale nemohol.

V knihe nájdete fotografie zosnulého Ara Gülera, ktoré nafotil z vojenského lietadla v dobe, keď ešte nebol vynájdený vrtuľník a ktoré ihneď spôsobili veľký rozruch. Na fotografiách sa našiel obrys lode, ktorý záverovali ako definitívne miesto, kde archa spočinula po tom, keď potopa úplne opadla.

Skalnatý útvar tvaru lode sa nachádza tesne vedľa poslednej tureckej dedinky doslova na hraniciach s Iránom. Nič nie je potvrdené na 100%, ale každopádne je to zaujímavé a ako píšem vyššie, legenda o Noem dáva výstupu na Ararat ďalší rozmer.

Krátky prelet do Turecka. Keď vystúpite na letisku, pozriete sa na vyprahnutú krajinu a ovalí vás ohromná horúčava. Bude sa vám zdať, že váš kvalitný vystroj je zbytočný. No už prvú noc, ktorú strávite v prvom tábore vo výške 3 237 m, ju oceníte. Zažil som tu búrku a rapídne sa ochladilo.

Áno, ťažko sa na tieto vrchy balí. Po opustení letiska sú ideálne kraťasy a košeľa s krátkym rukávom. No následne v horách už kvalitný flece a páperový spacák. Dobre sa vyspať je jedna zo základných veci v boji s výškovou chorobou. Ak chcete na vrchol vyjsť, dodržte prosím všetky body ohľadne výstroja na hory, o ktorej som napísal rozsiahly blog.

Môžete priletieť na jedno z troch letísk a odtiaľ zabezpečíme dopravu do deväťdesiattisícového mesta Doğubeyazıt, mesta s prastarou históriou. Je lepšie spať tu, lebo toto je najbližšie mesto k Araratu.

Na letisku, kde si posunieme hodinky o hodinu, nás čaká kvalitný klimatizovaný minivan, privátna doprava, a teda žiaden prestoj. V aute nájdete balenú vodu – myslíme na všetko. Počas cesty z letiska si povieme základné a aktuálne fakty o oblasti. Čo sa môže a čo nie, reálie Turecka a Kurdistanu, veď v tejto oblasti žije v ohromnej prevahe kurdské obyvateľstvo. Turci sú pôvodom z Uralu a Altaja, ale Kurdi sú Indoeurópania, ktorí sú nám Európanom omnoho viac podobní. Máme tu za tie roky veľmi dobrých známych a oblasť je takto bezpečná. Ani „nudná“ preprava nie je s BUBO nudná, ale má zmysel. Za kratší čas, bez stresov a zbytočných prestojov si pospájate informácie, ktoré ste sa dočítali a uložíte si ich na správne miesto, ako dobre založená skoba, o ktorú sa viete oprieť.

Ubytujeme sa v najlepšom hoteli Doğubeyazıtu v absolútnom centre mesta, v jedinom hoteli, ktorý má klimatizáciu. Ide o vynovený hotel, ktorý si zakladá na čistote a často býva v sezóne vypredaný do posledného miesta. My sa poznáme s riaditeľom hotela a pred odchodom na kopec si tu necháme veci, ktoré nebudeme na Ararate potrebovať. Úložné je v cene zájazdu a nikdy nám nič nezmizlo, napriek tomu, že sme v Kurdistane, ktorý nemá, čo sa týka krádeží, najlepšiu povesť. Hotel má výborné raňajky a po návrate z kopca sa tu pred odchodom ďalej osprchujeme a dáme dokopy. Prehliadka Doğubeyazıtu: mešita, pešia promenáda, predajne s kurdským syrom, reštaurácie s kebabom, holičstvá, zelovoc plný obrovských sladkých melónov.

Vynikajúca večera, ktorá Vás presvedčí, že turecká kuchyňa je jednou z najlepších na svete. Tak, ako je najlepšie jedlo Talianska južne od Neapolu, tak je najlepšie jedlo Turecka práve tu v Kurdistane. Vyskúšate pikantný Adana kebab či presný opak, jemný Urfa kebab? Vegetariánsku pide a prvý turecký čaj či tureckú kávičku?

Skontrolovanie turistického výstroja, posledné prípravy na zajtrajší začiatok treku, zaslúžený spánok ešte v posteli.

Dĺžka trasy: letisko Van - Doğubeyazıt: 176 km

Čas presunu: 2,5 až 3 hodiny klimatizovaným prenajatým autom

Nadmorská výška: Letisko Van: 1 700 m / hotel Doğubeyazıt: 1 650 m

Unikátny servis dňa: privátna preprava z letiska, najlepší hotel mesta = dobrý spánok

Kvalitné raňajky, ktorými je táto oblasť doslova povestná. Čerstvé rajčiny a uhorky plnej chute, zelené a čierne olivy, syry spod Araratu, džemy, úžasný jogurt, vajíčka, čaj a najlepší med, aký ste kedy chutnali. Extrémne silný čaj si nalejete z vrchnej konvičky a zriedite na požadovanú silu horúcou vodou.

Z hotela v Doğubeyazıte už vidíme náš cieľ, vrchol Araratu. Oblečieme si trekingový výstroj, dnes krátke nohavice, krátke rukávy, ľahké trekové topánky, klobúk na hlavu a opaľovací krém.

Odložíme si lietadlové veci do úschovne hotela - už v cene. Veľkú batožinu nám naložia do auta a my ideme s malým denným ruksačikom, v ktorom máme mikinu a tenkú vetrovku proti dažďu. Nasadneme do terénnych aut a vydáme sa hodinku až hodinku a pol smerom k hore. Asfalt sa čoskoro končí a my ideme náhornou plošinou a obdivujeme obrovský vrch s ľadovou čapičkou tak ako kedysi Marco Polo. S tým rozdielom, že my vieme, že vrch sa zdolať dá. Ak viete ako. A my vieme!

Prechádzame okolo vysokohorských kurdských dedín, kde som žil, počas sviatku kurban bayram pobehal prakticky všetky domy a tak tu BUBO poznajú. Z týchto dedín sú všetky naše kone, ktoré nás vo výške 2200 metrov už čakajú. Tu dostávame každý 1.5 litrovú balenú vodu a obedný balíček. Vyrážame naľahko iba s našim ruksačikom, Veľkú batožinu nám zabalia do vriec, aby sa nezaprášila a naviažu na kone. Kone vyrazia neskôr, ale predbehnú nás a keď prídeme do kempu, naše stany už budú postavené.

Dnes ide o pozvoľné stúpanie širokými chodníkmi, prechádzame araratskými lúkami. Okrem trávy je tu množstvo bodliakov, ale dá sa im vždy vyhnúť a tak odporúčame krátke pohodlné nohavice. Pred nami je Ararat a čím sme vyššie, tým je krajší. Náš kemp je medzi dvoma riekami na prekrásnom mieste vľavo od výstupového chodníka.

Keď prídeme do nášho kempu ihneď vojdeme do veľkého expedičného stanu, kde je pre nás prichystané pohostenie – prvá pomoc – okrem teplého čaju, ktorého pitie tu má spoločenský a sociálny rozmer a znamená akýsi vstup do spoločenstva horalov. Tu nepoznajú štamprlík a prakticky nikto z domácich tu nepije alkohol. Namiesto toho pijú silný a vynikajúci čaj. Alkohol nepite ani Vy, alkohol viaže vodu a Vy vo vysokých nadmorských výškach vodu potrebujete a odporúčame piť 3 litre tekutín denne (včítane polievok a čaju).

Dôvody prečo sa dozviete v mojom blogu Ako predchádzať výškovej chorobe a aklimatizácia

V našom expedičnom stane sú stoly plné orieškov, ovocia, džúsov, sušených hrozienok, veď Noe po tom, čo vystúpil z archy na pevnú zem, ako prvú vec zasadil vinič. Takto to bude vždy, vždy po návrate z treku do kempu a bude o vás ihneď postarané. Toto je skutočne nebývalý servis na Ararate, ktorý zaručene oceníte.

Taktiež oceníte kvalitu stanov. V iných kempoch sú stany rôznych farieb, pofidérnej kvality, postavené bez akejkoľvek koncepcie. BUBO využíva jediný privátny kemp na kopci! Hlavne dámy ocenia hrúbku matracov, ktorá je jednoznačne najväčšia na Ararate. Nielenže sa spí ako v bavlnke, ale ste viac izolovaná/ý od chladnej zeme

Tých detailov je mnoho a s naším partnerom, s ktorým máme pre oblasť Slovenska a Čiech podpísanú exkluzívnu dohodu, sa zlepšujeme. Náš spoločný cieľ je jednoznačný – najlepší servis na kopci. Ide o jediný privátny kemp na Ararate. V iných kempoch je špina – nie taká ako na Kazbeku - ale v iných kempoch je mnoho tureckých turistov, ktorých ešte k čistote v horách nevychovali a hádžu plastové fľašky a sáčiky na zem. Verím, že sa to postupne bude meniť, ale teraz je náš privátny kemp skutočne zázrakom!

Náš partner v spolupráci s BUBO taktiež raz ročne „upratuje Ararat“ a zbiera odpadky, ktoré tu zanechajú turisti z iných táborov. V tomto má absolútnu podporu BUBO a spoločne veríme, že Ararat bude z roka na rok čistejším vrchom. S BUBO takýto pocit budete mať už teraz.

V kempe máme privátnu toaletu (turecký štýl). Máme tu dostatok čistej vody. Voda je čistá na umývanie – „sprchovanie“ ale neodporúčame ju piť. Pite iba balenú vodu, čaj, kávu či džúsy!

 Náš privátny kemp je strážený a Mehmed so svojim psom Aygerom zabezpečí bezpečnosť vašich vecí počas vašej aklimatizačnej túry a „Divoký Kurdistan“ je s týmto servisom síce exotickou ale bezpečnou oblasťou.

Spoločná večera pozostáva vždy z polievky, hlavného jedla, šalátov a nikdy sa nestane, že by ste ostali hladný. Stôl, stoličky, príbor, taniere, poháre, všetko je už v základnej výbave tábora a tak si nič nemusíte brať z domu.

Najkrajšie na našom kempe je poloha a pred vašim stanom sa po celý čas vyníma majestátny Ararat v celej svojej veľkosti. Zvečerieva sa, slnko zapadá a osvetľuje teplým svetlom zasnežený vrchol hory a vy sa neviete vynadívať. Postupne sa dole rozsvecujú svetlá Doğubeyazıtu, ale ten je dnes už ďaleko. Ako keby šibnutím čarovného prútika sme skočili do prírodnej rozprávky.

Prvý deň je dňom veľkej zmeny, čaká nás prvá aklimatizačná noc vo vyššej nadmorskej výške. Pri tomto servise ide však skutočne o  veľmi príjemný zážitok. Dobrú noc. Neberte tabletky na spanie!

Dĺžka trasy: autom: hotel Doğubeyazıt – začiatok treku 30 km. Pešo: začiatok treku – privátny horský tábor 6,5 km

Čas presunu: 1,5 hodiny autom a následne 4 hodiny treking

Nadmorská výška: hotel Doğubeyazıt: 1 650 m, začiatok treku: 2 200 m, privátny kemp: 3 237 m

Unikátny servis dňa: privátna preprava na trek, kone odnesú všetku našu batožinu, privátny kemp

V letných mesiacoch slnko vychádza skoro ráno a spoza Araratu. Ranná hygiena, výhodou nášho kempu je, že je tu naozaj dostatok vody. Raňajky, kde si každý nájde to svoje. Praženica, chalva plná orieškov a pistácii, salámy, syry. Ak ste vegetarián, dajte nám vedieť, sme pripravení pripraviť pre vás hody. Veci si nechávame v našich stanoch v našom kempe, máme strážnika. a tak sa nemusíte báť, že sa Vám stratia, ani keď máte iPad či inú drahšiu záležitosť.

Dostanete 1.5 litrovú zabalenú fľašu s vodou, obedný balíček, ktorý je okrem džúsu, ovocia zameraný skôr na doplnenie stratených kalórii a sú tu čokoládky, keksíky a pod. Ak preferujete slané, zoberte si veci z raňajok, či už vajce na tvrdo (vždy tu je) a obložte si chleba podľa vašich preferencií.

Aklimatizačný výstup vedie vždy trošku inou trasou do výšky cca 3700 až 4000 metrov. Záleží to od aktuálneho počasia a vašej aktuálnej kondície a prispôsobeniu sa výške. Vedie vás veľmi skúsený horský sprievodca, ktorý skupinu pozoruje a prispôsobuje všetko na mieru presne pre vás.

Za dobrého počasia aj dnes krátke trekové nohavice, krátke rukávy, ochrana hlavy pred úpalom, kvalitný krém a určite kvalitné okuliare proti silnému slnku. Osobne som prešiel dve trasy aklimatizačných výstupov a vedú náročným kamenným terénom (suťovisko) a tak zvážte kvalitnú obuv nad členky. Pozrite sa na moje fotografie v tomto blogu a rozhodnete sa na mieste. Bolo by škoda vytknúť si dnes nohu =)

Ideme aklimatizačný výstup pomalou chôdzou. Vo výške cca 3 900 metrov si dáme dlhšiu aklimatizačnú prestávku. Ak máte problém s výškou, zoberte si analgaetikum (napr Brufen) na prípadnú bolesť hlavy. Dodržiavajte pitný režim. Presné inštrukcie nájdete v mojom blogu Aklimatizácia a výšková choroba v horách.

Aklimatizačný výstup realizujeme presne v intenciách „climb high, sleep low“, čiže „trekuj vysoko, spi dole“ Obrovskou výhodou je, že nechodíme po tej istej trase ako ostatní, po trase, ktorá je prašná a kde sa musíte vyhýbať koňom s nákladom, ale ideme do trasu, ktorá nám ukáže divokosť a nádheru Araratu. Naši horskí vodcovia vyberú aktuálne tu najkrajšiu. Pre mňa osobne to bol úžasný zážitok s nádhernými výhľadmi. Práve pri týchto aklimatizačných výstupoch som si uvedomil rozľahlosť a krásu Araratu.

Po návrate vám sprievodca premeria oximetrom saturáciu kyslíka vo vašej krvi. Už odo dňa príletu odporúčam (ak nemáte alergiu na sulfonamidy či vážne poškodené obličky a pečeň) užívať 125 mg (polovicu tabletky) Acetazolamidu (Diluran, Diamox).

Mnohí po návrate z treku využijú blízkosť dvoch riečok v našom kempe, vložia do malých „jazierok“ svoje ubolené nohy a budú relaxovať. Po návrate do kempu by ste sa mali dnes šetriť a ďalšie prechádzky už nepodnikajte. Váš organizmus zaznamenal, že ste vysoko, máte nedostatok kyslíka a vyslal vášmu telu jasný signál prispôsobiť sa = aklimatizovať.

Po návrate „prvá gurmánska pomoc“ v expedičnom stane, následne večera, pri ktorej si povieme program a detaily výstroja na ďalší deň, a potom zaslúžený spánok. Ak sa vám včera nespalo najlepšie, dnes je spánok hlbší a z mojej skúsenosti väčšina klientov spí 10 až 12 hodín. Dni na Ararate sú plné a nestane sa vám, že by ste sa nudili!

Dĺžka trasy: 4 km jedným smerom (spolu 8 km) peši

Čas presunu: 3 hodiny hore, 3 hodiny dole

Nadmorská výška: 3 237 m – 3 900 m – 3 237 m

Unikátny servis dňa: túra po trase, kde budete len vy, privátny strážený kemp

Raňajky sú opäť o 8.00 a opäť odchádzame o 9.00. No dnes ešte pred raňajkami odnesieme veľkú batožinu pred kuchyňu. V ďalšej taške si v kempe necháme veci, ktoré „hore“ brať nechceme a nechávame ich u nášho strážcu kempu. Kraťasy, krátke nohavice a pod. Kým raňajkujeme, našu veľkú batožinu zabalia do vriec chrániacich ju proti prachu a naviažu na naše kone. Dnešná trasa smeruje do výškového tábora, ktorý je už spoločný pre všetky skupiny. Tak ako bol včera aklimatizačný výstup technicky náročný, je dnešná trasa po širokej ceste a je technicky nenáročná. Pomaličky za 5 hodín vystúpame z výšky 3237 m do výšky 4200 m.

Výstroj zvážte podľa počasia, ale môže byť taká, akú ste mali včera na aklimatizačnom treku. Ak máte odopínacie nohavice, určite si dnes zoberte aj spodok, hore bude omnoho chladnejšie. Myslite na pravidelné prijímanie tekutín. Trekové paličky sú taktiež veľkým pomocníkom! Ak zbadáte horu Malý Ararat (3 925 m) viete, že ste už skoro na mieste. Aj vo výškovom kempe máme vyárendovaný svoj priestor – na ľavej strane  - a snažíme sa mať čo najrovnejšie plochy pre naše stany.

Uvidíte, ako ťažko si ostatní nachádzajú svoje miesto. Tu vo vyššom kempe používame menšie stany, lebo väčšie sa na jednotlivé miesta jednoducho nezmestia. Taktiež máme pre našu skupinu prenosný expedičný záchod.

Ak máte žalúdočné problémy, užívajte čierne živočíšne uhlie a kombinujte ho so Smectou. Základom je dopĺňanie tekutín. V tomto kempe máme dva spoločné menšie expedičné stany. Po príchode do kempu vás v nich čaká občerstvenie.

Hlavný horský sprievodca skontroluje každého zdravotný stav. Večera je dnes skôr už okolo 17.00 a podávajú sa komplexné sacharidy (makaróny). Na večeru si prineste svoje vrcholové topánky a termosku. Termosku necháte v expedičnom stane a v čase, kedy budeme vychádzať na vrchol – okolo 1.30 až 2.00 nadránom, v nej budete mať prichystanú horúcu vodu. Na vaše topánky si počas večere nastavíte horolezecké mačky, ktoré sme pre vás zabezpečili. Teraz si však nastavíme veľkosť, aby ste boli na zajtra perfektne pripravení. Požiadajte svojho horského sprievodcu, nech vám skontroluje vašu vrcholovú výstroj. Nachystajte si všetko od hrubých ponožiek (summitiek) až po nabitú čelovku a dvojo rukavíc včítane nepremokavých palčákov. Kvalitná výstroj je jedným z rozhodujúcich faktorov dobytia vrcholu. Vrcholová výstroj je identická s tou na Kilimandžáro a preto si prečítajte môj blog o výstroji na hory.

Dnes si ľahneme skôr, spacák si zapneme viac (vo výške 4 200 m je predsa len väčšia zima) a zložíme sa na oddych. O jednej po polnoci máme budíček.

Dĺžka trasy: 7 km peši

Čas presunu: 4-5 hodín

Nadmorská výška: 3 237 m – 4 200 m

Unikátny servis dňa: batožinu nám nesú kone, vyárendované miesto vo vysokohorskom kempe s privátnym prenosným záchodom

Čaká nás jednoznačne najťažší deň. Dnes po polnoci vyjdeme na vrchol, následne sa vrátime do vrcholového tábora a ešte „zbehneme“ do nášho privátneho tábora. To je spolu 21 km vo vysokých horách a 12 až 15 hodín chôdze.

Raňajky sú v expedičnom stane medzi 1.00 až 2.00. Je zima, máme na sebe 3 vrstvy na dolných končatinách a 4 vrstvy na hornej polovici tela. Čiapku, kuklu, čelovku. Mobil nabitý na 100% (nabíjali sme vo vnútri spacáku) máme čo najviac na svojom tele, lebo pri nízkych teplotách sa rýchlo vybije.

Na spodok ruksaku si dáme balíček s mačkami. Dostaneme obedný balíček (BUBO dáva navyše coca colu) a zoberieme si termosku s horúcou vodou. Zarobíte si čaj, minerálne tablety? Základom je, že vám voda nezmrzne a budete mať čo piť. Určite majte v ruksaku aj kvalitné vysokohorské okuliare v prípade slnečného počasia na vrchole, veď slnko je v odraze od ľadu veľmi silné. Zvážte lyžiarske okuliare v prípade nepriaznivého počasia a možného sneženia a hmly.

Tu nájdete čoskoro odklik na: Vrcholový vystroj na Ararat.

Stúpať začíname po bojovom pokriku okolo druhej nadránom a cesta prakticky ihneď vedie strmo hore náročným kamenným terénom. Tu bol výhodou náš aklimatizačný výstup, lebo nás na ťažší terén pripravil. Ideme pomaly a toto je jeden zo základov toho, aby ste mali šancu na vrchol vyjsť. Pozor! Zo skúseností z mnohých rokov poznáme prípady, kedy športovci doslova do výšky 5 000 metrov vybehli a tam nastal „náraz do steny“ a museli sa vrátiť. Podobnú príhodu popisujem v prípade môjho brata na Kilimandžáre, ktorý vyšiel na Stella Point do výšky 5 735 m a vrátil sa iba 160 m od vrcholu... o rok išiel pomaly využívajúc triky a know-how BUBO a na vrchole Kilimandžára 5 895 m robil stojky. Preto dodržiavajte pomalú chôdzu a pokyny profesionálneho BUBO horského sprievodcu. Choďte rovnomerne, snažte sa nájsť si tempo a dodržiavajte krátke prestávky. Majte so sebou analgetikum proti bolesti hlavy a pred výstupom užite celú tabletku 250 mg acetazolamidu + pite veľa tekutín (aj nasilu).

Ruksak sa vám na tento deň zíde trošku väčší. V dolných úsekoch v ňom máte napríklad páperovú bundu či palčiaky. Ak sa počasie trošku zhorší, budete za každú vrstvu navyše ďakovať. Nepodceňte výstroj a radšej jednu vrstvu nevyužijete, ako keby ste mali dve hodiny trpieť zimou.

Začína svitať, čo dodáva vášmu telu veľkú energiu. Vo výške cca. 4 900 m prichádzame k vrcholovej ľadovej pokrývke. Nasadzujeme si a silno si priväzujeme mačky. Vypijeme cola colu, mnohým nič iné v týchto výškach nechutí. Táto cukrová voda je silným zdrojom energie a funguje aj na prípadný rozhádzaný žalúdok.

Na Kilimandžáre mačky nepotrebujete, tu áno. Cepín nie je potrebný, vystačíte si s trekovými paličkami. Taktiež si nasaďte kvalitné okuliare. V prípade zlého počasia sa práve tu držte spolu. Ľadovec dokáže byť zradný a Váš profesionálny horský sprievodca pozná trasu. Ak máte mačky na sebe po prvý raz, choďte s nohami od seba, nech si neprerežete nohavicu na opačnej nohe. Našľapujte celou plochou a keď pôjdete dole, nechoďte cez päty ale opäť našľapujte na celú plochu.

Na začiatku stúpate prudko hore po ľadovci, teraz ste vysoko a cítite nedostatok kyslíka, ale ľadovec je zároveň ďalšou vzpruhou, je to čosi nové, nový zážitok a teda nová energia! Potom sa dostávate na plateau a asi 300 metrov stúpate iba mierne. A keď si už myslíte, že ste TAM, nasleduje posledný výšvih, posledných cca. 100 metrov prevýšenia.

A potom už iba oslava a vrcholové fotografie. Ak budete mať pekné počasie, obedný balíček využijete tu, ak nie, otočíte sa a budete jesť na skalách, na mieste, kde sa mačky obúvajú. Keď schádzate z vrcholu, držte sa spolu! Pozor je nebezpečné púšťať sa inou cestou, lebo sa môžete prepadnúť do trhlín, ktoré sú schované pod snehovou krustou.

Každopádne stáť na vrchole je nádhera za každého počasia. Ja som stál na vrchole za totálnej hmly - viď selfie z vrcholu – ale aj za nádherného počasia, kedy slnečné lúče premenili ľadovú krustu na vrchole Araratu na diamantovú baňu s nádhernými odleskami.

Nechajte si chvíľku pre seba. Takto sa asi cítil Noe, keď sa jeho noha dotkla pevnej zeme práve tu na tejto hore? Práve táto ľadová pokrývka a mačky na vašich nohách robia z vrcholu Araratu úplne iný zážitok, než pocítite na vrchole Kilimandžára.

Po vrcholových fotografických pózach smerujete spoločne dole a idete násobne rýchlejšie, než ste išli hore, Každých sto metrov sa vám dýcha lepšie a lepšie.

Pred obedom sa vrátite do vrcholového tábora. Stan aj spacák sme si nechali rozložený. Dáme si čaj, čaká nás občerstvenie a gratulácie nášho personálu a na pár hodín sa zložíme a „dospíme“ skoré vstávanie. Zbalíme veľkú batožinu, už teplé veci nepotrebujeme, naložia nám ju na kone a my medzitým vyrážame dole do nášho privátneho kempu. Ak máme naozaj na vrchol vyjsť, chce to perfektnú logistiku, kde všetko musí na seba nadväzovať, kone musia mať dostatok stravy, dostatok odpočinku, dostatok vody, každý musí vedieť, čo má robiť, a všetko musí klapať napriek neustálym zmenám počasia a inej výkonnosti skupiny.

Poobede prichádzame do nášho privátneho kempu. Dávame sa do poriadku, hrá hudba a ak sa pridáte, môžeme si s Kurdami zatancovať. Ak to počasie dovolí, vyberieme stôl von pred stan a v nádhernom ambiente oslávime výstup, ako sa patrí. Pivo alebo prekvapujúco dobré turecké červené?

 Dĺžka trasy: 21 km peši (7 km hore a 7+7 km dole)

Čas presunu: 12 až 15 hodín

Nadmorská výška:  4 200 m – 5 137 m – 3 237 m

Unikátny servis dňa: zapožičanie výstroja včítane mačiek, coca cola, profesionálny horský vodca

Víta nás najkrajší deň na svete. Ak sme v tomto privátnom kempe prvú noc ešte nemohli spať, túto noc to bol presný opak. Teraz ráno, ako keby sme mali v krvi kokaín či efedrín. Smejeme sa, výskame, máme sa jednoducho dobre. Dospali sme všetko z posledných dní. Veľkú batožinu nechávame našim koňom a my vyrážame dole. Cesta sem hore trvala 4 hodiny, dole je to polovica, možno 2.5 hodinky pomalinkou príjemnou chôdzou.

 Dole nás už čaká naše auto, nasadáme a pri kurdskej hudbe poskakujúc mierime späť do civilizácie.

Keďže všetko u BUBO sedí, za rovnaký čas stihneme viac. Po hodinke terigania sa dole z kopca, prídeme do hotela v Doğubeyazıte, vyberieme si veci z úschovne a osprchujeme sa. Pre mužov odporúčam využiť vynikajúce služby miestnych holičov - v okolí hotela sú traja barberi a ceny sa pohybujú od 2 do 3 eur. Presunieme sa do reštaurácie s príznačným názvom Aratat. Luxusná reštaurácia, teplý chleba, chladené pivo.

Máte radi jahňacie, alebo si dáte úžasné jedlo z baklažánu? Sme na hranici s Iránom a ak chcete, môžeme si pozrieť výstavnú sálu perzských kobercov.

Vyšli sme na vrchol ťažkého kopca a stálo nás to mnoho fyzickej sily. Dnes však zahasíme aj intelektuálny smäd. Navštívime Ishak Pasha Seray, čo je nádherný palác položený v úžasnom prostredí. Ak sa vám niekedy dostane do rúk publikácia o Turecku, tento palác bude medzi prvými troma fotografiami Turecka popri Istanbule a Pamukkale.

Palác je skutočne nádherný a my zavítame jednak dovnútra, a potom vám ukážeme najkrajšie miesto, odkiaľ si ho môžete nafotiť. Tu v blízkosti bolo sídlo ríše Urartu, v údolí si nafotíme ďalšie prastaré mešity uložené pod rozoklanými horami. Tadiaľto viedli kroky nášho praotca Noeho, vedci sa domnievajú, že niekde tu vznikala prvá civilizácia, tu sa z nás ľudí z lovcov zberačov stali prví poľnohospodári a tu v Kurdistane sme začali stavať svoje prvé chrámy. Lúčime sa s našimi kurdskými horskými sprievodcami a vyrážame do mesta Van. Mesto známe striebornými šperkami a veľkým slaným jazerom.

Dĺžka trasy: peši 6.5 km, mikrobusom  30 + 20 + 176 km = 226 km

Čas presunu: 2.5 peši a 1 hodinu + 2 hodiny + 3 hodiny klimatizovaným prenajatým autom

Nadmorská výška: 3 227m – 2200 m pešo a následne 1 650 resp. 1 700 m

Unikátny servis dňa: privátna preprava a kvalitný poznávací program ala BUBO

Mesto Van ležiace na obrovskom jazere Van bolo centrom dávnych ríši. Mesto známe striebornými šperkami a najlepšími raňajkami v Turecku. Transfer na letisko. Ak budete sedieť na pravej strane, uvidíte jazero ako na dlani. Žije tu druh mačky, ktorá má každé oko inej farby. Na jazere sú ostrovy, kde sa ešte do dnešných dní zachovali starokresťanské chrámy. Odlet domov, alebo predĺženie o poznávaco-gurmánsky zájazd neznámym Východným Tureckom.

Taktiež si môžete fyzicky náročný výstup na Ararat spojiť s oddychom a golfom na tureckej riviére v okolí mesta Antalya.

Možno sa vám niečo z toho, čo som zažil ja a naši klienti, bude hodiť k dotvoreniu si mozaiky či je Ararat pre vás vhodným dobrodružstvom. Postrehy som si písal priamo na mieste a možno sa niečo bude prelínať s informáciami vyššie. No zároveň ide o iný akcent a vy budete cítiť autenticitu zápiskov. Preto tieto texty publikujem.

Z letiska vás do Dogubayazit dovezie krásne kvalitné auto po prekvapivo kvalitných cestách. Sem do hôr také auto nepríde a vy pojdete bielou dodávkou, doslova terénnym autom. Po pár kilometroch opustíte asfalt a stúpate prašnou cestou hore. Raz zastavíte na dobrú fotografiu a taktiež, ak sa iba vykloníte z okienka, natočíte nádherný Ararat. Joj, je to ale vysoko. Čo sa týka prominencie, je to vraj 48. najvyšší vrch sveta, ale pripadá mi vyšší - nádherný kopec.

Vo výške 2200 m vystúpite, zoberiete si klasický obedný balíček zameraný na doplnenie sacharidov a glykogénu, balenú 1.5 litrovú fľašu s vodou, ktorá je pre vás prichystaná a vyrážate. Vašu veľkú batožinu - duffle bag - zabalia ešte do vreca, aby sa nezaprášil a naložia na kone. To vy však už stúpate hore. V lete kraťasy, nízke trekové ľahké pohodlne topánky. Tričko s krátkym rukávom. Veľmi dôležite je mať na hlavu klobúk alebo inú ochranu proti slnku a natrieť sa opaľovacím krémom. V batohu okrem 1.5 l vody treba mať tenkú mikinu a tenkú vetrovku proti dažďu - ja osobne som ho tu v júli (najsuchšom mesiaci roka) zažil.

Výstup je technicky ľahký, prijemný, idete okolo pichľavých krikov, ale dá sa im vždy vyhnúť, a preto sú krátke trekové nohavice v poriadku.

Po cca 4 hodinách vo výške 3 237 m dorazíte do nášho kempu. Ten sa nachádza vľavo. Ostatne kempy sú ďalej vpravo a sú erárne.

Aký je rozdiel? Náš kemp je iba pre nás! Náš kemp ma nádherný vyhlaď na celý Ararat, čo iné kempy nemajú. Náš kemp má vlastný potok s vodou vytekajúcou z ľadovca, je to krásna zvuková kulisa, po túre si v ľadovom potoku močíme nohy a mame dostatok vody na umývanie - toto som na Kilimandžáre nezažil. Nás kemp má ako jediný generátor na elektrinu a wifi, ale na to sa nespoliehajte a na letisku si zadovážte lokálnu SIM kartu (Turcel má lepší signál než Vodafone) a powerbank.

Privátny kemp je však skutočne o úroveň vyššie a spĺňa prísne BUBO kritéria najlepšieho servisu na kopci.

Trasu výstupu do nášho základného privátneho tábora som išiel tento rok 2x hore a 2x dole. Prvý raz som ju s Resulom u ktorého som doma býval  doslova vybehol za 2 hodiny. Prekvapil ma silný vietor a v polovici dážď a tak k tým dvom hodinám musíme prirátať 30 minút kedy som bol schovaný v pastierskom prístrešku a pil teplý čaj.

Druhý raz, po necelom týždni, som išiel so skupinou a akoby úplne inou trasou. Náš sprievodca, ktorému nepovieme inak iba šarkan, nás vedie akosi krajšie, zdá sa mi naokolo a naozaj po veľmi peknej ceste. Vietor, ako keby neexistoval, vzduch stojí, je ohromné teplo a pečie nám na hlavu, liter a pol vody ledva vystačí, výstup s prestávkami trvá 4 hodiny. Prvý raz fúkalo, nemal som na hlave klobúk ako ochranu proti slnku a prehnal som to s rýchlosťou výstupu. V kempe som dostal ľahkú výškovku, trošku ma bolela hlava, bol som unavený, nemal som chuť do jedla.  Druhý raz som sem prišiel plný sily, ktorú si šetrím na dobytie vrcholu. Dôsledne vám odporúčam ísť tak, ako som išiel druhý raz. Teda, ak vašim cieľom je dobyť vrchol Araratu. Stúpajte slimačím tempom, to je jeden z veľkých trikov. O tom ako bojovať proti výškovej chorobe som napísal dlhý a kvalitný blog, ktorý vám odporúčam nielen si prečítať ale stiahnuť si ho a opäť si ho prečítať na kopci. Nielenže vám dodržiavanie pravidiel výrazne zvýši šance na dobytie vrcholu, ale v ťažkých prípadoch môže zachrániť život.

Po príchode do kempu vás čaká „malé“ občerstvenie. “Malé” v úvodzovkách, lebo je toho vždy veľmi veľa. Ja som si vychutnával melóny, ktoré sú v Turecku a práve v Kurdistane považované za najlepšie na svete. Najlepší melón je z Diyarbakiru, hovoria Turci, a toto mesto je neoficiálnym hlavným mestom Kurdistanu a melóny tu majú aj 50 kilogramov. Na malom občerstvení sa môžete tešiť na lokrum, na sušené šťavnaté ovocie, marhule, hrozienka... Je toho vždy plný stôl... a samozrejme. môžete sa tešiť na úžasný kurdský čaj. Kurdi priveľmi anglicky nevedia, ale čaj vyslovujú ako my, a nejde o bežný nápoj, ale čosi v našom ponímaní medzi štamprlíkom a pohárom šampanského. Vypiť pohár čaju s kockou cukru medzi zubami je rituál a ihneď z vás spraví priateľov.

Občerstvenie sa podáva v expedičnom stane s veľkým stolom, stoličkami, komplet servisom - takže nič z domu nosiť nepotrebujete.

Následne sa idete ubytovať a okrem spacáku, ktorý je predsa len intímnou záležitosťou, je všetko v cene. Rozhodne si zoberte kvalitný spacák do -15 stupňov. Stan - používame lepšie stany. Matrac - opäť ide o najhrubší a najkvalitnejší matrac na kopci.

Kvalitnejší stan a matrac nie sú samoľúbym luxusom. Lepší servis znamená možnosť lepšieho spánku. Lepší spánok znamená ľahšie prekonanie výškovej choroby a lepšiu aklimatizáciu. A lepšia aklimatizácia znamená omnoho vyššiu šancu na dobytie vrcholu.

My v BUBO mame cieľ dostať vás na vrchol. Naše služby nie sú namierené na profesionálnych horolezcov, ale najlepšie a exkluzívne zážitky chceme sprostredkovať našim klientom. Výstup na Ararat ohromným zážitkom rozhodne je.

Nie tí fyzickí najzdatnejší, ale najlepšie aklimatizovaní zdolajú vrchol. Aklimatizácia tu na Ararate je krátka a ja odporúčam pred odletom do Turecka vybehnúť si do Álp čí aspoň prespať na chate pod Rysmi. Pobyt v hypobarickej komore na výstup na Ararat nepotrebujete, ale do 10 dní pred odletom do Turecka prespať noc, ideálne dve vo výške nad 2000 metrov a jedálne nad 3000 metrov vám na trekoch na Ararate vylúdi na tvári úsmev. Ti, čo majú na výškovú chorobu predispozíciu, budú hlavne prvú noc v základnom tábore trpieť - bude sa im horšie spať.

Preto aj realizujeme aklimatizačnú túru a vystúpime do výšky 3800 až 4000 metrov. Táto túra sa mení podľa aktuálnych podmienok a technickej úrovne skupiny.

My stúpame po krásnom hrebeni s perfektným výhľadom na obe strany. Je to cesta pre zdatných trekerov suťoviskom, kde sa trekové paličky na podopieranie zídu, hlavne na ceste dole. Výstup trvá 3 hodiny a zostup iba o čosi menej. Na vrchole si pospíme hodinku. Áno, tá výška vás doslova odrovná.

Vieš, aký je rozdiel medzi dobrým susedom a dobrou susedou? Sused rád požičia a suseda dá.

Vidím, že Stano nemá výškovku, všetko je v poriadku. Jeho prípad, kedy prestal rozprávať na Kilimandžáre vtipy, rozoberám v blogu Aklimatizácia na výšku a výšková choroba v horách.

Muži po päťdesiatke čakajú, že príde druhý dych a on príde prvý infarkt, pokračuje Stano a ja definitívne vidím, že tu na Ararate sa mu výšková choroba vyhla.

Cesta hore po tme mi nevadí. V tej tme je to dobrý trik a človek si ani neuvedomí, že šľape, čelovka svieti a vy nasledujete nohy pred vami… a áno, ani neviete kadiaľ idete. No v týchto výškach ide v prvom rade o dosiahnutie cieľa, dať to a aj tak pôjdete touto trasou dole a vtedy sa môžete kochať.

Pravá, ľavá, pravá, ľavá, palička a protiľahlá noha v pomalom tempe, ak je krok dlhší, tak je aj pomalší a všetko musí ísť v tempe. Dostať sa do správneho tempa je základ tak, aby ste sa nezadýchali, aby ste napredovali išli ďalej a vpred. Dôležité je, aby bol pulz stále normálny a vy ste sa vedeli rozprávať, ale nerozprávate sa, lebo zasa toľko energie plytvať nebudete. No, keby ste chceli, mali by ste sa dokázať normálne rozprávať. Tu napísané to znie primitívne, ale o toto vám pôjde, držať tempo a pulz v medziach normálnych hodnôt - mladší dokážu mať vyšší priemerný pulz, starší trekeri potrebujú držať priemerný pulz a často aj rýchlosť výstupu nižšie.

Prestávky sú krátke a vy ďakujete bohu, že máte termosku, inak by vám voda zamrzla. Takto si viete dať šluk teplej tekutiny a pitný režim treba dodržiavať aj posledný výstupový deň. Teraz, keď šliapeme my, mesiac je v splne, ale je hmla a tak čelovky treba. Ide sa strmo hore, kamene nie sú pevné a treba dávať pozor aj na to, aby ste nezlomili svoju paličku, lebo čo potom? Trekové paličky sú neuveriteľnou podporou a neuveriteľnou pomôckou pre stabilitu. Nikdy som ich nepoužíval, ale teraz ich skutočne na Ararat odporúčam. Na Elbruse a Kazbeku som používal cepín, tu na Ararate je cepín úplnou hlúposťou. Iba ak pre fotografiu na Instagram, ale to si môžete podobnú urobiť aj na Slavíne v Bratislave. Naopak, paličky vám pomôžu odľahčiť váš krok a sú stabilizátorom aj pri ceste dole. Ľavá palička nasledovaná pravou nohou a potom pravá palička a ľavá noha, ide sa vpred pomaličky a ešte pomalšie, ako si myslite.

Serkan mi spomína prípad mladej športovkyne, ktorá vybehávala celé dni tu na Ararate ako laň, a zrazu vo výške 5000 metrov nastal u nej takzvaný náraz do steny. A ona skončila, vzdala to a otočila sa pod vrcholom. Viete si to predstaviť iba 137 metrov pod vrcholom? No to iste sa stalo môjmu bratovi na Kilimandžáre, vyšiel až do výšky Stella Pointu na hranu sopky Kibo a vlastne už bol na vrchole Kilimandžára, ale predsa len kráter sopky má najvyšší bod Uhuru Peak a ten je ešte o 160 metrov vyššie než Stella Point. To je už taký ľahký traverz. No on nemal síl, mal pulz nad 180 a nič nepomáhalo, a tak to jednoducho musel otočiť. Viete si to predstaviť? Nakúpite všetok ten výstroj, dlhé týždne naozaj tvrdo trénujete, potom spíte v tej zime v stane, trpíte, dali ste do toho veľa peňazí, času a teraz sa iba zopár metrov spod vrcholu vrátite.

Každý job má svoje triky a aj vyniesť ľudí na vrchol má svoje pravidlá a triky. Sú to desiatky stovky nuansov ako pri uvarení skutočne dobrých špagiet. Lebo ako všetci vieme, čert je schovaný v detailoch.

Aj toto som už popísal vyššie v jednotlivých dňoch a čítajte iba vy, ktorí naozaj chcete na vrchol ísť. Zapísal som postrehy ihneď po návrate z vrcholu a to môže byť pre vás zaujímavé:

Slnko vyšlo, evidentne, lebo je svetlo, presvitá cez hustú hmlu, no zima je stále väčšia, slnko je vonku, ale sme vyššie a hmla slnku nedovoľuje ukázať svoju silu. Mrholí a ja sa prezliekam a na vrch dávam nepremokavé veci. Na jednom mieste začína sneh a niekde som čítal, že mačky sú na Ararate iba pre fotografie a dá sa to prejsť aj bez. Nemyslím si. A dnes v tomto fučáku by to bez mačiek nebolo možné a sfúklo by vás až do Arménska.

Na hranici snehu a včasného ľadu si obúvame mačky. Večer predtým sme si ich presne na naše topánky nastavili, niesli sme si ich zabalené na spodku ruksaku a teraz ich vyberáme a v tej fujavici nahadzujeme a silne si ich pripíname.

Mačky na Ararat rozhodne treba. Ali (prezývajú ho tu Ali Baba) má svoje mačky z Bratislavy, ale mačky sú súčasťou nášho balíka a nemusíte ich vláčiť, predsa len je to ťažký kus železa. Ali je však zvyknutý na svoje. Za to, že som si tu pod vrcholom mačky dobre obul, neskôr blahorečím. Stúpame po snehu hore a odporúčam držať sa tu spolu. Hneď vpravo, stačí vybočiť možno iba sto metrov nabok a ste nad obrovskou priepasťou. Keď je slnko, nechápete, čo vám tu píšem, ale v hmle vidíte iba biely sneh, ktorý súvisle prechádza do bielej hmly a vlastne nevidíte nič. Je to ako snežná slepota, žiaden záchytný bod, nulová orientácia. Šliape sa najprv strmo hore, potom sa príde na plateau a potom záverečný strmák. Od bodu, kde ste nasadili mačky, je to tak tristo výškových metrov, ale riadne dlhých metrov. No na druhej strane je to opäť iné a zaujímavé. Išli ste nocou, potom bolo svetlo a teraz ľadová platňa. Z tvrdej makačky ľavá, pravá sa vytráca nuda a vtedy, keď to potrebujete, sa terén zmení a to je pre psychiku dobre. Mnohí klienti mi hovorili, že oni to vybudenie potrebovali a bola to pre nich veľká vzpruha, keď im naši vysokohorskí sprievodcovia pomohli. Ja mám asi inú psychiku a povzbudenie nepotrebujem. Ja sa rozhodnem, že idem a idem, aj keby čo bolo, ako buldog, krok po kroku. No pre našich klientov máme viac sprievodcov, aby im pomohli na vrchol - áno, náš cieľ je udržať 100% (všetkých klientov dostať na vrchol). Ja ani tu na vrchole nejdem na hranu, skôr idem pomalšie, aby som mal rezervu. Sem tam zrýchlim, aby som nafotil či nahral skupinu. No teraz mi napriek tomu, že som si nabil mobil a nesiem ho v blízkosti tela, mobil zhasol a tak netočím a hmla mi nedovoľuje fotiť vôbec a tak idem v pohode hore. Hlava ma nebolí, dych stíha a celkovo som v absolútnej pohode. Dole na planinách Kurdistanu je teraz teplota okolo 40 stupňov, je naozaj neskutočne teplo, no tu na kopci teraz blahorečím, že som zobral všetky tie teplé veci so sebou. Ešte včera sa mi zdalo, že je to blbosť ťahať všetko hore. No bez kvalitných palčákov by ste mali skutočne veľký problém. Ideálne je mať ako ja dvoje rukavíc: zatepľovacie a na vrchu goretexové palčáky. Na spodku mám tri vrstvy a na vrchu wimdstoperový Arcteryx. Na vrchu štyri vrstvy a ďakujem bohu, že som ich mal. Základnú vrstvu, nad tým merinový fleece na tom páperový zateplovák a na vrchu nepremokavú kvalitnú vetrovku do tvrdých podmienok. Lyžiarske okuliare som nemal a ponožky nosím jedny summitky, čiže tie najkvalitnejšie, ale jedny, aby som predchádzal otlakom. Základom sú kvalitné topánky, na prsty na nohách, totiž podobne ako na rukách, býva najväčšia zima.

Dosiahli sme vrchol, žiadna tabuľa, iba asi trojmetrový vyše desať metrov dlhý ale iba meter široký kopček. Nie je tu žiadne plateau ako na Kilimandžáre a tak sa zgrupujeme pod kopčekom a Serkan spoločne so mnou robí jednu fajn selfie s našou skupinou. Cerím zuby spopod windstoperovej kukly a som šťastný, vidím, že väčšina z nás je hore a ostatní tu o chvíľu budú. Či sme videli Jerevan? Ledva vidím na konček nosa, no ok vidieť tak na 5 metrov a počasie sa horší.

Na vrchol som sa vrátil o hodinu a pol a vtedy bolo krásne, slnko na chvíľu vyšlo.

Na vrchol aj dnes vyšlo 100% klientov BUBO.

Poznámka: Ararat je arménsky národný vrch ale pritom celá hora leží v Turecku. Z Jerevanu je to k Araratu 55 km, ale prejsť hranicu je zakázané a Arméni, ktorí na Ararat chodia doslova na púte, musia ísť do Turecka cez Gruzínsko. Klasické pokrytectvo.

Musíte mať topánky B2 resp. B3 (vysvetlenie nájdete v mojom blogu Turistický výstroj)

Spacák v lete do -15 C (hlavne dámam odporúčam kvalitnejší spacák)

Termoska (nutnosť pri výstupovom dni)

Čelovka (vrcholový výstup začíname po polnoci)

Trekové paličky (cepín nepotrebujete, no paličky sú naozaj super!)

Dvojo párov rukavíc a najhrubšie ponožky

Na výstupový deň 4 vrstvy (z kadého 1 kus vo vrstvách)

3 vrstvy na dolnú časť tela

O výstroji na hory som napísal komplexný blog: Turistický výstroj. Pri príprave na Ararat sa prosím riaďte danými radami. Výstroj na Ararat je podobný ako pri výstupe na Kilimandžáro. Pozostáva z výstroja, ktorý máte po celé aklimatizačné dni (ľahké trekové topánky...) a potom je tu výstroj na dobytie vrcholu, ktorý je absolútne iný. A práve bez tohto výstroja sa na vrch nedostanete.

Rozdiel medzi Araratom a Kilimandžárom je ten, že tu (paradoxne) je omnoho teplejšie (v letných mesiacoch) než na Kilimandžáre a menej tu prší. Do tohto blogu som vám pridal veľa fotografií, lebo aj z nich si urobíte jasný úsudok, ako trek na Ararate vyzerá.

Snažíme sa, aby naše motto najlepší servis na kopci platilo. Je za tým naozaj veľa práce, doťahovanie detailov celého nášho teamu. Zatiaľ nám naša na slovenskom a českom trhu prevratná filozofia vychádza a na vrchol vystúpili zatiaľ všetci naši klienti. Budeme radi, ak na vrchol dostaneme aj vás: výstup na Ararat s BUBO.