Antverpy, Gent či Leuven - najkrajšie belgické mestá

Belgicko s jeho rozlohou o tretinu menšou oproti Slovensku má tri úradné jazyky. Nájdeme tu francúzštinu, flámčinu, aj nemčinu. Napríklad Brusel je oficiálne dvojjazyčný. Aj preto je Belgicko výrazne rozdelené podľa regiónov. Nenájdeme tu spoločnú jednotnú kultúru, ako má napríklad Slovensko. Je rozdelené skôr na menšie komunity, ktoré sa navzájom rešpektujú, no nie sú vzájomne prepojené.

Belgicko je tak malá krajina s veľkými kultúrnymi rozdielmi. Samotní Belgičania na nás pôsobia od prvého momentu príjemným dojmom. Sú veľmi slušní, no môžu pôsobiť uzavretejší.

Brusel nie je len hlavným mestom Belgicka, ale dokonca celej Európskej únie. Návštevníkov víta svojou útulnosťou, kde sa v starom centre strieda jedna pamiatka s druhou. Námestie Grand Palace je umeleckým skvostom. Bije tu starobylé srdce Bruselu, ktoré sa pretĺklo až do zoznamu UNESCO.

Z jednej strany ho lemuje fantastická radnica, zo strany druhej kráľovský dom Maison du Roi a z bočnej strany nájdeme výstavu tých najkrajších gildových domčekov z celého mesta. Akoby bolo toto miesto vystrihnuté z rozprávky. Pod veľkolepými stavbami sa objavili kaviarničky, reštaurácie či posedenia, kde sa čapuje známe belgické pivo.

Keďže sme v Beneluxe, nesmú tu nikde chýbať kvety, ktoré príjemne dotvárajú atmosféru celého miesta. Turisti vysedávajú na slnku či v tieni, popíjajú miestne pivo, niektorí víno, obedujú alebo len tak ochutnávajú preslávené belgické hranolky. Cez deň sa zdá, že tu je priveľa ľudí, no ak sa sem vyberiete aj počas večerných či nočných hodín, odrazu ich tu je dvakrát toľko. Mnohí len sedia a vychutnávajú si čaro miesta, pretože väčšiu krásu v Bruseli nenájdu.

O niekoľko storočí dozadu bolo námestie trhoviskom s potravinami, no niekedy v 15. storočí sa mocipáni rozhodli, že ho pretvoria na miesto, aké nemá široko ďaleko obdoby. Povolali architektov a postavili námestie do výšky vďaka impozantným stavbám naokolo. Za rohom pulzuje tepna mesta a viacerí turisti sa fotia pri bronzovom monumente, ktorý vznikol na počesť vojvodu známeho pod menom Everard. V 14. storočí sa mu podarilo oslobodiť Brusel od nadvlády Flámska a dodnes sa traduje, že kto sa dotkne jeho ramena, sadne si na neho šťastie.

Neďaleko odtiaľto sa z ulice pozerá symbol Bruselu v podobe malej sošky cikajúceho chlapca. Nikto by si na prvý pohľad netrúfol tipnúť, že Manekken Pis, ako chlapca prezývajú, tu stojí už takmer štyri storočia. Ulice lemujú starobylo vyzerajú domy s nádhernými, no jednoduchými fasádami. Tam, kde stoja malé stánky s občerstvením sa ulicami nesie podmanivá sladkastá vôňa.

Belgické wafle patria k lákadlám, akým len veľmi ťažké odolať. Sladké pokušenie Bruselu tým ešte ani zďaleka nekončí, pretože krajina čokolády má v sebe čosi viac. Niekoľko čokoládovní leží priamo v starom meste a za svojimi výkladmi skrývajú čokoládové fontány, luxusné balenia praliniek či chutné figúrky. Brusel je jedna veľká sladká prechádzka.

Mons, staré valónske mesto vidno už z diaľky, ako nebojácne stojí na vysokom pahorku. Všetky ulice pozvoľna stúpajú, aby dosiahli jeho historické centrum. Zlatý vek prežíval v 15. až 16. storočí, kedy tu okrem katedrály Sainte Waudru vyrástla krásne zdobená radnica. Katedrála má veľmi zaujímavé priečelie dotvorené architektonickými detailmi.

Z prednej strany pôsobí mohutne až neohrabane, no jej zadnú časť ozdobili výklenkami a malým vežičkami. Vo vnútri je uložený zlatý voz Car d´Or, ktorý je súčasťou každoročných veľkých osláv zvaných Doudou. Konajú sa každý rok na sviatok Najsvätejšej trojice a počas neho sa mesto zaplní ľuďmi. Zlatý voz prechádza ulice v procesii, sv. Juraj zápasí s drakom a všetci návštevníci sa bavia pri tradičnej hudbe.

Nad mestom stojí 84 metrov vysoká zvonica, na ktorú sa dá vyliezť a užívať si rozhľad na celé okolie. Večer sa z nej ozýva príjemná zvonkohra.

Hlavné námestie (Grote Markt) je malé, no nesmierne krásne. V strede stojí radnica s vežou a okolo nej sa rozbiehajú malé, typické belgické domy. Pod klenbami radnice sa skrýva nenápadná soška opice. Podľa legendy stačí jeden dotyk jej hlavy a na človek z nej preskočí šťastie. Na nádvorí radnice je božský pokoj.

Stromy sa zapletajú do seba, brečtan sa škriabe po domoch k výšinám a záhony sú plné kvetov. V noci sa celé námestie rozsvieti a svetlo ponorí budovy do zlatých farieb. Z podnikov a barov sem doliehajú ľudské hlasy. Mons je presne príkladom, že aj v malom neznámom mestečku môže človek prežiť krásne chvíle.

Prezývajú sa aj mestom diamantov, popri svojej pompéznosti totiž ponúkajú tie najcertifikovanejšie diamanty a sídli tu aj najstarší svetový akciový trh. Antverpy sú mestom diamantov už od 15. storočia. Nájdeme tu až štyri diamantové burzy, pričom väčšina svetového predaja diamantov sa sústredí na asi 1 kilometri štvorcovom, v tzv. Diamantkwertier (ang. Diamond district).

Ulice Diamantkwertier sú celé preplnené výkladmi, z ktorých sa na okoloidúceho lesknú drahé kamene. Cez belgický Diamontkwertier ročne prejde až 85 % svetového objemu surových diamantov, asi polovica leštených diamantov a 40 % priemyselných diamantov. Návštevníci si ich tu môžu nielen kúpiť, ale nechať si svoje diamanty od odborníkov aj naceniť.

Je však vždy je potrebné mať k šperku aj platný certifikát pôvodu. Kde už je len lepšie kúpiť diamantový prsteň ako práve v centre svetového obchodu s týmito drahými kameňmi?

Staré ulice ozdobené nádhernými budovami pripomínajúcimi paláce dokážu povzniesť aj ducha. Neďaleko námestia Wapper stojí dom, kam sa zbiehajú ľudia. Dnes patrí k najnavštevovanejším miestam v Antverpách, pretože tu žil a tvoril maliarsky génius Pieter Paul Rubens. Miestnosti sú plné jeho obrazov, zlatých fólií, dobového inventáru a antických sôch. Rubensovu záhradu zaplnili kvitnúce ruže a nad nimi sa vysoko dvíha pôsobivé barokové portiko.

V centre mesta vyrástla jedna z najkrajších a zároveň najstaršia gotická katedrála celého Belgicka - Onze Lieve Vrouwekathedraal. Zlaté hodiny ukotvili na vrchol zvonice a tá sleduje Antverpy z úctyhodných 120 metrov. Vnútro katedrály Onze Lieve Vrouwekathedraal vyzdobil štyrmi plátnami samotný Rubens. Svoje umenie preukázal na citlivom obraze, kde niekoľko postáv sníma z kríža Ježiša Krista.

Námestie pred katedrálou skutočne žije. Križujú ho ľudia sem a tam, občas tadiaľto prejde konská drožka, podniky na rohu sú zaplnené do posledného miesta a huslista svojim sláčikom čaruje na husliach. Priamo naproti stojí radnica Stadthuis, na ktorej sa architekti poriadne zahrali a zmiešali na nej prvky nielen flámske, no i talianske.

Na jej vrchole pristála socha zlatého orla s rozprestretými krídlami. V každom okne visí zapichnutá vlajka a v strede námestia stojí fontána na ktorej zub času premenil bronzové sochy na tyrkysové postavy. Vzápätí sa ozvú bubny a objaví sa sprievod v dobových kostýmoch. Antverpy zaplnil závan príťažlivého stredoveku.

Gurmánske zážitky v Antverpách

Okrem iného si Antverpy vychutná aj návštevník zvedavý na belgickú kuchyňu. Vzhľadom k svojej prímorskej polohe tu nájdeme veľké množstvo morských plodov. Samozrejme, ako príloha k nim nesmú chýbať hranolky.

Reštaurácie ´t Fornuis alebo Het Nieuwe Palinghuis ponúkajú tradičné belgické jedlo ocenené michelinskou hviezdou a máte tak postarané o luxusný zážitok. Špecialitou sú napríklad morské mušle. Kto si ich v Belgicku nedá, akoby tam ani nebol.

Rovnako to platí aj o slávnej belgickej čokoláde, ktorej múzeum sa nachádza priamo v centre mesta, neďaleko Diamantkwertieru a ikonickej vlakovej stanice. Vôňu múzea je cítiť ešte o niekoľko ulíc ďalej a tak stačí ísť za nosom. Návštevníci si prejdú celým procesom výroby čokolády a ako odmenu na záver prehliadky ponúka múzeum ochutnávku čokolády výberovej kvality vo všetkých možných variantách.

Po skončení prehliadky múzea je možné si ako suvenír zakúpiť najčerstvejšiu čokoládu odlievanú výnimočne pre návštevníkov. Medzi najnovšie prírastky do chutí belgických čokolád patrí nová odroda čokolády ruby, ktorá bola vyšľachtená práve v Belgicku len pred niekoľkými rokmi (2017).

Ani Antverpy nezabúdajú na tradície a okrem kvalitnej gastronómie sa tu nachádza aj najlepší bar na svete - Kulminator, kde na výber ponúkajú vyše 600 druhov piva. Skúsiť sa oplatí napríklad Bolleke, známe svojou jemnou karamelovou arómou. Bar má navyše super atmosféru. Nepôsobí luxusne, skôr nezameniteľne.

Luxusný je ale samotný zážitok dať si perfektné belgické pivo práve tu. Každé má vlastný druh pohára. Niektoré sú na stopke, iné klasické krígle, ale nájdu sa tu aj špeciality, ako napríklad pivo načapované do pohára pripomínajúceho skúmavku, ktorá je zasadená na drevenom držiaku. Nájde sa tu naozaj všeličo.

Prístav v Antverpách

Okrem diamantov a gastronómie sa tu nachádza ešte jedna nezameniteľná špecialita. Antverpský prístav je po tom v Rotterdame najväčší v Európe. Každoročne sa tadiaľto prepravia na zaoceánskych lodiach milióny ton tovaru rôzneho druhu a veľkosti - cez potraviny, vzácne suroviny až po nelegálne dovážané drogy.

Belgicko je bezpečná krajina, no vďaka jej strategickej polohe slúži aj ako križovatka obchodu aj s nelegálnym zbožím. Pašovaný kokaín najmä z Ameriky sa často schováva tými najoriginálnejšími spôsobmi. Doslova nalepený na loď z vonkajšej strany, rozpustený v oblečení či zamiešaný v iných surovinách. Priekopníci vedia byť naozaj vynaliezaví a stále nachádzajú nové a nové spôsoby, ktoré nás zakaždým prekvapia.

Súčasťou prístavu je aj moderná budova navrhnutá známym architektonickým štúdiom Zaha Hadid. Toto isté štúdio pripravovalo aj návrh Sky Parku v Bratislave.

Takýmto krásnym titulom sa môžu popýšiť belgické Bruggy (alebo Brugy). Za svoju nádhernú a pokojnú atmosféru vďačia sieti kanálov, ktoré sa vlnia mestom a pretínajú jeho starobylé štvrte. Nepanuje tu ruch Antverp či Gentu, no človek má skôr pocit akoby sa ocitol na jednom z najpokojnejších miest sveta.

Niekde na polceste medzi stanicou a hlavným námestím sa rozprestiera miesto zvané Hof Arents. Je pretkané stromami, záhonmi kvetov, zdobia ho drevené domčeky a úzku riečku prekračuje starobylý kamenný most, nad ktorým sa týči Kostol svätého Bonifáca.

Našťastie v tomto svete stále existujú miesta, ktoré majú prívlastok „balzam na dušu“. Nájsť v Brugách centrum Starého mesta nie je zložité. Vedú sem takmer všetky cesty. Vidno ho aj z diaľky, pretože je doňho zapichnutá vysoká veža Belfort, ktorá sa stala nielen dominantou, ale aj symbolom celého mesta.

Vystúpiť hore na vežu znamená vyšliapať 366 schodov, no akonáhle sa pod nohami otvorí pohľad na celé staré Bruggy s námestím a strechami domov, človek je šťastný a povie si, že aj keby ich tu bolo dvakrát toľko, stálo by to za to.

Zdá sa, akoby nás kamkoľvek, kam sa na námestí pohneme, obklopila krása. Máloktoré mesto má takú silnú atmosféru ako Bruggy a oni to veľmi dobre vedia. Tichým volaním lákajú do zapadnutých kútov, postranných uličiek ako Sirény a nenájde sa nikto, kto by nepodľahol. Práve tu pri túlaní sa starým mestom sa odkryje skutočná krása. Domáci si von vyložili kvety, o steny sa opierajú bicykle, v uličkách sú stratené malé krčmičky pre tucet ľudí a dokonca sa na malom námestí objaví aj zaujímavý trh.

Predavači ponúkajú morské plody, krevety, ryby, no najobľúbenejšími sú mušle sv. Jakuba, aké sú zvyknú nosiť so sebou aj pútnici na púť do španielskeho Santiaga. Na rohu radnice sa skrýva nenápadná Bazilika Svätej Krvi. Svojou šedivou farbou akoby ani nezapadla medzi okolitú tehlovú architektúru a kričala tak, aby upútala pozornosť.

Kamenné levy držia malé erby mesta a nad nimi postáva na výklenkoch osem zlatých sôch. Útle vnútro kaplnky vo svojom vnútri skrýva jedinečnú relikviu. V zdobenej nádobke spočíva kúsok látky s krvou Ježiša Krista, ktorú priniesol Thierry d´Alsace v 12. storočí po skončení 2. križiackej výpravy. Ak ho chce návštevník vidieť na vlastné oči, musí si svoj výlet naplánovať na piatok, kedy ju dvakrát za deň vystavujú.

Najromantickejšie sú Bruggy podvečer, kedy sa jeho kanálmi rozlieva ticho. Za úzkym kamenným prechodom sa zaleskne vodná hladina mestského kanála. Drevené loďky uviazané o stojace koly odpočívajú pred vchodom. Čarovná noc na hladine kreslí odraz vežičiek, vysvietených domčekov, pestrej palety farieb a malého kamenného mosta.

Zdá sa, akoby mal Gent, druhé najväčšie flámske mesto, niečo z každého belgického mesta. Mieša sa v ňom pohoda rozlievajúca sa na nábrežiach kanálov, stredoveký šmrnc starých domov a ruch zaplnených námestí. V období svojej najväčšej slávy sa o ňom hovorilo ako o najväčšom stredovekom meste za hranicami Paríža a svoj význam ešte podčiarklo, keď sa stalo európskym centrom výroby látok a najväčší dovozca vlny z Britských ostrovov.

História tu hrá významnú úlohu aj dnes, a preto má človek pocit cestovateľa v čase. Do centra Gentu vedie dlhý nekončiaci gracht putujúci parkom. Ľudia si ľahli na jeho breh, psíčkari vzali von svojich miláčikov, niektorí si prišli zabehať, iní sa premávajú na korčuliach a z parku cítiť podmanivú pohodu.

Najhistorickejšia časť Gentu sa rozlieva za mostom cez rieku Leie. Na jeho prahu stojí promenáda s nábrežím Graslei, ktoré patrí k najobľúbenejším miestam stretnutí. Možno si ju ľudia obľúbili pre všemožné podniky, kde sa čapuje neodmysliteľné belgické pivo Leffe, ale možno to je aj kvôli tomu, ako sa na hladine rieke zrkadlia vežičky domov a kostolov.

Na rohu stojí mohutný Kostol sv. Michala a k nemu sa pripájajú pitoreskné domčeky vystrihnuté zo stredovekých rytín. Originálne príbytky sa, žiaľ, nezachovali, ale ani to, že ich zrekonštruovali začiatkom 20. storočia, im neuberie ani štipku z ich krásy. Veľká kamenná pevnosť Gravensteen kedysi slúžila ako sídlo flámskych kniežat až do 14.storočia. Kniežatá odišli a siene pevnosti zaplnili sudcovia a väzni.

Úzke kamenné uličky Gentu hrajú azda všetkými farbami. Dlažba šedej farby kontrastuje s typickou tehlovou architektúrou domov. Pre ich oživenie si miestni zdobia svoje domy farbenými dverami, okenicami, kvetináčmi alebo popínavými rastlinami. Všetko tu má svoje miesto. Na rozľahlých námestiach má človek pocit, že si tu ľudia vedia užívať život.

Doslova na skok od hlavného mesta Bruselu nájdeme nádherné študentské mesto Leuven. Cesta sem trvá asi 20 minút vlakom, ktorý vyráža priamo z centra Bruselu, zo stanice Brussel Midi alebo Brussel Centraal. Vlaky chodia načas a sú veľmi pohodlné. Je v nich cítiť multikultúru, ktorá je s Bruselom i samotným Belgickom spojená.

Na začiatok k tomuto mestu nemôžeme opomenúť jednu jeho veľmi milú vlastnosť, ktorá ho robí špecifickým. Leuven je totiž študentské mesto. Týmto dojmom dýcha celé a stále. Každý, kto si v tento moment možno spomenie na svoje študentské časy, si určite vybaví príjemné mladícke spomienky študentstva, ale aj stres zo skúšok. Hneď medzi prvými dojmami, ktoré Leuven vyvoláva, sú práve spomienky na študentské časy. 

Okamžite po príchode do Leuvenu sa nám otvára jeho historické centrum. Z vlakovej stanice vystupujeme rovno v centre starého mesta, kde nachádzame typickú belgickú architektúru a hneď nás vtiahne aj mestská atmosféra. Je tu elegantne, všade vidíme miestne butiky, cítime vôňu vaflí. Od stanice vedie dlhá rovná ulica, ktorou ľahko prekráčame s hlavou obzerajúcou sa po všetkých stranách až do historického centra. Ľudia tu pôsobia neskutočne pokojne, celé mesto vzbudzuje príjemný dojem.

Hlavné námestie (Grote Markt) je vzdialené od vlakovej stanice asi 10 minút chôdze. Tu sa otvára aj najikonickejší výhľad na mesto. Dominantné sú: historická budova mestskej radnice a Katedrála sv. Petra. Na obe sa pozeráme a obdivujeme detailne vyzdobené budovy, neďaleko od nás je fontána študenta lejúceho do seba vedomosti, čo perfektne zapadá do dojmu celého mesta.

To, z akého uhla je asi námestie najkrajšie na fotke, je pre mnohých stále nezodpovedaná otázka. Obe ikony, samozrejme, môžeme navštíviť, prípadne si vychutnať kávu s výhľadom priamo na ne. Uprostred námestia je totiž plno kaviarní a reštaurácií, kde si viete vychutnať miestnu kuchyňu, prípadne dať niečo dobré na pitie. Leuven je stvorený pre milovníkov architektúry a príjemnej európskej atmosféry, no zároveň je pokojný a vľúdny.

Medzi hlavné dominanty patrí Katedrála sv. Petra, ktorá je z neskorého 15. storočia, kedy bola vybudovaná jej podstatná časť. Podobne ako Sagrada Familia v Barcelone, ani ona nebola nikdy úplne dokončená. Z vrchu katedrály na nás pozerá leuvenská verzia Čumila s menom Jacquermart. Je celý zo zlata a každý deň nám hlási čas. Možno budí dojem, že na streche stojí už stáročia, ale nenechajme sa zmiasť, mesto ho tam vystavilo pred menej ako tridsiatimi rokmi.

Je teda poslednou úpravou nedostavanej katedrály a možno aj malou náhradou za nedokončenú strechu. Pôvodný návrh katedrály totiž počíta až s troma vežami, ktorých špic mal siahať až do výšky 170 metrov, čo by z katedrály robilo najvyššiu stavbu tej doby. Postavená nakoniec však nebola ani jedna a katedrále teda aj dnes chýba veža. Keď však na ňu pozeráme zdola, z impozantnosti jej to rozhodne neuberá.

Vstup do katedrály je zdarma a sprievodca vám ochotne porozpráva všetko o tejto prekrásnej stavbe. Medzi to najvýznamnejšie, čo v katedrále nájdeme, patrí Posledná večera od Dierica Boutsa. Ak nemáte náladu na detailnejšiu prehliadku so sprievodcom, stačí sa posadiť do lavíc alebo sa prejsť interiérom. Ak máte šťastie, vnútri hrá príjemná hudba a vy môžete na chvíľu pocítiť stredovekú atmosféru tohto miesta.

Stará mestská radnica je otvorená počas dňa a za asi 8 eur si tu môžeme vypočuť jej príbeh. Radnica je aj z vonkajšej strany krásou architektonickou stavbou. Vždy na nej nájdeme niekoľko vystavených vlajok. Jedna je pre Belgicko, druhá pre Európsku úniu, ďalšia, žltá je symbolom flámskeho regiónu a posledná, červeno-biela, je vlajkou mesta.

Nedá sa prehliadnuť ani komplikovaná výzdoba fasády. Budova je síce z 15. storočia, no súsošia zdobiace jej fasádu sú omnoho mladšie. Sochy na prvom poschodí zobrazujú významné osobnosti z mestskej histórie, tie na druhom poschodí sú svätí patróni, na treťom poschodí mestská šľachta. Keby sa nám chcelo všetky sochy spočítať, nájdeme ich až 236. Bolo treba tridsať rokov a troch architektov, aby sme mohli radnicu vidieť v jej dnešnej podobe.

Všetko o nej na pozadí histórie mesta sa dozvieme na prehliadke. Jej súčasťou je aj náhľad do gotickej foyer alebo malej gotickej siene, ktorá návštevníkom definitívne vyrazí dych. Obyvatelia Leuvenu sú na svoju radnicu právom hrdí, aj preto tu dnes prebiehajú intenzívne rekonštrukcie. Cieľom je radnicu v najbližších rokoch kompletne sprístupniť verejnosti. Prostredníctvom tohto ambiciózneho projektu chcú obnoviť gotickú históriu, ktorá bude sprístupnená všetkým. Belgicko si svoje pamiatky váži. Leuvenská radnica je toho dôkazom.

Doslova za rohom je námestie Oude Markt, známe ako najdlhší bar v Európe, kde definitívne pocítime študentskú atmosféru. Námestie totiž doslova žije študentmi. Ozývajú sa tu nadšené študentské debaty väčšinou okorenené vynikajúcim belgickým pivom. Hlasy sú priateľské aj plné nadšenia pre vzdelanie. Leuven je skrátka mestom akademikov a nemôžeme mu to odoprieť.

Katolícka univerzita je v Leuvene sprístupnená študentom už od roku 1425, čo z nej ale prekvapivo stále nerobí jednu z najstarších univerzít v Európe. Dnes ju navštevuje okolo 50 000 študentov. Na porovnanie, STU v Bratislave navštevuje asi 10 000 študentov a Leuven je v porovnaní s Bratislavou malé mestečko.

Cez Oude Markt je výhodné sa prejsť prvýkrát cez deň, aby naň bol pekný výhľad. Návštevníka tu poteší nádherná baroková architektúra mestských stavieb, ktorá najlepšie vynikne ešte za denného svetla. Zároveň je tiež fascinujúce, ako sa námestie navečer zmení. Cez deň je tiché a pokojné, no večer ho zaplnia ľudia prichádzajúci do podnikov, a definitívne sa k nim oplatí pridať.

V každom podniku nachádzajúcom sa na námestí nájdeme iný druh piva, každé je inej chuti a farby, s inou históriou. Na výber máme pivá svetlé, tmavé, ovocné alebo napríklad aj kombinované kyslé pivá vyrábané zmiešaním starých sudových pív s mladým „bežným" pivom. Tieto pivá mávajú okolo 4,5 až 8 %. Máme definitívne čo ochutnávať. Na výber je napríklad Duvel, Westmalle Tripel, alebo Orval. 

Aby toho nebolo málo, Belgicko, ako jedna z najmenších krajín Európy za rok dokáže exportovať až 1,7 miliardy litrov piva. Čo sa ale týka Leuvenu samotného, určite nám je známa značka Stella Artois, ktorá pochádza práve z tohto mesta. História piva Stella Artois siaha až do 14. storočia.

V meste sa popri Stelle nachádzali aj desiatky ďalších pivární, z ktorých každá mala vlastnú receptúru. Do pivárne Stella Artois sa dnes dá ísť, samozrejme, pozrieť, návštevníci uvidia spôsob výroby piva, vypočujú si niečo málo z histórie a spôsobu výroby, no a, samozrejme, na konci prehliadky čaká na každého, kto má záujem, ochutnávka.

Belgicko je nepochybne krajinou piva, čo jeho návštevníci určite ocenia. Pri degustácii však treba byť opatrný. Belgické pivo je iné ako to naše, je silnejšie, iné sú aj zloženia jednotlivých pív a ak ich priveľmi pomiešame, na druhý deň to môžeme ľutovať.