Sprievodca Jozef navštívil všetky divy sveta a tvrdí: Tento je najkrajší

Išlo o najväčšie hlasovanie v dejinách našej planéty. Presný počet hlasujúcich nebol zverejnený, ale odhady hovoria o viac než pol miliarde či 600 miliónoch ľudí.

Samozrejme, nešlo o žiaden objektívny vedecký výskum a do popredia sa dostávali krajiny, kde si takpovediac vláda zobrala propagáciu hlasovania za svoju prioritu. V Mexiku chodili ľuďom od štátu SMS-ky, nad Riom lietali lietadlá s veľkými transparentmi vyzývajúcimi hlasovať, to všetko ovplyvnilo výsledky.

Konečným rezultátom však je veľmi pestrý výber pamiatok a keby na našu planétu na zopár týždňov zavítal mimozemšťan, návštevou týchto divov, ale aj krajín, kde sa nachádzajú, by si urobil veľmi pekný prehľad o našej planéte.

Keď sa na takúto cestu vyberiete, navštívite dve najľudnatejšie krajiny sveta, rozľahlú púšť aj najkrajšie more, majestátne Andy, najkrajšie mesto sveta i večné mesto, ktoré stvorilo európsku civilizáciu.

To zatiaľ neprezradím. Spýtajte sa ma to až na záver rozhovoru. (smiech)

Cesty okolo sveta sme organizovali už v minulom storočí. Ľuboš Fellner na našej premiérovej ceste odbehol svoj prvý maratón na Tahiti, objavovali sme Austráliu či Cookove ostrovy v čase, keď sa cesty Slovákov končili na plážach Španielska.

Išlo o nádherné cesty, ktoré nám umožňovali posúvať hranice cestovania. Dnes sú cesty okolo sveta už v podstate bežná vec. No my ideme ďalej a nejde iba o „obyčajnú“ cestu okolo sveta.

V roku 2019 – na tridsiate výročie pádu železnej opony – sme tak zorganizovali výnimočnú cestu po siedmich divoch sveta v lietadle so slovenským personálom a siedmimi top sprievodcami Slovenska. Cesta mala obrovský úspech, a preto ju po piatich rokoch prinášame opäť.

Hoci by sme tomu vo veľmi úspešnom roku 2019 neuverili, dnes sme dvakrát väčšia a skúsenejšia firma než vtedy. Pri každom dive sveta ponúkame skutočne top program. Naši klienti si však v prvom rade všimnú extrémne kvalitné lietadlo.

Na tejto ceste v ňom trávime veľa času, a tak nie je jedno, či letíme bežným európskym lietadlom s jednou uličkou alebo širokotrupým airbusom 340 s dvomi uličkami a superkvalitným servisom, aký poznáme z najlepších leteckých spoločností.

Dnes si trúfnem povedať, že aj každý prelet bude zážitkom. Lietadlo sa stane naším komfortným domovom.

Z bratislavského letiska obletíme celý svet. Už nastupovanie do lietadla má zvláštnu atmosféru. Kedy ste pred skutočne veľkým letom komunikovali v slovenčine a cítili sa ako VIP? Aj personál na palube je slovenský, čaká vás pilot, ktorý vás neskôr zavedie aj do svojej kabíny, čakajú vás letušky s pohárom šampanského. Pripijeme si na úspešný let a ideme na to.

Letíme k Červenému moru a potom sa už kľukatou roklinou, kde steny dosahujú výšku až dvesto metrov, dostávame až k legendárnej pokladnici so sochami boha Dia. Pokladnicu každý pozná, Petra však ponúka oveľa viac. Má rozlohu až päťdesiat štvorcových kilometrov, nájdete tu chrámy, hrobky, amfiteáter, domy obchodníkov, trhoviská...

Petra bola zavlažovaná, a tak sa tu miestni tešili aj z fontán a parkov. Neskutočné. Veď išlo o dôležitú zástavku na ceste do južnej Ázie, keď tu bývalo tridsaťtisíc ľudí. V šiestom storočí Petru zničilo zemetrasenie a pre náš svet ju objavil švajčiarsky cestovateľ Johann Burckhardt, ktorý putoval zo Sýrie do Egypta v prezlečení za Araba.

Okrem Petry objavil pre nás aj egyptský Abu Simbel a o jeho troch mesiacoch v Mekke píše aj Ľuboš Fellner vo výbornom blogu 25 západniarov, ktorí navštívili Mekku.

Ako mávnutím čarovného prútika sa dostávame do najľudnatejšej krajiny sveta a jej hlavného mesta Dillí. Cyklorikšiari nás berú na prehliadku starého Dillí, potom sa s nimi vystriedame a ťaháme ich my cez trhy s ovocím a zeleninou. Ochutnáme pakhoru, samosu, sledujeme miestnych pri rannej hygiene na ulici. Je to fascinujúci svet.

V sikhskom chráme ochutnáme šošovicový dhal s plackami roti, strávime čas pri ich modlitbách, a potom nás už čaká Taj Mahal – slza na tvári večnosti, stelesnenie absolútnej čistoty.

Mughalský panovník Shah Jahan ho venoval ako najkrajší chrám postavený z lásky svojej milovanej manželke Mumtaz Mahal, ktorá mu po porodení štrnástich detí zomrela. Stavalo ho po dobu dvadsať rokov až 20 000 robotníkov, India pri tom v zásade skrachovala, ale myslím si, že Taj Mahal stál za to. My sem zásadne chodíme v čase, kedy sme tu takmer sami, a ten zážitok je famózny.

Máte pravdu, India predbehla Čínu len pred niekoľkými rokmi a na tejto ceste uvidíme obe najľudnatejšie krajiny sveta, ktoré sa aj ekonomicky ohromne derú vpred. Trúfam si povedať, že s našimi sprievodcami človek porozumie Číne či Indii už aj za takýto krátky čas. A tretí div sveta leží práve v Číne.

Než sa k nemu vydáme, nahliadneme do Zakázaného mesta čínskych cisárov, zažijeme nočné trhy v Pekingu, kde ochutnáme hada či slepačie paprčky, dáme si čaj, zatancujeme tradičné tance na ulici. 

A ráno - skôr, než prídu davy - šliapeme po schodoch na štrnásť metrov vysoký múr, o ktorom Číňania tvrdia, že ho vidieť z Mesiaca. Je úplne jedno, že je to nezmysel a nikto múr z Mesiaca nevidel. Je úplne jedno, že Veľký čínsky múr nie je dôkazom sily Číny, ale jej slabosti (keď Číňania stavali obranný múr, znamenalo to, že sa musia brániť a nie rozpínať).

Netreba si ho predstaviť ako jednotnú stavbu postavenú v jednom čase s istým účelom. Jeho funkcia sa menila, niektoré časti ubúdali, iné pribúdali a koncept Veľkého čínskeho múru, ako ho poznáme dnes, pochádza v zásade z 20. storočia.

Aj tak ide o krásnu fotogenickú pamiatku a vidieť múr vlniť sa po pahorkoch je splnením cestovateľského sna.

Nielen na východ, ale aj na juh. Zo studenej Číny sa prenesieme do horúceho Mexika a vďaka časovému posunu pristaneme po dlhom lete v zásade v tom istom čase, ako sme odlietali.

Sme pod palmami, hráme na pláži volejbal, skáčeme do karibských vĺn a Mexičania nám miešajú drinky. Čínsku kuchyňu vystrieda skvelá mexická. Táto cesta je aj gastronomickým zážitkom.

Je to pravda. Ideme obdivovať ríšu Mayov. Mayovia boli úžasne vzdelaní. Sledovali dráhy mesiacov Jupitera ešte pred Galileom, ovládali cykly Mesiaca a nebeskú oblohu sledovali práve z observatória Chichen Itza. Postavili ho v šiestom storočí nášho letopočtu a v jeho okolí žilo asi 30 000 ľudí.

Ešte pred príchodom Španielov však región dobyli Toltékovia. Na našej veľkej ceste Mexikom vidíte pyramíd a indiánskych kultúr viac, tu budeme obdivovať tú najznámejšiu s domom bojovníkov, s chrámom jaguárov - Kukulkánovu pyramídu. Nič tu nie je náhodné. Na vrchol pyramídy vedie 365 schodov, pyramída má 18 terás – to je počet mesiacov mayského kalendára.

Nezostaneme však len pri Chichen Itza, okúpeme sa v posvätných cenotes a pri jedinej mayskej pyramíde postavenej pri mori – Tulum – si urobíme tie najkrajšie fotografie.

Preletíme cez oblaky, pripijeme si na prekonanie rovníka. Na našich cestách lietame ponad rovník v princípe každý deň, ale tu máme svojho pilota, ktorý pohupne, aby naše lietadlo na rovníku nadskočilo a sme na južnej pologuli.

Mayov vystriedajú Inkovia, Karibik Andy, plavky zameníme za farebné deky a pletené čiapky. Najprv v Lime ochutnáme guacamole či morské prasiatko, preletíme do Cuzca a luxusným vláčikom sa odvezieme popod päťtisícovky k nášmu piatemu divu svetu.

Inkom patrila obrovská ríša siahajúca od Kolumbie po Chile a to, na čo presne slúžilo Machu Picchu, sa dodnes nevie. Vieme však, že bolo rozdelené na chrámovú a obytnú štvrť, nižšie žili bežní obyvatelia, vyššie šľachta, spolu až 10 000 ľudí.

Na terasách sa pestovala kukurica a zemiaky, mali tu výbehy pre dobytok aj parky s fontánami. Muselo to byť nádherné mesto. Dnes sa medzi ruinami pasú fotogenické alpaky a lamy.

Hovorí sa, že boh stvoril svet za šesť dní a siedmy si nechal na Rio. Aj po tridsiatich rokoch intenzívneho cestovania pokladám Rio de Janeiro osobne za najkrajšie mesto na svete.

Bývame priamo na Copacabane, a tak si len tak vybehneme na pláž, aby sme si dali s miestnymi caipirinhu či čerstvý kokosový orech, prípadne moje obľúbené rybie guľky. S miestnym sprievodcom Marciom spolupracujeme už dve desaťročia a je dokonalý. Zoberie nás na top prehliadku Ria, ako to robí pravidelne. V každej krajine máme tie najlepšie kontakty.

Samozrejme, že sa vyvezieme aj na Cukrovú homoľu, zalietame si na vrtuľníku, ktorým obletíme sochu Krista Spasiteľa. Neobídeme ani Sambodrom či Maracanu, so Sinatrom si zaspievame o dievčati z Ipanemy. A potom už ideme vláčikom ku Corcovadu.

Cariocas, ako sa volajú miestni, veria, že netreba pracovať, kým má Ježiš rozpažené ruky. Skontrolujeme, že ich naďalej rozpažené má.

Veru tak. V Ríme bol už asi každý Slovák, ale garantujem vám, že vám nikdy nebude pripadať taký váš, ako na tejto ceste. V Ríme sme už v podstate doma. Mohli ste byť vo večnom meste aj stokrát a aj tak vás nadchnú Španielske schody, Pamätník Vittoria Emanuela či božské Forum Romanum.

A pre fajnšmekrov máme super tipy, o ktorých netušili. Verte, že po tejto ceste budete aj známy Rím vnímať celkom inak.

Táto cesta je skutočne úžasná vo svojej pestrosti. Nie je o odškrtávaní si pamiatok, ale o pestrosti našej planéty. Ak však mám vybrať jeden, siahol by som po peruánskom Machu Picchu. Ukryté vysoko v Andách, dostupné dlhou túrou alebo exotickým vláčikom, spĺňa všetky predstavy dobrodružstva lovcov zážitkov.